Na zber a spracovanie elektroodpadu je potrebné mať špeciálne povolenia, ktoré zaisťujú, že s ním bude naložené s ohľadom na životné prostredie. Neodborné rozoberanie spotrebičov môže ohroziť prírodu aj zdravie ľudí. Po celom Slovensku pritom bežne jazdia dodávky vyzývajúce ľudí, aby im odovzdali svoje odpady. Zisťovali sme, kde potom skončia.
Autor Kristina Serafin
Prečo kupovať lokálne kvety? Voňajú. A podporíte svoje zdravie aj miestnu komunitu
Počet lokálnych kvetinárstiev stále rastie. V čom sa ich ponuka líši od tej klasickej? Aké kvety vybrať na začiatok školského roka pre pani učiteľku? Continue reading „Prečo kupovať lokálne kvety? Voňajú. A podporíte svoje zdravie aj miestnu komunitu“
Nástup ukrajinských detí do slovenských škôl je záťažou pre deti, ale aj učiteľov, zistil prieskum Komenského inštitútu
Zľahčiť začleňovanie ukrajinských detí na slovenských školách by mohli aj posilnené kapacity psychológov, nielen pre deti, ale aj učiteľov. Pre nich je táto situácia ďalšou záťažou, s ktorou sa museli vyrovnať bez väčšej pomoci od štátu, zistil prieskum Komenského inštitútu.
BEZ LAVÍC: Každý zdolaný vrchol posilňuje v deťoch zdravé sebavedomie a dôveru vo vlastné schopnosti, hovorí o letných výletoch expertka z Hurá von
Leto je čas rodinných výletov aj voľnej hry detí vonku. V čom je takéto trávenie času pre deti prospešné? Ako veľmi na ne dávať pozor? Opýtali sme sa expertky na outdoorové učenie z platformy Hurá Von, Ivany Poláčkovej. Continue reading „BEZ LAVÍC: Každý zdolaný vrchol posilňuje v deťoch zdravé sebavedomie a dôveru vo vlastné schopnosti, hovorí o letných výletoch expertka z Hurá von“
NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Pobyt v tme je prípravou na to, že jedného dňa môžu veci, ktoré sú pre nás istotou, skončiť (podcast)
Pobyty v tme majú korene v dávnych tradíciách, no obľúbené sú aj na dnešnom Slovensku. Človek sa v rámci nich ocitne v bytíku v úplnej tme a tichu, v ktorom strávi niekoľko dní až týždňov. Continue reading „NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Pobyt v tme je prípravou na to, že jedného dňa môžu veci, ktoré sú pre nás istotou, skončiť (podcast)“
Óda na klimatizovanú električku. Or not?
Ak vždy len nájdeme super spôsob, ako sa dopadom našich vlastných činností vyhnúť, ako sa z nich poučíme? Continue reading „Óda na klimatizovanú električku. Or not?“
EDUŽUR: Problémom známok je, že každý učiteľ hodnotí inak, hovorí odborník na vzdelávanie Vlado Burjan (+podcast)
Známky majú zmysel v špecifických situáciách, na Slovensku ich však nevieme používať správne, hovorí odborník na vzdelávanie a meranie výsledkov Vlado Burjan. Dieťa podľa neho môže mať úplne chatrné vedomosti, ale má učiteľa, ktorý dáva dvojky. Naopak iné dieťa, ktoré je v prísnej škole, nosí dvojky, trojky, no má výborné vedomosti. Ako to zmeniť? A ako sa pozerať na vysvedčenie našich vlastných detí? Vypočujte alebo prečítajte si v rozhovore s učiteľkou Annou Jančovou.
Namiesto sóje z dažďového pralesa či rybej múčky vyvíjajú krmivo z červíkov. Tie kŕmia aj nepredanými potravinami
Erik Nickman a Lukáš Matrka sú mladí startupisti, ktorí sa po štúdiu v zahraničí rozhodli na Slovensku rozbehnúť biznis s pozitívnym dopadom na životné prostredie. V Štúrove rozbiehajú farmu na výrobu krmných surovín pre chovy rýb či iných zvierat. Nebude v nich však žiadna sója, pre ktorú sa rúbu dažďové pralesy či mäsokostná múčka z nadmerne vylovených rýb, ale bielkovinový prášok z hmyzu. Tým dokážu znížiť ekologickú stopu výslednej potraviny aj o 40 %. Continue reading „Namiesto sóje z dažďového pralesa či rybej múčky vyvíjajú krmivo z červíkov. Tie kŕmia aj nepredanými potravinami“
Vyradené počítače repasujú a venujú im druhý život. Trnavská AfB tak pomáha životnému prostrediu aj ľuďom so zdravotným znevýhodnením
Vyradené počítače či smartfóny, ktoré by skončili v odpade, v trnavskom AfB vyčistia, opravia, aktualizujú a tým im predĺžia život o ďalšie roky. Cena repasovaného zariadenia je zhruba polovičná oproti novému, pričom sa pri repasovaní šetria aj prírodné zdroje či elektrická energia. Na Slovensku sa tento trend zatiaľ však rozvíja len postupne. Continue reading „Vyradené počítače repasujú a venujú im druhý život. Trnavská AfB tak pomáha životnému prostrediu aj ľuďom so zdravotným znevýhodnením“
Kompost je skvelý spôsob, ako vrátiť pôde život. Slovenskí poľnohospodári ho však príliš nechcú, hovorí riaditeľka JRK (+podcast)
Keď pošlete kuchynský odpad na skládku, nerozloží sa prirodzene, ale zahníva a ničí atmosféru. Začiatky zberu kuchynského odpadu do hnedých nádob sú rozpačité, sú však mestá a obce, ktoré to zvládajú ukážkovo, hovorí Martina Gaislová zo spoločnosti JRK zodpovednej za poradenstvo a dodávanie technológií pre slovenské kompostárne. Slovensko sa napríklad potrebuje naučiť, ako správne vyrábať kompost.
Váš ohryzok z jablka sa na výživný kompost premení za 12 týždňov. V rakúskych kompostárňach proces reguluje počítač a dômyselný prívod vzduchu
Ako sa z vášho bioodpadu stane výživný kompost? Boli sme sa pozrieť v popredných rakúskych kompostárňach. Tie ukazujú, ako efektívne nastaviť výrobu kompostu a ľuďom odkazujú, že zber bioodpadu má zmysel. Continue reading „Váš ohryzok z jablka sa na výživný kompost premení za 12 týždňov. V rakúskych kompostárňach proces reguluje počítač a dômyselný prívod vzduchu“
Zistenie, že viem, prečo mi je zle, bolo vyslobodením, hovorí speváčka Katka Koščová
Keď si zlomíme ruku, tak nám dajú sadru a je to normálna vec. Náš mentálny alebo psychický stav viditeľný nie je, ale tiež občas potrebuje ošetriť, hovorí speváčka Katka Koščová, ktorá sa rozhodla otvorene hovoriť o svojej ceste k duševnému zdraviu. Mnoho ľudí si podľa nej môže tiež prechádzať problémami bez toho, aby si to uvedomovali a vedeli, že sa im dá ľahko pomôcť. O tom, ako zvládať psychické problémy bude hovoriť aj v rámci festivalu dobrého vzdelávania Špongia, ktorý organizuje Komenského inštitút v Košiciach. Continue reading „Zistenie, že viem, prečo mi je zle, bolo vyslobodením, hovorí speváčka Katka Koščová“
Demokracia bez aktivistov neprežije, hovorí lektorka občianskeho aktivizmu Nadine Bloch
Bola jednou z aktivistov, ktorí donútili vládu USA zastaviť testy jadrových zbraní v oceáne a na púšti. Nadine Bloch je desaťročia aktívna v kampaniach na ochranu životného prostredia či za spravodlivosť pre všetkých. Hovorí, že bojovať za lepší svet je základnou črtou ľudskosti. Svet podľa nej však nemenia dokonalí jednotlivci, ale skupiny obyčajných ľudí. Ako podnietiť v ľuďoch záujem o veci verejné? A prežila by demokracia bez aktivistov? Prečítajte alebo vypočujte si v rozhovore, ktorý sme nahrali počas jej lektorovania študentov Sokratovho inštitútu. Projekt podporuje Veľvyslanectvo USA na Slovensku. Continue reading „Demokracia bez aktivistov neprežije, hovorí lektorka občianskeho aktivizmu Nadine Bloch“
BEZ LAVÍC: S dobrou prípravou pracujú deti vonku veľmi samostatne, hovoria učiteľky prvého stupňa o učení vonku
V komunitnej malotriednej škole, ktorú na zaježovských lazoch spravuje CEEV Živica učia Maťa a Soňa svojich žiakov veľa na čerstvom vzduchu. Dá sa vonku trénovať aj gramatika či počítanie zlomkov? V čom je prenesenie aktivít von prínosné pre deti a v čom pre učiteľky? Príprava na učenie vonku nie je náročnejšia, lebo pripravovať sa treba aj na aktivity v triede, zhodujú sa učiteľky v rozhovore. Continue reading „BEZ LAVÍC: S dobrou prípravou pracujú deti vonku veľmi samostatne, hovoria učiteľky prvého stupňa o učení vonku“
Šéfkuchár Végh: V elektroobchode by týždenne nevyhodili desať televízorov, v reštauráciách a jedálňach nemajú problém vyhodiť 30 % jedla
Vojtech Végh je zero waste šéfkuchár, ktorý učí reštaurácie a jedálne, ako neprodukovať odpad a nevyhadzovať jedlo. V rámci projektu Zero waste kantína mentoroval a meral odpad v školskej jedálni. Zisťovali sme, aká bola jeho cesta k bezodpadovému vareniu a aké zmeny odporučil zaviesť v školskej jedálni, aby zmenšili množstvo odpadu. Continue reading „Šéfkuchár Végh: V elektroobchode by týždenne nevyhodili desať televízorov, v reštauráciách a jedálňach nemajú problém vyhodiť 30 % jedla“
Každý piaty obed zo školskej jedálne končil v koši. Keď upravili menu a zaviedli obedáre, odpadu bolo výrazne menej
V školskej jedálni skúsili znížiť množstvo vyhodeného jedla – lepšie opísali menu, krajšie servírovali a upravili receptúry tak, aby sa zmestili do noriem. Výsledkom je o tretinu menej potravinového odpadu.
EDUŽUR: Mojich žiakov beriem ako druhú rodinu, hovorí víťaz ceny verejnosti Učiteľ Slovenska Jozef Zvolenský (+podcast)
Jozef Zvolenský je učiteľom matematiky a techniky na malej dedinskej škole v Skýcove. Matematiku vysvetľuje aj cez svoj youtube kanál Učím sa doma, ktorý sledujú tisícky žiakov a rodičov po celom Slovensku. Za svoju prácu získal ocenenie cena verejnosti Učiteľ Slovenska 2021 aj cenu Dionýza Ilkoviča. Hovorí, že matematiku kritizujú často ľudia, ktorí si neuvedomujú, že ju využívajú v každodennom živote a práve to sa snaží ukazovať svojim žiakom. Zistite o jeho práci viac v rozhovore s učiteľkou a moderátorkou podcastu Edužur Annou Jančovou.
Najlepší učiteľ Ukrajiny: Pandémia nás pripravila na zvládnutie školy počas vojny
Artur Proidakov je laureátom ocenenia Global Teacher Prize Ukraine 2021, ukrajinskej verzie ocenenia Učiteľ Slovenska, a reprezentuje inovácie v ukrajinskom školskom systéme.
Keď v roku 2014 v jeho regióne Luhansk začali boje, presťahoval sa do Kyjiva, odkiaľ musel teraz tiež utiecť. Napriek náročným podmienkam svojich žiakov učí online a hovorí o tom, že je dôležité deťom ponechať vyučovanie aj počas bombardovania.
Rozprávali sme sa s ním, ako do výučby jazyka začleňuje posilňovanie mediálnej gramotnosti a čo prinášajú ukrajinské deti do slovenských škôl.
Continue reading „Najlepší učiteľ Ukrajiny: Pandémia nás pripravila na zvládnutie školy počas vojny“
BEZ LAVÍC: Aktívny pohyb pomáha deťom rozvíjať aj kognitívne schopnosti, hovorí učiteľ telesnej výchovy a geografie Ladislav Ogurčák
Telesná zdatnosť detí klesá, čo vplýva aj na ich mentálnu a kognitívnu stránku. Jednoduchý spôsob, ako im pohybu dopriať viac, je učenie vonku. Učiteľ telesnej výchovy a geografie a plavecký tréner Ladislav Ogurčák hovorí, že deti sa vďaka tomu lepšie sústredia a viac naučia. Continue reading „BEZ LAVÍC: Aktívny pohyb pomáha deťom rozvíjať aj kognitívne schopnosti, hovorí učiteľ telesnej výchovy a geografie Ladislav Ogurčák“
Lektor kurzov prežitia: Doteraz sme nerozmýšľali o evakuačnej batožine. V čase krízy vás nezachráni, keď s rodinou utečiete do lesa
Rastie záujem o ovládanie strelných zbraní a kurzy taktickej medicíny potrebnej v konfliktných zónach, vraví lektor kurzov prežitia. “Je rozdiel vedieť poskytovať prvú pomoc keď viem, že sanitka príde do 10 minút a je rozdiel keď som pri tom všetkom v ohrození a musím sa aj so zraneným dostať do bezpečia alebo sa evakuovať.“ Ako sa naučiť správne reagovať na krízu? Pomohla by samostatná branná výchova? Odpovedá inštruktor kurzov prežitia a taktickej medicíny Peter Jakubík z Respond Academy.
Je čas na návrat brannej výchovy do škôl? Nahradili ju výlety a výnimočne kurzy prvej pomoci
Meranie nosov pre veľkosť plynovej masky, hod granátom, navliekanie ochranných odevov v prípade chemickej či jadrovej hrozby. Brannú výchovu si najmä staršie generácie pamätajú ako manévre, na ktoré spomínali skôr s pobavením. Vojna na Ukrajine teraz ukazuje, že nie je na škodu vedieť rýchlo reagovať, keď sa krajina ocitne v ohrození. Continue reading „Je čas na návrat brannej výchovy do škôl? Nahradili ju výlety a výnimočne kurzy prvej pomoci“
Ako to natrieť Putinovi aj doma? (audio)
Vypočujte si tipy, ako znížiť našu spotrebu energií, za ktoré platíme Rusku miliardy eur ročne. V našej pravidelnej eko rubrike čiernalabuť_FM sme sa rozprávali aj s expertom na energetiku Jurajom Melichárom z Priatelia Zeme – CEPA.
Ako efektívne pomáhať Ukrajine? (webinár)
Mrazené halušky, svadobné šaty či potápačské okuliare. Ako ich využijú ľudia na úteku pred vojnou? Pozrite si webinár o tom, ako pomáhať efektívne.
Continue reading „Ako efektívne pomáhať Ukrajine? (webinár)“
Metán možno uniká aj z vášho sporáka a prispieva tak ku zmene klímy, ukázali vedci zo Stanfordu
Plyn v slovenských domácnostiach nie je problémom len preto, že pomáha platiť Putinovu vojnu. Vedci zo Stanfordu ukázali, že aj drobné úniky zo sporákov môžu mať zásadný vplyv na životné prostredie. Napríklad ako 500-tisíc osobných áut.
Simona Posch: Dezinformácie sa budujú najmä na nevedomosti, a to nielen v oblasti dejín
Simona Posch premýšľala, ako posilniť znalosti dejín medzi žiakmi. Počas štúdia na Sokratovom inštitúte vytvorila hru Mosty do minulosti, v rámci ktorej žiaci mapujú históriu vo svojej rodine. „Sokratov inštitút je najlepší spôsob ako vyjsť zo svoje komfortnej zóny a pritom napredovať. Je to možnosť ako získať cenné poznatky i kontakty,“ hovorí. Continue reading „Simona Posch: Dezinformácie sa budujú najmä na nevedomosti, a to nielen v oblasti dejín“
Keby bol Putin legitímny líder, nepotreboval by manipulovať a cenzurovať, hovorí psychologička Sylvia Ondrisová
Moc zmení každého, záleží ale, na aký charakter nasadne. Psychologička Sylvia Ondrisová sa venuje otázkam moci a hovorí, že kým u Putina extrémne zvýraznila problematické črty jeho osobnosti, prezident Zelenský moc ustál aj vďaka tomu, že po nej nebaží. Je bezmoc, ktorú v čase vojny cítime iná, ako počas covidu? A aké to je dostať ako vojak moc vziať niekomu život? Prečítajte si v rozhovore. Continue reading „Keby bol Putin legitímny líder, nepotreboval by manipulovať a cenzurovať, hovorí psychologička Sylvia Ondrisová“
Keď sa dívam na mladých, s ktorými mám možnosť pracovať, mám naozaj dobrý pocit z budúcnosti, hovorí Tereza Mitro zo Sokratovho inštitútu
Prekvapilo ma, koľko ľudí je ochotných pomôcť, často bez nároku na honorár, keď im projekt dáva zmysel, hovorí študentka ročného programu Sokratovho inštitútu Tereza Mitro. V rámci svojho štúdia pracuje na projekte POĎNATO:LAB, v ktorom vzdeláva a aktivizuje stredoškolákov. „Zo začiatku som ľudí oslovovala s malou dušičkou, či by neboli ochotní viesť nám workshop alebo stať sa mentorom, aj keď sme ešte nemali žiaden rozpočet. Naozaj ma prekvapilo, koľko ľudí bolo ochotných konzultovať alebo sa inak zapojiť.“ Continue reading „Keď sa dívam na mladých, s ktorými mám možnosť pracovať, mám naozaj dobrý pocit z budúcnosti, hovorí Tereza Mitro zo Sokratovho inštitútu“
Kým nebude neskoro
Stovky rokov nemáme, potrebujeme zmenu hneď. A veľkú. Práve zníženie emisií metánu by nám k tomu mohlo pomôcť. Continue reading „Kým nebude neskoro“
Výrobky plastovejú a recyklujú sa stále ťažšie, hovorí konateľ recyklačného závodu Elektro Recycling
Keď dožije váš vysávač, televízor či chladnička, je veľký predpoklad, že sa ocitne v Slovenskej Ľupči pri Banskej Bystrici, kde sídli spoločnosť ELEKTRO RECYCLING. Tá sa špecializuje na strojovú recykláciu elektroniky, chladiacej a klimatizačnej techniky, ale aj žiaroviek či monitorov. Ako sa napríklad z takého vysávača stane drobný, znovupoužiteľný granulát? A koľko percent starých spotrebičov sa dá opätovne použiť? Boli sme sa pozrieť.
V ústrety vlnám
Žijeme dobu, ktorá je plná strát. A možno taká bola a je každá doba, nielen táto naša, pandemická. S čím alebo kým ste sa museli v poslednom čase rozlúčiť vy? Continue reading „V ústrety vlnám“
NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Sme potomkovia tých, ktorí prežili. Máme predpoklady, aby sme ťažkosti zvládli, hovorí krízová terapeutka (audio)
Terapeutka Mária Anyalaiová sa venuje krízovej intervencii. Rozprávali sme sa s ňou o tom, či ako spoločnosť práve neprechádzame jednou veľkou traumou, čo robiť v situácii, ak sme sa nemohli s blízkym pred jeho smrťou rozlúčiť, o tom ako si budovať odolnosť v dnešnej náročnej dobe či ako zvládnuť prvé sviatky po smrti člena rodiny.
Ako sa očami terapeutky pozerá na súčasnú situáciu? „Napríklad čínština má pre krízu a príležitosť ten istý znak. Je na nás, ako uchopíme to, čo sa teraz deje. Je na nás, či z toho vyrastieme alebo sa necháme zraziť na kolená“. Continue reading „NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Sme potomkovia tých, ktorí prežili. Máme predpoklady, aby sme ťažkosti zvládli, hovorí krízová terapeutka (audio)“
BEZ LAVÍC: Ľahko sa učí vonku, keď takto učí aj samotné vedenie školy
Za 33 rokov praxe Ivety Kališovej, riaditeľky a učiteľky prvého stupňa v Základnej škole s materskou školou Ľubeľa nebol žiadny žiak, ktorého učila, hodnotený známkou nedostatočný.
Dosiahnuť dobré výsledky jej pomáhajú rôzne stratégie, ako otvorená komunikácia a rešpektovanie potrieb všetkých žiakov, ale aj učenie vonku. V roku 2020 sa aj vďaka tomu dostala medzi top 10 finalistov ocenenia Učiteľ Slovenska, ktoré realizuje Živica prostredníctvom Komenského inštitútu.
Prečítajte si o jej skúsenostiach v novej špeciálnej sérii o učení vonku Bez lavíc, ktorú vám pripravujeme spolu s Hurá von.
Continue reading „BEZ LAVÍC: Ľahko sa učí vonku, keď takto učí aj samotné vedenie školy“
Deti cez palubu
Neviem odpovedať na jeho otázky. Prečo otvoria obchody a školy zatvoria. Prečo lyžovačka áno a za rodinou nie.
Šikana ho dostala na invalidný dôchodok. Učitelia o tom buď nevedeli, alebo sa tvárili, že to neexistuje, hovorí
Prezývky podľa telesných nedostatkov, komandovanie či bitky. Šikana sa často deje mimo zraku dospelých a vie dieťaťu spôsobiť doživotné problémy. Rozprávali sme sa s mladým mužom, ktorého šikana dostala na invalidný dôchodok. Čo by podľa neho pomohlo podobným situáciám predísť? Ako to zmeniť?
Ježiškovi
Bolo by krásne, Ježiško, keby bol o učiteľstvo taký záujem, že by sa na pedagogické fakulty robil podobný výber ako na astronautov či pilotov stíhačiek. Bolo by krásne, keby najväčším snom detí bolo stať sa učiteľom. Continue reading „Ježiškovi“
Je prirodzené, aby sme učili o prírode v prírode a nie cez pracovné listy či interaktívnu tabuľu, hovorí koordinátorka Zelenej školy Kvetoslava Rábelyová
Spoznávať okolitý svet prostredníctvom zmyslov, cez hru a pohyb je pre deti prirodzené – prečo k tomu nevyužiť vonkajšie prostredie? Zelená škola – program Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica – pripravila v spolupráci s materskými školami príručku aktivít Hurá von, škôlkari!, ktorou inšpiruje učiteľky a učiteľov materských škôl, ako vzdelávať deti mimo triedy.
Viac ako polovica pracích prostriedkov obsahuje plasty, ukázal test rakúskeho Global 2000. Odstrániť mikroplasty z vodných tokov je pritom takmer nemožné (+ audio)
Rakúska organizácia Global 2000 otestovala všetky pracie prostriedky na prítomnosť mikroplastov. Ukázalo sa, že 61 % z nich obsahuje pevné alebo voderozpustné plasty, ktoré z práčky putujú aj do vodných tokov.
Učitelia nás neberú vážne, hovoria žiaci podľa prieskumu Komenského inštitútu
Slovenským žiakom chýba sebavedomie, učitelia ich nepočúvajú a v školách sa necítia spokojní. To sú výsledky prieskumu medzi viac ako tisíckou slovenských žiakov, ktorý realizoval Komenského inštitút. “Zmeňme to,” hovoria žiaci.
Continue reading „Učitelia nás neberú vážne, hovoria žiaci podľa prieskumu Komenského inštitútu“
Hybridná Hydra obsadila školy
Kedysi sa medzi učiteľmi hovorilo, že učiť môžete dovtedy, kým udržíte kriedu a moč. Continue reading „Hybridná Hydra obsadila školy“
Odsťahovali sa, kde nikoho nepoznajú a zachraňujú zvieratá. Pomáhať im chodia dobrovoľníci z celého sveta, no štát im to neuľahčuje
Ria Szedély Valovičová sa spolu s manželom Dávidom odsťahovala z Bratislavy na vidiek. Z dvoch usadlostí v banskobystrickom kraji budujú postupne azylovú farmu Home regained pre zachránené hospodárske zvieratá. Ich plánom je vytvoriť priestor, v ktorom budú pomáhať nielen zvieratám, ale aj ľuďom prostredníctvom umenia.
CIRCULAR SLOVAKIA: Ako fungujú ESG fondy a dokážu cez ne banky meniť svet k lepšiemu? (+ podcast)
Zelené investície prišli už aj na Slovensko. Záujem u klientov o takéto investície je pomerne veľký. Kto a ako však hodnotí, ktorá investícia si označenie zodpovedná zaslúži? A ako dokážu meniť svet banky? Rozprávali sme sa so zástupcami bánk z platformy Circular Slovakia – Petrom Koverom z ING, Michalom Orlovským zo Slovenskej sporiteľne, Michalom Lehutom z VÚB banky a jeho kolegom Petrom Margetinym z Eurizon Slovakia. Vypočujte alebo prečítajte si viac. Continue reading „CIRCULAR SLOVAKIA: Ako fungujú ESG fondy a dokážu cez ne banky meniť svet k lepšiemu? (+ podcast)“
Učenie hodnotám nevieme obmedziť na hodiny etiky raz týždenne, hovorí odborník na učenie Jána Amosa Komenského
Otázka nie je, či v škole formovať postoje žiakov, ale ako. Dobre vzdelaný človek bez morálky môže byť nebezpečím pre krajinu, hovorí komeniológ a pedagóg Jan Hábl v rozhovore o odkaze J. A. Komenského pre súčasné školstvo.
Toto nie je lunapark
„Kedysi som chodila na cintoríny počas Dušičiek rada. Nosili sme na hroby čečinové vence, ktoré sme s maminou ručne vyrábali na chate,“ píše spoluzakladateľka prvého prírodného cintorínu Záhrada spomienok Andrea Uherková. Continue reading „Toto nie je lunapark“
Takmer 90 % odpadu z cintorína sa dá vytriediť. Nie všetok je ale možné aj recyklovať
Cintoríny sú najmä počas blížiacich sa sviatkov zosnulých veľkým zdrojom odpadu. So Záhradou spomienok, JRK Slovensko a Marianumom sme sa pozreli na to, z čoho sa odpad skladá a ako by sa dal roztriediť.
Nie každý, kto sa pohybuje na hrane zákona, je hrdina, hovorí advokátka Eva Kováčechová
Zákony sa nikdy nebudú dať napísať na mieru pre všetky životné situácie. Sudca by preto mal využiť svoju pozíciu pre rozhodnutie v prospech ľudských práv, čím by si zaslúžil označenie právnický hrdina. Máme aj na Slovensku takýchto sudcov a právnikov? Ako navrátiť dôveru verejnosti v právny systém? Rozprávali sme sa s advokátkou z Via Iuris a lektorkou Sokratovho inštitútu Evou Kováčechovou, ktorá bude krstnou mamou novej knihy o právnických hrdinoch.
Menšík z Profesie: Učiteľom by som odkázal, že ak ich práca nebaví, nech idú robiť niečo iné (+ podcast)
Slovenské školy sú stále silno zamerané na výkon a vedomosti miesto zručností. Budúcnosť ale bude skôr vyžadovať rôzne mäkké zručnosti ako je komunikatívnosť či schopnosť spolupracovať. Martin Menšík z Profesie hovorí o tom, čo budú od detí v budúcnosti očakávať zamestnávatelia a či ich na to vedia slovenské školy pripraviť. Vypočujte alebo prečítajte si viac v sérii V čom nás vyškolila korona.
Vyhorené sviečky z cintorína sa doteraz nerecyklovali. Reparaf prišiel na to, ako ich využiť
Stovky ton vyhorených plastových kahancov z cintorínov končia na Slovensku na skládkach či v spaľovniach odpadu. Jakub Gerthofer prišiel na spôsob, ako ich využiť a zrecyklovať. Svoje služby pod značkou Reparaf zatiaľ ponúka štyrom obciam na Záhorí.
Upratané
Teším sa na deň, keď to všetci, ktorí pracujeme s ľuďmi, budeme mať v sebe takto upratané. Continue reading „Upratané“
NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Vráťme sa ku koreňom. Cintorín môže byť lúka, les či ovocný sad (podcast)
Denisa Halajová je záhradná a krajinná architektka, ktorá sa venuje téme cintorínov a pietnych miest. Dlhé roky pôsobila ako pedagogička na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, dnes sa venuje mestskej zeleni. Rozprávali sme sa o aktuálnej téme Dušičiek a podelila sa s nami o tipy na prírode bližšiu hrobovú výzdobu. Zamysleli sme sa nad tým, prečo naše cintoríny nevyzerajú ako tie na západe a zeleň z nich skôr mizne. A ak klasické hroby nie sú podľa vášho vkusu, možno vás inšpirujeme k ekologicky a esteticky hodnotnejším alternatíva. Continue reading „NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Vráťme sa ku koreňom. Cintorín môže byť lúka, les či ovocný sad (podcast)“
CIRCULAR SLOVAKIA: V koši končia aj potraviny, ktorých sa nikto ani nedotkol. Rozprávali sme sa s Tescom a JRK, ako to zmeniť
Nepredané jedlo stojí za 8 % svetových emisií oxidu uhličitého. Ak by bolo krajinou, bolo by tretím najväčším producentom tohto skleníkového plynu. Za štyri roky znížilo Tesco množstvo potravinového odpadu o 69 % a za minulý rok vyhodili len 0,5 % potravín. Ako sa im to podarilo? A čo sa stane s tými potravinami, ktoré vyhodené byť musia? V sérii Circular Slovakia sme sa rozprávali s Katarínou Pšenákovou z Tesco Slovensko a Martinou Gaislovou z JRK Slovensko. Continue reading „CIRCULAR SLOVAKIA: V koši končia aj potraviny, ktorých sa nikto ani nedotkol. Rozprávali sme sa s Tescom a JRK, ako to zmeniť“
Zásadná zmena v bratislavskom odpade: po pochybnostiach o recyklácii už nebude plasty triediť súkromník, ale mesto
Odpad vytriedený Bratislavčanmi doteraz prúdil k firme s pochybnou minulosťou. Tá ho roztriedila a rozhodla, čo sa zrecykluje a čo spáli. Hoci mala špičkovú techniku, pri plastoch dosahovala nízke čísla. Mesto si myslí, že samo to bude robiť lepšie. Za triediacu linku firmy zaplatí milióny eur. Continue reading „Zásadná zmena v bratislavskom odpade: po pochybnostiach o recyklácii už nebude plasty triediť súkromník, ale mesto“
Prečo skončili plasty vytriedené Pezinčanmi v spaľovni? Napriek občasným nedokonalostiam systém funguje a ciele plníme nad plán, hovorí šéf OZV Natur-Pack (podcast)
Časť plastov, ktoré vytriedili obyvatelia Pezinka namiesto recyklácie vozila podľa zistení Denníka E zberová spoločnosť do zariadenia na výrobu paliva z odpadu. Zo žltých nádob sa ani nepokúsila vytiahnuť tie plasty, ktoré sa dnes na trhu predávajú aj za tisíc eur za tonu. Povoľuje jej to zákon, ktorý nejasne hovorí o povinnosti odpad zhodnotiť. Čo s tým môže urobiť organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá cez recyklačné poplatky zabezpečuje, aby sa odpad recykloval? Rozprávali sme sa s riaditeľom OZV NATUR-PACK Michalom Sebíňom.
Učiť sa dá aj bez školy. S mamou domškoláčky sme sa rozprávali, ako využiť čas, keď deti ostanú pre koronu doma (+ podcast)
Polročné učivo zvládneme za tri mesiace, hovorí Monika Ludrovanová zo združenia Domáce vzdelávanie na Slovensku. Sama vyučuje svoju dcéru Sofi aj jej mladšiu sestru. Život od vzdelávania podľa nej nejde oddeliť, lebo čokoľvek robíme, vždy sa pri tom učíme. Ako deti k záujmu o učenie motivovať? Čo všetko sa dokážu naučiť aj samy? Čítajte alebo počúvajte v ďalšom dieli série V čom nás vyškolila korona. Continue reading „Učiť sa dá aj bez školy. S mamou domškoláčky sme sa rozprávali, ako využiť čas, keď deti ostanú pre koronu doma (+ podcast)“
Stĺpček, ktorý mal byť úplne iný
Už zopár dní sa chystám napísať stĺpček o začiatku školského roka. Taký pekný, povzbudzujúci, povznášajúci. Nejde to. Je totiž začiatok školského roka a som príliš vyťažená. Tak ako všetci moji kolegovia. Continue reading „Stĺpček, ktorý mal byť úplne iný“
Čo sa deje s nevytriedeným elektroodpadom netušili ani na elektrotechnickej škole. Spolužiaci boli šokovaní, hovoria žiaci z projektu Elektroodpad-dopad
V doline pod Muránskou planinou je vtesnané mestečko Tisovec. V ňom sídli jedno z prvých slovenských bilingválnych gymnázií – Evanjelické gymnázium Tisovec, na ktoré sa hlásia žiaci z celého Slovenska. Koronový rok škola využila na vzdelávanie sa o problematike elektroodpadu. Napriek karanténe dokázali miestni žiaci v problematike vyškoliť nielen spolužiakov zo svojej školy, ale aj žiakov susediacich škôl a o elektroodpade nahrali aj podcast.
Ľudia si myslia, že v priemyselných chovoch majú zvieratá dobré podmienky. Realita ich často šokuje, hovorí aktivistka Humánneho pokroku Martina Kamenská
Chcela, aby sa zvieratá mali lepšie. Začala ako dobrovoľníčka a dnes je manažérkou kampaní organizácie Humánny Pokrok. Spoločne s ďalšími aktivistami a aktivistkami organizácie sa vybrala do krajských miest zbierať podpisy za zákaz klietkového chovu sliepok. Martiny Kamenskej sme sa pýtali na to, ako je to s klietkovými vajíčkami na Slovensku, aká je kvalita života sliepok a ako na ich „turné“ reaguje verejnosť.
Najlepší učiteľ sveta vystrelil svoje nápady do vesmíru. Nechajú sa ním inšpirovať učitelia na Slovensku?
Z chatrče prešiel dlhú cestu. Z mizivej návštevnosti vidieckej školy až po takmer 100% pravidelnú účasť všetkých žiakov na vyučovaní s dosahovaním výborných výsledkov. Ako to dosiahol? Jednoduchá myšlienka, bez ktorej sa nezaobíde žiadny učiteľ, a predsa uniká mnohým. Čo robí učiteľ sveta inak? Continue reading „Najlepší učiteľ sveta vystrelil svoje nápady do vesmíru. Nechajú sa ním inšpirovať učitelia na Slovensku?“
CIRCULAR SLOVAKIA: Najekologickejšie po čapovanom je pivo vo vratnej sklenenej fľaši. Ako posilniť používanie vratných obalov? (+ podcast)
Najlepšie pre životné prostredie sú odpady, ktoré nevzniknú. Namiesto jednorazových obalov, ktoré pošleme na recykláciu, je možné využívať obaly vratné, ktoré sa očistia a opäť naplnia. V našom regióne sú v tomto smere najznámejšie a dodnes pretrvávajúce pivové fľaše, ale vratné obaly je možné používať aj inde. Rozprávali sme sa o nich v rámci série Circular Slovakia s Ivanom Tučníkom zo spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko, ktorá vyrába pivo a Jánom Trnkom zo spoločnosti Corplex, ktorá pre firmy vyrába vratné obaly na prevoz či uskladnenie tovaru a súčiastok.
Dovoľte si plakať
Úprimne – koľkokrát by ste sa najradšej pred kamoškou či kamošom v meste zložili, namiesto toho, aby ste sa snažili usmievať a tváriť sa, že veci nie sú také zlé, a že ich zvládate? A prečo to neurobíte? Continue reading „Dovoľte si plakať“
Patrí to do papiera alebo do plastu? Jednota pomáha správne triediť s novými symbolmi farebných kontajnerov
Mám radšej hodiť do zmesáku alebo je to naozaj plast? Takéto otázky si kladú mnohí, ktorí sa snažia o poctivé triedenie odpadu. Obaly sú dnes často zložené z viacerých materiálov alebo špeciálne upravené a je tak ťažké posúdiť, do ktorého kontajnera by sme ich mali vyhodiť. Potravinový reťazec COOP Jednota sa to v spolupráci s NATUR-PACKom rozhodol zmeniť a na vlastných obaloch použiť symbol, ktorý sa nedá pomýliť. Continue reading „Patrí to do papiera alebo do plastu? Jednota pomáha správne triediť s novými symbolmi farebných kontajnerov“
COVID im riadne nabúral plány, no nevzdali sa. Školáci v Pliešovciach vymysleli originálnu hru o elektroodpade
Skončili v karanténe, no napriek tomu počas roka so spolužiakmi z celej Európy vymysleli hru, ktorá nielen deti naučí triediť elektroodpad. Žiaci v Pliešovciach v rámci projektu Elektroodpad-dopad vzdelávali nielen svojich spolužiakov, ale aj učiteľov a rodičov. Continue reading „COVID im riadne nabúral plány, no nevzdali sa. Školáci v Pliešovciach vymysleli originálnu hru o elektroodpade“
Kto je tu ekoterorista?
„Byť zločinom neznamená snažiť sa ochrániť, čo sa ešte dá. Naopak, akékoľvek spomaľovanie opatrení na ochranu klímy a biodiverzity je zločinom,“ píše Lucia Szabová zo Znepokojených matiek. Continue reading „Kto je tu ekoterorista?“
SLOVAKIA GOING ZERO WASTE: Holandským firmám pomáha prejsť na cirkulárnu ekonomiku. Zvyšuje im to konkurencieschopnosť, hovorí (podcast)
Hlavným cieľom cirkulárnej ekonomiky je uzavrieť slučku zdrojov a surovín, čo dnešná ekonomika nedokáže. Andrea Orsag pôsobí v Holandsku v spoločnosti Mission C ako konzultantka pre firmy, ktorým pomáha prenastaviť svoje fungovanie z lineárneho na cirkulárne. Ako to vedia dosiahnuť? Čo im to môže priniesť? A je to vôbec možné? Opýtala sa jej Maia Martiniak v podcaste konferencie Slovakia Going Zero Waste. Continue reading „SLOVAKIA GOING ZERO WASTE: Holandským firmám pomáha prejsť na cirkulárnu ekonomiku. Zvyšuje im to konkurencieschopnosť, hovorí (podcast)“
Učenie vonku na Slovensku zažíva rozmach. V čom je dobré pre žiakov a ako vie pomôcť učiteľom?
Korona presunula množstvo tried na školské dvory. Kým na Slovensku takto ešte len učiť začíname, v Českej republike je tento koncept zaužívaný už dávnejšie. Rozprávali sme sa s expertmi, aký benefit prináša žiakom a aj samotným učiteľom. Continue reading „Učenie vonku na Slovensku zažíva rozmach. V čom je dobré pre žiakov a ako vie pomôcť učiteľom?“
NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Každé štvrté tehotenstvo končí neúspešne. Pri strate dieťatka sa lúčime aj s vlastnými predstavami o živote, hovorí dula Lucia Kubíny (podcast)
Lucia Kubíny je dula, ktorá sprevádza ženy počas tehotenstva a v období straty dieťatka v akejkoľvek etape života. Touto skúsenosťou si prešli tiež viaceré ženy v jej rode a téma sa jej osobne dotýka. Spolu s priateľkami založila minulý rok združenie Tanana, zamerané na podporu pre rodiny po strate dieťatka.
Pýtali sme sa jej na to, čím si môžu rodiny po smrti dieťatka prechádzať, čo v náročných situáciách pomáha a naopak zraňuje, ale aj na neuznaný zármutok spojený s tým, že deti nemám. Continue reading „NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Každé štvrté tehotenstvo končí neúspešne. Pri strate dieťatka sa lúčime aj s vlastnými predstavami o živote, hovorí dula Lucia Kubíny (podcast)“
Hurá do školy?
Začína sa to už koncom júla. V supermarketoch a papiernictvách nám reklamné slogany radostne pripomenú, že škola volá. Reklamy na školské pomôcky vo veselých farbách, s usmiatymi deťmi a žiariacimi učiteľkami. Continue reading „Hurá do školy?“
CIRCULAR SLOVAKIA: Zmeniť obal niektorých výrobkov môže trvať roky. Aj drobnou úpravou však vieme ušetriť tony odpadu (+ podcast)
Odstránili viečko z kelímku na kávu a ročne tak ušetria viac ako tonu plastu. Práve pri plastoch je recyklácia často problematická alebo úplne nedostupná. Zmeniť obal je však veľmi náročné na čas aj investície. Napriek tomu sa firmy postupne zaväzujú k dosiahnutiu recyklovateľnosti svojich obalov a používaniu recyklovaných materiálov. Ako celý proces prebieha? Aký dopad dokáže mať aj malá zmena v dizajne? A prečo to firmy vlastne robia? Vypočujte alebo prečítajte si v rozhovore s Luciou Vargovou zo spoločnosti Kaufland a Marekom Brinzíkom z organizácie Natur-Pack, ktorí sú členmi platformy Circular Slovakia. Continue reading „CIRCULAR SLOVAKIA: Zmeniť obal niektorých výrobkov môže trvať roky. Aj drobnou úpravou však vieme ušetriť tony odpadu (+ podcast)“
Flautu počas korony učila cez internet. Hudba z detí robí empatických ľudí a pomáha im uvoľniť napätie, hovorí (+ podcast)
Kamila Skladaná je učiteľka spevu, klavíra a flauty na základnej umeleckej škole. Korona aj jej hodiny preniesla do online priestoru. Ako to prebiehalo? A prečo nebol dobrý nápad, keď mnohé školy v rámci dobiehania učiva vynechali práve hudobnú či výtvarnú výchovu? Čo tieto hodiny deťom dávajú a prečo sú dôležité? Prečítajte alebo vypočujte si v rozhovore.
K boju proti klimatickým zmenám inšpirovala štrnásť miliónov ľudí, prečo ju začali počúvať?
Pred necelými tromi rokmi si sadla pred švédsky parlament držiac bielu ceduľu s nápisom „Školský štrajk za klímu.“ Štrajk mal pôvodne trvať tri týždne, no trvá dodnes. Zo školského protestu jednotlivca sa stal globálny boj za lepšie životné prostredie. Jeho tvárou je Greta Thunberg. Prečo začali dospelí počúvať až túto mladú aktivistku, ktorá len opakovala to, čo vedci tvrdia už desaťročia? Continue reading „K boju proti klimatickým zmenám inšpirovala štrnásť miliónov ľudí, prečo ju začali počúvať?“
V čom nás vyškolila korona? V školstve zviditeľnila problémy, ale aj zrýchlila hľadanie ich riešení (+ podcast)
Učenie od tabule, nedostupnosť kvalitného vzdelávania pre všetkých, slabé technické vybavenie, zlé vzťahy. To všetko sú problémy, s ktorými sa vyrovanávajú slovenské školy a pandémia ich len zdôraznila. V čom sú ale poučenia, ktoré si z nej môžeme odniesť? Čo sme sa vďaka nej naučili? Koordinátor programu pre učiteľov Komenského inštitút Rado Plánička a učiteľka Anna Jančová hovoria, že narástla samostatnosť žiakov, prezentačné aj digitálne zručnosti. Vypočujte alebo prečítajte si viac. Continue reading „V čom nás vyškolila korona? V školstve zviditeľnila problémy, ale aj zrýchlila hľadanie ich riešení (+ podcast)“
Blížime sa k emancipácii zvierat? Život na reťazi alebo v klietke bude minulosťou
Aktivistom sa podarilo vybojovať miliónom zvierat lepšie podmienky na život nielen na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii. Zatiaľ čo, Národná rada Slovenskej republiky schválila zákaz držania psa na reťazi, tak Európska komisia odobrila zákaz klietkového chovu hospodárskych zvierat. Prečo ide o obrovské úspechy? Continue reading „Blížime sa k emancipácii zvierat? Život na reťazi alebo v klietke bude minulosťou“
CIRCULAR SLOVAKIA: Prechod na cirkulárnu ekonomiku potrebuje vzdelaných spotrebiteľov. Rozprávali sme sa s Lidlom a Baterkárňou, ako to dosiahnuť (+podcast)
Na prechod ku cirkulárnej ekonomike môžeme zvoliť dve cesty. Jednou sú komunitou podporované malé obchody spojené s požičovňami a opravovňami vecí ako je trnavská Baterkáreň a druhou sú veľkí hráči, ktorí minimalizujú svoj dopad a kompenzujú to, čo sa už odstrániť nedá. O to sa zas postupne snaží spoločnosť Lidl. S oboma členmi platformy Circular Slovakia sme sa rozprávali o tom, ako sa snažia svojich klientov naučiť robiť správne rozhodnutia, čo im v tom pomáha a čo im naopak stojí v ceste. Vypočujte alebo prečítajte si viac o tom, že tvoriť zisk sa dá aj udržateľne.
SLOVAKIA GOING ZERO WASTE: Nekupovať zbytočné obaly je minimum, ktoré vie urobiť každý z nás, hovoria majitelia obchodu Bezobalis z Trenčína (podcast)
Keď hovoríme o bezobalovosti a minimalizme, máme pocit, že sme objavili niečo nové. V skutočnosti tak žili už naši starí rodičia. Dnes často nemáme čas pestovať či veci opravovať tak, ako to robili oni. Minimum, ktoré však vie urobiť každý z nás, je zmenšiť aspoň množstvo obalov, ktoré si s tovarom domov prinesieme. Pre to môžeme navštíviť bezobalový obchod, ktorých je dnes na Slovensku už niekoľko desiatok.
Ako takýto obchod funguje, čo v ňom dostať a ako sa človek dostane k tomu, že si takýto obchod otvorí? Maia Martiniak sa o tom rozprávala so zakladateľmi bezobalového obchodu Bezobalis z Trenčína Martinou Novotovou a Martinom Gajdošom.
So smartfónom aj na túru?
V projekte Hurá von s Pl@ntnetom stredoškolákom pomáha smartfón určovať vzácne rastliny a odhaľovať invázne druhy. Continue reading „So smartfónom aj na túru?“
Tešili sme sa na dvojtýždňové prázdniny, a potom sme prišli o rok života, hovoria stredoškoláci o školskom roku s koronou (anketa + podcast)
Nikto nedokáže opísať, ako sa stredoškoláčkam a stredoškolákom žilo v izolácii počas lockdownu presnejšie ako ony samy. Preto sme sa siedmich z nich opýtali, čo im v uplynulých mesiacoch liezlo na nervy, aký majú názor na online vyučovanie, a čo dôležité sa vo veku, kedy osobnostne dozrievajú, naučili o sebe a svete okolo nás. Zdá sa, že by ste sotva našli dvoch mladých ľudí, ktorí toto zvláštne obdobie prežívali identicky. Continue reading „Tešili sme sa na dvojtýždňové prázdniny, a potom sme prišli o rok života, hovoria stredoškoláci o školskom roku s koronou (anketa + podcast)“
Hendikep nie je prekážkou v ochrane životného prostredia, dokazuje špeciálna základná škola Malé Tatry
Medzi lesom a Váhom neďaleko železničnej stanice v Ružomberku sa nachádza Špeciálna základná škola Malé Tatry. Špeciálna nie je len svojimi žiačkami a žiakmi, ale aj tým, že ich vďaka programu Zelená škola už roky vedú k ochrane životného prostredia. Continue reading „Hendikep nie je prekážkou v ochrane životného prostredia, dokazuje špeciálna základná škola Malé Tatry“
Podomoví zberači odpadu sú nebezpeční, spravidla na to nemajú žiadne povolenie, hovorí odborník na elektroodpad z Natur-Packu (+podcast)
Dostať vzácne kovy z elektroodpadu je podstatne šetrnejšie voči životnému prostrediu ako ťažba z rudy. Keď ho vyhodíme do zmesového odpadu, o vzácne suroviny nenávratne prídeme. Elektroodpadu je pritom stále viac, no zrecyklovať sa darí stále iba niečo cez polovicu. Ako to zlepšiť? Odpovedá Štefan Červenka z organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK. Continue reading „Podomoví zberači odpadu sú nebezpeční, spravidla na to nemajú žiadne povolenie, hovorí odborník na elektroodpad z Natur-Packu (+podcast)“
Učiť sa digitálnym zručnostiam na informatike nestačí, IT firmy preto ponúkajú vzdelávací kurz pre digitálnych koordinátorov na školách
Nečakaný prechod vyučovania do online-u počas korony dal zabrať žiakom, ale aj učiteľom. Slovenské IT firmy sa preto rozhodli školám pomôcť vyškolením koordinátorov, ktorí ostatným kolegom pomôžu digitálne technológie používať aj inde, ako na informatike. Continue reading „Učiť sa digitálnym zručnostiam na informatike nestačí, IT firmy preto ponúkajú vzdelávací kurz pre digitálnych koordinátorov na školách“
Ak škôlkarom správe podáme environmentálne témy, naučia sa všetko
Škôlkari z banskobystrickej Zelenej škôlky Na starej tehelni vedia správne triediť odpad, rodičov naučili jazdiť na bicykli a každý deň chodia von – či je slnko, či je dážď. Práve predškolský vek je ideálny pre začiatok environmentálnej výchovy, ktorá sa tak deťom dostane do krvi. Prečítajte si, ako na to v reportáži. Continue reading „Ak škôlkarom správe podáme environmentálne témy, naučia sa všetko“
Horúca téma – známky
Čím dlhšie učím, tým viac mám pocit, že známky mi komplikujú robotu. Continue reading „Horúca téma – známky“
Kedy budeme recyklovať ako na Západe a čo sa stane, keď začneme zálohovať PET fľaše a plechovky?
Recyklovať plasty s výnimkou PET fliaš sa ekonomicky väčšinou neoplatí. Čo s tým chce Slovensko urobiť?
Bratislava má najmodernejšiu triediacu linku, no plasty recykluje podpriemerne. Kde končí odpad zo žltých nádob?
Priveľa obalov končí v zlých košoch a priveľa plastov, ktoré Bratislavčania odhodia správne, sa nedá recyklovať. Zostanú tégliky, PET fľaše či tetrapaky. Aby mohli byť opäť použité, treba ich roztriediť a nájsť pre ne spracovateľa. Pre hlavné mesto to robí Bratislavská recyklačná – firma so špičkovou technikou, no pochybnou minulosťou. Hoci dosahuje nízke čísla, tvrdí, že lepšie sa to nedá.
Nie je plast ako plast. Ako sa dotrieďuje odpad pred recykláciou?
Obsah žltých kontajnerov sa pred recykláciou musí prečistiť a roztriediť na mnohé kategórie podľa materiálového zloženia či farby. Ako celý proces prebieha? Boli sme sa pozrieť na dotrieďovacej linke spoločnosti Fecupral, ktorá sa stará o triedený zber obcí z okolia Prešova. Continue reading „Nie je plast ako plast. Ako sa dotrieďuje odpad pred recykláciou?“
Odborníčka na odpady: Bratislavčania v súčasnej dobe triedia dobre
Bratislava má najmodernejšiu triediacu linku, no plasty recykluje podpriemerne. Dôvodom má byť neporiadne triedenie aj zlý dizajn obalov. PETRA CSEFALVAYOVÁ z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky analyzuje odpady po celom Slovensku a firmám radí, ako dizajnovať ekologicky. Ako vidí situáciu ona? A čo ju pomôže zlepšiť? Continue reading „Odborníčka na odpady: Bratislavčania v súčasnej dobe triedia dobre“
Ako využiť, čo nám COVID priniesol? Zistíte na novom kurze Sokratovho inštitútu
Pandémia koronavírusu mnohým z nás obrátila život naruby. Na rok sme úplne zmenili zažité vzorce fungovania, denný režim sa nám úplne otočil, niektorí, žiaľ, prišli o prácu, iným poodhalil, že chcú žiť inak. Sokratov inštitút prichádza s kurzom Za obzor, ktorý vás má nasmerovať, ako toto všetko zužitkovať pre lepšiu budúcnosť. Continue reading „Ako využiť, čo nám COVID priniesol? Zistíte na novom kurze Sokratovho inštitútu“
Vedecké predmety sa najlepšie učia cez experimenty v reálnom prostredí. Vonku ich môžu žiaci robiť aj s dedkom a pivom
Sen mnohých detí o tom, že by nemuseli chodiť do školy sa stal realitou, ktorá sa im až tak nepáči. Namiesto hodín pred obrazovkami sa však aj z domu vedia učiť cez experimenty vonku. To podporuje ich kreativitu, samostatnosť a pri zapojení rodinných príslušníkov aj ich vzťahy. Ako na to idú učitelia prírodovedných predmetov Júlia Jánošiková a Tomáš Krásenský? Prečítajte si v texte. Continue reading „Vedecké predmety sa najlepšie učia cez experimenty v reálnom prostredí. Vonku ich môžu žiaci robiť aj s dedkom a pivom“
SLOVAKIA GOING ZERO WASTE: Módny priemysel môže pomôcť k pozitívnej zmene sveta, hovorí zakladateľka udržateľnej značky Trace Collective (podcast)
Ak chceme zmenu, potrebujeme o tom hovoriť a začať od seba. Antónia Haľko v Londýne s kamarátkou rozbehla ekologicky a eticky udržateľnú značku oblečenia Trace Collective. Aká bola jej cesta? A ako dokáže udržateľná móda prispieť k pozitívnej zmene v sociálnej aj environmentálnej oblasti? Vypočujte si v podcaste, ktorý pripravuje Slovakia Going Zero Waste, najväčšia slovenská konferencia o odpade a cirkulárnej ekonomike. Continue reading „SLOVAKIA GOING ZERO WASTE: Módny priemysel môže pomôcť k pozitívnej zmene sveta, hovorí zakladateľka udržateľnej značky Trace Collective (podcast)“
Čo povedia?
Viete, čo by som pripla nad dvere každej zborovne? Veľký nápis: „Ver tomu, čo robíš“. Alebo „Ty si expert na vzdelávanie“.
NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Začala som žiť, až keď som sa začala zaoberať smrťou, hovorí dula pre umierajúcich (podcast)
Jana Gorst sprevádza ľudí na konci ich života ako dula pre umierajúcich. Hovorí, že byť pri poslednom výdychu je obrovské privilégium. Opýtali sme sa jej, ako spracovať to, ak sa my sami ocitneme napríklad napojení na kyslík na covidovom lôžku, ako sa vyrovnať so stratou blízkeho človeka a ako na ňu pôsobí práca s touto témou. Continue reading „NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Začala som žiť, až keď som sa začala zaoberať smrťou, hovorí dula pre umierajúcich (podcast)“
Učenie vonku deťom pomáha lepšie pochopiť učivo a znižuje riziko nákazy, hovorí Ivana Poláčková z platformy Hurá von (+podcast)
Deti sa po návrate do škôl bude potrebovať vyblázniť, socializovať a znovu v sebe objaviť nadšenie pre objavovanie a učenie. Na to je ideálne vyučovanie vonku, hovorí Ivana Poláčková z platformy outdoorového vzdelávania Hurá von. Vyučovanie vonku deťom pomáha udržať pozornosť, učenie prostredníctvom zážitku je efektívnejšie a bonusom je prirodzená fyzická aktivita, ktorú deti pre zdravý rozvoj potrebujú. Majú učitelia o učenie vonku záujem? Aké všetky predmety je možné učiť vonku? A čo na to hovoria deti? Čítajte alebo počúvajte v rozhovore.
Štát ho v detstve označil za mentálne retardovaného. Po presťahovaní do Francúzska mi to nechceli veriť, hovorí úspešný tanečník Romain Coppet
Od narodenia vyrastal v detských domovoch. Presúvali ho z jedného zariadenia do druhého. Dnes žije Romain Coppet, pôvodným menom Juraj Pleško, v hlavnom meste módy. Je úspešným tanečníkom a autorom knihy Zlomená duša.
Akú hodnotu má ľudský potenciál?
Pred niekoľkými mesiacmi sme v Komenského inštitúte dostali ponuku na spoluprácu. Bola písaná v lámanej slovenčine, popretkávaná anglickými a francúzskymi vetami. Cieľom bolo priniesť na slovenské školy a slovenským žiakom a študentom projekt, ktorý by ich inšpiroval a motivoval rozvíjať svoje talenty a potenciál. Continue reading „Akú hodnotu má ľudský potenciál?“
SLOVAKIA GOING ZERO WASTE: Vyhadzovaniu odpadu do voľnej prírody vôbec nerozumiem, hovorí Michal Sabo (podcast)
Je tu jar a s ňou stále populárnejšie zbery odpadkov z voľnej prírody. V prvom diele série podcastov od Slovakia Going Zero Waste sa od moderátora a nadšeného zberača odpadu Michala Saba dozviete, čo všetko vo voľnej prírode už našiel, prečo ho práca s odpadom vnútorne uspokojuje a tiež aká bola jeho cesta od módy k otázkam životného prostredia. Continue reading „SLOVAKIA GOING ZERO WASTE: Vyhadzovaniu odpadu do voľnej prírody vôbec nerozumiem, hovorí Michal Sabo (podcast)“
Richard Kollár: Matematika pomáha pochopiť svet, cez vzorce jej však žiaci na chuť neprídu
Matematik Richard Kollár pomáha pochopiť vývoj pandémie koronavírusu na Slovensku. Hovorí, že dnes už matematika prenikla úplne do všetkých oblastí, no našich žiakov ju nevieme učiť. Čo by sme mali zmeniť, aby si ku nej vzťah našli? A ako vedia analytici pomôcť politikom? Prečítajte si v rozhovore. Continue reading „Richard Kollár: Matematika pomáha pochopiť svet, cez vzorce jej však žiaci na chuť neprídu“
Prečo? Kto? Čo chce?
Cesta ráno do práce. Sadám do auta a telefón si magnetom pripínam na ventilátor. Automatika. Do ucha slúchadlo a audiokniha. Po pár kilometroch do rozprávania románu cinkne upozornenie – začína sa tlačovka. Takto zrána? Ok, kliknem na odkaz, veď počúvať môžem hocičo, aj tlačovku. Continue reading „Prečo? Kto? Čo chce?“
Od finančníčky a moderátora k tváram boja proti zmene klímy. Ako hovoriť o životnom prostredí podľa greenfluencerov?
Ani jeden neštudoval ekológiu či environmentalistiku. To ich ale neodradilo, aby sa venovali aktivitám za lepšie životné prostredie. V diskusii Sokratovho inštitútu sme sa rozprávali s političkou Tamarou Stohlovou a greenfluencerom Michalom Sabom. Continue reading „Od finančníčky a moderátora k tváram boja proti zmene klímy. Ako hovoriť o životnom prostredí podľa greenfluencerov?“
NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Spojenie „úprimnú sústrasť“ je prázdne, hovorte to, čo cítite, radí sprievodkyňa pozostalých (podcast)
Katarína Vydrová je sprievodkyňa pozostalých a zakladateľka prvej slovenskej pohrebnej agentúry BOLO. Rozprávali sme sa s ňou o tom, ako vniesť do posledných rozlúčok v čase pandémie osobitosť človeka, o tom, či by deti mali chodiť na pohreby a o tom, čím ju inšpirovali posledné rozlúčky v Holandsku. Continue reading „NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Spojenie „úprimnú sústrasť“ je prázdne, hovorte to, čo cítite, radí sprievodkyňa pozostalých (podcast)“
Napísal knihu o právnických hrdinoch: Nemyslím si, že právnici sú lepší ľudia ako ostatní
Hans Petter Graver je nórsky profesor práva, ktorý sa venuje otázkam morálky a etiky. O príbehoch, kedy právnici a sudcovia išli v záujme vyššieho dobra proti zákonu, napísal knihu, ktorej slovenské vydanie môžete podporiť na Startlabe. Právnici a sudcovia by si podľa neho mali uvedomiť, že systém nekoná sám od seba, ale za každým rozhodnutím stojí človek. A či to rozhodnutie bude morálne alebo nie, je teda len na ňom.
Internet spotrebuje toľko elektrickej energie ako Irán. Ako šetriť online emisiami?
Už rok necestujeme na konferencie, nestretávame sa na osobných poradách s kolegami a všetku prácu, ktorú je možné vykonávať cez internet, robíme z bezpečia domova. Kým sa vďaka tomu znížili emisie skleníkových plynov, ktoré sme vypúšťali počas cestovania na stretnutia, emisie skryté za prevádzkou internetu a prenosu dát vzrástli. Continue reading „Internet spotrebuje toľko elektrickej energie ako Irán. Ako šetriť online emisiami?“
So žiakmi si z čítanky číta po telefóne a učiť ich chodí domov. Monika Podolinská ukazuje, ako aj počas zatvorených škôl nenechať deti bez pomoci
Náš život sa preklopil do online priestoru a mnohí máme nariadený home office. Žiaci všetkých stupňov škôl sa vzdelávajú dištančne. Teda všetci tí žiaci, ktorí majú na to vytvorené podmienky, nielen materiálne, ale aj personálne. Sú tu však skupiny detí, ktoré ostali na okraji. Na okraji spoločnosti, na okraji záujmu. Nemajú doma počítač, internet, ani rodičov, ktorí im dokážu so školskými úlohami pomôcť. Continue reading „So žiakmi si z čítanky číta po telefóne a učiť ich chodí domov. Monika Podolinská ukazuje, ako aj počas zatvorených škôl nenechať deti bez pomoci“
Do roka a do dna
Sú dni, kedy ideme do dna svojich síl. Lektorky aj učiteľky. Pretože v krízovom režime sa dá ísť obmedzený čas. Continue reading „Do roka a do dna“
Zredukovali sme kultúru na holé pupky, teraz na to doplácame, hovorí Nikita Slovák
Zakaždým, keď niečo uverejní na FCBku, má to tisícky čítaní a množstvo reakcií. Vie udrieť klinec po hlavičke a nemlčí. Naopak, nahlas kričí – v posledných mesiacoch najmä o tom, že kultúra na Slovensku umiera a môžeme za to všetci. Nie je diplomat, hovorí za mnohých. Režisér Nikita Slovák.
NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Ani v minulosti sa o smrti veľa nehovorilo, ale viac sa žila, hovorí etnologička Margita Jágerová (podcast)
Margita Jágerová zasvätila svoju kariéru etnologičky téme smrti. Rozprávali sme sa s ňou o tom, prečo sme my, Slováci, takí poverčiví, aký význam majú rituálne úkony, ktoré dodnes robíme keď niekto umrie, ale aj o umení oplakávania a hlbšom význame spoločných pohrebných spevov. Continue reading „NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Ani v minulosti sa o smrti veľa nehovorilo, ale viac sa žila, hovorí etnologička Margita Jágerová (podcast)“
Koronavírus posadil ľudí na bicykle, ako bicyklovať aj v nepriaznivom počasí?
Od vypuknutia pandémie sme mohli pozorovať zvýšený záujem o cyklistiku. Cyklistické chodníky v mestách ožili. Popularitu bicyklovania potvrdila aj septembrová kampaň Do školy na bicykli, keď do slovenských škôl prišlo na bicykli rekordných takmer 50-tisíc žiakov. Ako však vyzerali cyklotrasy počas zimy? Continue reading „Koronavírus posadil ľudí na bicykle, ako bicyklovať aj v nepriaznivom počasí?“
Čo nás učí dištanc
Trpezlivosť, výdrž, pokora. Heslo vzdelávania roku 2021. Continue reading „Čo nás učí dištanc“
Chudobní si často nemôžu dovoliť ísť do karantény, hovorí reportérka Apolena Rychlíková (+ podcast)
Koronaepidémia pripravila mnohých ľudí o prácu, prípadne o časť príjmu počas povinnej karantény. Niektoré rodiny si však napriek ťažkej práci nedokážu zaplatiť ani nájom a štát im nevie poskytnúť dostatočnú pomoc, hovorí reportérka a dokumentaristka Apolena Rychlíková, ktorá sa problematike chudoby dlhodobo venuje. Nerovné podmienky nútia ľudí porušovať pravidlá a spôsobujú to, že nedôvera v spoločnosti rastie. Poučíme sa z krízy a dokážeme to zmeniť? Continue reading „Chudobní si často nemôžu dovoliť ísť do karantény, hovorí reportérka Apolena Rychlíková (+ podcast)“
Korona nás núti prehodnotiť priority, konzum k dobrému životu nepotrebujeme, hovorí publicista Tomáš Hajzler (+podcast)
Epidémia koronavírusu zatvorila obchody a iné strediská, ktoré nám prinášali zábavu. Zisťujeme však, že viac ako sloboda nakupovať nám chýbajú vzťahy s ľuďmi a napĺňajúce aktivity. Ak začneme robiť zmysluplnú prácu, nebudeme potrebovať konzumom a radovánkami zapĺňať dieru v našom vnútri, hovorí publicista, vydavateľ a odborník na zodpovedné podnikanie Tomáš Hajzler. Sám s rodinou už roky skúša žiť plnohodnotný život v mieste bydliska, bez auta, bez supermarketu. Dá sa to? Continue reading „Korona nás núti prehodnotiť priority, konzum k dobrému životu nepotrebujeme, hovorí publicista Tomáš Hajzler (+podcast)“
Porno má mnoho temných stránok. Zmeniť to chce etická pornografia. Ako môže fungovať?
Až tretina prenesených dát na internete je pornografia. Tá je však často spojená so zneužívaním, nereálnym zobrazovaním žien či mužov a aj samovraždami hercov a herečiek. Erotika je dnes však už podobne ako banány dostupná aj vo férovej, etickej verzii. Prečítajte si o nej viac.
V čase pandémie môžu byť ľudské práva obmedzené, ale musí byť istota, že to nie je natrvalo, hovorí šéf slovenskej Amnesty International Rado Sloboda (+ podcast)
Opatrenia, ktorých cieľom je obmedziť šírenie koronavírusu nás obrali o mnohé slobody. Niektorých to zasiahlo silnejšie ako iných – v závislosti od životnej situácie, veku, zázemia či spoločenského života. Rado Sloboda vedie slovenskú Amnesty International a hovorí, že obmedzenie ľudských práv v čase krízy je možné, ale musí byť dočasné a odôvodnené. Čo môžeme urobiť pre to, aby sme v ďalších krízach, ktoré prídu po korone, o tak veľkú časť slobôd neprišli? Continue reading „V čase pandémie môžu byť ľudské práva obmedzené, ale musí byť istota, že to nie je natrvalo, hovorí šéf slovenskej Amnesty International Rado Sloboda (+ podcast)“
Pandémia odhalila slabiny nášho ekonomického systému. Rásť sa nedá donekonečna, hovorí environmentalista Tadeáš Žďárský (+ podcast)
V dôsledku epidémie dochádza po celom svete ku spomaleniu rastu ekonomík, s čím súvisí množstvo negatívných javov. Je však možné rásť donekonečna na planéte s obmedzenými zdrojmi? Environmentalista Tadeáš Žďárský sa venuje nerastovej ekonomike, kde by pokles rastu bol dobrou správou. Ako by spoločnosť bez rastu mohla fungovať? Aké nástroje by sme museli použiť na to, aby sme takýto stav dosiahli? Vypočujte si v podcaste alebo prečítajte v rozhovore. Continue reading „Pandémia odhalila slabiny nášho ekonomického systému. Rásť sa nedá donekonečna, hovorí environmentalista Tadeáš Žďárský (+ podcast)“
Učitelia, rodičia aj žiaci si prajú to isté: začiatok školy
Vhupli sme do nového roka inak, ako sme čakali. Vonku cítime, že panuje zima a do našich sŕdc sa nenápadne spolu s predĺženými opatreniami vkráda strach, frustrácia a únava z pretrvávajúcej situácie. Continue reading „Učitelia, rodičia aj žiaci si prajú to isté: začiatok školy“
NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Ak by sme viac premýšľali o smrti, možno by sme si viac cenili život, hovorí anestéziologička Eva Kušíková (podcast)
Lekárka Eva Kušíková pôsobila na misiách v Iraku či na Haiti, kde jej občas išlo takmer o život. Dnes sa na Slovensku stará aj o pacientov, ktorí s koronou ležia pripojení na prístrojoch. Rozprávali sme sa s ňou o tom, ako sa vyrovnáva s témou smrti, ako by chcela vrátiť dôveru medzi lekárov a pacientov aj o tom, ako sa snaží byť na blízku tým, ktorí na jej oddelení umierajú.
Na Slovensko denne dovezú cez 700 kamiónov s potravinami. Stačilo by sa v jedle zamerať na kvalitu miesto kvantity, hovorí zakladateľka slovenského Slow Food (+podcast)
Slovenko dnes dokáže zabezpečiť len zhruba 40 % svojej spotreby potravín. V začiatku epidémie koronavírusu sa ľudia obávali, či bude jedla dostatok a vo veľkom vykúpili obchody. Problém je podľa zakladateľky Slow Food Pressburg Petry Molnárovej v našom správaní. Miesto pôvodu potraviny pozeráme na cenu a pred kvalitou dávame prednosť kvantite. Tretina vyrobeného jedla pritom skončí v koši. Prečo by sme sa teda nemali ponáhľať k návratu do predošlého životného tempa? A prečo sa podľa nej ale na Slovensku uberáme dobrým smerom? Continue reading „Na Slovensko denne dovezú cez 700 kamiónov s potravinami. Stačilo by sa v jedle zamerať na kvalitu miesto kvantity, hovorí zakladateľka slovenského Slow Food (+podcast)“
Učiteľka Slovenska 2020: Dobrá škola by mala mať spokojné deti, spokojných učiteľov a spokojných rodičov
IVETA BARKOVÁ získala ocenenie Učiteľ Slovenska za rok 2020 a zároveň aj cenu verejnosti v rovnakej cene. Po rokoch v štátnych školách, ale aj práci mimo školstva, sa s kolegyňou rozhodli založiť vlastnú školu v Senci. Ako sa im darí hľadať dobrých učiteľov, prečo je v škole dôležitá práca s rodičmi a čo by navrhla v školstve zmeniť? Dočítate sa v rozhovore. Continue reading „Učiteľka Slovenska 2020: Dobrá škola by mala mať spokojné deti, spokojných učiteľov a spokojných rodičov“
Pohreb neodkladajte a viac ako o výzdobu dbajte o ľudskosť, radí ekofunebráčka o pohreboch v čase korony (podcast)
Epidémia koronavírusu spôsobila, že úmrtí je viac ako po iné roky. Mestá si na telá zosnulých objednávajú dodatočné chladiace zariadenia, krematóriá prešli na nonstop prevádzku, výrobcovia rakiev nestíhajú vyrábať. Dá sa to robiť aj inak? S ekofunebráčkou zo Záhrady spomienok Monikou Suchánskou sme sa rozprávali o tom, ako by dnešné alternatívy k tradičnému pochovávaniu vedeli pomôcť zvládnuť aj nápor počas korony. Continue reading „Pohreb neodkladajte a viac ako o výzdobu dbajte o ľudskosť, radí ekofunebráčka o pohreboch v čase korony (podcast)“
Velux sa rozhodol s pomocou WWF kompenzovať emisie od svojho vzniku. Ako to chce dosiahnuť? (podcast)
Spoločnosť Velux, ktorá vyrába strešné okná, sa rozhodla do svojho 100. výročia vykompenzovať nielen všetky emisie CO2, ktoré vyprodukuje v budúcnosti, ale ktoré vyprodukovala od svojho vzniku. S Ondřejom Borešom z Veluxu a Andreou Hajdúchovou z WWF Slovensko sme sa rozprávali, ako emisie spätne spočítali a čo urobia pre to, aby ich kompenzovali. Inšpirujte sa v našom podcaste. Continue reading „Velux sa rozhodol s pomocou WWF kompenzovať emisie od svojho vzniku. Ako to chce dosiahnuť? (podcast)“
Škola v Dlhom nad Cirochou má vlastné hriadky aj ovocný sad starých odrôd. Žiaci pri záhradkárčení prepájajú vedomosti v praxi a budujú aj mäkké zručnosti
„Je veľmi zaujímavé sledovať vzťah k záhrade u detí,“ hovorí učiteľka Jana Kaščáková zo školy v Dlhom nad Cirochou. Tam učí okrem fyziky aj techniku a predmet Životné prostredie, na ktorých vedie deti k pestovaniu jedlých rastlín a ovocných stromov. V rámci toho sa zapojili aj do projektu na podporu zachovania starých ovocných odrôd Sadovo. Continue reading „Škola v Dlhom nad Cirochou má vlastné hriadky aj ovocný sad starých odrôd. Žiaci pri záhradkárčení prepájajú vedomosti v praxi a budujú aj mäkké zručnosti“
Ekolumi denne spracuje cez 4 milióny PET fliaš. Boli sme sa pozrieť, ako proces prebieha
Navštívili sme slovenského recyklátora PET fliaš z Banskej Bystrice – spoločnosť Ekolumi. Denne tu zrecyklujú 120 ton materiálu, ktorý sa sem vozí hlavne zo Slovenska a okolitých krajín. Z recyklovaných PET fliaš sa následne vyrábajú nové fľaše, ale aj textilné vlákna či pásky na balíky.
Suburbanizácia má veľký dopad na zmenu klímy. Ako ju ovplyvní koronaepidémia? (+ podcast)
Bratislavské satelity narástli od revolúcie zhruba o 100-tisíc obyvateľov. Do rodinných domov v často husto zastavaných a zle vybavených oblastiach sa sťahujú mnohí so snom o súkromí a živote v súlade s prírodou. Ako to však je naozaj? Ako to zmení home office, od ktorého mnohé firmy neplánujú upustiť ani po skončení pandémie? A čo sa stane s množstvom kancelárií, ktoré teraz postavené sú alebo sa stavať plánujú? Rozprávali sme sa s urbánnym geografom zo Slovenskej akadémie vied, spoluautorom publikácie Suburbanizácia – ako sa mení zázemie Bratislavy, Pavlom Šuškom. Continue reading „Suburbanizácia má veľký dopad na zmenu klímy. Ako ju ovplyvní koronaepidémia? (+ podcast)“
Študentov informatiky učia v OpenLabe ľudia z firiem robiť projekty. Dôležitejšie ako výsledné produkty sú mäkké zručnosti, ktoré takto získajú (+ podcast)
BARBORA RUSIŇÁKOVÁ manažuje občianske združenie OpenLab, ktoré ukazuje, ako učiť informatické smery cez konkrétne projekty. Hovorí, že ich študenti preberajú zodpovednosť za svoje vzdelávanie a aj cez tykanie si s vedúcim sa učia spolupráci v tíme a zlepšujú svoje soft skills. Ako študenti reagujú, keď sa majú prvýkrát sami ohodnotiť? A prečo sú lídrami v práci s ľuďmi v poslednej dobe technologické firmy? Prečítajte alebo vypočujte si v rozhovore zo série Technológie – ON či OFF. Continue reading „Študentov informatiky učia v OpenLabe ľudia z firiem robiť projekty. Dôležitejšie ako výsledné produkty sú mäkké zručnosti, ktoré takto získajú (+ podcast)“
Pre seniorov napísal príručku, ako rozpoznať hoaxy na internete. Hovorí, že z nich netreba robiť malé deti, ale diskutovať cez príklady (+ podcast)
LUKÁŠ ZAJAC pracuje ako analytik v Transparency International Slovensko. V rámci projektu Dlhujeme im to sa venuje vzdelávaniu seniorov o tom, ako nenaletieť falošným správam na internete či rôznym iným hrozbám, ktoré prináša rýchlo sa meniaci svet. Ako vieme našim starým rodičom pomôcť rozpoznať falošné správy? A prispieva korona k ich šíreniu? Prečítajte alebo vypočujte si v rozhovore. Continue reading „Pre seniorov napísal príručku, ako rozpoznať hoaxy na internete. Hovorí, že z nich netreba robiť malé deti, ale diskutovať cez príklady (+ podcast)“
UX dizajnérka: Keď nerozumiete aplikácii, nie je chyba vo vás, ale v dizajne (+podcast)
Digitálne technológie sú dnes každodennou súčasťou nášho života. Napriek tomu mnohí nevieme, ako sa tvoria, na akom princípe fungujú a občas sa v nich strácame. NINA POLÁKOVÁ pracuje ako UX dizajnérka v štúdiu Lighting Beetle a venuje sa tomu, aby sme sa na webstránkach a v aplikáciách vedeli čo najľahšie zorientovať. Sú weby zámerne programované tak, aby nami manipulovali? Čo si myslí o lajk tlačidle na Facebooku? Čítajte alebo počúvajte v rozhovore v rámci série Technológie – ON či OFF. Continue reading „UX dizajnérka: Keď nerozumiete aplikácii, nie je chyba vo vás, ale v dizajne (+podcast)“
Zakladateľka Aj ty v IT: Ženy stáli pri zrode IT, no rodičia dievčatám radšej kupovali hračkárske mixéry (+podcast)
PETRA KOTULIAKOVÁ vedie združenie, ktoré pomáha ženám nájsť si cestu do IT priemyslu. Hovorí, že ženy potrebujeme aj tu, lebo najlepšie fungujú zmiešané kolektívy, ktoré tak vedia obsiahnuť všetky pohľady na vec. Mladé ženy však informatiku často vnímajú ako niečo, na čo nemajú bunky a vyberajú si radšej školu, kde informatika ani matematika nie je, čím sa ochudobňujú o pracovné príležitosti. Ako to vieme zmeniť? Prečítajte alebo vypočujte si v rozhovore zo série Technológie ON či OFF. Continue reading „Zakladateľka Aj ty v IT: Ženy stáli pri zrode IT, no rodičia dievčatám radšej kupovali hračkárske mixéry (+podcast)“
Viera Kalmárová: Nemohla som rešpektovať absurdný stav, kedy sa situácia jednej skupiny ľudí zhoršila natoľko, že bez pomoci ostatných sa z problémov nemôže dostať
Deti vzdelávané v segregovanom rómskom kolektíve sa často stotožnia s tým, že patria k menejcenným ľuďom. “To je najlepšia cesta ku konzervovaniu rozdelenej spoločnosti,” hovorí bývalá hlavná školská inšpektorka VIERA KALMÁROVÁ, ktorá za riešenie problému segregácie rómskych žiakov získala ocenenie Lúč z tmy. Ocenenie je určené pre osobnosti zasadzujúce sa za zlepšenie postavenia Rómov na Slovensku a organizuje ho združenie EduRoma. Continue reading „Viera Kalmárová: Nemohla som rešpektovať absurdný stav, kedy sa situácia jednej skupiny ľudí zhoršila natoľko, že bez pomoci ostatných sa z problémov nemôže dostať“
Zuzana Tkáčová: Očakávať od dieťaťa v 21. storočí, že nebude používať počítač a nebude mať mobil je ako keby som mu povedala, že nebude chodiť (+podcast)
Ako učiteľka informatiky zvýšila pomer maturantov z tohto predmetu z nuly nad 20 % ročníka. Podarilo sa jej pre počítače nadchnúť aj dievčatá. Ako vníma úroveň vyučovania informatiky na Slovensku dnes a čo by poradila učiteľom, ktorí chcú zvýšiť obľúbenosť tohto predmetu? Zuzana Tkáčová v rozhovore hovorí, že pri správnom nastavení dostávajú deti s počítačmi do rúk silný nástroj, ktorý pomáha rozvíjať ich kreativitu aj mäkké zručnosti. Continue reading „Zuzana Tkáčová: Očakávať od dieťaťa v 21. storočí, že nebude používať počítač a nebude mať mobil je ako keby som mu povedala, že nebude chodiť (+podcast)“
ZKH: Na Facebooku mi želali rozštvrtenie, Instagram je oveľa láskavejší (+podcast)
V budúcnosti si ľudia budú čítať konkrétneho autora, ktorého poznajú, komu dôverujú. Najmä v tomto marazme hoaxov a fake news bude hrozne podstatné vysvetľovať ľuďom, ako premýšľaš a ukazovať im, ako pracuješ. A tým, že s tebou už majú nejaký vzťah dôvery, tak to budú brať inak, ako keby si to prečítali nepodpísané, aj keď pod veľkou značkou, hovorí o budúcnosti médií a ich vzťahu ku sociálnym sieťam novinárka a instagramerka Zuzana Kovačič Hanzelová. Prečítajte si viac v rozhovore alebo vypočujte v podcaste zo série Technológie – ON či OFF. Continue reading „ZKH: Na Facebooku mi želali rozštvrtenie, Instagram je oveľa láskavejší (+podcast)“
Kundy crew: Rovnosť pohlaví je na Slovensku vnímaná tak, že chcem dvíhať ťažké veci
Nezáleží na tom, aby muž otváral žene dvere, rešpekt je o inom, hovoria Gabika a Nina z Kundy Crew, ktoré sa venuje radikálnemu vyšívaniu. Prostredníctvom výšiviek sa vyjadrujú k rôznym spoločenským témam a srdnato komentujú dianie predovšetkým v oblasti práv žien a rovnosti medzi ľuďmi. Ako vnímajú feminizmus? A ako by sa k nim mal správať muž, aby boli spokoné? Prečítajte si v rozhovore. Continue reading „Kundy crew: Rovnosť pohlaví je na Slovensku vnímaná tak, že chcem dvíhať ťažké veci“
Triedenie odpadu na cintorínoch funguje zle. Môžu za to materiály, ktorými zdobíme hroby
Vence s plastovými stuhami, svietniky zo skla s plastom, či LED svetielka. Žiadna ozdoba hrobu nevydrží večne, no jej cesta na Slovensku stále najčastejšie končí na skládke odpadu. Pozreli sme sa na to, prečo to tak je a čo viete aj vy urobiť preto, aby sa množstvo tohto nevyužiteľného odpadu zmenšilo. Continue reading „Triedenie odpadu na cintorínoch funguje zle. Môžu za to materiály, ktorými zdobíme hroby“
Ekonóm: Prechod na zelenú ekonomiku nás bude stáť menej ako riešenie katastrof, ktoré prídu, ak svet nezmeníme (+podcast)
Slovensko má príležitosť získať rekordnú sumu peňazí na reštart ekonomiky po pandémii koronavírusu. Aktivisti žiadajú, aby tieto peniaze boli použité na zelené riešenia. Čo konkrétne si pod tým predstaviť? Neznamená to koniec pokroku? A aký dopad by to malo na pracovné miesta? Prečítajte alebo vypočujte si v rozhovore s ekologickým ekonómom Jurajom Melichárom zo združenia Priatelia Zeme – CEPA. Continue reading „Ekonóm: Prechod na zelenú ekonomiku nás bude stáť menej ako riešenie katastrof, ktoré prídu, ak svet nezmeníme (+podcast)“
5 šarišských trikov pre učiteľov
Ako rodič viem, že sa nás na to, či máme počítač, aké máme pripojenie, dáta a podobne nik nepýtal. Ani na jar. Ani teraz. A to máme šťastie, že máme s manželom obaja prácu, sme „stredná trieda“ s jedným dieťaťom. Continue reading „5 šarišských trikov pre učiteľov“
Výskumník digitálnej gramotnosti: Ľudia by radšej videli robota ako policajta než ako lekára (+podcast)
Marián Velšic už 15 rokov v Inštitúte pre verejné otázky skúma digitálnu gramotnosť na Slovensku. Slováci sú v priemere na dobrej úrovni, no tí najchudobnejší výrazne zaostávajú. To sa týka aj detí, ktorým rodičia nemajú za čo technológie kúpiť a digitálna budúcnosť sa im tak vzďaľuje. Dokážu Slováci rozoznať na internete hrozby? A ako vnímajú budúcnosť s robotmi? Prečítajte si v rozhovore alebo vypočujte v podcaste zo série Technológie – ON či OFF. Continue reading „Výskumník digitálnej gramotnosti: Ľudia by radšej videli robota ako policajta než ako lekára (+podcast)“
Myslíme si, že keď vyriešime všetky problémy, dosiahneme zaručený úspech. Tak to však nefunguje, hovorí mentor rozvoja silných stránok
Jozef Kokoška je mentor rozvoja cez talenty, ktorý pôsobí aj v Komenského inštitúte. Tvrdí, že keď sa sústredíme na to, čo nám nejde, dosiahneme menší pokrok ako keď sa zlepšuje v tom, na čo máme nadanie. Na Slovensku prevažuje lekársky prístup, v ktorom sa zameriavame na riešenie problémov. To však nestačí. Ako to zmeniť? Prečítajte si v rozhovore. Continue reading „Myslíme si, že keď vyriešime všetky problémy, dosiahneme zaručený úspech. Tak to však nefunguje, hovorí mentor rozvoja silných stránok“
Stavebníctvo zodpovedá za 40 % emisií CO2. Ako to zmeniť? Napríklad stavbami zo slamy (+podcast)
Strechu nad hlavou potrebuje každý. Musí však byť z betónu? Stavebníctvo a prevádzka budov stoja za 40 % svetových emisií CO2, a preto ich potrebujeme zásadne zmeniť. Bjorn Kierulf navrhuje pasívne domy, ktoré často stavia aj z prírodných materiálov ako je slama či hlina. Ako vníma, že sa dnes ešte stále stavajú energeticky neefektívne stavby? Dá sa výšková budova postaviť z prírodných materiálov? A nestačí mať na budove len certifikát udržateľnosti? Continue reading „Stavebníctvo zodpovedá za 40 % emisií CO2. Ako to zmeniť? Napríklad stavbami zo slamy (+podcast)“
Polovica odpadu u nás stále končí na skládkach. Ako fungujú? Boli sme sa pozrieť
Združenie obcí Horného Žitného ostrova sa stará o odpady od viac ako 60-tisíc obyvateľov. Okrem kompostárne a zberného dvora prevádzkujú aj skládku odpadu, ktorá spĺňa tie najprísnejšie podmienky. Čo sa deje s odpadom, ktorého cesta tu končí? Prečítajte si v reportáži. Continue reading „Polovica odpadu u nás stále končí na skládkach. Ako fungujú? Boli sme sa pozrieť“
Psychologička: Hľadať si partnera podľa fotky je zradné. Appka priamy kontakt nenahradí (+podcast)
Cez internet sa zoznamuje stále viac ľudí. Často fungujú na povrchnom princípe a môžete tak odmietnuť fotku človeka, ktorý by vám v realite bol veľmi sympatický. S psychologičkou Zuzanou Kožárovou sme sa rozprávali o tom, aké tieto appky prinášajú pozitíva a aké negatíva a tiež, ako spolu so sociálnymi sieťami vplývajú aj na už existujúce vzťahy. Rozhovor si môžete vypočuť aj ako podcast zo série Technológie – ON či OFF. Continue reading „Psychologička: Hľadať si partnera podľa fotky je zradné. Appka priamy kontakt nenahradí (+podcast)“
Čierny Peter v riaditeľni
Premýšľam, ako rýchlo sa premenili školy na kasárne – po bránu je iný svet. Za ňou hromadná doprava, kiná, akvaparky, nákupné centrá. Continue reading „Čierny Peter v riaditeľni“
Psychológ, ktorý skúma videohry: Deťom môžu pomôcť sa rozvíjať, treba ale vybrať tú správnu (+podcast)
Michal Božík je psychológ pôsobiaci vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie, ktorý sa zaoberá videohrami a ich vplyvom na vývoj detí a ich zručností. Opýtali sme sa ho, ako svojmu dieťaťu vybrať hodnotnú hru, ako si nastaviť pravidlá hrania a čo vedia hry u detí podporiť? Continue reading „Psychológ, ktorý skúma videohry: Deťom môžu pomôcť sa rozvíjať, treba ale vybrať tú správnu (+podcast)“
Povedzte nie dokonalosti! Práve tá vás môže robiť krásnymi, hovorí lektorka body positivity
Veronika Macková vystupuje pod menom Lady Vivian. Ako burlesque tanečnica a herečka objavila potrebu učiť sa prijať samú seba a začala organizovať kurzy body positivity, teda pozitívneho vzťahu samých k sebe. Prešli nimi už stovky ľudí, ktorým na sebe vadili veľmi rôzne veci a na sociálnych sieťach zverejnili svoju cestu k sebe aj mnohé známe osobnosti. Nedokonalosť podľa nej neexistuje a krása je práve v tom, čo nás robí jedinečných. Continue reading „Povedzte nie dokonalosti! Práve tá vás môže robiť krásnymi, hovorí lektorka body positivity“
Letná škola dáva priestor vyskúšať vyučovanie v zmiešanej triede či blokovým spôsobom. V Ľubeli sa osvedčila natoľko, že s ňou možno budú pokračovať aj mimo koronu
Školu v Ľubeli pri Liptovskom Mikuláši navštevuje takmer štvrtina žiakov s poruchami učenia. Aj preto sa rozhodli zorganizovať letnú školu, kde im pomáhali dobehnúť zameškané.
Ako pomôcť zvieratám v meste prežiť
Horúčavy, prudké búrky, sucho, záplavy – príroda nám tento rok chystá jedno prekvapenie za druhým. A nielen nám, ale aj zvieratám, ktoré nie sú vždy schopné včas zareagovať a pomôcť si. Mnoho ľudí pri svojich presunoch po meste či pobyte v prírode nachádza zranené zvieratko či osamotené mláďatko. Pomoc je niekedy nutná, niekedy skôr škodlivá. Ako sa teda rozhodnúť, čo v takomto prípade robiť?
Slováci vyvinuli unikátny systém na monitoring smetných košov. Už sa vám nestane, že vytriedené plasty do preplneného koša nezmestíte
Aj vám sa už stalo, že ste sa vybrali s plnou krabicou papiera či skla ku smetným košom a museli ste sa vrátiť, lebo boli plné? Ako zistiť, kam už smetiarov poslať treba a kam je naopak zbytočné chodiť a míňať drahú naftu? S podobným problémom sa borí mnoho nielen slovenských, ale aj svetových miest. Spoločnosť Sensoneo sa to rozhodla zmeniť a online monitorovacím systémom zabezpečuje, že smetiari prídu vysypať kontajner vtedy, keď je to ozaj treba. Continue reading „Slováci vyvinuli unikátny systém na monitoring smetných košov. Už sa vám nestane, že vytriedené plasty do preplneného koša nezmestíte“
Žiaci z Novej Bane znížili množstvo odpadu o 40 %, no zistili, že ho mesto neposiela na recykláciu
Základná škola Jána Zemana z Novej Bane bola rovnaká ako mnohé iné. Odpad netriedili vôbec, žiaci si nosili desiaty balené v jednorazovej fólii a množstvo PET fliaš či papierov putovalo spolu so zmesovým odpadom na skládku. Po zapojení do programu Zelená škola celá škola triedi a netvorí zbytočné odpady, čoho výsledkom je zníženie množstva odpadu o 40 %. Continue reading „Žiaci z Novej Bane znížili množstvo odpadu o 40 %, no zistili, že ho mesto neposiela na recykláciu“
Laznícka komunikácia
Ráno na zastávke autobusu na zaježovských lazoch. Continue reading „Laznícka komunikácia“
Lokálni predajcovia sú kľúčom k trvalej udržateľnosti, koronakríza mnohých takmer položila
Nakupovanie priamo od výrobcu pomáha znižovať ekologickú stopu, podporuje zamestnanosť aj príjmy z daní, ktoré neunikajú do zahraničia. Koronakríza však mnohých takmer položila na lopatky. Dobrý trh im ponúkol pomoc s prenesením ich aktivít do sveta internetu. Ako im to pomohlo?
Recyklácia elektroodpadu je ako baníctvo bez baní. Boli sme sa pozrieť v závode na recykláciu
Spoločnosť ZEDKO spracúva vyradenú elektroniku už od roku 1996. Ako jedna z mála v Európe sa venuje ručnému rozoberaniu jednotlivých kúskov na súčiastky, ktoré je veľmi precízne. Vďaka tomu sa dá z elektroniky vydolovať množstvo vzácnych kovov, ktoré by sa inak museli prácne ťažiť v baniach. Continue reading „Recyklácia elektroodpadu je ako baníctvo bez baní. Boli sme sa pozrieť v závode na recykláciu“
Hádzať elektroniku do smetiaka či kríkov sa nesmie, vzdelávajú žiačky z Plavča aj svojich susedov
Elektronika je už každodennou súčasťou našich životov, no ako presne sa vyrába a čo sa s ňou deje, keď nám doslúži vie málokto do podrobností. Často tak skončí v zmesovom komunálnom odpade, alebo ešte horšie – vo voľnej prírode.
Zmeniť sa to rozhodli Natália a Sofia, spolužiačky z 8. ročníka základnej školy z obce Plaveč neďaleko Starej Ľubovne. Okrem bežného vyučovania sa venujú vzdelávaniu o problematike elektroodpadu v rámci projektu Elektroodpad-dopad, ktorý spolu so spoločnosťou SEWA už tri roky vedie Živica. Continue reading „Hádzať elektroniku do smetiaka či kríkov sa nesmie, vzdelávajú žiačky z Plavča aj svojich susedov“
Žiaci zo Zlatých Moraviec sa nedali odradiť ani koronou. Na eko zlepšovákoch pracovali aj na diaľku
Zelená škola je program environmentálnej výchovy, ktorý motivuje žiakov a celú školskú komunitu, aby cez reálne zmeny na svojich školách ukázali, že o životnom prostredí nestačí rozprávať, ale chcú robiť aj skutočné zmeny v ich dennom fungovaní. Žiakov zo ZŠ Pribinova v Zlatých Moravciach baví natoľko, že ich od práce neodradila ani zatvorená škola počas koronavírusu a stretávali sa online každý piatok. Continue reading „Žiaci zo Zlatých Moraviec sa nedali odradiť ani koronou. Na eko zlepšovákoch pracovali aj na diaľku“
Kvíz + audio: Ako skutočne šetriť vodu?
Zatvárať kohútik pri umývaní zubov nestačí. Efektívne šetriť svoju spotrebu vody a bojovať proti suchu je v čase extrémneho sucha potrebné inak. Ako? Zahrajte si kvíz a vypočujte si o téme viac z vysielania našej rubriky čiernalabuť_FM. Continue reading „Kvíz + audio: Ako skutočne šetriť vodu?“
Bioplynové stanice by mohli spracovať všetky kuchynské zvyšky, nemá ich im však kto doviesť
Na Slovensku máme cez 100 staníc, v ktorých sa biologický materiál premieňa na bioplyn. Spracúvajú však zväčša pestovanú biomasu, kvôli ktorej sa polia menia na monokultúry. Zmesový odpad z domácností pritom obsahuje 45 % biozložky, ktorou by biomasu mohli nahradiť. Continue reading „Bioplynové stanice by mohli spracovať všetky kuchynské zvyšky, nemá ich im však kto doviesť“
Našu hodnotu ovplyvňuje to, ako vieme byť užitoční, hovorí zubár, ktorý ako dobrovoľník testuje ľudí na koronavírus
Starať sa o ľudí je naša povinnosť, hovorí zubár a absolvent Sokratovho inštitútu Rado Paulech. V čase, keď sa s kolegami striedal na klinike a mal voľno, rozhodol sa ako dobrovoľník testovať ľudí na koronu. Keď s kolegom za jeden deň spravili 172 odberov, takmer nepili a nejedli. Šetrili tak čas, ale aj jednorazový materiál, ktorého sa počas testovania vyhodí obrovské množstvo. Continue reading „Našu hodnotu ovplyvňuje to, ako vieme byť užitoční, hovorí zubár, ktorý ako dobrovoľník testuje ľudí na koronavírus“
Pripadá mi, že sa rúham
Cítim sa tak ráno, keď vstávam, aj večer pred zaspatím. Continue reading „Pripadá mi, že sa rúham“
Koronavírus priniesol pokles emisií skleníkových plynov. Je to však dôvod na optimizmus?
S pozastavením výroby v továrňach a prechode na prácu z domu a s tým súvisiacim poklesom intenzity dopravy odľahčila epidémia koronavírusu životnému prostrediu. V dlhodobom horizonte však nemusíme mať vyhraté, práve naopak – oživovanie ekonomiky môže dopady na životné prostredie ešte zvýšiť. Continue reading „Koronavírus priniesol pokles emisií skleníkových plynov. Je to však dôvod na optimizmus?“
Psychoterapeutka: Je v poriadku, ak sa niekomu v čase pandémie nechce robiť nič
Tlačiť sa do výkonu, keď v sebe môžeme skrývať strach z novej situácie, nemá zmysel, hovorí psychoterapeutka a lekárka Silvia Poláčková. Prečo nie je dobré nepretržite sledovať len správy ? Prečo ľudia reagujú na potenciálnych prenášačov nákazy až agresívne a ako sa zmieriť s tým, že ochorieť môže úplne každý? Dočítate sa v rozhovore.
Continue reading „Psychoterapeutka: Je v poriadku, ak sa niekomu v čase pandémie nechce robiť nič“
Sprievodkyňa umierajúcich: Umieranie osamote v nás vzbudzuje najväčší strach
V domovoch seniorov a v nemocniciach sú kvôli epidémii koronavírusu zakázané návštevy. Mnohí ľudia tak zomierajú bez možnosti kontaktu so svojimi najbližšími. Ako toto obdobie zvládnuť? Opýtali sme sa duly Jany Gorst, ktorá sprevádza zomierajúcich.
Continue reading „Sprievodkyňa umierajúcich: Umieranie osamote v nás vzbudzuje najväčší strach“
Návrhárka Melisa Minca: Namiesto influencerov by značky mali radšej poriadne zaplatiť šičky v Bangladéši
Tento týždeň si pripomíname tragédiu z roku 2013, keď sa v Bangladéši zrútila továreň na oblečenie a zabila 1130 ľudí a zranila ďalších 2500. V súvislosti s touto udalosťou vznikla iniciatíva Fashion Revolution, ktorá poukazuje na absentujúce etické praktiky v módnom priemysle. O móde a jej dopade na naše životy a životy druhých sme sa rozprávali s návrhárkou Melisou Mincou, ktorá sa venuje udržateľnej móde. Continue reading „Návrhárka Melisa Minca: Namiesto influencerov by značky mali radšej poriadne zaplatiť šičky v Bangladéši“
Prieskum: Rodičia by si priali slovné hodnotenia a zmenu obsahu učiva aj po kríze
Odkedy žiaci zostali doma a vyučovanie funguje najmä v online priestore, rozbehla sa diskusia o tom, ako to bude následne vyzerať s ich hodnotením. Klasické testy a písomky neprichádzajú do úvahy. Podľa čoho sa teda bude známkovať? A mali by sa deti učiť tak veľký objem učiva?
Continue reading „Prieskum: Rodičia by si priali slovné hodnotenia a zmenu obsahu učiva aj po kríze“
Známka žiakovi ani rodičovi nepovie, v čom je dobrý a kde sa môže zlepšiť. Ako písať slovné hodnotenie?
Korona epidémia je ideálnou príležitosťou na prechod na slovné hodnotenie. V čom sú jeho pozitíva a ako ho robiť správne? Hovorili sme s učiteľkami, ktoré slovné hodnotenie používajú už roky a iné hodnotenie si v tejto situácii ani predstaviť nevedia. Continue reading „Známka žiakovi ani rodičovi nepovie, v čom je dobrý a kde sa môže zlepšiť. Ako písať slovné hodnotenie?“
Ako z pyžama von? Prácu z domu pomôže zvládnuť aj pomodoro technika
Každý, kto môže, zostáva v záujme ochrany pracovať doma. Byty a domy, kde bežne relaxujeme, sa menia na kancelárie a zasadačky. Ako si správne usporiadať pracovný priestor a nastaviť režim, aby sme zostali produktívni? Poradil nám odborník na time management Andrej Mikula.
Continue reading „Ako z pyžama von? Prácu z domu pomôže zvládnuť aj pomodoro technika“
Z bežnej dedinskej školy urobila hit, deti sa tam hrnú aj z okolia
Petra Belanová na začiatku tohto príbehu netušila, že bude trendsetterkou. Dokonca to najprv takmer odmietla. Jej vízia plnohodnotného vyučovania však napokon zmenila hneď niekoľko škôl a tým aj životy mnohých žiakov a ich rodičov.
Continue reading „Z bežnej dedinskej školy urobila hit, deti sa tam hrnú aj z okolia“
9 tipov, ako byť eko doma v čase korony
V posledných týždňoch máme všetci (ne)dobrovoľné domáce väzenie a trávime čas z veľkej časti doma. Zdalo by sa, že náš dopad na životné prostredie sa tak zmenšuje, no stále je čo zlepšovať aj v tomto smere. Prinášame vám preto tipy, ako stráviť čas doma eko od ekoporadkyne Petry Ježekovej.
Zdravotníkom nestačia ochranné rúška, chrániť treba aj ich psychiku
Psychológovia pomáhajú zdravotníkom zvládnuť náročné obdobie aj po emočnej stránke. Do dobrovoľnej pomoci sa zapojilo už 130 ľudí, ktorí tak rozšírili svoj záber aj na seniorov či rodiny pacientov. Cítiť strach a frustráciu je podľa nich v danej situácii normálne, a to často ľudia potrebujú počuť. Continue reading „Zdravotníkom nestačia ochranné rúška, chrániť treba aj ich psychiku“
Blyskotavé záblesky alebo ako sa nevrátiť v škole do starých koľají
„Presunúť učivo a dobehnúť ho v ďalšom roku…“ No. Dúfam, že to bude inak. O zmene obsahu a formy výučby a celej škále problémov školstva sa už povedalo snáď všetko. Už len začať. Continue reading „Blyskotavé záblesky alebo ako sa nevrátiť v škole do starých koľají“
Boj s koronavírusom nahráva jednorazovosti a množstvo odpadu rastie. Ako zabezpečiť a minimalizovať odpad?
Viac voľného času a pekné počasie láka pustiť sa do jarného upratovania. Odborníci z oblasti odpadov však upozorňujú, aby sme tieto plány odložili radšej na neskôr.
(Ne)dobrovoľná skromnosť
Koronavírus väčšinu z nás dostal do stavu nedobrovoľnej skromnosti. Nedobrovoľne, ale o to intenzívnejšie teraz zažívame stav bez mnohých vymožeností, na aké sme bežne zvyknutí. To nám ponúka možnosť, ako by to mohlo vyzerať, ak by sme sa každý dobrovoľne vzdali časti svojich materiálnych túžob. Continue reading „(Ne)dobrovoľná skromnosť“
Koronavírus ovplyvňuje aj pohreby. Ako sa rozlúčiť, keď sa nemôžete stretnúť?
V krajinách silno zasiahnutých epidémiou nestíhajú pochovávať. Na Slovensku zatiaľ týždenne zomrie okolo tisíc ľudí na rôzne iné choroby či starobu. Koronavírus však ovplyvňuje pohreby aj tu, zatiaľ cez bezpečnostné opatrenia, ktoré znemožňujú väčšej skupine ľudí stretnúť sa. Zisťovali sme, ako sa so zosnulým rozlúčiť, aj keď nemôžu všetci prísť na pohreb.
Continue reading „Koronavírus ovplyvňuje aj pohreby. Ako sa rozlúčiť, keď sa nemôžete stretnúť?“
O východe z východu – východ v čase nikoho
V týchto týždňoch vyzerá Prešov ako mesto, kde je večne nedeľa. Zopár ľudí sa v meste stále nájde, áut je citeľne menej, ale spolu s MHD stále premávajú hore-dole, obchody sú zatvorené, taxíky prestali existovať a keďže prišla vlna teplého a slnečného počasia, celé to vyzerá ako jedno neprirodzene dlhé nedeľné poobedie.
Continue reading „O východe z východu – východ v čase nikoho“
Epidémie sme tu už mali. Možno sa konečne naučíme umývať si ruky a chrániť seba aj iných
Zhovárali sme sa na diaľku, cez video hovor. Tak, aby to bolo bezpečné pre oboch. Dikciou Ivana Táslera na mňa hovoril pozitívny nadšený chlapík, ktorý sa naučil aj ťažké vedecké témy hovoriť zrozumiteľným jazykom. Počúvala som so zatajeným dychom. A celý čas vo mne vnútri svietilo svetlo a radosť – na šikovných ľudí, ktorých tu máme, ktorí sa vracajú domov zo sveta a ktorí menia svet. Lebo inak to nevedia.
Koronavírus zastihol učiteľov aj rodičov nepripravených. S domácou výučbou sa mnohí trápia
Na zavreté školy nebol nikto pripravený. Zmätení sú všetci – učitelia, ktorí nevedia, ako a či vôbec učiť online, rodičia, ktorí cítia na pleciach o povinnosť naviac a napokon aj žiaci, ktorí si zavreté školy neraz zamieňajú s prázdninami. Spýtali sme sa viacerých učiteľov a odborníkov, ako zvládnuť situáciu bez stresu. Continue reading „Koronavírus zastihol učiteľov aj rodičov nepripravených. S domácou výučbou sa mnohí trápia“
Študentka Sokratovho inštitútu tvorí dizajn s ľuďmi s postihnutím. Pripomínajú tak, že sú súčasťou spoločnosti
Ľudia s postihnutím sú na Slovensku často pre spoločnosť neviditeľní a nemajú dostatok príležitostí na realizáciu. Študentka Sokratovho inštitútu Tereza Sejková sa to rozhodla zmeniť a založila grafické štúdio BRUT.TO, v ktorom sú zapojení klienti domova sociálnych služieb Domko. Vytvorili už suveníry pre Košice, návrh obalu na kávu či banánové čipsy. Výhodou je, že nemajú bloky a ich tvorba tak býva odvážnejšia ako pri zdravých ľuďoch. Continue reading „Študentka Sokratovho inštitútu tvorí dizajn s ľuďmi s postihnutím. Pripomínajú tak, že sú súčasťou spoločnosti“
O východe z východu – Slovensko je asi naozaj vertikála
Pôsobí to tak, akoby sa človek v závislosti od toho, či sa ocitne na východnej, alebo západnej strane týchto geografických hraníc, ocital aj v medzi inými ľuďmi.
Continue reading „O východe z východu – Slovensko je asi naozaj vertikála“
Ako sa rodia obecné noviny, alebo čo sa učím od Smolníčanov
Vietor odnáša do strán hustý dym z komína. Zahaľuje domy pri Obecnom úrade ako filmové kulisy, pokračuje ponad poslednú vyťaženú tonu rudy v banskom vozíku na námestí. Doznieva vo mne práve dokončený rozhovor u manželov Petrušovcov a pokojná chvíľa, keď sme len tak sedeli v kuchyni a pili tureckú kávu. Je skoré popoludnie a o chvíľu sa začína druhé stretnutie redakčnej rady Smolníckych novín.
Continue reading „Ako sa rodia obecné noviny, alebo čo sa učím od Smolníčanov“
Nikoleta Kováč: Nie som typ, ktorému by sa snívalo o klobáskach
Ľudia už nepotrebujú ďalší recept na hummus, tvrdí Nikoleta Kováč alias Surová dcérka. V kuchárskej knihe SLOVEGÁN sa preto zamerala na vegánske prevedenia tradičnej slovenskej kuchyne. Ako sa jej podarilo nahradiť bryndzu a môžu vegáni žiť plnohodnotný zdravý život? Prečítajte si v rozhovore.
Continue reading „Nikoleta Kováč: Nie som typ, ktorému by sa snívalo o klobáskach“
Aj fazuľky a nádoba od krému môžu deťom uľahčiť štart do života
V sociálnych ubytovniach či krízových centrách spravidla rodiny v zložitej situácii riešia základné životné potreby. Mať strechu nad hlavou a dokázať uživiť deti. Venovať sa montessori aktivitám je niečo, na čo v tej chvíli, prirodzene, nie je čas myslieť.
Študentka Sokratovho inštitútu Danka Laciková sa rozhodla priniesť montessori aj týmto deťom a dať im tak šancu stáť na rovnakej štartovacej čiare s deťmi, ktoré prichádzajú z podnetného prostredia. Montessori aktivity v rámci projektu Sokratovho inštitútu prináša do ubytovne Fortuna a krízového centra Repuls.
Continue reading „Aj fazuľky a nádoba od krému môžu deťom uľahčiť štart do života“
O východe z východu – dva dni do volieb a utrpenie východoslovenských katolíkov
Dilema srdca a rozumu je pre východoslovenských katolíkov veľmi bolestivá, no zdá sa, že veľmi pomaly si čoraz väčšia časť z nich uvedomuje, že kvalitnejší život im nezabezpečí tá strana, ktorá s nimi len zdieľa ich hodnoty, ale najmä taká strana, ktorá v prvom rade dokáže efektívne riadiť štát.
Continue reading „O východe z východu – dva dni do volieb a utrpenie východoslovenských katolíkov“
Psychologička: Ak politikovi ide skutočne o službu ľuďom, nemal by polarizovať spoločnosť
Na čo sa pozerať pri výbere poslancov vo voľbách? Ako ľudí mení moc a čo môžu urobiť preto, aby to ustáli? Opýtali sme sa psychologičky zameriavajúcej sa na otázku moci SYLVIE ONDRISOVEJ. Continue reading „Psychologička: Ak politikovi ide skutočne o službu ľuďom, nemal by polarizovať spoločnosť“
Kabelka z vyhodenej pštrosej kože a gombíky zo skládok. Obnoviteľný šatník sa dá aj požičať, nielen kúpiť
Samostatná miestnosť plná topánok a v nej ženy kričiace od vzrušenia. To sú klasické zábery z reklám, ktoré by už dnes zrejme neboli až tak trendy. S nástupom nástojčivej otázky, čo ľudstvo urobí pre zastavenie klimatickej zmeny, prichádzajú odpovede, že dôležité je začať od seba. Čím menej toho (s)potrebujeme, tým menej zaťažíme Zem. A väčšina ľudí skutočne nepotrebuje na každý deň iné topánky.
O východe z východu – dva týždne do volieb. Stretneme sa pri šatni, kamarát
Ovládnutie východu touto stranou bolo akýmsi slonom v miestnosti, ktorého všetci vidia, no nikto o ňom nehovorí. Ak by sme chceli byť ešte presnejší, tak v tomto prípade slonom na Zemplíne. Continue reading „O východe z východu – dva týždne do volieb. Stretneme sa pri šatni, kamarát“
Pracuje s bývalými radikálmi: Je pre nich ťažké zmeniť život, nechcú ich ani obslúžiť v podniku
Odborníčka na radikalizáciu Natália Pindrochová z Mládeže ulice hovorí, prečo je dôležité diskutovať s predstaviteľmi antisystémových strán. Informácie zbierajú na konšpiračných weboch, kde im nikto neoponuje. Ak s nimi prestaneme hovoriť, aj človek, ktorý nie je presvedčený radikál, ľahko spadne do extrémistických skupín.
Ako zelené sú vaše dáta?
Je to jednoduché. Ťukneme na spúšť, zvolíme zdieľanie cez email, vložíme adresu, odošleme. Do pár sekúnd blikne doručená fotografia v upozorneniach nášho adresáta. Kde sa ale skutočne nachádza? Ako vyzerá cloud a akú má ekologickú stopu? Continue reading „Ako zelené sú vaše dáta?“
O východe z východu – mesiac do volieb, tri záhady a jedna znepokojujúca otázka
Čo sa stane s každodenným životom rómskej minority, ak voľby vyhrá a teoreticky sa stane aj súčasťou vlády strana, na čele ktorej je presvedčený fašista, ktorý túto minoritu z duše nenávidí?
Continue reading „O východe z východu – mesiac do volieb, tri záhady a jedna znepokojujúca otázka“
Ľudia sa vyzbierali na prieskumy v moratóriu: Je to silné vyjadrenie občianskeho postoja
V reakcii na 50-dňové predvolebné moratórium sa takmer 10-tisíc ľudí sa zložilo na súkromný prieskum volebných preferencií. Tesne pred voľbami tak dostanú informácie, ktoré im pomôžu sa rozhodnúť, ale nemôžu ich posunúť na verejnosť. ZUZANA SUCHOVÁ, ktorá skladanie sa na prieskumy viedla, hovorí, že je to silné vyjadrenie občianskeho postoja.
V obci zaviedol monitorovanie odpadu: Kto viac vytriedi, menej platí
Zostalo vám po sviatkoch veľa odpadu? Ľudia v obci Košeca ho pravdepodobne poctivo vytriedili a pred dom postavili zbernú nádobu iba vtedy, ak bola skutočne úplne plná. Od nového roku totiž závisí výška ich poplatkov za smeti práve od miery triedenia odpadu, ktorý obec monitoruje. Rozdiel v poplatku môže byť aj štrnásť eur.
Je to ľahká matematika – čím viac odpadu ľudia vytriedia, tým menej majú zmesového odpadu a naplnia aj menej zberných nádob. Čím menej nádob zas smetiari odvezú, tým menej obec zaplatí za službu. Tento systém funguje v obci od apríla a už teraz pomohol znížiť množstvo odpadu o devätnásť percent. Asertívny úradník Marek Kurinec nad ním od začiatku držal pevnú ruku a bez jeho nasadenia vôbec nemusel fungovať. Za poctivú prácu získal ocenenie Úradnícky čin roka, ktorý vyhlasuje SGI – Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť.
Continue reading „V obci zaviedol monitorovanie odpadu: Kto viac vytriedi, menej platí“
O východe z východu – Magura, hora premenenia
Ako premýšľajú o svete ľudia, ktorí takto zaobchádzajú s lesom? Continue reading „O východe z východu – Magura, hora premenenia“
Prvá pomoc drevenici: Je ako lego, každý kúsok sa dá vybrať a nahradiť
Drevenice sú pamäťou našej krajiny. Ich ručne opracované trámy a dokonalé zasadenie do terénu v sebe nesú históriu našich predkov. Ich postupnému rozkladu sa snažia zabrániť dreveničiari už od socializmu.
Continue reading „Prvá pomoc drevenici: Je ako lego, každý kúsok sa dá vybrať a nahradiť“
Učí sebaobranu: Ak sa niekto zdôverí o znásilnení, dôležité je vypočuť, nedávať hneď rady
Bianka Urbanovská na konferencii TEDxWomen v Bratislave hovorila o tom, ako ženy čelia nevhodným poznámkam či ako hľadajú pomoc, keď sa cítia v ohrození. Na kurzoch učí ženy techniky sebaobrany. Continue reading „Učí sebaobranu: Ak sa niekto zdôverí o znásilnení, dôležité je vypočuť, nedávať hneď rady“
Čo robí chlapca mužom? Bol som na kurze mužskosti – ja, feminista
Partia skúsených inštruktorov vedie chlapcov k tomu, aby sa stali mužmi. Reportáž z kurzu Transition od skeptika, ktorý ním ostal – no našiel pochopenie. Continue reading „Čo robí chlapca mužom? Bol som na kurze mužskosti – ja, feminista“
O východe z východu – čudné zimy, na ktoré sme si už skoro zvykli
Problém ale je, že to, čo zažívame teraz, sa viac ako na výkyv ponáša na trend.
Continue reading „O východe z východu – čudné zimy, na ktoré sme si už skoro zvykli“
Slovensko podľa najnovších štatistík vyniká v zbere použitých batérií
Najnovšie údaje Eurostatu udávajú Slovensku až 91 % úspešnosť zberu použitých batérií. Zrejme ide o nepresnosť, uvádza Komisia.
Continue reading „Slovensko podľa najnovších štatistík vyniká v zbere použitých batérií“
Bezdrôtová budúcnosť elektroniky môže spôsobiť problémy s recykláciou
Elektronika sa stále častejšie vyrába v bezdrôtovom prevedení, takže namiesto zapojenia do siete funguje na batériu. V mnohých zariadeniach je však výmena batérie takmer nemožná alebo finančne náročná, čo spôsobuje nárast množstva elektroniky, ktorá skončí v odpade. Continue reading „Bezdrôtová budúcnosť elektroniky môže spôsobiť problémy s recykláciou“
Top 10 najčítanejších článkov za rok 2019
V roku 2019 sme sa opäť venovali problematike odpadu, jeho recyklácii a predchádzaniu jeho vzniku, ale tak isto sme sa pozreli na oblasť školstva a priniesli unikátne reportáže zo špičkových škôl. Čo sa vám najviac páčilo? Continue reading „Top 10 najčítanejších článkov za rok 2019“
Máme diktát? IDK.
Aj epické už zostarlo, dokonca veci už nie sú ani husté. Neprišla som na to, čo obe nahradilo, ale s istotou viem, že je pochvala, keď som v čile. Continue reading „Máme diktát? IDK.“
Husitská farárka: Nie je v poriadku, ak zodpovednosť za svoje šťastie preklápame na partnera
Človek si však musí pohodu Vianoc vnútorne nastaviť. Ak niekto hovorí „Veď to robím pre rodinu, pre blízkych“, popiera Bibliu, lebo tam je napísané „Miluj blížneho svojho ako seba samého“. Ak sa naháňam v strese, už na seba nemyslím. Rozprávali sme sa s husitskou farárkou Sandrou Silnou, spíkerkou tohtoročného TEDxBratislavaWomen. Continue reading „Husitská farárka: Nie je v poriadku, ak zodpovednosť za svoje šťastie preklápame na partnera“
O východe z východu – Mikuláš, na ktorého by Sídlisko III najradšej zabudlo
Môže sa to stať kdekoľvek, kedykoľvek, komukoľvek.
Continue reading „O východe z východu – Mikuláš, na ktorého by Sídlisko III najradšej zabudlo“
Nová kniha Braňa Jobusa učí deti o triedení odpadu
Cesta odpadu nekončí v smetnom koši. To je myšlienka, ktorú odovzdáva deťom aj ich rodičom najnovšia rozprávková kniha Zberný dvor od Branislava Jobusa. Continue reading „Nová kniha Braňa Jobusa učí deti o triedení odpadu“
Utiekla z Iránu a založila eko-škôlku: Deti dokážu zmeniť aj svojich rodičov
Venus Jahanpour pochádza z Iránu. Na Slovensko sa dostala po úteku z krajiny kvôli bahájskemu vierovyznaniu. Keď sa jej narodili deti, založila tu vlastnú škôlku a viedla ju k ohľaduplnosti ku životnému prostrediu. Dnes má škôlka takmer 20 rokov a jej žiaci a žiačky chodia o eko témach vzdelávať aj firmy svojich rodičov. Continue reading „Utiekla z Iránu a založila eko-škôlku: Deti dokážu zmeniť aj svojich rodičov“
Od polície k hrncom, z biznisu medzi detičky
Ako učiť novými metódami? A dajú sa na klasickej škole zaviesť Montessori prvky? Absolventi Komenského inštitútu, ktorý realizuje mimovládna organizácia Živica, to boli zisťovať na Základnej škole Na Beránku v Prahe. Kým absolventi Komenského inštitútu sú všetci z radov učiteľov, Na Beránku učia aj ľudia, ktorí predtým roky pôsobili úplne mimo pedagogickej oblasti.
Continue reading „Od polície k hrncom, z biznisu medzi detičky“
Miesto učebnice dejepisu sa ísť pozrieť na miesto činu. Cestujúci školáci sa učia priamo z praxe
Rodiny žijúce a vzdelávajúce svoje deti na cestách tvoria globálnu komunitu. Samých seba označujú ako “worldschooleri“ a vzájomné komunitné vzťahy nadväzujú napríklad aj na worldschoolingovom summite, ktorý býva dvakrát do roka v rôznych mestách sveta. Boli sme sa na ňom pozrieť.
Ultrabežec: Na trati preberieme vieru v Boha, aj či nie je labuti zima na nohy
Bežať desiatky či stovky kilometrov nie je iba o fyzickej kondícii. Dôležitú úlohu zohráva nastavenie mysle. Ako fungujú bežci na dlhých tratiach, či si aj pospia alebo sa vládzu s niekým počas behu rozprávať, prezradil ultra-bežec Jiří Horníček. Continue reading „Ultrabežec: Na trati preberieme vieru v Boha, aj či nie je labuti zima na nohy“
Základná škola, kde namiesto učebnice, dostanú do ruky pílku
Sedíme v kruhu uprostred triedy pred tabuľou. Na poduškách sa ošívajú malí druháci a majú plno rečí. Na tejto škole nezvoní. A tak čakáme, čo bude signál, že vyučovanie začína a majú byť už ticho. S dvadsiatimi deťmi sedia v kruhu aj dve učiteľky. Keď deti neutíchajú, jedna z nich pošepká: „Čakáme na ticho.“ Funguje to. Continue reading „Základná škola, kde namiesto učebnice, dostanú do ruky pílku“
O východe z východu – nárečie, ktoré je krásne, ale ťahá nás ku dnu
Dvanásty diel zo série blogov o východnom Slovensku.
Continue reading „O východe z východu – nárečie, ktoré je krásne, ale ťahá nás ku dnu“
So žiakmi sadí stromy: Zisťujú, že jablká nie sú len jedlo, ale aj súčasť našej kultúry
Začali sme sa rozprávať o tom, prečo si škola chcela vysadiť sad starých odrôd a ako to vnímajú žiaci. Dostali sme sa až k tomu, prečo je náš súčasný spôsob života neudržateľný a ako môžeme viesť aj vďaka starostlivosti o školskú záhradu deti k tomu, aby sa správali k zemi s úctou. Continue reading „So žiakmi sadí stromy: Zisťujú, že jablká nie sú len jedlo, ale aj súčasť našej kultúry“
Na lazoch učí komunitná malotriedka deti samostatnosti a zodpovednosti
My po deťoch chceme, aby boli 45 minút výborným matematikom, 45 minút výborným chirurgom a 45 minút výborným maliarom, čo v realite takto nefunguje, hovorí učiteľka Martina Štesková. Už 7. rok vedie zmiešanú triedu prvého stupňa v komunitnej malotriednej škole na zaježovských lazoch a deti učí slobode, zodpovednosti a samostatnosti. Continue reading „Na lazoch učí komunitná malotriedka deti samostatnosti a zodpovednosti“
Skúmal Rómov: Prváčik mal z obrázku popísať kúpeľňu, nevedel ani, aké je to mať teplú vodu
Arne Mann vyštudoval národopis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1983 nastúpil ako samostatný vedecký pracovník do Ústavu etnológie SAV. Venuje sa najmä etnokultúrnemu vývoju Rómov, ich náboženstvu a viere, rodine a spoločenským vzťahom, rodinným obradom a obyčajom, bývaniu či demografickému vývoju.
Prednáša na Katedre etnológie a muzeológie. V roku 2018 vydal knihu Rómski kováči na Slovensku, ktorá je doteraz nepublikovaným pohľadom na kováčstvo Rómov na Slovensku. OZ eduRoma udelilo Arne Mannovi ocenenie Lúč z tmy určené pre osobnosti, ktoré dlhodobo presadzujú zlepšenie postavenia rómskej menšiny.
O východe z východu – slovná prestrelka dvoch východniarov, ktorá ohla časopriestor
Ako budú muži spolu hovoriť o svojich rozdielnych hodnotách, migrantoch, či klíme, ak im ani tridsať rokov slobody, dvadsať rokov internetu a desať rokov Schengenu nestačilo na to, aby sa naučili vyriešiť banálny spor? Continue reading „O východe z východu – slovná prestrelka dvoch východniarov, ktorá ohla časopriestor“
Ochranári: Požiadavka na ochranu životného prostredia z novembra 89 nebola splnená (+ anketa)
V starostlivosti o životné prostredie požadujeme urýchlenú zmenu k lepšiemu, hovoria ochranári životného prostredia združení v Slovenskom ochranárskom sneme vo vyhlásení k 17. novembru 2019. V čom sme sa posunuli vpred a v čom sme naopak horší? Continue reading „Ochranári: Požiadavka na ochranu životného prostredia z novembra 89 nebola splnená (+ anketa)“
O východe z východu – reštaurácie a bary, kde vás paralyzujú audiosmogom
Interiérom s ľudovými výšivkami, masívnymi stolmi, ovčou vlnou a maľovanými taniermi sústavne svištia vety typu: „Everybody dance, dance, dance tonight!“ Continue reading „O východe z východu – reštaurácie a bary, kde vás paralyzujú audiosmogom“
Na matematike si odbehnúť kilometer. Aj takto môže vyzerať vyučovanie vonku
Spoznávať rastliny hmatom a čuchom, vzdialenosti sa učiť meraním stromov a na matematike behať štafetu. Takto môže vyzerať vyučovanie, keď žiaci opustia jednotvárnosť školskej triedy a učia sa vonku. V Dolnom Kubíne tomu prispôsobili celý školský pozemok. Prečítajte si viac. Continue reading „Na matematike si odbehnúť kilometer. Aj takto môže vyzerať vyučovanie vonku“
Mal rozbehnutú kariéru. Dnes býva na internáte a učí stredoškolákov: Teraz som naozaj šťastný
Príbeh o učiteľovi Floriánovi Dankovi zo Strednej odbornej školy informačných technológií v Bratislave, ktorý okrem vedomostí žiakov buduje aj školu. Continue reading „Mal rozbehnutú kariéru. Dnes býva na internáte a učí stredoškolákov: Teraz som naozaj šťastný“
Istá neistota
S tými našimi deťmi je to tak, že akonáhle si na niečo zvykneme, zmení sa to. Dobré, zlé, neutrálne, všetko. S nimi je to istá neistota.
O východe z východu – magický triptych na Spiši
Za rohom máme dedičstvo, ktoré je zázrakom, ktorý možno obdivovať každý deň. Je až neuveriteľné, že na všetkých krásnych miestach sme boli skoro alebo úplne sami (vrátane pôrodnice). Som presvedčený, že v ktorejkoľvek inej krajine V4 by sme na tieto skvosty čakali v dlhých radoch.
Continue reading „O východe z východu – magický triptych na Spiši“
Neurovedec: Ak si po učení zdriemnete, zdvojnásobíte šancu uloženia informácií
Bežný školák stratí za jeden pracovný týždeň desať hodín potrebného spánku. Cez víkend tento deficit nedobehne. Podľa neurovedca Jareda Saletina z Brown University za to môžu najmä akademické tlaky – veľa učenia, úloh a krúžky. Malo by vyučovanie pre tínedžerov začínať neskôr? Aj na spánok by sme sa mali vždy pripraviť – ako? V rozhovore dáva Jared Saletin odpovede aj na tieto otázky.
Continue reading „Neurovedec: Ak si po učení zdriemnete, zdvojnásobíte šancu uloženia informácií“
Pašovali Solženicyna, sledovala ich ŠtB, jej muža väznili: Mladí ľudia sa konečne ozývajú
Marta Ličková (93) je prekladateľka, preložila asi dvesto kníh. S manželom Pavlom prepašovali do Československa rukopis literárneho diela Alexandra Solženicyna v čase, keď už bol v Rusku zakázaný. Pavol Ličko bol prvý novinár, ktorého väznili a súdili vo vykonštruovanom procese. Marta Ličková prišla o všetky zmluvy na prekladanie, no musela uživiť rodinu. Vo svojom príbehu rozpráva, ako boli s mužom najprv presvedčení komunisti, aj o tom, ako sa im neskôr otvorili oči. Boli neustále odpočúvaní a sledovaní.
V roku 2018 dostala Marta Ličková od prezidenta Andreja Kisku štátne vyznamenanie za rozvoj demokracie v Slovenskej republike a rozvoj prekladateľského umenia.
Živica pripravila knihu s metodickou príručkou o Slovensku po roku 1945 – Všetko malo byť inak. Študenti totiž vedia viac o starovekom Ríme ako o moderných slovenských dejinách. Na konkrétnych ľudských príbehoch v knihe najlepšie pochopia, čo sa v skutočnosti dialo a ako to ovplyvňovalo bežný život ľudí.
Jeden z podobných príbehov vám prinášame cez život Marty Ličkovej.
Keď matematika nie je postrach, ale zábava
V triede prvákov Stanky Opátovej počítajú deti príklady dobrovoľne aj cez prestávku a na nové zadanie nereagujú znechutením, ale nadšene si pýtajú ďalšie. Hejného metóda ich učí rozmýšľať a samostatne hľadať riešenie. A to ich veľmi baví. Continue reading „Keď matematika nie je postrach, ale zábava“
Príbehy, pre ktoré si na Vianoce nekúpite znova nový telefón
Ťažké kovy zbierajú holými rukami, v továrňach pracujú v extrémnych podmienkach a na smetiskách neodborne a nebezpečne rozoberajú to, čo sa už ľuďom zdá nepotrebné. Aké príbehy sa skrývajú za našimi novými smartfónmi?
Continue reading „Príbehy, pre ktoré si na Vianoce nekúpite znova nový telefón“
Učiteľka, ktorá s deťmi stavia roboty: „My chceme robiť všetko univerzálne a deti majú tak nádherné nápady“
Príbeh učiteľky Angeliky Hanesz, ktorá učí informatiku a fyziku na Základnej škole s vyučovacím jazykom maďarským v Buzici a po triede behajú roboty. Continue reading “ Učiteľka, ktorá s deťmi stavia roboty: „My chceme robiť všetko univerzálne a deti majú tak nádherné nápady““
Tomáša už nebavilo pozerať na znečistený Dunaj a lužné lesy. Z vyplavených PET fliaš si postavil kajak a vybral sa na protestnú plavbu
Väčšina znečistenia oceánov plastovým odpadom pochádza z rozvojových krajín, predovšetkým z Ázie. Ani na Slovensku v tom však nie sme nevinne a do riek sa aj od nás denne dostávajú desiatky kilogramov plastu. Continue reading „Tomáša už nebavilo pozerať na znečistený Dunaj a lužné lesy. Z vyplavených PET fliaš si postavil kajak a vybral sa na protestnú plavbu“
„Radar na mňa! Kto ešte nemá signál?“
Príbeh Učiteľa Slovenska 2019 Petra Palla, ktorý druhákov na ceste za Jankom Hraškom naučil písmeno „a“, aj GPS súradnice. Continue reading „„Radar na mňa! Kto ešte nemá signál?““
O východe z východu – vákuum na východnom Slovensku, ktoré možno vyplniť láskou
Dennodenne som na autobusových zastávkach stretával známych, ktorí čakali na spoj polhodinu až hodinu. Namiesto toho, aby si čítali knihu, alebo počúvali hudbu, len čakali.
Continue reading „O východe z východu – vákuum na východnom Slovensku, ktoré možno vyplniť láskou“
S maturantmi na biológii: Buď sa pária, alebo sa žerú
Príbeh učiteľky Lenky Škarbekovej, ktorá dáva študentom ,,ohmatať“ prírodu. Continue reading „S maturantmi na biológii: Buď sa pária, alebo sa žerú“
Príšerný dream job
Za posledný rok a pol (Júlia má 20 mesiacov) je moje najpoužívanejšie slovo “príšerne”. Continue reading „Príšerný dream job“
O východe z východu – ako obyvatelia sídlisk nechodia do mesta, lebo zabudli na údiv
Návšteva historického centra mesta je príležitosťou zažiť údiv z niečoho pekného. Prečo to Prešovčania už nerobia? Continue reading „O východe z východu – ako obyvatelia sídlisk nechodia do mesta, lebo zabudli na údiv“
Identita v (klimatickej) kríze
Znamenajú prudké zmeny životného prostredia, globálne otepľovanie a klimatická kríza pre planétu Zem problém? V podstate nie. Ale my, ľudia, tradičné aj menej tradičné spoločenstvá a vlastne aj civilizácia ako celok, máme problém. Continue reading „Identita v (klimatickej) kríze“
Kohutková z Greenpeace: Zmena bez tlaku ľudí nenastane
Je pre ochranu životného prostredia dôležitejšie rozhodnutie vlády, ktoré má veľký dopad, alebo ohľaduplný život jednotlivca? Odchádzajúca riaditeľka Greenpeace IVANA KOHUTKOVÁ hovorí, že jedno bez druhého často nefunguje a veľké zmeny vláda bez tlaku ľudí, ktorým na téme záleží, neurobí. Opýtali sme sa jej, čo všetko robí ona sama pre ochranu životného prostredia a ako vníma smerovanie Slovenska v tejto oblasti. Continue reading „Kohutková z Greenpeace: Zmena bez tlaku ľudí nenastane“
O východe z východu – Prešov ako križovatka ciest, z ktorej možno vyraziť kamkoľvek
Čo je periféria závisí od uhla pohľadu. Continue reading „O východe z východu – Prešov ako križovatka ciest, z ktorej možno vyraziť kamkoľvek“
Keď majú 3 teenageri 2 farby vlasov
Amélia už pol roka pred koncom školského roka prosíkala, aby si mohla prefarbiť vlasy. Jasné, že som dúfala, že ju to prejde. Som až trápne naivná matka.
Z vyhodeného papiera robia nový bez pridania akýchkoľvek látok. Stačí voda a teplo na sušenie
Ako sa z papiera, ktorý vyhodíme do modrého kontajnera, stane opäť papier? Boli sme sa pozrieť v závode na výrobu recyklovaného papiera.
Heinz Grill: V joge nehľadám len zlepšenie zdravia pre pozemský život, ale aj niečo obsiahlejšie, trvácne
Nevedel sa stotožniť s indickým duchom jogy, tak začal formovať vlastný smer. Hovorí, že mnohí dnešní ľudia si nevedia nájsť v živote svoje miesto, a tak unikajú do spirituálnych komunít, ktoré reálne nemajú s duchovnom nič do činenia. Heinz Grill ľudí učí, že jogové cvičenia im samé od seba neprinesú zmysel, ale musia ho v nich objaviť oni sami. A to sa nedá zvládnuť na víkendovom kurze. Opýtali sme sa ho, ako vníma jogu, súčasnú spoločnosť a krízu, v ktorej sa nachádzame. Continue reading „Heinz Grill: V joge nehľadám len zlepšenie zdravia pre pozemský život, ale aj niečo obsiahlejšie, trvácne“
30 rokov s Rómami
Je ťažké odpovedať na otázku, či sa dnes Rómom na Slovensku žije lepšie ako pred tridsiatimi rokmi. Viem, že okolo mňa je veľa úspešných príbehov, no tie, ktoré ma sprevádzali od detstva, nemajú šťastný koniec. Continue reading „30 rokov s Rómami“
Z fyzika z Indie sa stal expert na rómsku problematiku v Česku. Rómovia potrebujú sebadôveru, hovorí
Kumar Vishwanathan je vyštudovaný fyzik, ktorý sa pred revolúciou usadil v Českej republike. Povodne, ktoré výrazne zasiahli rómsku komunitu v Ostrave sa výrazne dotkli aj jeho a pokúsil sa pomôcť vyriešiť ich následky. Navrhol postaviť sociálne domy pre miestnych Rómov aj majoritnú spoločnosť. Vyzbieral na stavbu peniaze a dodnes tam ľudia žijú v harmónii. Opýtali sme sa ho, čo môžeme urobiť na vyliečenie našich vzťahov.
Celý rozhovor vyšiel v knihe Medzi nami
Narodili ste sa v Indii. Prečo vaše kroky viedli v mladosti do Ruska a potom do Československa?
Môj odchod z domova bol spôsobený celým komplexom rôznych dôvodov. Jedným z nich bola moja rebélia voči kastovnému systému, ktorý bol v Indii silne prítomný. Hoci som kastovný systém v rodine ako dieťa nikdy nevnímal. Vyrastal som vo veľmi otvorenej rodine a mal som za kamarátov kresťanské a moslimské deti, ako aj hinduistické deti rôznych kást z rôznych oblastí Indie. V detstve to žiadny problém nebol. Ale hneď ako človek prekročí istý vek, už to problémom je.
Začal som si to uvedomovať, až keď som končil strednú školu a mal som 16 – 17 rokov. Nemohol som sa zmieriť s tým, že som nemohol komunikovať s dievčaťom, ktoré som mal rád. V stretávaní nám bránili moji rodičia aj jej rodičia a ona sama sa nedokázala vzoprieť ich vôli. Druhým dôvodom bolo aj to, že ma príliš nelákala honba za kariérou. V našej spoločenskej vrstve sa očakávalo, že sa z nás stanú inžinieri a doktori. Budeme veľa zarábať a budeme mať možnosť ísť do USA. Nič iné sa necenilo a ja som sa cítil byť veľmi obmedzovaný. Sám som chcel byť vedcom – fyzikom, čo sa okoliu zdalo byť menejcenné.
V roku 1987 ste prišli do Československa za priateľkou. Ako ste boli v tom čase v Čechách prijatý?
Mal som vždy šťastie, že okolo mňa boli veľmi zaujímaví študenti a veľmi humanitne nastavení ľudia. Rodina mojej priateľky sa bála o dcéru, lebo v tom čase a v takom malom mestečku bolo veľmi nezvyčajné, že Češka chodí s nejakým cudzincom a ešte k tomu tak výrazne ináč vyzerajúcim cudzincom.
Mali ste však aj strety s extrémistami…
To bolo až po Nežnej revolúcii. Pred rokom 1989 boli ľudia ku mne veľmi priateľskí. Ale aj tak som cítil, že krajina bola ako akvárium. Štát a komunistický režim boli v tom čase šialení, dokonca horší ako v Rusku. V Česku bol štát omnipotentný. Keď sme si vyšli v Mikulove na zrúcaniny hradu, zrazu sa objavila verejná bezpečnosť na autách so sirénami. Zastavili ma a zničili všetky fotky, ktoré som urobil. Raz ma kontrolovali, hneď niekoľkokrát za deň, čo bolo veľmi únavné. Keď sa už schyľovalo k Nežnej revolúcii a v Prahe vypukli prvé protesty, odmietli mi predať lístky na vlak do Prahy.
Nálady voči cudzincom sa teda zmenili až v 90. rokoch?
Áno, keď som pôsobil ako učiteľ fyziky v Olomouci, napadla ma skupina skinheadov. Sedem mužov ma mlátilo pred železničnou stanicou a nikto mi nepomohol. Okoloidúci sa iba prizerali ako ma mlátia. Bolo to pre mňa ťažké a psychicky ma to veľmi zložilo. Po návrate z nemocnice mi pomohla rodina aj žiaci. Keby som sa cítil byť sám, nezvládol by som to.
Dlhodobo pracujete na spájaní rómskej komunity s majoritnou spoločnosťou v Čechách. Snažíte sa medzi nimi rozvinúť dialóg. Ako sa vám to darí realizovať?
Ja so svojou povahou patrím všade a zároveň nikde. Keď som v Indii, považujú ma za divného, keď som v Európe, tiež som považovaný za divného. Ale zároveň sem patrím. Som spätý s Európou a veciam, ktoré sa tu dejú rozumiem a cítim ich. Problém medzi majoritou a rómskou komunitou je iba jedným bodom v mozaike vzťahov. Keď som v teréne, Rómovia ma berú za čudáka, lebo nie som Róm a bieli ma majú za divného, lebo nie som Čech. Na druhej strane ma však obe strany prijímajú a rešpektujú ma.
Ako ste sa k tomuto rešpektu dopracovali?
Musel som si rešpekt získať. Nie je to tak, že by som sa narodil s nejakým znakom mierotvorcu. Nie, to si musí človek jemným spôsobom vybudovať. Je to každodenné konzistentné úsilie. Keď ľudia vidia vaše výsledky, začnú vás rešpektovať.
Poďme ale na začiatok. Ste vyštudovaný fyzik, pôsobili ste ako učiteľ a stal sa z vás znalec rómskej problematiky. Ako sa to udialo?
Do Ostravy som prišiel hneď po povodniach v roku 1997. Panovalo tam veľké napätie, lebo miestni obyvatelia nechceli prijať dočasne prisťahovaných Rómov, ktorí kvôli povodniam prišli o bývanie. Títo Rómovia samotní tam tiež nechceli byť, lebo im boli ponúknuté azbestom pokryté stavebné unimobunky a oni nechceli bývať celé rodiny v malinkých bunkách – malé deti, starí ľudia, chorí. Bolo ich spolu 120 na malom priestore so spoločnými záchodmi. Bol tam ruch, úradníčka rozdávala nájomné zmluvy, všade stála polícia.
Keď som v Indii, považujú ma za divného, keď som v Európe, tiež som považovaný za divného. Ale zároveň sem patrím.
Aká bola reakcia väčšinovej spoločnosti na povodne?
Na začiatku bola solidarita. Všetci pomáhali a bolo to veľmi pekné. Ale naraz sa solidarita rozpadla, keď išlo o Rómov. V Přerove začali hovoriť, nech Rómovia pijú vodu z Bečvy. Pritom Bečva bola všade, bola to rozvodnená rieka s hnedou vodou. Odklonili humanitárnu pomoc, aby nedodávali nákladné autá potravu do ulíc, kde žili Rómovia. A médiá tiež prispeli k vyostreniu konfliktu tým, že začali v spojitosti s Rómami používať slová ako hyenizmus.
Pamätám si na jeden článok v novinách, kde je na fotografii zobrazená silueta ženy po pás vo vode a v pozadí je obchod. Komentár pod fotografiou znel nejako takto: „Hyenizmus, žena s ukradnutou klobásou.“ Zaujímalo by ma, ako by sa zachoval novinár, keby sám bol v situácii, kedy sa musí brodiť vo vode, aby našiel jedlo pre svoje deti, lebo už štyri dni neprišla žiadna pomoc. Vysoká voda ostala dlho, nemáš štyri dni vodu ani jedlo, doma veľa detí a vieš, že pomoc k tebe nepríde, príde iba ku gadžom. Ako by ste v tejto situácii reagovali vy?
Neskôr ste založili Vesničku soužití, v ktorej spoločne bývali a rozhodovali rómske aj biele rodiny. Aký je jej príbeh?
Príbeh je taký, že v provizórnom bývaní, kde žilo 28 rodín, sa tvorila komunita. Starostka pôvodne hovorila, že do dvoch mesiacov budú mať ľudia byty, ale nedostali ich. V decembri, teda po pol roku od povodne, ľudia strácali nádej, lebo videli, že všetci gadžovia už dostali byty a Rómovia nie. Každý deň sme mali komunitné stretnutia a Rómovia prišli s nápadom, že oni sami si postavia domy. To bol impulz, ja som ich bral vážne a skutočne nebolo iné východisko.
Na začiatku, hneď po povodniach, som im dal slovo, že budem s nimi, pokiaľ tam budú oni. Tiež som nechcel žiť v takýchto podmienkach na večné veky. A tak som sa obrátil na hlavného architekta Ostravy a jemu sa ten nápad zapáčil. Vytvoril projekt na 56 domov. Predstava bola, aby slúžil nielen Rómom, ale aj chudobným ľuďom z majority. Zrealizovať tento projekt bolo veľmi náročné. Jednak sme museli na výstavbu získať 70 miliónov korún a taktiež sme museli získať podporu mesta, verejnosti a zapojených subjektov.
Celý rozhovor nájdete v knihe rozhovorov Medzi nami – o postojoch, ktoré ubližujú a myšlienkach, ktoré rozdeľujú z dielne CEEV Živica. Objednať si ju môžete zadarmo online na webe: https://www.zivica.sk/sk/rozhovory/medzi-nami
Predpokladám, že verejnosť takýto projekt v ich blízkosti príliš nenadchol…
Zo začiatku bol pán primátor veľmi skeptický. Bol si vedomý, že ľudia niečo takéto vo svojom okolí mať nechcú. V tom čase jedna televízia urobila reportáž o tom, že Kumar stavia cigánsku dedinu. A naraz začali byť rómski podnikatelia a majorita proti mne. Šírili sa fámy, že chcem okolo dedinky postaviť ostnatý plot, že chcem, aby Rómovia žili ako v Indii, ako v dobe kamennej.
Majorita bola proti už od začiatku, keď sa zabezpečovalo provizórne ubytovanie po povodniach. Báli sa krádeží, výtržností. Na začiatku bola proti dokonca aj miestna rómska komunita, lebo sa báli, že noví obyvatelia tu všetko zničia a pokazia ich dobré vzťahy s väčšinovým obyvateľstvom. Nakoniec sa mi podarilo získať primátora na svoju stranu a na tento projekt dali prvé peniaze.
Ako to celé dopadlo?
Po dvoch rokoch úsilia sme dedinku postavili. Všetci ľudia sa na výstavbe podieľali – muži aj ženy. Niekedy sa stalo, že sme nemali peniaze, lebo neprišli včas a firmy nám dali výpoveď. Vtedy sa ľudia striedali a strážili stavbu. Bola tam meď a všelijaký stavebný materiál, ale nič sa nestratilo. Hneď ako sa dedinka vystavala, založili sme správnu radu. Dva hlasy v nej mala arcidiecéza, ktorá si projekt zobrala pod patronát, dva hlasy mala naša nezisková organizácia Vzájomné soužití a tri hlasy mali obyvatelia dedinky.
Obyvateľmi boli spolovice Rómovia a spolovice gadžovia. Všetci si spoločne zvolili predsedkyňu správnej rady, ktorá bola Nerómka, a dvoch rómskych zástupcov. Ich úlohou bolo spravovať dedinu. Avšak narazili sme na problém, lebo diecézna charita sa chcela starať o ľudí. V týchto fundamentálnych predstavách sme sa nedokázali zhodnúť. Pretože bez participácie a emancipácie sa nedá urobiť nič. My nemôžeme na niekom „páchať dobro“. To sú normálni ľudia, iba nemajú rozvité krídla, lebo nikdy v živote nemali šance.
Ako vyzerá dedinka spolužitia dnes?
Je v nej síce menej domov, ako sme plánovali, ale funguje to. Žijú v nej Rómovia spolu s majoritou a vzťahy sú tam dobré. Máme tam desať rómskych, desať bielych a desať zmiešaných rodín. V podstate všetci obyvatelia majú prácu. Je to dôkaz toho, že slušné a stabilné bývanie je dôležitým odrazovým mostíkom.
V čom tkvie nedorozumenie medzi väčšinovou spoločnosťou a rómskym spoločenstvom?
Máme atomizovanú spoločnosť. Je paralyzovaná, nekomunikuje, panuje v nej zúfalstvo, nervozita a nevieme, ako z toho von. A tam, kde je atomizácia, treba znova vytvárať komunitu. Getá vznikajú tam, kde nikto nikomu neverí. Tam, kde vládne iba skepsa, nedôvera a podozrievanie. Bieli neveria tmavým, že chcú skutočne pracovať. Tmaví neveria bielym, že ich nepovažujú za menejcenných. A všetci spoločne neveria štátu a samospráve, že im chcú tento problém pomôcť vyriešiť.
Čo by pomohlo vylepšiť vzťahy medzi majoritou a rómskou komunitou? Aký je liek na vyliečenie náročných vzťahov?
Ja jednoduchú odpoveď na takú veľkú otázku nemám, ale vidím, že ekonomika rastie a v Česku má veľa Rómov prácu. Majorita vidí, že Rómovia majú prácu a to je veľmi dobré. Aj pre Rómov samotných je veľmi dôležité, že ich podnikatelia do práce berú, aj keď ešte pred dvomi rokmi sa Rómovia stretávali s tým, že „my Cigánov neberieme“. Niečo sa v spoločnosti zmenilo, je veľa voľných pracovných miest a ekonomika potrebuje nové pracovné sily. Podnikateľom sa už neoplatí byť rasistami a začali brať do práce aj Rómov.
Často som sa stretol s Rómkami, ktoré mi hovorili: „Pán Kumar, toľkokrát sme hľadali prácu a všade nás odmietajú. Čo robíme zle? Už som sa začala lepšie líčiť, lepšie obliekať, ale aj tak ma vyhodia.“ To sú demoralizujúce, traumatické skúsenosti s hľadaním práce, lebo majorita ich nechcela. Ale teraz už ekonomika konečne uvoľnila Rómom priestor. Rómovia začínajú byť viac viditeľní. Teraz všetci vidia, že Rómovia pracujú a to je veľmi dôležité.
Ďalším dôležitým stretávacím bodom je škola. Tam tiež často vidno konflikty a snahu o oddeľovanie.
Pokiaľ máme segregované školy, je to veľký problém. V Čechách sa v poslednej dobe darí otvárať kvalitné školy pre všetkých. Mali sme jednu ministerku školstva, ktorá začala s pojmom inklúzia. To je zlom. Ale nie je to iba o školách samotných. Je treba pracovať aj s rómskymi rodinami, aby mali odvahu dať svoje deti do kvalitnej školy. Často sa boja o svoje deti a radšej ich dajú do tých škôl, kde chodili oni, možno aj do špeciálnych škôl. Ale keď sa rómske dieťa dostane do kvalitných škôl, bude potrebovať obrovskú podporu vo forme pedagogických asistentiek – najlepšie Rómiek.
Nemenej dôležité je pracovať s rómskymi rodičmi a rodičmi z majority, to škola nerobí. Často sa stane, že problém robí majoritný rodič. Vidí rómske deti a začne sťahovať svoje deti do iných škôl. Boja sa, že budú na škole vši, že sa zhorší kvalita výučby a rôzne také predsudky. Tým pádom sa aj škola cíti byť ohrozená, aby nebola označená ako rómska škola. Preto treba pracovať aj s majoritou.
Je treba pracovať aj s rómskymi rodinami, aby mali odvahu dať svoje deti do kvalitnej školy.
Viete popísať nejaký príklad takejto systematickej práce s rodičmi?
Poznám jednu školu, kde pedagogické asistentky berú rómskych rodičov, majoritných rodičov aj ich deti na výlety do ZOO, do divadla a tam voľne nadväzujú vzťahy. Rodičia pozorujú, ako sa ich deti spoločne hrajú a zabávajú. Sú to dospelí ľudia, ktorí žijú vedľa seba, ale nikdy spolu nekomunikovali. Teraz niečo spolu zažijú, majú pozitívny zážitok a nevraživosť v škole sa zmierňuje. Je dôležité budovať takéto spoločné platformy.
Za problémami v škole sú väčšinou rodičia detí. Ak sú 5-ročné deti z oboch spoločenstiev schopné hovoriť rasistické veci, potom to prichádza od rodičov, nie od detí samotných. Kľúčová je práca s rodičmi v bezpečnom prostredí, pri nejakej zmysluplnej činnosti, aby sa mali možnosť navzájom spoznať.
Ako problematické ste tiež spomínali médiá. Aká zmena by pomohla v tejto oblasti?
Je dôležité, aby médiá hovorili aj o pekných veciach. O tom, že v Ostrave je sedem kvalitných škôl a škôlok, ktorých riaditelia majú odvahu prijímať aj rómske deti a neboja sa, že sa majorita bude sťažovať u starostu, že majú v škole veľa cigánskych detí. O tom médiá nič nehovoria. Pritom sa tu deje revolúcia v tejto oblasti. Ak by médiá dokázali takéto príklady zviditeľniť, potom ostatní riaditelia by mohli ísť podobnou cestou.
Niektoré politické skupiny Rómov nálepkujú ako parazitov, ktorí vykorisťujú systém a žijú zo sociálnych dávok.
Iste, ľudí to dráždi a vnímajú to ako nespravodlivosť. Avšak často sa šíria iba domnienky, nie fakty. V majoritnej spoločnosti vládne presvedčenie, že Rómovia sa majú dobre, aj keď nič nerobia. Ale keď sa rozprávate s Rómami zistíte, že mnohí z nich makajú. Nehovoril by som to, keby som sa o tom mnohokrát nepresvedčil. A taktiež je veľa tých, ktorí by pracovať chceli, ale nemajú príležitosť. Tieto skreslené predstavy väčšinovej spoločnosti to je folklór, ktorý sa nekontrolovane šíri.
Ako môžeme s týmito predstavami a stereotypmi pracovať?
Musíme sa snažiť udržiavať čistotu myšlienok, neprepadať barbarstvu a hystérii. Typickým názorom je, že problém s Rómami vyriešime tým, že odídu. Ale to nie je riešenie. Dejiny ukázali, že takto to nefunguje. Keď „vyčistíte spoločnosť od Židov“, neodstránite frustráciu ani napätie. Ten diabol je v nás. Nájdu sa iné symboly a iné zámienky frustrácie. Napríklad dôchodcovia alebo telesne postihnutí.
Vy ste v rómskej komunite žili a mnohým ste dokázali, že riešenie problému je možné. Čo táto komunita podľa vás teraz najviac potrebuje?
Sebadôveru. Pokiaľ Rómovia neuveria, že sa môžu odraziť od dna, nebudú sa o nič pokúšať. Rómsky chlap, ktorý ukradne bielemu dievčatku z uší náušnice, je človek, ktorý si sám seba neváži. Kto má aspoň trocha rešpektu k sebe, niečo také neurobí. Naša organizácia sa v nich snaží posilňovať hrdosť a sebadôveru.
Každý piatok sa u nás schádzajú rómske ženy a spoločne spievajú rómske piesne. Cieľom je, aby počuli svoj spoločný hlas, aby sa naučili spievať naplno a s hrdosťou. Robíme tiež stretnutia ľudí z rómskej komunity, kde každý môže vyjadriť námietky a diskutovať o problémoch. Aby cítili pospolitosť, učili sa prekonávať rozdiely a riešiť susedské problémy.
Angažovali ste sa aj v kauze popálenej Natálky, do domu ktorej hodili extrémisti zápalnú fľašu.
Ten útok sa stal v noci a ráno som bol jedným z prvých, ktorý tam prišiel. Susedia naokolo hovorili, že to bola úplne normálna rodina, ale v médiách ste sa dozvedeli, že im doma vybuchol ukradnutý benzín. Rodina hovorila o troch zápalných fľašiach, o tom ale žiadne noviny na začiatku nehovorili. To znamená, že nenávisť verejnosti pochádza z určitých stereotypov.
Ako dopadol prípad Natálky?
Prípadom sa začala zaoberať krajská polícia, znovu všetko prešli a prípad vyriešili. Ale medzitým sme prípad sledovali, kritizovali sme ich, že nepracujú, vytvorili sme silný občiansky tlak. Nakoniec páchateľov chytili a dali im najvyšší trest v českých dejinách. Keď sa útok na dom stal, Klaus ho odsúdil ako odporný čin. Ale keď páchateľov odsúdili, hovoril o nich ako o chudákoch, ktorí dostali príliš prísny trest. To je ambivalentné.
Boli páchateľmi pravicoví extrémisti?
Boli to pravicoví extrémisti. V našom Moravskosliezskom kraji bolo jednu dobu veľmi veľa podpaľačských útokov, pri ktorých, chvalabohu, nikto nezomrel. Nikdy ale nikoho nechytili. Máme podozrenie, že je tu veľmi silná extrémistická bunka. I keď odsúdili troch páchateľov v prípade Natálky, ich šéfovia ostali na slobode. Veľmi často sa zhromažďovali na koncertoch, kam prichádzali aj slovenskí extrémisti.
Sotva naša polícia začala dobre fungovať, oni odchádzali do Poľska a Slovenska, kde sa naďalej stretávali. Poľskí a slovenskí policajti v tom čase boli slepí voči problémom extrémizmu. Hovorievali: „U nás fašisti a neonacisti neexistujú.“ Absolútne popierali problém, a práve preto tam extrémisti jazdievali.
Ako je možné bojovať proti predsudkom a stereotypom? V školách sa na boj proti predsudkom zavádza ako prierezová téma napríklad aj multikultúrna výchova. Je toto cesta k tolerantnejšej spoločnosti?
Kto je to škola? Vždy sú to jednotliví ľudia – konkrétny učiteľ, konkrétny riaditeľ. Tieto témy nie je možné plošne diktovať. Všetko to stojí na jednotlivcoch a tí musia mať odvahu hľadať pravdu a informácie. Potrebujeme osvietených ľudí vo vedúcich pozíciách, ktorí prejavia jasnú snahu o zlepšenie vzťahov v spoločnosti.
Pokiaľ Rómovia neuveria, že sa môžu odraziť od dna, nebudú sa o nič pokúšať.
To sa ale predpokladám týka nielen škôl a médií, ale aj politikov.
Áno, ak majú politici ambivalentné reakcie na prejavy netolerancie, nie je to dobré. V Česku sú veľkí extrémisti zdiskreditovaní. Napríklad, ak sa vrátim k prípadu Natálky, miestna polícia tento prípad dlho nechcela riešiť, lebo oni tam všetci spolu chodia na pivo. Dlho tvrdili: „To by naši vítkovskí chlapci nikdy neurobili.“ Oni ich reálne nemali záujem chytiť. Až keď sa toho chytila krajská polícia, začali sa veci hýbať. Tu sa zase musíme pozrieť na korene problému do minulosti. Viete, komunistická polícia – to bola Verejná bezpečnosť. Ich hlavnou náplňou bola bezpečnosť, nie služba občanom.
To sa ukázalo aj v prípade rómskych žien, ktoré bojovali proti úžere vo vlastnej komunite. Reakcia polície bola: „Nech si Cigáni sami riešia svoje problémy.“ Prípadne problém neexistuje, lebo ho nikto polícii nenahlási. A Rómky hovoria: „My to nemôžeme nahlásiť, lebo polícia nám neverí a ak úžerníkov nahlásime, tak nás zabijú, lebo bývajú v tom istom dome.“ Dlho vládol takýto stav paralýzy. Musela nastať transformácia myslenia policajtov, museli prejsť školeniami, na ktorých sme sa podieľali aj my. Učili sme ich, ako vyzerá služba občanom. Že nie je správne povedať: „Prišla jedna Cigánka,“ ale „prišla pani Horváthová.“
Políciu nielen školíte, ale pomáhate im aj v kritických momentoch napätia a konfliktu.
Áno, vo Varnsdorfe, v Rumburku a iných českých mestách som niekoľko týždňov pomáhal upokojovať situáciu. Vreli tam nepokoje, hrozilo, že nevraživosť medzi bielymi a Rómami prepukne do násilností. Boli tam ľudia, vrátane miestnych politikov, ktorí sa radikalizovali a žiadali okamžité riešenia. Tie ale obyčajne nikam nevedú. Ideálna cesta väčšinou nie je tá najkratšia.
Ako ste v týchto situáciách riešil napätie?
Nešiel som tam s konkrétnymi návodmi a riešeniami. Ja žiadne univerzálne recepty nemám. Na to je ten problém príliš zložitý. Ale vždy sa mi osvedčilo byť v čo najbližšom kontakte so všetkými, ktorých sa to týka. Keď vstúpim do nejakého vypätého konfliktu, potrebujem sa najprv čo najviac zorientovať vo vzniknutej situácii. Chcem zistiť, čo tých ľudí trápi. A snažím sa s nimi hovoriť čo najkonkrétnejšie, nielen všeobecne o nezamestnanosti, kriminalite, bývaní, ja chcem poznať každý detail.
Vždy chcem hovoriť s rómskymi rodinami aj s ich bielymi susedmi. Rozprávam sa so samosprávou aj s neziskovými organizáciami. Vždy verím, že je v danom meste veľa ochotných a zorientovaných ľudí a že spoločne sa nám podarí zlomiť nedôveru, ktorá medzi skupinami panuje. Je to o nekonečných diskusiách so všetkými, ktorí sú do konfliktu zapojení. Keď prejavíte záujem všetkým, oni vám rešpekt vracajú.
Aj tí nahnevaní ľudia z majority, ktorí chcú zaútočiť na Rómov?
Jeden holohlavý mladý muž okrikoval svojich, aby boli ticho a počúvali ma, keď som stál uprostred nahnevaného davu. Verím, že všetky konflikty sa dajú riešiť, len to musíme chcieť. Násilie nie je riešením. Svetlo a dobro je v každom z nás, len ho treba zapáliť. Treba naštartovať a podporovať vznik nedogmatickej, slobodnej a tvorivej spoločnosti a táto práca začína pri práci s deťmi. To svetielko a dobro v nich v prvom rade nemôžeme udusiť, ale treba ho rozvíjať a podnecovať jeho rozvoj.
Aký je váš odkaz pre všetkých, ktorí v sebe prechovávajú nenávisť a predsudky?
Gándhí raz povedal: „Oko za oko a svet by bol slepý.“ Je treba opustiť koncept Huntingtonovho stretu civilizácií a prejsť ku civilizovanému spolužitiu. Verím, že Európa nepodľahne barbarstvu, nedopustí nejaké šialenstvo, lebo má svoju pamäť. Všetko stojí na jednotlivcoch. Je treba sa nebáť. Každý z nás nosí určitý princíp a netreba sa báť vystrčiť hlavu a ozvať sa. Počas komunizmu boli ľudia vychovávaní k tomu, aby nevyčnievali z davu, aby vás nepodupali. Teraz je tiež doba, kedy existuje silná masová mentalita a musíme mať odvahu. Odvahu hľadať informácie, odvahu overovať a hovoriť o veciach, o ktorých sa mlčí.
Kumar Vishwanathan
Narodil sa a strávil pokojné detstvo v Kerale, v Indii. Keď mu rodina kvôli nerovnosti spoločenského postavenia zakázala stretávať sa s dievčaťom, ktoré mal rád, zbalil sa a odišiel študovať fyziku do Ruska. Zažil atmosféru revolučných rokov v Nemecku, Československu aj Veľkej Británii a definitívne sa so svojou manželkou usídlil na Morave. Pôsobil ako učiteľ fyziky a neskôr stál pri zrode československo-britskej bilingválnej školy, kde bol zodpovedný za tvorbu učebných osnov. Zhodou náhod sa v roku 1997 dostal k rómskej problematike. Odvtedy pôsobí ako streetworker a komunitný pracovník pre rómsku menšinu. Podieľa sa na budovaní terénnej sociálnej práce v rómskej komunite v Čechách. V roku 1998 spolu so študentmi Ostravskej a Masarykovej univerzity založil občianske združenie Vzájemné soužití, na ktorého čele doteraz stojí. Jeho cieľom je zvyšovať porozumenie medzi rómskou komunitou a väčšinovou spoločnosťou. Bol jedným z hlavných iniciátorov projektu Vesnička soužití. Ako experta na rómsku problematiku ho uznávajú rómske komunity, ako aj ich susedia z väčšinovej spoločnosti, úrady, samospráva aj polícia.
Vzdelanie nie je dôležité len kvôli práci, ale aj pochopeniu základných pojmov, ako napríklad demokracia
Mnoho detí a mladých ľudí z osád nemá doma napríklad elektrinu a v zime, keď sa zotmie skôr, sa nemá kde učiť, popisuje situáciu časti slovenských žiakov EDITA RIGOVÁ z Inštitútu SGI. Ako motivovať deti z osád, aby školu dokončili? A čo by mal štát urobiť preto, aby druhošancové vzdelávanie nebolo vôbec potrebné?
Keď škole konkuruje možnosť zarobiť si. Boli sme sa pozrieť, ako prebieha druhá šanca na dokončenie základného vzdelania v rómskych osadách
Dôvodov, prečo mladí ľudia z osád nedokončia základnú školu, je viacero. Majú rodinné problémy, priveľa vymeškaných hodín alebo v ich okolí žiadny deviaty ročník nie je. Mimovládne organizácie ETP a Inštitút SGI sa im snažia pomôcť, aby mohli školu dokončiť dodatočne. Boli sme sa pozrieť, ako takéto vzdelávanie prebieha, prečo je potrebné a čo by sa malo zmeniť, aby bolo efektívne. Continue reading „Keď škole konkuruje možnosť zarobiť si. Boli sme sa pozrieť, ako prebieha druhá šanca na dokončenie základného vzdelania v rómskych osadách“
O východe z východu – ako z kuchynských rečí zmizla zlá Bratislava
Tón zášti voči „zlej Bratislave“ a Bratislavčanom sa z rečí východniarov stratil.
Continue reading „O východe z východu – ako z kuchynských rečí zmizla zlá Bratislava“
Mám strach z toho, v akej budúcnosti budú žiť moje deti, hovorí Lucia z iniciatívy Znepokojené matky
Na svete rastie hnutie rodičov, ktorí sa boja o to, kam budú siahať dôsledky zmeny klímy, keď ich deti vyrastú. Spoločne preto organizujú protesty a upozorňujú na to, že konečne treba začať konať. Na Slovensku sa takto spojili Znepokojené matky a premiéra žiadajú, aby vyhlásil stav klimatickej núdze. Prečo by sme mali poslúchať znepokojené matky? Prečítajte si v rozhovore s jednou zo zakladateliek iniciatívy Luciou Szabovou. Continue reading „Mám strach z toho, v akej budúcnosti budú žiť moje deti, hovorí Lucia z iniciatívy Znepokojené matky“
6 zmyslov pre zmenu univerzít
Čo potrebujeme k zmene výučby na univerzitách? Continue reading „6 zmyslov pre zmenu univerzít“
Recyklácia elektroodpadu nestíha našej spotrebe. Musíme viac opravovať, hovorí špecialistka na opraviteľnosť
Každý rok nový mobil, robotický vysávač, tenší laptop. Spotreba elektroniky rastie a s ňou rastie aj množstvo elektroodpadu, ktorý každý rok vytvoríme. Z časti sa vyrobia nové spotrebiče, časť sa materiálovo zhodnotí, väčšina však končí na skládke či v improvizovanej dielni v rozvojovej krajine. Recyklačné kapacity nestíhajú našej spotrebe a sťažuje im to dizajn, ktorý často neumožňuje spotrebič rozobrať na jednotlivé súčiastky. Continue reading „Recyklácia elektroodpadu nestíha našej spotrebe. Musíme viac opravovať, hovorí špecialistka na opraviteľnosť“
S teroristami sa nevyjednáva
S Peťom už dávno vieme, že byť milí, ústretoví a vyhovujúci rodičia sa v našej pozliepanej rodine v tejto kombinácií vekov a rôzneho štádia dozrievania mozgov, neoplatí. Continue reading „S teroristami sa nevyjednáva“
Do papiera naliali farbu a nahádzali aj kozmetiku či topánky. Vedia Slováci triediť papier?
Recykláciou papiera sa šetria stromy, voda aj energia. Vedia ho však Slováci triediť správne? Nie je totiž papier ako papier. Čo všetko patrí do modrého koša a čo už nie? Pozreli sme sa na to v analýze triedeného zberu papiera. Continue reading „Do papiera naliali farbu a nahádzali aj kozmetiku či topánky. Vedia Slováci triediť papier?“
Namiesto kvetov rastú na mnohých miestach vraky
Patria k trom najväčším producentom znečisťujúcich látok, no napriek tomu sú čoraz populárnejšie. Autá. Neznečisťujú pritom len ovzdušie, ale po nesprávnej likvidácií aj pôdu a vodu.
Continue reading „Namiesto kvetov rastú na mnohých miestach vraky“
O východe z východu – večný panovník Boris
Štvrtý diel zo série blogov o východnom Slovensku. Continue reading „O východe z východu – večný panovník Boris“
Cesta k ekologickejšiemu správaniu musí byť čo najjednoduchšia, hovoria behaviorálni ekonómovia
Informácií máme dosť, no aj tak sa často rozhodujeme zle. Je totiž prirodzené zvoliť si cestu najmenšieho odporu. Behaviorálni ekonómovia zo spoločnosti Mindworx NIKOLA BERNATOVÁ a MATEJ ŠUCHA vysvetľujú, prečo to tak je a ako to zmeniť. Continue reading „Cesta k ekologickejšiemu správaniu musí byť čo najjednoduchšia, hovoria behaviorálni ekonómovia“
AUDIO: Hady medzi nami
Hady vzbudzujú v mnohých ľuďoch strach a sú tak jedným zo zvierat, ktorému najčastejšie ubližujeme. Pre prírodu, ale aj pre nás sú však veľmi užitočné. Vypočujte si v čiernalabuť_FM aké druhy hadov na Slovensku žijú, či sa ich máme báť a ako im môžeme pomôcť prežiť. Continue reading „AUDIO: Hady medzi nami“
Čierna a biela
Slovenčina je úžasná. Aj v tom, že stačí vymeniť farbu a zviera a zrazu je reč o inom. Continue reading „Čierna a biela“
AUDIO: Zachránia nás bioplasty?
Chcete pomôcť planéte a tak si na koncerte vyberiete pohár z bioplastu namiesto ropnej klasiky. Čo sa s ním stane ďalej? Naozaj sa po pár týždňoch skompostuje alebo je pravda zložitejšia? Spasia nás jednorazové bioplasty? Vypočujte si v čiernalabuť_FM. Continue reading „AUDIO: Zachránia nás bioplasty?“
Dovoliť si plakať
Kedy ste si naposledy dovolili plakať? Nemyslím tak potajme, ale verejne. Videní inými. Continue reading „Dovoliť si plakať“
Najviac smútime nad životom, ktorý sme nežili, hovorí lektorka smútenia Ulrike Reimann
Vedieť správne smútiť je takmer umenie, hovorí lektorka kurzov o smútení Ulrike Reimann. Hovorí, že slzy tu sú na to, aby nás ľudia s nimi videli. Je to moment, kedy sa druhí začnú zaujímať o to, čo sa nám stalo. Ako teda smútiť správne? Je naša spoločnosť vôbec pripravená dať smútku priestor? Continue reading „Najviac smútime nad životom, ktorý sme nežili, hovorí lektorka smútenia Ulrike Reimann“
Môžeme rozhodovať o Európe, no nás to aj tak nezaujíma
Naši zástupcovia budú hlasovať rovnakým hlasom, ako nemeckí či francúzski. Naposledy to zaujímalo len 13 percent voličov. Continue reading „Môžeme rozhodovať o Európe, no nás to aj tak nezaujíma“
Dôveruj, preveruj a sieťuj – inšpirácie z britského systému vzdelávania
Vyššia dôvera, väčšia sloboda, spolupráca medzi školami aj transparentné testovanie. To všetko sú prvky, ktoré charakterizujú vzdelávací systém vo Veľkej Británii a ktorými by sa mohlo inšpirovať aj Slovensko. Continue reading „Dôveruj, preveruj a sieťuj – inšpirácie z britského systému vzdelávania“
O východe z východu – gýč náš východokatolícky
Tretí diel zo série blogov o východnom Slovensku. Continue reading „O východe z východu – gýč náš východokatolícky“
Informatika má deti učiť skúmať, nielen ovládať počítač, hovorí profesor Kalaš
Digitálne technológie sú všade okolo nás a my musíme byť pripravení na ich správne a tvorivé využívanie, hovorí profesor IVAN KALAŠ, ktorý vytvoril nový prístup k vyučovaniu informatiky s robotom Emilom. Prečo by sa deti nemali na informatike len učiť pracovať s programami a ako v nich podnietiť informatické myslenie? Prečítajte si v rozhovore. Continue reading „Informatika má deti učiť skúmať, nielen ovládať počítač, hovorí profesor Kalaš“
Na Slovensku žije asi 400 vlkov, škodí im rozkúskované teritórium, hovorí ekológ
Jerguš Tesák pracuje pre organizáciu WWF na monitoringu veľkých šeliem v slovenskej prírode. Hovorí, že na papieri môžeme chrániť čokoľvek, no ochrana prírody nikdy nebude fungovať, ak jej nevytvoríme aj podmienky v realite.
Potrebujeme urobiť koridory na prechod šeliem medzi pohoriami a tiež potrebujeme územia, kde by sa nemohol vlk loviť, aby svorka mohla fungovať plnohodnotne. Máme sa podľa neho vlkov a medveďov báť? Prečo sú tieto šelmy pre našu prírodu dôležité a robí štát dosť preto, aby im pomohol prežiť? Prečítajte si v rozhovore. Continue reading „Na Slovensku žije asi 400 vlkov, škodí im rozkúskované teritórium, hovorí ekológ“
Život s jednou rukou
Odkedy som sa stala matkou, zistila som, že niektorých končatín máme zbytočne veľa. Continue reading „Život s jednou rukou“
Šarišský kvíz: Naj znace! / Nech viete!
Rozumiete po šarišsky? Počet ľudí, ktorí používajú toto krásne nárečie začal pomaly klesať. Študentka Sokratovho inštitútu Andrea Kušnírová sa to rozhodla zmeniť. V šarištine pripravuje knihu rozprávok a pre vás má tento malý kvíz. Continue reading „Šarišský kvíz: Naj znace! / Nech viete!“
Aj žiaci sa potrebujú naučiť relaxovať
Dnešné deti majú vďaka smartfónom a internetu stále po ruke nejakú zábavku. Je pre ne ťažké uvoľniť sa a oddychovať. Neustále bežiace myšlienky, rozptýlená pozornosť a nesútredenosť trápi už tie najmladšie ročníky. Zuzana Perdíková z Komenského inštitútu preto vytvorila pedagogický projekt Duša vie, v ktorom sa žiaci učia relaxovať. Že to nie je také ľahké, sme si vyskúšali na vlastnej koži. Continue reading „Aj žiaci sa potrebujú naučiť relaxovať“
O východe z východu – gýč náš východoerotický
Druhý diel zo série blogov o východnom Slovensku.
Continue reading „O východe z východu – gýč náš východoerotický“
Na výrok o tom, že na východe nič nie je, sa dá pozerať aj ako na príležitosť, hovorí mladý Košičan, ktorý sprevádza turistov po krásach východu
IGOR KUPEC je grafický dizajnér a turistický sprievodca, ktorý v rámci svojho projektu Local Nomad sprevádza turistov po krásach východného Slovenska. Po ôsmich rokoch života v zahraničí sa vrátil do rodných Košíc a hovorí, že trvalo dva roky, kým sa v meste opäť cítil ako doma. Preto by to chcel navrátilcom zjednodušiť. V rámci svojho štúdia na Sokratovom inštitúte pripravuje pravidelné stretnutia a informačné balíčky, ktoré im pomôžu nájsť si v Košiciach opäť svoje miesto. Continue reading „Na výrok o tom, že na východe nič nie je, sa dá pozerať aj ako na príležitosť, hovorí mladý Košičan, ktorý sprevádza turistov po krásach východu“
Učitelia nie sú dostatočne pripravovaní na prácu s deťmi s ADHD, preto si potom často myslia, že im tie deti len robia naschvál
Radovan Kyrinovič je vyštudovaný psychológ. Pracuje s deťmi s ADHD, ktoré sám tiež má. Hovorí, že túto poruchu mnohí vnímajú nesprávne a s pár praktickými tipmi sa s ňou dá dobre fungovať. A to chce naučiť učiteľov v rámci svojho projektu na Komenského inštitúte. Continue reading „Učitelia nie sú dostatočne pripravovaní na prácu s deťmi s ADHD, preto si potom často myslia, že im tie deti len robia naschvál“
Musíme pochopiť, že aj bývalí neonacisti sú súčasťou našej spoločnosti, hovorí poľský aktivista, ktorý pomáha ľuďom opustiť neonacistické hnutie
Stanislaw Czerczak bol počas svojho dospievania členom neofašistickej futbalovej hooligan skupiny. Spoločne sa chodili biť s ľuďmi, s ktorých názorom či výzorom nesúhlasili a neonacistickú ideológiu predávali ako boj za rovnosť pre všetkých Poliakov. Prešiel si náročným odchodom z neonacistickej scény a dnes pomáha bývalým extrémistom opustiť nenávistné skupiny. Napriek tomu sa mnohí naňho pozerajú len ako na chlapca, ktorý kedysi hajloval a odmietajú s ním spolupracovať. To podľa neho ničomu nepomôže. Continue reading „Musíme pochopiť, že aj bývalí neonacisti sú súčasťou našej spoločnosti, hovorí poľský aktivista, ktorý pomáha ľuďom opustiť neonacistické hnutie“
Bežecké podujatia sú obrovským zdrojom odpadu. Matúš sa to rozhodol zmeniť a organizuje preteky bez odpadu
MATÚŠ PAVLOVIČ je triatlonista, ktorý sa snaží žiť bez odpadu. Preto mu nedalo, že sa ho na bežeckých pretekoch vyprodukuje kopa. V rámci svojho štúdia na Sokratovom inštitúte sa to rozhodol zmeniť a spolu s kamarátom organizuje prvé bežecké preteky bez odpadu Less Waste Run. Continue reading „Bežecké podujatia sú obrovským zdrojom odpadu. Matúš sa to rozhodol zmeniť a organizuje preteky bez odpadu“
O východe z východu – gýč náš východoumelecký
Prvý diel zo série blogov o východnom Slovensku. Continue reading „O východe z východu – gýč náš východoumelecký“
Ako vyzerá vzdelávanie na Sokratovom inštitúte? Boli sme sa pozrieť na jednom z workshopov
„Čo to vlastne je ten Sokratov inštitút?” zvyknú sa ma pýtať. Toto ročné doplnkové štúdium pre študentov a absolventov vysokých škôl, ktoré prebieha vo Vzdelávacom centre na zaježovských lazoch, je ťažké zaškatuľkovať.
Škola pre aktivistov? Hodnotové formovanie budúcich lídrov? Globálne vzdelávanie? Škola projektového manažmentu? Zo všetkého niečo. Rozhodla som sa preto zúčastniť jedného z desiatich workshopov a opísať, ako takéto formovanie budúcich sociálnych lídrov prebieha. Continue reading „Ako vyzerá vzdelávanie na Sokratovom inštitúte? Boli sme sa pozrieť na jednom z workshopov“
Šéf školských analytikov: Aj mňa sa deti pýtajú, prečo sa niektoré veci učia
Aj deti šéfa Inštitútu vzdelávacej politiky MICHALA REHÚŠA sa pýtajú, čo sa to vlastne učia a načo im to bude. Na odštartovanie reformy školstva je podľa neho okrem politickej vôle treba aj peniaze, tie však je ťažké dostať. Čím sa podľa neho môže ministerstvo školstva pochváliť a ako vníma stav dnešného školstva? Čítajte v rozhovore. Continue reading „Šéf školských analytikov: Aj mňa sa deti pýtajú, prečo sa niektoré veci učia“
Vegánske hody v Bratislave očakávajú rekordnú účasť
Už túto nedeľu, 31. marca, sa Stará tržnica v Bratislave zaplní tým najlepším z rastlinnej kuchyne. Na návštevníkov a návštevníčky, ktorých organizátori očakávajú viac než 12 000, čakajú štyri desiatky stánkov a celodenný sprievodný program. Continue reading „Vegánske hody v Bratislave očakávajú rekordnú účasť“
Slosiarik z Focusu: Chyby by sme nemali hľadať v prieskumoch, ale v sebe
Prieskum je fotografia stavu v spoločnosti. Je na vás, ako s jeho výsledkami naložíte, hovorí riaditeľ agentúry Focus MARTIN SLOSIARIK. Ako sa prieskumy verejnej mienky robia, kto ich platí a prečo sa niekedy líšia napríklad od výsledkov vo voľbách? Prečítajte si v rozhovore. Continue reading „Slosiarik z Focusu: Chyby by sme nemali hľadať v prieskumoch, ale v sebe“
AUDIO: V piatok deti nešli do školy, štrajkovali proti zmene klímy
V piatok 15. marca sa vo viac ako 2000 mestách sveta žiaci protestne nezúčastnili vyučovania, ale išli namiesto toho na protest proti zmene klímy. Jeden zo štrajkov sa konal aj v Bratislave a my sme sa ho zúčastnili. Vypočujte si viac. Continue reading „AUDIO: V piatok deti nešli do školy, štrajkovali proti zmene klímy“
3 + 2 = 4 alebo počty v pozliepanej rodine
Ako oznámiť pubertiakom, že budú mať súrodenca? Continue reading „3 + 2 = 4 alebo počty v pozliepanej rodine“
Cirkulárna ekonomika už nie je len snom na papieri. Dokazuje to výstava cirkulárnych výrobkov a riešení zo Slovenska a okolitých krajín
Spotrebitelia si stále častejšie pýtajú výrobky, ktoré sú ohľaduplné k životnému prostrediu a neostáva po nich nevyužiteľný odpad. Výstava výrobkov a riešení cirkulárnej ekonomiky MOVECO ukazuje, že sa dá produkovať už aj inak. Continue reading „Cirkulárna ekonomika už nie je len snom na papieri. Dokazuje to výstava cirkulárnych výrobkov a riešení zo Slovenska a okolitých krajín“
Moja dcéra má AD, nakazili sa aj niektorí učitelia
AD sú nakazení aj niektorí pedagógovia. Vírus Andreja Danka chytili aj tí, od ktorých právom očakávame, že budú voči nemu zaočkovaní.
Continue reading „Moja dcéra má AD, nakazili sa aj niektorí učitelia“
Černošský hudobník debatuje s členmi Ku-Klux-Klanu: Nikomu nepomôžeme, keď nehovoríme s tými, s ktorými nesúhlasíme
DARYL DAVIS sa narodil rodičom diplomatom, s ktorými v detstve cestoval po svete. Vyštudoval hru na klavír a koncertoval so svetovými kapacitami ako Chuck Berry, Jerry Lee Lewis či B. B. King. Vo svojom voľnom čase sa už viac než 30 rokov stretáva s členmi Ku-Klux-Klanu, vedie s nimi rozhovory, chodí na ich stretnutia. Chce prísť na to, ako ho môžu nenávidieť, keď ho ani nepoznajú. Od tých, ktorí sa na základe priateľstva s ním rozhodnú vzdať svojej príslušnosti k tejto rasistickej organizácii, zbiera ich biele plášte a masky. Má ich doma celú zbierku. Continue reading „Černošský hudobník debatuje s členmi Ku-Klux-Klanu: Nikomu nepomôžeme, keď nehovoríme s tými, s ktorými nesúhlasíme“
Škola nemá byť na to, aby sme sa pripravovali na život. Ten nás mnohé veci naučí sám, tvrdí profesor pedagogiky
Sami sme si vytvorili ilúziu, že škola je na to, aby nás pripravovala na každodenný život, ja nesúhlasím, hovorí odborník na vzdelávanie, profesor pedagogiky z Trnavskej univerzity BRANISLAV PUPALA. Škola by podľa neho mala byť na to, aby nám pomohla vytvoriť si základné spôsoby myslenia a predstavy o nás ako o ľuďoch v určitej kultúre. Ako vníma stav slovenského školstva a prečo si myslí, že generácia dnešných štyridsiatnikov sa už nedožije školstva, s ktorým by bola spokojná? Čítajte v otvorenom rozhovore. Continue reading „Škola nemá byť na to, aby sme sa pripravovali na život. Ten nás mnohé veci naučí sám, tvrdí profesor pedagogiky“
Moja prevencia pred vyhorením
Lazy sú miestom, kde čas plynie inak. Continue reading „Moja prevencia pred vyhorením“
Prečo sa stále viac ľudí upína k slovanstvu a uznáva Rusko? Opýtali sme sa Horany – hudobníčky žijúcej skromným životom na lazoch
V 22 rokoch odišla žiť na lazy tradičným, skromným spôsobom života. Živí sa predajom ručne robených drevených výrobkov a vlastným hospodárstvom, deti vzdeláva doma. Kým veľká časť alternatívnej komunity fandí Rusku a číta Zem a Vek, ona to kritizuje. Prečo sa stále viac ľudí upína k slovanstvu a bojuje proti Európskej únii? A ako sa žije skromným životom na lazoch? Odpovedá Veronika Horana Kicková. Continue reading „Prečo sa stále viac ľudí upína k slovanstvu a uznáva Rusko? Opýtali sme sa Horany – hudobníčky žijúcej skromným životom na lazoch“
5 dôvodov, prečo poznať farmárov
To, že náš nákupný košík v rôznych častiach Slovenska nevieme naplniť lokálnymi, regionálnymi alebo aspoň slovenskými potravinami, len zrkadlí stav našej potravinovej sebestačnosti, existujúcich podmienok pre farmárov a rozbitia agrosektora. Continue reading „5 dôvodov, prečo poznať farmárov“
AUDIO: Zo znečistenia hlukom môžete ochorieť
Hluk je po znečistení ovzdušia druhým najväčším environmentálnym problémom európskych miest. Život v neustálom hluku u ľudí vyvoláva uvoľňovanie stresových hormónov a môžeme z neho aj ochorieť. Vypočujte si viac v čiernalabuť_FM. Continue reading „AUDIO: Zo znečistenia hlukom môžete ochorieť“
Keď deťom nejde angličtina, získavajú pocit, že sú hlúpe. Často je však chyba v učiteľovi, hovorí zakladateľka jazykovej školy
Decká, ktoré sa x rokov učia angličtinu a poriadne ju nevedia, majú pocit, že sú sprosté, alebo naopak, naučia sa zvaliť vinu na iných. Neviem anglicky, lebo som nemal dobrého učiteľa, hovorí KLAUDIA BEDNÁROVÁ, zakladateľka jazykovej školy the Bridge – English Language Centre KLAUDIA BEDNÁROVÁ. Prečo podľa nej nie je dobré učiť cudzí jazyk už malé deti a prečo je dôležitá aj gramatika? Čítajte v rozhovore. Continue reading „Keď deťom nejde angličtina, získavajú pocit, že sú hlúpe. Často je však chyba v učiteľovi, hovorí zakladateľka jazykovej školy“
Občianska zďaleka nie je len hodina
Za jeden týždeň radosť aj smútok. A ako výsledok rozpačitý pocit. Zo školy a hodín občianskej náuky mojej dcéry. Continue reading „Občianska zďaleka nie je len hodina“
Odborníčka na etiketu: Ľudia ospravedlňujú nedostatok dobrých mravov tým, že už nežijeme v dobe šľachticov
Etiketa a slušné správanie by nemalo byť len o tom, akú vidličku používať na ktorý chod alebo koho pustiť do dverí ako prvého. Napriek tomu politici nemajú záujem sa dobrým mravom príliš učiť, hovorí odborníčka na etiketu a protokol KATARÍNA DIKOVÁ STRÝČKOVÁ. A pritom práve slušnosť je podľa nej návod na dobrý život. Čítajte viac v rozhovore, ktorý vznikol po jej vystúpení na TEDxBratislavaWomen. Continue reading „Odborníčka na etiketu: Ľudia ospravedlňujú nedostatok dobrých mravov tým, že už nežijeme v dobe šľachticov“
5 rád, ako prežiť vysvedčenie
Ponúkam stručný návod pre rodičov, babky aj dedkov, ako sa vysporiadať s prichádzajúcim vysvedčením. Continue reading „5 rád, ako prežiť vysvedčenie“
Ad: Reakcie na rozhovor s hlavnou školskou inšpektorkou
Ťažko sa mi píšu tieto slová. Mojou snahou je pomáhať učiteľom. Sú ale situácie, keď si treba naliať čistého vína. Continue reading „Ad: Reakcie na rozhovor s hlavnou školskou inšpektorkou“
Hlavná školská inšpektorka: Na Slovensku nie sú žiadne veľmi dobré školy
Väčšina učiteľov je voči hodnoteniu školskej inšpekcie ľahostajná, je to prevládajúci stav v našej spoločnosti, hovorí hlavná školská inšpektorka VIERA KALMÁROVÁ. Má byť návšteva inšpekcie v škole dôvodom pre strach? Ako vie inšpekcia škole pomôcť sa zlepšiť? Čo robiť v prípade, že je na škole šikana? Môže inšpekcia nariadiť prepustenie učiteľa, ktorý napríklad sympatizuje s nacizmom? Čítajte v exkluzívnom rozhovore. Continue reading „Hlavná školská inšpektorka: Na Slovensku nie sú žiadne veľmi dobré školy“
Postreky na komáre zabíjajú aj užitočný hmyz. Slovenská vedkyňa namiesto nich vymyslela ekologickú pascu, ktorou bojuje proti nebezpečnej malárii
Na maláriu prenášanú komármi ročne umierajú stovky tisíc ľudí. Proti komárom síce existujú postreky, tie však zabíjajú aj dobrý hmyz, sú veľmi drahé a komáre na ne získavajú rezistenciu. Slovenská vedkyňa EDITA RÉVAY preto so svojím tímom vymyslela nezávadnú sladkú pascu, ktorá komáre šetrne zlikviduje spolu s parazitom malárie. Účinnosť návnady testovala aj tak, že lovila komáre na vlastné nohy a upozorňuje, že sa malária môže jedného dňa vrátiť aj do Európy. O svojej práci hovorila na TEDxBratislavaWomen. Continue reading „Postreky na komáre zabíjajú aj užitočný hmyz. Slovenská vedkyňa namiesto nich vymyslela ekologickú pascu, ktorou bojuje proti nebezpečnej malárii“
Väčšina slovenských vajec pochádza od sliepok chovaných v klietkach. Nová kampaň sa to snaží zmeniť
Slováci nevedia, odkiaľ pochádzajú vajcia, ktoré kupujú v supermarkete, hovorí šéf kampane Viac neznesiem Martin Smrek. Na obaloch od vajec vidíme šťastné sliepky, realita sú skôr vystresované vtáky bez peria zatvorené celý život v klietkach. Prečítajte si viac o tom, v akých podmienkach žijú slovenské sliepky a ako by sa to dalo zmeniť. Continue reading „Väčšina slovenských vajec pochádza od sliepok chovaných v klietkach. Nová kampaň sa to snaží zmeniť“
Ľudia dnes zažívajú prázdno spôsobené zábavou, hovorí interpret klasickej hudby Jozef Lupták
Prečo chodíme na koncerty vážnej hudby slávnostne oblečení a kde to celé vzniklo? Sú staré nástroje naozaj lepšie ako nové? Prečo je pomenovanie vážna hudba nepresné? O čom bude dvadsiaty ročník festivalu konvergencie? Čo robiť, keď sa vám neočakávane rozlepia tristo ročné husle? Odpovedá JOZEF LUPTÁK, umelecký šéf festivalu Konvergencie, skladateľ a interpret. Continue reading „Ľudia dnes zažívajú prázdno spôsobené zábavou, hovorí interpret klasickej hudby Jozef Lupták“
O pohodlnej priemernosti našich univerzít
Slovenské univerzity a študenti túžia najmä po pokoji. Z toho však pramení priemernosť namiesto kvality. Continue reading „O pohodlnej priemernosti našich univerzít“
Väčšinu úrazov zvierat spôsobuje človek. Je našou povinnosťou im pomáhať, hovorí ošetrovateľ zo záchrannej stanice
Ježkovia žijú medzi nami aj v najhustejšie obývaných oblastiach. Často ich preto zrazí auto, uhryzne pes či uviaznu v pletive. Zranených a nedokŕmených ježkov ošetrujú v záchranných staniciach. Boli sme sa pozrieť, ako taká stanica funguje a ako veľmi náročná starostlivosť o zranené zvieratá je. Continue reading „Väčšinu úrazov zvierat spôsobuje človek. Je našou povinnosťou im pomáhať, hovorí ošetrovateľ zo záchrannej stanice“
Aký bol rok 2018 v slovenskom školstve?
Tento rok sú porazenými opäť deti. Continue reading „Aký bol rok 2018 v slovenskom školstve?“
Dizajnér obalov: Pokiaľ bude väčšina ľudí nakupovať v supermarketoch, obalov sa nezbavíme
Aj tá najmenšia zmena v obale stojí firmu tisícky eur. Často pritom vyhovujúci obal v ekologickom prevedení ani neexistuje, hovorí kreatívny riaditeľ popredného dizajnérskeho štúdia Pergamen JURAJ DEMOVIČ. Ako sa obal tvorí a majú vôbec slovenskí výrobcovia záujem o to, aby boli ich výrobky ekologické? Continue reading „Dizajnér obalov: Pokiaľ bude väčšina ľudí nakupovať v supermarketoch, obalov sa nezbavíme“
Komu zvoní hrana, keď väznia aktivistov?
Písali sa deväťdesiate roky. Slovensko bola krajina s autoritárskym režimom, kde sa právo ohýbalo tak, ako potrebovali papaláši. Diali sa svinstvá nevídaných rozmerov. Napriek tomu sme v tej dobe neboli nikdy väzobne stíhaní, píše Juraj Hipš o aktivizme pre Greenpeace. Continue reading „Komu zvoní hrana, keď väznia aktivistov?“
Adoptívni rodičia: Prijatie dieťaťa nemôže prekrývať nejaký vlastný problém. Nedá sa očakávať, že všetko bude ružové
Barbara a Peter majú šesť detí, z toho dve adoptované a jedno s postihnutím. V otvorenom rozhovore hovoria o tom, aké to bolo, adoptovať si staršie dieťa aj dieťa s rómskymi koreňmi a prečo sa už tak nehnevajú, keď dieťa po sebe neupratalo alebo si nesplnilo povinnosti. Continue reading „Adoptívni rodičia: Prijatie dieťaťa nemôže prekrývať nejaký vlastný problém. Nedá sa očakávať, že všetko bude ružové“
Univerzity cez kopirák
Je jedno, či priebežne inovujete výučbu, školíte sa, učíte novým spôsobom alebo nie. V našich hodnotiacich tabuľkách je kolónka Počet odučených hodín. Počet hodín prináša počet bodov. Continue reading „Univerzity cez kopirák“
AUDIO: Eko Mikuláš a adventný kalendár
Ako potešiť svoje deti a blízkych na Mikuláša a počas adventu bez toho, aby ste vytvorili kopu zbytočného odpadu a nakúpili kopec vecí, ktoré nepotrebujete? Vypočujte si pár praktických tipov v našej rozhlasovej rubrike čiernalabuť_FM. Continue reading „AUDIO: Eko Mikuláš a adventný kalendár“
Do Bratislavy priniesol TEDx: Každý má nejaký príbeh, treba ho len objaviť
RASŤO GESCHWANDTNER priniesol do Bratislavy známy formát TEDx konferencií. Hovorí, že ani po 10 rokoch sa im neminuli rečníci, lebo zaujímavý príbeh má každý. Dôležité je, aby ho vedel podať tak, že zaujme aj ľudí, ktorí sa jeho oblasti vôbec nevenujú. Prečítajte si o príbehu bratislavského TEDx viac v rozhovore. Continue reading „Do Bratislavy priniesol TEDx: Každý má nejaký príbeh, treba ho len objaviť“
Róbert Fico umiera
Pacient prechádza všetkými známymi piatimi štádiami, ktoré poznáme. Prvú fázu popierania má už za sebou. Neveril, že aj jemu sa takéto niečo môže stať. Že raz jeho moc skončí a ľud ho zosadí z trónu. Continue reading „Róbert Fico umiera“
VIDEO: ČeskosLOVEnsko – sme skutočne bratia? (diskusia)
Československá republika vznikla pred 100 rokmi. Odvtedy sa cesty Slovákov a Čechov niekoľkokrát spojili a rozdelili. Kde je dnes demokracia v Česku a kde na Slovensku? Čo by sa stalo, ak by sme sa pred 25 rokmi nerozdelili? A čo nás s Českom stále spája? Sme skutočne bratské národy, alebo za to môže iba história? Pozrite si záznam z diskusie s Martinom Janom Stránským, Martinom M. Šimečkom a Braňom Dobšinským. Continue reading „VIDEO: ČeskosLOVEnsko – sme skutočne bratia? (diskusia)“
Na Slovensku sa v minulosti pestovalo 300 odrôd jabloní. Dnes v obchodoch nájdeme odrôd len pár a pestrosť tak zaniká, hovorí odborník na staré odrody
V minulosti bolo bežné, že každý kraj mal svoje typické ovocné stromy prispôsobené miestnej mikroklíme. Dnes sú tieto staré odrody jabloní a hrušiek ohrozené, ale zároveň zažívajú novú módu, hovorí odborník staré odrody z Fakulty ekológie a environmentalistiky na Technickej univerzite vo Zvolene BRUNO JAKUBEC.
Spolu so Živicou preto pracuje na projekte SadOVO, v rámci ktorého sa staré ovocné odrody vrátia do krajiny cez školské dvory a rovesnícke vzdelávanie. Prečo je rôznorodosť pre krajinu dôležitá, čím sa odlišujú staré odrody od moderných a ako ich zachovať? Čítajte v rozhovore.
Otvoriť sa pred niekým a zdieľať s ním svoje hlboké pocity a bolesti, je prospešné pre každého z nás, hovorí psychiater Irvin Yalom
Aj tí najúspešnejší sa niekedy dostanú do ťažkostí, hovorí jeden z najznámejších svetových psychiatrov IRVIN D. YALOM. Náš život podľa neho formujú predovšetkým vzťahy a za svoje desaťročia praxe sa naňho ľudia obracajú stále s tými istými problémami, aj keď dnes ich môžu riešiť napríklad aj cez chat. Aký je podľa neho cieľ terapie a prečo si nezatvárať oči pred našou smrteľnosťou? Čítajte v exkluzívnom rozhovore. Continue reading „Otvoriť sa pred niekým a zdieľať s ním svoje hlboké pocity a bolesti, je prospešné pre každého z nás, hovorí psychiater Irvin Yalom“
AUDIO: Eko na Dušičky
Dušičky sú jedným zo sviatkov, ktorý vyženie Slovákov na nákupy. Zdobenie hrobov, sviečky, vence znamenajú kopy nerecyklovateľného odpadu. Ako si uctiť našich zosnulých s ohľadom na životné prostredie? Vypočujte si v čiernalabuť_FM. Continue reading „AUDIO: Eko na Dušičky“
Čaplovič, Danko a čo škriabe našich akademikov?
Stál som v sále, kde na mňa pozeralo tristo študentov. V jednej ruke som držal mikrofón, v druhej ovládač na prezentáciu. Na ľavom boku ma stále niečo škriabalo. Bol som z toho nervózny. Vždy, keď som sa otočil, bolo to horšie. Continue reading „Čaplovič, Danko a čo škriabe našich akademikov?“
AUDIO: Ako pomôcť ježkom prežiť
Vedeli ste, že ježko v meste prejde za jednu noc cez cestu aj 12-krát? Jeseň je obdobie, kedy ich najväčší počet končí po našimi kolesami. Ježkovia žijú medzi ľuďmi aj na tých najhustejšie obývaných sídliskách. Nekŕmia sa jablkami, ale likvidujú škodcov a hmyz. Vypočujte si v archíve našej pravidelnej rubriky čiernalabuť_FM, ktorú sme pripravili v spolupráci s BROZ, viac o tom, ako pomôcť ježkom prežiť. Continue reading „AUDIO: Ako pomôcť ježkom prežiť“
Zachránia lesné škôlky Zem?
V škôlkach aj na školách majú environmentálnu výchovu ako prierezovú tému. Paráda. Čo viac chcieť? Je tu však jeden problémik. Nefunguje to. Píše Dano, učiteľ z lesného klubu Tramtária. Continue reading „Zachránia lesné škôlky Zem?“
VIDEO: Deti a technológie – patria k sebe?
Ako pracovať s informačnými technológiami, aby boli pre deti dobrým sluhom a nie zlým pánom? Vedia počítačové hry pomôcť vo vzdelávaní? A čo sa deje s tínedžerom, keď mu za trest vezmete smartfón? Pozrite si záznam z našej diskusie. Continue reading „VIDEO: Deti a technológie – patria k sebe?“
Dobrí umelci musia rozumieť svetu a ísť s dobou. Víťazka ceny verejnosti Učiteľ Slovenska preto na umeleckú školu priniesla počítače aj odbornú angličtinu
NOÉMI RÁCZOVÁ je ilustrátorka a pedagogička na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach. Hovorí, že štúdium na ich škole nie je len o kreslení, ale žiaci sa musia naučiť zodpovednosti, samostatnosti a taktiež musia rozumieť svetu. Možno aj vďaka tomu je medzi absolventmi umeleckých škôl najnižšie percento nezamestnaných. Čítajte o výchove nielen umelcov viac v rozhovore, ktorý sme nahrali ešte pred odovzdávaním ocenenia Učiteľ Slovenska počas toho, ako Noémi sprevádzala žiakov na študijnom pobyte v Maďarsku. Continue reading „Dobrí umelci musia rozumieť svetu a ísť s dobou. Víťazka ceny verejnosti Učiteľ Slovenska preto na umeleckú školu priniesla počítače aj odbornú angličtinu“
Držiteľka ocenenia Učiteľ Slovenska: Deti učíme jazdiť v tuneli informatika a v tuneli fyzika. Musíme ich začať prepájať
Keď ZUZANA TKÁČOVÁ nastúpila na bilingválne gymnázium Sv. Edity Steinovej na pozíciu učiteľky informatiky, nematuroval z nej nikto. Dnes maturuje z informatiky štvrtina ročníka, z čoho 10 % tvoria dievčatá – najvyššie percento na Slovensku. Deti o počítačoch a technike vzdeláva bádateľským spôsobom aj za použitia nanotechnológií, v ktorých sa prepájajú prírodné vedy. Hovorí, že učiteľ dnes nemusí byť odborník na všetko, ale musí deťom vedieť ukázať, že informatika nie je len o Skicári a programovaní v Pascale. Continue reading „Držiteľka ocenenia Učiteľ Slovenska: Deti učíme jazdiť v tuneli informatika a v tuneli fyzika. Musíme ich začať prepájať“
Cieľom vzdelávania nemá byť pripraviť deti na súťaž Milionár, aby si vedeli zo štyroch možností vybrať tú správnu, hovorí český expert na vzdelávanie
Bežní žiaci sú ako Penny z Big Bang Theory. Ona je šikovná baba, ktorá však v matematike nedostala čas objaviť veci sama. K tomu sa pridalo pár spolužiakov, ktorým matematika išla, a ona si povedala, že na to nemá. Že je hlúpa. Začala sa matematiku bifľovať bez porozumenia a úplne zbytočne to vzdala, vysvetľuje v rozhovore matematik a český expert na školstvo OLDŘICH BOTLÍK. Pri súčasnom stave techniky nemá podľa neho zmysel deti drilovať rovnice, ale treba ich naučiť používať znalosti v nových situáciách. Continue reading „Cieľom vzdelávania nemá byť pripraviť deti na súťaž Milionár, aby si vedeli zo štyroch možností vybrať tú správnu, hovorí český expert na vzdelávanie“
Ako duša tínedžera Zet hľadá zmysel života a šťastie na internete
Prichádzajú a sú ich milióny po celom svete. Chcú mat‘ všetko a hneď. Smartfón majú prirastený k dlani. Facebook je podľa nich pre dôchodcov, oni sú na Snapchate a Instagrame. Continue reading „Ako duša tínedžera Zet hľadá zmysel života a šťastie na internete“
AUDIO: Prečo nehádzať cigaretové ohorky na zem
Cigaretové ohorky lemujú na Slovensku chodníky aj trávniky. O tom, že cigarety škodia zdraviu už vieme, málokto si však uvedomuje, aké nebezpečenstvo predstavujú pre prírodu, do ktorej sa po neporiadnych fajčiaroch dostávajú. Vypočujte si v čiernalabuť_FM viac o tom, prečo by ste nikdy nemali hodiť ohorok na zem. Vysielame naživo každý pondelok po 15-tej v Rádio_FM. Continue reading „AUDIO: Prečo nehádzať cigaretové ohorky na zem“
Staré stromy sú pre krajinu dôležité, na Slovensku sa však staroby často nestihnú dožiť, hovorí arborista
Kebyže namiesto listov stromy zhadzovali peniaze, ľudia by sa na to pozerali troška inak, hovorí položartom arborista MARTIN KOLNÍK, s ktorým sme sa rozprávali o starých stromoch. Napriek tomu, že sú veľmi dôležité pre biodiverzitu, nesú v sebe pamäť krajiny a tvoria jej obraz, na Slovensku z nich máme strach a často ich preventívne vyrúbeme, aj keď im nič nie je, alebo ich nesprávnou starostlivosťou poškodíme.
Slovenským učebniciam zúfalo chýba dej a deti potom nechápu súvislosti, hovorí profesor, ktorý napísal učebnicu fyziky, matematiky a slovenčiny v jednom
Deti bez kontextu nechápu, že lom svetla je vlastne dúha. Profesor JOZEF HVORECKÝ sa to rozhodol zmeniť a pripravil učebnicu, ktorá dáva deťom priestor pochopiť súvislosti. Ako sa dajú tri predmety prepojiť v jednej knihe? A prečo sa na dnešných školách kontext deti často nenaučia? Čítajte v rozhovore. Continue reading „Slovenským učebniciam zúfalo chýba dej a deti potom nechápu súvislosti, hovorí profesor, ktorý napísal učebnicu fyziky, matematiky a slovenčiny v jednom“
Až 89 % obsahu žltých nádob na plasty tvoria obaly. Vedia Bratislavčania triediť správne? Boli sme sa pozrieť na analýze
Bratislavčania majú problém zistiť presné informácie o tom, čo všetko patrí do žltých kontajnerov na plasty. Iné sú na webe, iné na kontajneroch. Vedia triediť správne? A z čoho všetkého sa skladá obsah žltých kontajnerov? Continue reading „Až 89 % obsahu žltých nádob na plasty tvoria obaly. Vedia Bratislavčania triediť správne? Boli sme sa pozrieť na analýze“
Dotácie na mulčovanie lúk by som zakázal – štát tým podporuje znižovanie biodiverzity, hovorí odborník
Častým kosením a snahou o jednodruhový trávnik znižujeme biologickú diverzitu. Mulčovače sú zas zbrane hromadného ničenia hmyzu, ktorý pred nimi nevie uniknúť, hovorí KAROL UJHÁZY – docent na Technickej univerzite vo Zvolene, ktorý sa špecializuje na trávnaté spoločenstvá. Na konferencii o prírode blízkej údržbe zelene sme sa ho opýtali, ako na zdravý a živý trávnik. Continue reading „Dotácie na mulčovanie lúk by som zakázal – štát tým podporuje znižovanie biodiverzity, hovorí odborník“
Už týždeň máme doma August
Deti vidia svet inak. Nepoznačení časmi socializmu sa vedia opýtať veci, ktoré by mi nenapadli. Nútia k premýšľaniu. Aj k priznaniam, že v detstve som tiež robila to, čo ostatní – bez hlbších úvah a zábran. Robil to predsa takmer každý. Continue reading „Už týždeň máme doma August“
Christiána pri narodení označili za ženu. Dnes už to nie je ako kedysi, že by som sa musel presťahovať od blízkych, aby som mohol byť sám sebou, hovorí v rozhovore
Už ako dieťa som si uvedomil, že som muž, hovorí CHRISTIÁN HAVLÍČEK, ktorého pri narodení označili za ženu. Prešiel procesom zmeny rodu a dnes pomáha s prechodom v združení TransFúzia. Ako jeden z prvých Slovákov o svojej tranzícii aj otvorene prehovoril, aby ukázal ostatným, že v tom nie sú sami. Continue reading „Christiána pri narodení označili za ženu. Dnes už to nie je ako kedysi, že by som sa musel presťahovať od blízkych, aby som mohol byť sám sebou, hovorí v rozhovore“
K učeniu sa nedá nútiť a nevzdelaných medzi nami pribúda, hovorí Holanďan, ktorý sa preto rozhodol založiť slobodnú školu
Jeho dcéra v škole trpela. Desať mesiacov stresu a dva mesiace voľna boli traumatizujúce aj pre rodičov. A tak začali hľadať alternatívy. Našli. Postupne v nich vyštudovali všetky tri jeho dcéry, dnes už absolventky štandardných vysokých škôl. PETER HARTKAMP sa medzitým stal sám zakladateľom „slobodných škôl“. O ich koncepte hovoril na tohtoročnom TEDx Bratislava. Continue reading „K učeniu sa nedá nútiť a nevzdelaných medzi nami pribúda, hovorí Holanďan, ktorý sa preto rozhodol založiť slobodnú školu“
AUDIO: Skutočná cena lacných leteniek
Aká je skutočná cena lacných leteniek a aký vplyv na životné prostredie má stále rastúci sektor leteckej dopravy? Kika vám v najnovšom dieli čiernalabuť_FM prezradí aj o na Slovensku zatiaľ málo známej možnosti, ako dopad vášho cestovania na planétu aspoň čiastočne kompenzovať. Continue reading „AUDIO: Skutočná cena lacných leteniek“
Detské bádateľské výpravy vám pomôžu objaviť prírodu a históriu vášho mesta
Myslíte si, že dobre poznáte obec, v ktorej žijete? Pravdepodobne o opaku vás presvedčia deti, ktoré v rámci projektu Tajný život mesta vytvorili v 50 obciach bádateľské výpravy za prírodou a históriou. Boli sme si vyskúšať hľadačku v Hamuliakove. Continue reading „Detské bádateľské výpravy vám pomôžu objaviť prírodu a históriu vášho mesta“
Zabudnite na bedekre
Je leto a nám je doma dlho. A letenky sú také lacné. Keď môžu ostatní, prečo nie aj ja? Zrazu je dostupný celý svet. A tak si stačí vybrať – ísť sa schladiť na Island, staviť na chorvátsku klasiku alebo skúsiť väčšiu exotiku na Kanároch? Predtým si o destináciách kadečo vygooglime či obstaráme sprievodcov. Continue reading „Zabudnite na bedekre“
V Rumusku zorganizoval masové protesty proti korupcii. Bez toho, aby normálni ľudia išli do politiky sa však nič nezmení, hovorí
FLORIN BADITA je aktivista proti korupcii v Rumusku. So svojou organizáciou Corruption Kills sa mu podarilo do ulíc rumunských miest vytiahnuť desiatky tisíc ľudí. Napriek tomu hovorí, že na proteste len môžeme ukázať, čo nechceme. Ak sa však potom nič nezmení, ostaneme tam, kde sme boli predtým. Stále s tými istými politikmi s rovnakou mentalitou. Continue reading „V Rumusku zorganizoval masové protesty proti korupcii. Bez toho, aby normálni ľudia išli do politiky sa však nič nezmení, hovorí“
Brno sa o zeleň stará v súlade s prírodou. Boli sme sa inšpirovať
Hlavný mestský park spásajú poníky, vedľajšia budova, v ktorej sídli Nadace Partnerství, slúži ako vzdelávacia pomôcka a na sídlisku Nový Lískovec nahradila nudný trávnik divoká lúka s dažďovým jazerom. Spolu so zástupcami projektu Mestské včely zo Zvolena sme sa boli v Brne pozrieť, ako sa starať o zeleň a pritom podporovať biodiverzitu a zmenšovať dopady zmeny klímy. Continue reading „Brno sa o zeleň stará v súlade s prírodou. Boli sme sa inšpirovať“
Expert radí: Cestujeme vlakom
Považujem sa za experta. Oprávňujú ma k tomu tisícky kilometrov a trinásťročná neprerušovaná prax. V podstate mám najvyššiu atestáciu. Kariéru som začal v roku 2005 a napriek mnohým prekážkam a pádom som vytrval a zlepšujem sa. Continue reading „Expert radí: Cestujeme vlakom“
Školstvo sa dá zmeniť aj bez osvieteného ministra, hovorí riaditeľ dedinskej školy, kde učia inak
SLAVOMÍR MATEJKA je riaditeľ základnej školy s materskou školou v Pliešovciach. Postupne skúša zavádzať metódy, ktoré by sme čakali skôr na elitnom súkromnom gymnáziu niekde v Bratislave, a dokazuje tak, že školstvo sa dá zmeniť už dnes, netreba čakať na systém. Continue reading „Školstvo sa dá zmeniť aj bez osvieteného ministra, hovorí riaditeľ dedinskej školy, kde učia inak“
Rastliny neopeľujú iba medonosné včely, ale aj nenápadné včely samotárky. A tie kvôli nám postupne miznú
MICHAL WIEZIK je ekológ špecializujúci sa na hmyz. Opýtali sme sa ho, prečo by sme sa nemali sústrediť len na záchranu včiel medonosných a čo vlastne spôsobuje na svete doteraz nevídaný úbytok opeľovačov. Platí výrok, že bez včiel do štyroch rokov vymizne aj ľudstvo? Čítajte v rozhovore. Continue reading „Rastliny neopeľujú iba medonosné včely, ale aj nenápadné včely samotárky. A tie kvôli nám postupne miznú“
Zlo sa nikdy nepácha tak dôsledne, ako keď sa pácha z náboženského presvedčenia, hovorí bývalý Svedok Jehovov
PAVOL ROMAN bol vychovávaný v rodine Svedkov Jehovových, ktorí ho presviedčali, že vonkajší svet je zlý a plný zlých ľudí. Na vysokej škole sa zamiloval do spolužiačky, čo viedlo k jeho vystúpeniu z radov Svedkov a exkomunikácii. V otvorenom rozhovore popisuje, ako vyzeral jeho život ako Svedka a ako prebiehalo vystúpenie z cirkvi. Continue reading „Zlo sa nikdy nepácha tak dôsledne, ako keď sa pácha z náboženského presvedčenia, hovorí bývalý Svedok Jehovov“
Diskusia Sokratovho inštitútu: Prečo aktivisti vstupujú do politiky?
Kauza Pezinská skládka. Ochrana Tichej a Kôprovej doliny. Mestské zásahy na premenu verejných priestorov. Nadácia Charta 77. Roky sa im venovali ako občianski aktivisti. Dosiahli reálne zmeny a získali medzinárodné ocenenia. Dnes majú pocit, že ako angažovaní odborníci v treťom sektore narazili na strop a rozhodli sa preto vstúpiť do politiky. Continue reading „Diskusia Sokratovho inštitútu: Prečo aktivisti vstupujú do politiky?“
Človeku s chrípkou nepovieme, nech sa usmeje, že bude dobre, hovorí mladá psychiatrička
Každý štvrtý sa za život aspoň raz stretne s duševným ochorením. Vyhľadať pomoc nie je hanba, hovorí mladá psychiatrička ZUZANA ŠPAČKOVÁ. Na instagrame preto spustila úspešný projekt #psychoPondělí, v rámci ktorého ukazuje, že ľudia s duševnými ochoreniami sú rovnakí ako my a o duševné zdravie by sme sa mali starať rovnako ako o naše telo. Continue reading „Človeku s chrípkou nepovieme, nech sa usmeje, že bude dobre, hovorí mladá psychiatrička“
AUDIO: Eko na hory
Začína sa turistická sezóna, počas ktorej mnohí pôjdeme načerpať energiu z prírody. Je paradoxné, že práve turistická výbava tú nedotknutú prírodu znečisťuje neodbúrateľnými látkami. Tie sa používajú na zabezpečenie vodeodolnosti či odpudzovanie špiny oblečenia a turistickej výbavy. Vypočujte si našu pravidelnú rubriku čiernalabuť_FM, ktorú sme pripravili v spolupráci s Greenpeace Slovensko a dozviete sa, ako za sebou na horách chemické stopy nezanechávať. A nie, nemusíte dobrovoľne premoknúť 😉
Continue reading „AUDIO: Eko na hory“
O spoznaní
Bola som na TEDx-e. Bratislavskom. Pripravovala som sa na pohodový a príjemný deň, no večer cestou domov mi v hlave hučal pretlak informácií a dojmov. Keď sa ma syn opýtal, aké to bolo (dúfala som, že to urobí!), rozprávala som pol hodiny v kuse a zastavila ma až požiadavka na večeru. Continue reading „O spoznaní“
Zelená škola nie je len o životnom prostredí. Deti naučí vziať zodpovednosť do vlastných rúk
Navštívili sme hodnotenie environmentálne-vzdelávacieho programu Zelená škola na základnej škole Karloveská 61 v Bratislave, aby sme zistili, ako mení školu, jej žiakov a ich rodiny. Continue reading „Zelená škola nie je len o životnom prostredí. Deti naučí vziať zodpovednosť do vlastných rúk“
Načo je občianska
Mám pocit, že moja dcéra je v predmete Občianska náuka niekde v roku 1986. Možno zlyhal jeden človek, možno to je len nedbalosť jednej školy. Treba zlepšiť systém, počúvam zo škôl dosť často. Nie. Nielen systém treba zlepšiť. Continue reading „Načo je občianska“
Vysídľovanie strachu
Sú štyri týždne po smrti Henryho na Obchodnej ulici. Prisľúbili posilniť policajné hliadky, Juraj odsedí pár rokov. Násilie, smrť, bezmocnosť, trpkosť, hliadky, mreže. Čo ostalo zamlčané? Pretrvávajúci strach a hnev tých, ktorí dlho nevedia inak, než báť sa a zúriť. Continue reading „Vysídľovanie strachu“
Dejepis nie je o faktoch, ale o porozumení, hovorí učiteľka, ktorá založila jednu z prvých rasovo zmiešaných škôl v Južnej Afrike
Verím, že ak študenti pochopia, ako sa z bežných ľudí stali páchatelia hrozných činov, kolaboranti, či apatickí pozorovatelia, porozumejú aj silám, ktoré formujú dejiny, hovorí MARJORIE BROWN, juhoafrická učiteľka a bojovníčka za ľudské práva. Založila jednu z prvých rasovo zmiešaných škôl v Južnej Afrike a dnes učí na elitnej škole, v ktorej pomáhajú žiaci chudobných deťom. Marjorie sa zaradila medzi top 10 učiteľov sveta Global Teacher Prize. Continue reading „Dejepis nie je o faktoch, ale o porozumení, hovorí učiteľka, ktorá založila jednu z prvých rasovo zmiešaných škôl v Južnej Afrike“
Jediným liekom na zlo je vzdelávanie, hovorí bývalý detský vojak, ktorého zachránila škola
Nie je potrebné dávať nám hlas. Ten už máme. Čo však potrebujeme je vzdelanie, prostredníctvom ktorého môžeme svoje názory a predstavy o živote kultivovane presadzovať, vysvetľuje v rozhovore MOHAMED SIDIBAY, ktorého počas raného detstva v Sierra Leone uniesli rebeli a urobili z neho detského vojaka.
Dnes vzdeláva deti, ktorým bol prístup k vzdelaniu odoprený a o vplyve vzdelávania na svoj život rozprával ako hlavný rečník na odovzdávaní cien pre najlepších učiteľov sveta Global Teacher Prize. Continue reading „Jediným liekom na zlo je vzdelávanie, hovorí bývalý detský vojak, ktorého zachránila škola“
Ako spomienky rozkvitajú
Spopolnené ostatky chránia lesy pred výrubom. Veď kto by už len rúbal stromy, ktoré sú zároveň náhrobkami týčiacimi sa do neba? Continue reading „Ako spomienky rozkvitajú“
Keď neprší, ale leje – dôsledky zmeny klímy stratégiami nezvládneme
Sme majstrami v podpisovaní stratégií, ktoré pekne vyzerajú v médiách. Realita však ich cieľom často odporuje. Výsledkom Stratégie adaptácie na zmenu klímy tak je, že sa ďalej veselo asfaltuje, rúbu sa lesy, stavia sa na svahoch vinohradov a nedostatočne sa chránia vodné zdroje. Stratégie nás však nezachránia, treba pristúpiť ku konkrétnym krokom. Continue reading „Keď neprší, ale leje – dôsledky zmeny klímy stratégiami nezvládneme“
Kiskov odkaz je pozitívny
Reakcia na článok Martina M. Šimečku
Martin M. Šimečka v článku „Čo nám odkázal prezident“ označil odchod Andreja Kisku za dvojnásobnú škodu. Škoda vecná je to preto, lebo Kiska je dobrý prezident a pravdepodobne sa ním mohol stať znovu. V tomto bode sa so Šimečkom zhodnem.
Sklo sa dá recyklovať donekonečna. Boli sme sa pozrieť, ako sa to robí
V Nemšovej už viac ako sto rokov fungujú sklárne. Dnes z prírodných surovín a vyzbieraného odpadového skla nielen zo Slovenska vyrábajú obaly na nápoje a potraviny. Continue reading „Sklo sa dá recyklovať donekonečna. Boli sme sa pozrieť, ako sa to robí“
Špinaví zákazníci
„Špinaví cigáni,“ uľavila si hlasno predavačka. V tom sa k nám vrátila Iniya. Tmavšia ako tí dvaja páni so stravným lístkom, paštétou a fľašou v ruke. Prišla k svojej mame a niečo sa opýtala. V tej chvíli pokladníčka pochopila trápnosť situácie. Continue reading „Špinaví zákazníci“
Ako darkonauti tmu lovili
Keď nás po snáď minúte prekvapeného híkania pustil k okuláru, pochopil som čo sa stalo, Jupiter vyzeral ako v encyklopédii. Videl som dokonca tieň, ktorý naň vrhali mesiačiky lietajúce ponad jeho pruhovanú atmosféru. Vtedy som prezrel: To, čo som videl nad hlavou nebola obloha, ale vesmír. A to čo som mal pod nohami nebolo blato, ale Darkpoint. Continue reading „Ako darkonauti tmu lovili“
Do školy chodil bosý, no stal sa jedným z top 10 učiteľov sveta. Jesus Insilada z Filipín učí chudobné deti s prvkami ich tradičnej kultúry, aby posilnil ich sebavedomie
Jesus Insilada je jedným z 10 najlepších učiteľov sveta v rámci prestížnej medzinárodnej súťaže Global Teacher Prize. Pochádza z pôvodného národa Filipín, voči ktorému má väčšinové obyvateľstvo obrovské predsudky. Do školy chodil bosý, no ako prvý z rodiny dokončil štúdium na vysokej škole a stal sa učiteľom. Miestne deti z pôvodných národov učí so zapojením prvkov ich vlastnej kultúry, čím sa mu podarilo minimalizovať počet detí, ktoré nedokončia školu. Hovorí, že porozumenie iným kultúram dosiahneme len vtedy, keď poznáme tú svoju. Continue reading „Do školy chodil bosý, no stal sa jedným z top 10 učiteľov sveta. Jesus Insilada z Filipín učí chudobné deti s prvkami ich tradičnej kultúry, aby posilnil ich sebavedomie“
Spasená tráva
Je pravda, že bylinožravce kŕmené v maštaliach potravou, ktorá je za pomoci hnojív a pesticídov dopestovaná na oraných poliach (často za oceánom), je čistá katastrofa. Otázne je, čo by sa stalo s krajinou, ak by sme zvieratá prestali jesť.
AUDIO: Morské ryby a stav oceánov
Až 60 % svetových lovísk rýb je dnes už úplne vylovených a 30 % prelovených, pričom v našom najbližšom Stredozemnom mori je toto číslo až 93 %! Vypočujte si, ktoré spôsoby lovu sú pre ekosystém najhoršie a ako sa im vyvarovať. Continue reading „AUDIO: Morské ryby a stav oceánov“
Na skutočné riešenie rómskej otázky nemajú politici odvahu, hovorí rómsky aktivista Vlado Rafael
Vlado Rafael sa roky venuje vzdelávaniu Rómov. Vo svojej novej knihe bilancuje ich postavenie od pádu socialistického režimu. Hovorí, že Rómom nepomôžu marketingové riešenia, no tie funkčné sú politicky nepopulárne, a tak sme sa v tejto oblasti od pádu socializmu príliš neposunuli. Continue reading „Na skutočné riešenie rómskej otázky nemajú politici odvahu, hovorí rómsky aktivista Vlado Rafael“
Nábytok vyrába zo stromov, ktoré vyrúbali na uliciach Bratislavy. Chce ich tak zachovať ako súčasť miesta, kde rástli
Sochár, dizajnér a výtvarník Richard Seneši bude už v sobotu 19. mája vystavovať expozície značky material basic v rámci pouličného festivalu Whatcity? na Mickiewičke. Jedinečné objekty vytvorené spracovaním vyrúbaných stromov z verejných priestorov v Bratislave sú zároveň pretvorením často absurdných rozhodnutí mestskej samosprávy bezohľadne zasahujúcej do zelene v meste.
V rozhovore Seneši odkrýva estetiku prírodného materiálu a tiež objasňuje vytváranie identity miesta, v ktorom strom rastie. Počas Whatcity? na Mickiewičke budete môcť výstavu nielen navštíviť, ale sa aj osobne porozprávať s autorom vďaka formátu odborných diskusii prebiehajúcich tvárou v tvár. Continue reading „Nábytok vyrába zo stromov, ktoré vyrúbali na uliciach Bratislavy. Chce ich tak zachovať ako súčasť miesta, kde rástli“
Myšlienka akejkoľvek mixicity je krásna, ale čo ak nie je s kým sa mixovať? Pýta sa učiteľka z čisto rómskej školy
Boli sme sa pozrieť v škole, ktorá je už 20 rokov čisto rómska. Učiteľka Monika Podolinská za svoju prácu s mladými Rómami dostala aj ocenenie Biela vrana. Deti z osady miluje ako svoje vlastné a hovorí, že násilné miešanie detí v škole nepomôže ani jednej strane. Continue reading „Myšlienka akejkoľvek mixicity je krásna, ale čo ak nie je s kým sa mixovať? Pýta sa učiteľka z čisto rómskej školy“
AUDIO: Ekostopa internetu
Internetové dáta nevisia na neviditeľnom obláčiku, ako sa mnohým môže zdať. Aj práca s internetom má na svedomí emisie skleníkových plynov. Z čoho vznikajú a ako ich vieme obmedziť? Vypočujte si v čiernalabuť_FM Continue reading „AUDIO: Ekostopa internetu“
AUDIO: Módna revolúcia
Módny priemysel je druhým najšpinavším priemyslom na svete. Naše oblečenie, ktoré je vyrábané rýchlo a lacno, je z dlhodobého hľadiska neudržateľné, či už sa to týka zneužívania lacnej pracovnej sily v krajinách tretieho sveta, vyčerpávania prírodných zdrojov alebo enormne narastajúceho množstva textilného odpadu.
Pri príležitosti svetového Fashion Revolution Week sme sa v čiernalabuť_FM rozprávali o udržateľnej móde. Vypočujte si viac. Continue reading „AUDIO: Módna revolúcia“
Na to, aby sme mali slušné Slovensko, musíme začať od seba, hovorí bývalý šéf Bielej vrany
Fero Pauliny sa snaží dodržiavať pravidlá aj v situáciách, ktoré väčšina ignoruje, lebo verí, že ľudia po sebe opakujú. Nesťahuje si hudbu z internetu, snaží sa nechodiť na červenú, nepredbieha sa v rade. Sú to oproti tomu, že politici kradnú milióny, drobnosti, ale nie som si celkom istý, či nás od politikov nedelia iba príležitosti, hovorí v rozhovore. Continue reading „Na to, aby sme mali slušné Slovensko, musíme začať od seba, hovorí bývalý šéf Bielej vrany“
Prečo mestá strácajú hviezdy?
Svetlo, považované odpradávna za zdroj života, sa stáva ďalšou z hrozieb modernej doby. Všadeprítomné lampy, svetelné reklamy a reflektory vyháňajú z miest hviezdne nebo a rušia spánok ich obyvateľov. Je to nevyhnutné alebo existujú funkčné riešenia? Continue reading „Prečo mestá strácajú hviezdy?“
AUDIO: Kancel bez koša
Bežný človek trávi zhruba 8 hodín denne v práci. Tu využíva rôzne nástroje, je, pije, používa toaletu, kuchyňu a v neposlednom rade tvorí odpad. Nedávno sme v čiernalabuť_FM hovorili o tom, prečo nás nespasí recyklácia, ale je potrebné množstvo odpadu zmenšiť.
V najnovšom dieli čiernalabuť_FM si povieme viac o tom, ako množstvo odpadu v práci, predovšetkým v kancelárii, zmenšiť a pokúsiť sa mať “kancel bez koša”.
Ak vás problematika odpadu zaujíma, príďte na prvú slovenskú interaktívnu konferenciu Slovakia Going Zero Waste, kde sa dozviete viac. Vidíme sa!
Suroviny sa míňajú a odpad sa hromadí. Súčasný ekonomický model sa preto bude musieť zmeniť, hovorí odborníčka na cirkulárnu ekonomiku Ivana Maleš
Prírodné suroviny a skládkovanie odpadu sú dnes tak lacné, že sa firmám neoplatí výrobky opravovať alebo recyklovať. Suroviny sa však postupne míňajú a lineárny model ekonomiky sa bude musieť zmeniť na cirkulárny, v ktorom bude odpad zdrojom surovín, hovorí odborníčka na odpady IVANA MALEŠ z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. Ako to dosiahnuť? Čítajte v rozhovore, ktorý je ochutnávkou Ivaninej prednášky o cirkulárnej ekonomike. Tá zaznie na konferencii Slovakia Going Zero Waste 5. mája. Continue reading „Suroviny sa míňajú a odpad sa hromadí. Súčasný ekonomický model sa preto bude musieť zmeniť, hovorí odborníčka na cirkulárnu ekonomiku Ivana Maleš“
AUDIO: Netopiere a dažďovníky v meste
Na stenách našich domov sa usídlili užitoční lovci komárov – netopiere a dažďovníky. Ako im neublížiť pri zatepľovaní a čo robiť, aby sa im s nami žilo čo najlepšie? Vypočujte si v našej pravidelnej rubrike čiernalabuť_FM v Radio_FM, ktorú sme pripravili v spolupráci s odborníkmi z BROZ. Continue reading „AUDIO: Netopiere a dažďovníky v meste“
Študuje za učiteľku informatiky a jej plat bude polovicou priemeru v IT sektore. Napriek tomu hovorí, že by nemenila
Na štúdium učiteľstva sa prihlásila zo zvedavosti, po prvej odučenej hodine však pochopila, že to je práca snov. Študentka, učiteľka a účastníčka Komenského inštitútu NIKA KLIMOVÁ hovorí, že aj v súčasnom systéme sa dá učiť inak a snaží sa tým nakaziť aj svojich spolužiakov, pre ktorých vymyslela učiteľský krúžok. Pomohlo by podľa nej školstvu, keby mali učitelia vyššie platy? Čítajte v rozhovore. Continue reading „Študuje za učiteľku informatiky a jej plat bude polovicou priemeru v IT sektore. Napriek tomu hovorí, že by nemenila“
Pripraviť deti na profesie, ktoré dnes ešte ani nemajú meno, sa nedá cez poučky, hovorí spisovateľ Daniel Hevier
Keď sa dieťa pre niečo nadchne, vie o tom často viac ako učiteľ, hovorí obľúbený spisovateľ DANIEL HEVIER v rozhovore o školstve. Úplne podľa neho stačí, aby škola v deťoch túto zvedavosť a chuť objavovať nezabila. Ako na to? Čítajte v rozhovore. Continue reading „Pripraviť deti na profesie, ktoré dnes ešte ani nemajú meno, sa nedá cez poučky, hovorí spisovateľ Daniel Hevier“
Jednorazové fixky sa podpíšu nielen na bielu tabuľu
Začiatkom 21. storočia sa na Slovensku začali používať jednorazové popisovače a pomaly vytlačili z cesty biele kriedy. Tabule miznú zo škôl a nahrádzajú ich magnetické tabule. Používanie fixiek je novodobý fenomén, ktorý sa však nepriaznivo podpisuje na životné prostredie. Continue reading „Jednorazové fixky sa podpíšu nielen na bielu tabuľu“
Namiesto diktovania poznámok o filozofii učí deti filozofovať. Posilňuje tak ich kritické myslenie aj vyjadrovacie schopnosti
Filozofia na gymnáziu nemá byť len o bifľovaní dejín a teórií, ale dá sa využiť na posilnenie kritického myslenia a diskusie. Katarína Jakubcová z Evanjelickej spojenej školy v Martine namiesto diktovania poznámok o filozofii učí deti filozofovať. Continue reading „Namiesto diktovania poznámok o filozofii učí deti filozofovať. Posilňuje tak ich kritické myslenie aj vyjadrovacie schopnosti“
19-ročná študentka Sokratovho inštitútu si zamilovala rómsku kultúru. V divadelnom predstavení chce ukázať, že spolu vieme vychádzať a máme sa od seba čo učiť
Ešte len končí gymnázium a už pracuje na vlastnom projekte, ktorý spája rómsku kultúru s nerómskou. JÚLIA KOZÁKOVÁ je študentka bratislavského Gymnázia Jura Hronca a Sokratovho inštitútu a speváčka jazzu a rómskeho folklóru. Po škole nacvičuje divadlo, v ktorom hrá polovica Rómov a polovica Nerómov a prázdniny trávila už aj v rómskej osade. Hovorí, že majorita sa má od Rómov tiež čo učiť a pracovať miesto s Rómami treba skôr s majoritou, aby sa zbavila predsudkov. Continue reading „19-ročná študentka Sokratovho inštitútu si zamilovala rómsku kultúru. V divadelnom predstavení chce ukázať, že spolu vieme vychádzať a máme sa od seba čo učiť“
Zmenšovať množstvo plastového odpadu v moriach bude deti učiť knižka o veľrybe Gréte
Na Slovensku vznikla nová ilustrovaná kniha pre deti. Nie je však hocijaká, ale prostredníctvom príbehu o veľrybe Gréte deti naučí o nebezpečenstve, ktoré pre prírodu predstavuje plastový odpad. Continue reading „Zmenšovať množstvo plastového odpadu v moriach bude deti učiť knižka o veľrybe Gréte“
Vražda všímavosti
V jednom z nedávnych výskumov (slovakness.sk) cudzinci okrem iného opísali svoje prekvapenie z toho, ako Slováci často frflú a sťažujú sa. Ako ťažko znášajú kritiku, berú si ju osobne, a miesto zmien myknú plecom – či pre únavu, či pre beznádej, či pre strach. Cudzinci z nás miestami mali dojem ľahostajnosti. Continue reading „Vražda všímavosti“
Malí farmári venovali agrodotácie miestnej škole. Chcú ukázať, že dotácie v skutočnosti bránia rozvoju hospodárstva, ktoré naozaj aj niečo produkuje
Dotácie malým farmárom nepomáhajú, ale skôr škodia, hovorí v otvorenom rozhovore veterinárka a farmárka zo zaježovských lazov, Zuzana Besson. Jednotné dotácie na hektáre pôdy spôsobujú, že malým farmárom nikto nechce prenajať pôdu, aby sa mohli rozšíriť. Pre mnohých nie je cieľom odchovať čo najviac zvierat, ale skúpiť čo najviac hektárov pôdy, aby dostali dotáciu. Continue reading „Malí farmári venovali agrodotácie miestnej škole. Chcú ukázať, že dotácie v skutočnosti bránia rozvoju hospodárstva, ktoré naozaj aj niečo produkuje“
Všetko, čo vlastníme, bude jedného dňa odpad. Žofia preto učí ľudí odpad neprodukovať. Ako im to ide?
Naštartovanú kariéru diplomatky vymenila za život na Slovensku a boj proti odpadu. Študentka Sokratovho inštitútu Žofia Kutlíková Jakubová učí domácnosti, ako neprodukovať odpad. Aké sú najväčšie problémy, ktoré musia prekonať? Continue reading „Všetko, čo vlastníme, bude jedného dňa odpad. Žofia preto učí ľudí odpad neprodukovať. Ako im to ide?“
AUDIO: Ekostopa domácich miláčikov
Vedeli ste, že ekologická stopa veľkého psa sa môže rovnať stope SUV? Aké krmivo a hračky vyberať a ako sa starať o zvieratá ekologicky? Vypočujte si v čiernalabuť_FM. Continue reading „AUDIO: Ekostopa domácich miláčikov“
Pracovať v triede majú deti, nie učiteľ, hovorí učiteľský mentor a autor Modernej didaktiky
ROBERT ČAPEK učiteľom radí, ako najlepšie pracovať so žiakmi. Sú aj školy, kde učitelia vytvoria atmosféru nevraživosti a najradšej by ma upálili aj s mojimi spismi, hovorí. Ako neuviesť svoju triedu do bdelej kómy a pomôže zvýšenie platov zlepšeniu kvality našich škôl? Čítajte v rozhovore. Continue reading „Pracovať v triede majú deti, nie učiteľ, hovorí učiteľský mentor a autor Modernej didaktiky“
Hovoria nám, aby sme si dávali pozor, ale čo mám sedieť doma a kukať seriály? pýta sa spoluorganizátorka pochodu za Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú
Slovensko nemôžu viesť ľudia, ktorí majú prepojenie s organizovaným zločinom, hovorí naša kolegyňa zo Živice, KATKA NAGY PÁZMÁNY, ktorá spolu s manželom Petrom odštartovala organizáciu piatkového smútočného pochodu na spomienku zavraždeného Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Nemyslím si, že mladý zamilovaný pár s bišónikom by tu teraz predstavoval nejakú reálnu hrozbu, hovorí. Ako sa organizuje najväčší pochod od Nežnej revolúcie a prečo sa vyhýbajú spojeniu s politikmi? Prečítajte si v rozhovore. Continue reading „Hovoria nám, aby sme si dávali pozor, ale čo mám sedieť doma a kukať seriály? pýta sa spoluorganizátorka pochodu za Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú“
Moja práca pre Sorosa
Som členom Správnej rady Nadácie otvorenej spoločnosti (Open Society Foundation). Tej nadácie, ktorú na začiatku financoval George Soros, ktorého premiér pri stave svojej bezmocnosti označuje za pôvodcu demonštrácií na Slovensku. Pre pána premiéra rád poodhalím zákutia našich stretnutí. Continue reading „Moja práca pre Sorosa“
Chcem tu žiť
Chcem tu, na Slovensku žiť.
So svojou rodinou, známymi a bez strachu.
Chcem tu, na Slovensku pracovať.
Na maximum i nad rámec povinností, zmysluplne. Continue reading „Chcem tu žiť“
Z PET fliaš sa robia plienky, vlákna aj rúry a iba časť sa použije na výrobu nových fliaš. Boli sme sa pozrieť v závode na recykláciu
PET fľaše sú jedným z najlepšie recyklovateľných druhov odpadu. Aj tak sa však nedajú recyklovať donekonečna. Vlastnosti plastu sa opakovaným spracúvaním zhoršujú a do mnohých výrobkov sa tak musí vždy pridať aj nový plast z ropy.
Boli sme sa pozrieť na proces recyklácie PET fliaš a u odborníka na odpady Petra Krasneca sme zisťovali, aká je situácia s recykláciou plastov na Slovensku. Continue reading „Z PET fliaš sa robia plienky, vlákna aj rúry a iba časť sa použije na výrobu nových fliaš. Boli sme sa pozrieť v závode na recykláciu“
AUDIO: Eko kúriť?
Vypočujte si v čiernalabuť_FM pár jednoduchých tipov, ktoré môžeme urobiť všetci a ušetríme tak jednak na účte za kúrenie, ale zároveň znížime ekologickú stopu počas vykurovacej sezóny a zabezpečíme, aby sme žili v zdravom prostredí. Continue reading „AUDIO: Eko kúriť?“
Pomôžte čiernej labuti nevyblednúť – venujte nám svoje 2 %
Milí priatelia čiernej labute,
už tretí rok pre vás zadarmo na našom portáli zverejňujeme články o životnom prostredí, vzdelávaní, spoločnosti a spiritualite. Chceme, aby sa nimi mohlo inšpirovať čo najviac ľudí, takže náš obsah nechávame voľne prístupný aj bez predplatného. Tak isto nechceme prísť o nezávislosť, a preto neposkytujeme priestor pre komerčnú reklamu. V roku 2017 sme pre vás na www.ciernalabut.dennikn.sk pripravili stovku inšpiratívnych článkov a rozhovorov a spustili v Rádiu_FM pravidelnú praktickú rubriku čiernalabuť_FM s tipmi pre ekologický život.
Naším obsahom sa pravidelne inšpirujú učitelia, ktorí ho prenášajú do škôl, novinári z iných médií, ktorí ho následne spracúvajú ďalej či bežní ľudia, ktorí postupne menia svoje životy a okolie.
Pomôžte čiernej labuti nevyblednúť a prispejte nám na našu prácu svojimi 2 % z dane. Ako malú odmenu sme pre vás napísali rozprávku, ktorú si môžete vypočuť a stiahnuť na stránke 2-percenta.zivica.sk, kde zároveň nájdete aj návody, ako venovať svoje 2 % organizácii CEEV Živica, ktorá čiernu labuť prevádzkuje.
Rozprávka, ktorú sme pre vás napísali, nie je hocijaká, ale rovno ekologická! Vás a vaše deti naučí, ako môžeme všetci pomôcť včelám, bez ktorých neprežijeme. Text rozprávky napísala naša šéfredaktorka Kristína a audionahrávku načítala učiteľka zo zaježovskej školy Maťa. Pohodlne sa teda usaďte, vyložte si nohy, zavrite oči a nechajte svoju myseľ unášať na vlnách príbehu, ktorý, rovnako ako portál čierna labuť, prepája vzdelávanie, ochranu životného prostredia, aktivizmus aj osobný rozvoj.
Prajeme príjemné počúvanie a vopred ďakujeme za podporu!
Zuzana Hlávková začala učiť na gymnáziu. Nie je to žiaden relaxačný pobyt, hovorí
Odhalením pochybného tendra pri slovenskom predsedníctve Rade EÚ nahnevala ministra zahraničných vecí aj premiéra. Teraz učí na gymnáziu. Tie decká ma nevnímajú ako Bielu vranu, ale ako ďalšiu učku, ktorá sa im snaží niečo povedať za hodinu a pol, keď ony chcú robiť niečo iné, hovorí ZUZANA HLÁVKOVÁ. Prečo sa rozhodla pre učiteľské povolanie a čo je ťažšie – učiť či odolávať hnevu mocných? Čítajte v rozhovore. Continue reading „Zuzana Hlávková začala učiť na gymnáziu. Nie je to žiaden relaxačný pobyt, hovorí“
Žiletka
„Časom som pochopila, že zatiaľ čo ma jedni vidia ako príliš bielu, pre tých druhých som ešte stále dosť tmavá, aby ma prijali medzi seba,“ píše Janette Motlová Maziniová. Text je súčasťou knihy o jej životnom príbehu – Cigánka, ktorej vydanie pripravuje Sokratov inštitút. Continue reading „Žiletka“
Ako ľudí nenápadne postrčiť, aby robili správne veci? Pomôže nudge
Pred vchodom vlakovej stanice, kde je zakázané fajčiť, postávali fajčiari, ktorí si chceli pred alebo po ceste rýchlo zapáliť. Stačilo na zem namaľovať stopy vedúce mimo nefajčiarsku zónu a počet fajčiarov pred vchodom sa znížil o 75 percent. Riešenia zvané nudge (štuchnutie) učia ľudí robiť správne veci nenásilnou formou. Porozprávali sme sa o nich s MATEJOM ŠUCHOM zo spoločnosti Mindworx, ktorá sa behaviorálnej ekonómii a nudge venuje ako biznisu. Continue reading „Ako ľudí nenápadne postrčiť, aby robili správne veci? Pomôže nudge“
Červené more chýb
Pri zostavovaní knihy o inšpiratívnych príbehoch som si poplakal. Z vďaky. Že aj skrze týchto učiteľov je prechod cez červené more chýb, ktoré naše školstvo má, možný a reálny. Continue reading „Červené more chýb“
AUDIO: Ako prikrmovať vtáky, aby sme im neškodili
Prikrmovanie vtákov im môže viac škodiť ako pomáhať. Kedy a ako prikrmovať správne? Vypočujte si v ďalšom dieli čiernalabuť_FM, ktorý sme pripravili v spolupráci s ornitológom Jánom Gúghom z SOS/BirdLife Slovensko. Continue reading „AUDIO: Ako prikrmovať vtáky, aby sme im neškodili“
Telesná výchova môže byť zábavná a nestresujúca naozaj pre všetkých, ukazuje učiteľ Miroslav Kseňák
Prečítajte si príbeh bývalého vojaka, ktorý sa stal učiteľom a rozhodol sa zmeniť telesnú výchovu tak, aby sa do športu zapojili aj menej odvážne deti, spolupracovali chlapci s dievčatami a starší s mladšími. Príbeh vyšiel ako súčasť publikácie Dvadsať inšpiratívnych učiteľských príbehov – Ako meníme školstvo zdola, ktorú vydal Komenského inštitút. Continue reading „Telesná výchova môže byť zábavná a nestresujúca naozaj pre všetkých, ukazuje učiteľ Miroslav Kseňák“
Testovali motiváciu detí učiť sa. Len 6,8 % sa teší z poznávania, zvyšok motivujú známky či strach z neúspechu
Len minimálna časť žiakov slovenských štátnych škôl má radosť z toho, že na sebe v škole pracujú, hovorí MARTIN KURUC z Centra pedagogického výskumu UK v exkluzívnom rozhovore o novom výskume. K práci v škole ich motivuje strach pred zlou známkou či hanby z toho, že niečo nezvládnu. To zabíja ich tvorivé myslenie a učí ich nesamostatnosti. Ako to zmeniť? Čítajte v rozhovore. Continue reading „Testovali motiváciu detí učiť sa. Len 6,8 % sa teší z poznávania, zvyšok motivujú známky či strach z neúspechu“
Menštruácia v rytme Zeme
Bežná žena za život spotrebuje 11-tisíc tampónov a vložiek, ktoré nie je možné zrecyklovať. Ich zloženie a technologická úprava sú navyše často sprevádzané chemickým bielením, parfumovaním či výrobou savého gélu, ktoré zaťažujú životné prostredie a môžu mať negatívny vplyv aj na naše zdravie. Dá sa to však riešiť aj inak. Continue reading „Menštruácia v rytme Zeme“
AUDIO: Glyfosát – azbest nášho storočia?
V Európe predĺžili licenciu na používanie postreku glyfosát, ktorý je potenciálne nebezpečný aj pre človeka. Problémom je predovšetkým jeho nadmerné používanie, ktorým si poľnohospodári, ale aj záhradkári či údržbári verejných priestranstiev zjednodušujú prácu. Prečo to nie je správne a ako sa tomuto postreku vyhnúť? Continue reading „AUDIO: Glyfosát – azbest nášho storočia?“
Ako učí európsky fyzikár roka? Boli sme sa pozrieť
Fyzika vie byť aj veľká zábava. Dôkazom sú hodiny s oceňovaným slovenským fyzikárom Jozefom Beňuškom, ktorý sa na hodine nebojí ani ohňa. Continue reading „Ako učí európsky fyzikár roka? Boli sme sa pozrieť“
Internet akoby ľudí konzervoval v nezrelosti, hovorí psychologička Barbora Kuchárová
Na internete sa ľudia nemusia postaviť za seba, za svoj názor, nemusia na sebe pracovať. Pretože, úprimne, pracovať na sebe je veľmi ťažké a nepríjemné, hovorí psychologička Barbora Kuchárová o anonymite na internete a novom sociálnom prostredí, ktorý pre nás predstavuje.
Prečo ľudia hejtujú v diskusiách a čo sa odohráva v hlave človeka, ktorý si fotí jedlo v reštaurácii na instagram? Continue reading „Internet akoby ľudí konzervoval v nezrelosti, hovorí psychologička Barbora Kuchárová“
Hranice výchovy a prirodzenosť človeka
Jeden chlapec, nazvime ho Kubo, nezdravil. Prišiel do škôlky, nepozdravil, prišiel k starým rodičom, nepozdravil… Na druhý deň, sa Kubo už spoza okna usmieva od ucha k uchu, veselo nám máva. Otvorí dvere s hlasným „Ahojte!“. Čo ho zmenilo? Continue reading „Hranice výchovy a prirodzenosť človeka“
Ako búrať v deťoch predsudky? Naučia ich to príbehy Živých kníh
Ľudia, ktorí žijú s hendikepom, pochádzajú z inej krajiny či sú príslušníci menšiny. Mnohé deti sa s nimi nikdy nestretnú, a tak majú sklon automaticky preberať stereotypy. Práve to sa snaží zmeniť nezisková organizácia Eduma (Od emócií k poznaniu), ktorá vytvorila vzdelávací portál a Online živá knižnica, na ktorom nájdete príbehy týchto ľudí. Boli sme sa pozrieť, ako prebieha vyučovanie s pomocou videí Živých kníh. Continue reading „Ako búrať v deťoch predsudky? Naučia ich to príbehy Živých kníh“
Zviera už bude živý tvor aj pred zákonom
Postavenie zvierat na Slovensku sa po rokoch kampaní aktivistov zmení. Pred zákonom už nebudú vecou, obmedzí sa ich vystupovanie v cirkusoch a bude sa monitorovať ich množenie. Continue reading „Zviera už bude živý tvor aj pred zákonom“
Deti v školách už nebavilo pozerať sa na vyhadzovanie jedla. Takto s ním zatočili
Vyhadzovanie neotvorenej desiaty či nedojedeného obeda je na školách dennou praxou. Deti často vyhodia to, na čo práve nemajú chuť, aj keď by si to možno niekto iný rád dal. Školskí kuchári sa ich zas nepýtajú, čo majú rady, a tak často varia jedlá, ktoré deťom nechutia.
Na dvoch základných školách zapojených do projektu Jedlá zmena, ktorý je jednou zo súčastí najväčšieho environmentálne vzdelávacieho programu Zelená škola, sa to rozhodli zmeniť. Podarilo sa im znížiť množstvo potravinového odpadu o polovicu. Continue reading „Deti v školách už nebavilo pozerať sa na vyhadzovanie jedla. Takto s ním zatočili“
Vyštudovaný ekonóm z mesta odišiel na zaježovské lazy v snahe stať sa úplne sebestačným. Podarilo sa mu to?
Žije z veľkej časti z toho, čo sám dopestuje a dochová. Napriek tomu o sebe netvrdí, že žije asketickým životom. Skôr svoje potreby uspokojuje iným spôsobom. Vyštudoval ekonómiu a počas detstva v meste nemal doma ani mačku, no odišiel žiť na zaježovské lazy a naučil sa hospodáriť tak, že to zvládne aj bez traktora. Akú cenu má jeho snaha o sebestačnosť? Prečítajte si v rozhovore. Continue reading „Vyštudovaný ekonóm z mesta odišiel na zaježovské lazy v snahe stať sa úplne sebestačným. Podarilo sa mu to?“
Ako neurobiť z Vianoc sviatky odpadu (+audio)
Vianoce sú obdobím hojnosti. Zároveň sú aj obdobím nadmernej konzumácie a tvorby odpadu. Ten sa skrýva takmer za každým z radostných aspektov vianočnej atmosféry – od vianočnej večere cez ozdoby až po darčeky. Continue reading „Ako neurobiť z Vianoc sviatky odpadu (+audio)“
Ako posielame deti do pekla
Mať radosť z venčeku aj školy by malo byť dopriate všetkým. Nielen kráľom a kráľovnám večera. Continue reading „Ako posielame deti do pekla“
Za socializmu bola cirkev priestorom slobody a hľadania pravdy. Dnes by ma z kňazského semináru vyhodili, hovorí bývalý kňaz Miro Kocúr
Z medicíny prestúpil do teologického seminára, lebo ho vnímal ako priestor slobody a pravdy. Neskôr sa preňho cirkev zmenila na ideologické väzenie. Zrazu som bol spoluzodpovedný za to, s čím som nesúhlasil, pričom som to nemal šancu ovplyvniť ani kritizovať, hovorí v otvorenom rozhovore bývalý kňaz MIRO KOCÚR. Continue reading „Za socializmu bola cirkev priestorom slobody a hľadania pravdy. Dnes by ma z kňazského semináru vyhodili, hovorí bývalý kňaz Miro Kocúr“
Z miesta jadrového nešťastia sa stal cieľ turistov. Černobyľ ročne navštívia desiatky tisíc ľudí
Pokiaľ človek nič nechytá a nekonzumuje, je Černobyľ z veľkej časti bezpečný na návštevu, hovorí IGOR PAŠKO, ktorý do zóny jadrovej havárie vstúpil už cez 10-krát. Do Černobyľu sa tak ročne niekoľko desiatok tisíc turistov chodí pozrieť, ako by vyzeral svet, keby z neho zmizli ľudia. Continue reading „Z miesta jadrového nešťastia sa stal cieľ turistov. Černobyľ ročne navštívia desiatky tisíc ľudí“
Sloboda v škole je fajn, ale nie bez hraníc
Ak by som mala na výber, pre svoje deti by som zvolila iné, ako slobodu v ponímaní Sudbury Valley. Každý rodič či škola do istej miery formujú realitu detí, poskytujú im isté možnosti, ale absolútna sloboda bez akejkoľvek štruktúry môže byť pre deti mätúca a dá sa v nej ľahko stratiť. Continue reading „Sloboda v škole je fajn, ale nie bez hraníc“
V slobodnej škole sa môžu deti celý deň hrať na mobile. Časom sa im to ale preje a začnú sa učiť samy
To, že si u nás môžete robiť, čo chcete, z nás nerobí ľahkú školu, práve naopak, hovorí Ann Martine Moore o jednej z najstarších slobodných škôl typu Sudbury Valley. V Sudbury neexistuje rozvrh, školské hodiny, učebný plán ani učitelia. Deti robia, na čo majú chuť a samy musia prísť na to, čo ich baví a čomu sa chcú venovať. Spoločne rozhodujú aj o pravidlách či rozpočte školy. V čom sú pozitíva a v čom negatíva takéhoto prístupu? Prečítajte si v rozhovore. Continue reading „V slobodnej škole sa môžu deti celý deň hrať na mobile. Časom sa im to ale preje a začnú sa učiť samy“
Rodina znížila v priebehu roka produkciu odpadov o 91 %. Ako sa im to podarilo?
Priemerný Slovák ročne vyprodukuje 348 kilogramov odpadu. Našej rodine sa toto množstvo podarilo znížiť na 36 kilogramov. Čo sme začali robiť inak? Píše Ľubica Vargová. Continue reading „Rodina znížila v priebehu roka produkciu odpadov o 91 %. Ako sa im to podarilo?“
Sila (ne)spotrebiteľa
Pri debate o triedení odpadu a ekologických alternatívach výrobkov a obalov zabúdame na podstatu problému. Našu spotrebu. Continue reading „Sila (ne)spotrebiteľa“
Pozreli sme sa, aká časť zmesového odpadu by sa ešte dala zrecyklovať. Výsledky sú zahanbujúce
V spolupráci s organizáciou NATUR-PACK, Inštitútom cirkulárnej ekonomiky a ecorec Slovensko sme rozanalyzovali dve tony zmesového odpadu z pezinských domácností. Zistili sme, aká časť by nemusela skončiť na skládke, keby sa poctivo vytriedila. Continue reading „Pozreli sme sa, aká časť zmesového odpadu by sa ešte dala zrecyklovať. Výsledky sú zahanbujúce“
AUDIO: Ako zastaviť hmyzocídu
Na svete práve prebieha hmyzocída, teda rapídny úbytok hmyzu. Aj preto je veľmi dôležité, vrátiť sa v starostlivosti o zeleň ku spolupráci s prírodou ako učíme samosprávy v projekte Mestské včely. Bez hmyzu sa totiž nezaobídeme, či sa nám to páči, či nie. Continue reading „AUDIO: Ako zastaviť hmyzocídu“
Smrť je základná istota nášho života. My ju však vytesňujeme, hovorí Juraj Jordán Dovala
Kto sa narodil, dostal zároveň zmluvu na dobu určitú alebo lístok na cestu, ktorá je spiatočná, hovorí husitský kňaz a publicista, JURAJ JORDÁN DOVALA. Smrť nám podľa neho navyše pomáha usporiadať si morálny a hodnotový systém života. Má zmysel hnať sa, aby som mal štyri autá? Aby som bol úspešný?
(Nielen) o dušičkách
Neexistuje veľa tém, o ktorých sa hovorí tak málo, ako práve o smrti. Pritom vedomie toho, že kráča potíšku popri našom boku už od momentu narodenia, môže neuveriteľne posilniť kvalitu bežných dní a utriasť nám hodnotový rebríček. A posledná rozlúčka potom nemusí byť aktom, ktorý nás traumatizuje na zvyšok života, ale môže byť súčasťou liečenia, či zmierenia sa. Continue reading „(Nielen) o dušičkách“
Nie je skinhed ako skinhed
Nazi-skinhedov, ako si ich pamätáme z deväťdesiatych rokov, už de facto nestretnete. Bombery sa dnes predávajú v módnych reťazcoch a extrémizmus sa presunul z ulíc do lavíc parlamentu. Continue reading „Nie je skinhed ako skinhed“
Chodil sa biť spolu s náckami, dnes proti nim bojuje. Najnebezpečnejší sú fašisti v zálohe, tvrdí
Ako stredoškolák sa v Banskej Bystrici pod vplyvom partie kamarátov stal neonacistom, ktorý sa chodil v piatky pobiť do mesta. Časom pochopil, že bojoval proti niečomu, čo v živote nestretol. Zmeniť názory mu pomohlo cestovanie aj kolegovia homosexuáli. Michal Dzurko v otvorenom rozhovore hovorí, že najnebezpečnejší sú ľudia, ktorí si myslia, že ich názory sú úplne v poriadku, veď stačí, že majú jedného kamaráta Róma. Continue reading „Chodil sa biť spolu s náckami, dnes proti nim bojuje. Najnebezpečnejší sú fašisti v zálohe, tvrdí“
Medzi Slovákmi
MARTIN M. ŠIMEČKA sa už dvakrát stal „nepriateľom štátu“, prvý raz to bolo za komunizmu, druhý v období mečiarizmu, a táto skúsenosť mu umožňuje nazerať na Slovensko z unikátnej perspektívy. Je možné milovať krajinu, ktorá vás zavrhne len preto, lebo chcete žiť slobodne? A čo vlastne určuje váš vzťah k spoločnosti? Continue reading „Medzi Slovákmi“
Mozog sme my a mozog je vesmír. Pozrite si prednášku neurológa z Yale Martina Stránskeho
Vďaka spolupráci s Nadačným fondom Telekom pri Nadácii Pontis vám prinášame záznam prednášky neurológa Martina J. Stránskeho. Dozviete sa, ako a prečo myslíme, kde začína a kde končí mozgové vedomie a prečo čelíme ako ľudia skutočnej evolučnej kríze. Continue reading „Mozog sme my a mozog je vesmír. Pozrite si prednášku neurológa z Yale Martina Stránskeho“
Žijeme vo svete, kde chlapi neplačú. Ako smútiť zdravo? Opýtali sme sa psychoterapeutky
Intenzívne trúchlenie je vždy lepšie ako chladné, krátke mestské pohreby, ktoré nedávajú priestor na uvedomenie si smútku, hovorí terapeutka ZLATA ŠRAMOVÁ. Procesom smútenia sprevádza umierajúcich aj ľudí v kóme a ich blízkych. Opýtali sme sa jej, ako sa vyrovnať so smútkom. Ako sa správať, keď nám umiera niekto blízky? Continue reading „Žijeme vo svete, kde chlapi neplačú. Ako smútiť zdravo? Opýtali sme sa psychoterapeutky“
Motýle a včely chcú žiť v meste, na uzde ich držia iba naše estetické preferencie, hovorí odborník na hmyz
Mestá majú obrovský potenciál pre život zvierat a hmyzu, no ich trávniky sú často iba sterilné zelené koberce. Kosiť by sme preto nemali tak často, hovorí odborník na hmyz Marek Semelbauer. Continue reading „Motýle a včely chcú žiť v meste, na uzde ich držia iba naše estetické preferencie, hovorí odborník na hmyz“
Antropológ Chris Knight: Za vznik jazyka môžu ženy a sex
Antropológ CHRIS KNIGHT tvrdí, že za vznik jazyka môžu ženy a odmietanie sexu. Keď chcel muž sex, musel najprv doniesť zebru, aby mali ženy a deti čo jesť. Ženy vzrušujú muži, ktorí sú naozajstnými mužmi. Ak by však doniesli zebru a nepodelili sa, nie sú v ich očiach skutočnými mužmi. Dnes už ženy nečakajú na zebry, no nemali by chcieť byť mužmi, pretože sú rovnako dobré ako oni, hovorí v rozhovore. Continue reading „Antropológ Chris Knight: Za vznik jazyka môžu ženy a sex“
AUDIO: Eko sa prepravovať po meste
Hovorí sa, že sedenie je nové fajčenie a mestá sú preplnené autami. Ako sa premiestňovať po meste ekologicky, pohodlne a zdravo? Vypočujte si, ako motivujú na prestup z áut moderné metropoly. Continue reading „AUDIO: Eko sa prepravovať po meste“
Učiteľka, ktorú vyslali do vesmíru: Vedu deti nenaučíte recitovaním z knihy
Bola členkou vesmírnej posádky, ktorú vyskladali aj z učiteľov s rekordným počtom žien. DOROTHY METCALF-LINDENBURGER učila na strednej škole prírodné vedy, keď na stránke NASA objavila inzerát, že hľadajú učiteľov, ktorí by mohli ísť do vesmíru. Hovorí, že aj ženy sú technické typy, len potrebujú nabrať sebavedomie. Deti sa podľa nej o vede majú učiť prostredníctvom skúseností z pokusov a nie čítania z učebnice. Continue reading „Učiteľka, ktorú vyslali do vesmíru: Vedu deti nenaučíte recitovaním z knihy“
Vo Zvolene budú pochovávať ku koreňom stromov. Prvý prírodný cintorín na Slovensku chce ukázať ekologickejšiu a ľudskejšiu alternatívu
Prečítajte si rozhovor so šéfkou prvého prírodného cintorínu na Slovensku Záhrada spomienok, ktorý vo Zvolene 10. októbra 2017 otvára CEEV Živica. ANDREA UHERKOVÁ hovorí, že mnohým dnešná podoba rýchlych obradov a chladných žulových náhrobkov nevyhovuje, pričom prírodný cintorín spája environmentálne hľadisko s ľudským. Continue reading „Vo Zvolene budú pochovávať ku koreňom stromov. Prvý prírodný cintorín na Slovensku chce ukázať ekologickejšiu a ľudskejšiu alternatívu“
Čo sa deje so smeťami, keď ich vyhodíme? Boli sme sa pozrieť v bratislavskej spaľovni a videli sme, ako málo odpadu triedime
Hodíme vrece so smeťami do kontajneru a tým pre nás prestane existovať. Smeti v Bratislave a Košiciach putujú do spaľovne, no veľká časť z nich by sa dala ešte znova použiť. Continue reading „Čo sa deje so smeťami, keď ich vyhodíme? Boli sme sa pozrieť v bratislavskej spaľovni a videli sme, ako málo odpadu triedime“
AUDIO: Ako kompostovať v byte
Až polovica zmiešaného odpadu môže byť kompostovaná, a to sa dá zvládnuť aj v byte či kancelárii. Vypočujte si, ako založiť komunitný kompost so susedmi či dážďovkový kompost u seba doma. Nie je to žiadna veda 🙂 Continue reading „AUDIO: Ako kompostovať v byte“
Už nech je večer
Aj také dni sú. „Už nech je večer,“ pristihujem sa, ako hovorím nahlas. A okamžite sa vnútri zahriaknem – nerúhaj sa! Continue reading „Už nech je večer“
AUDIO: Kam putujú naše smeti a ako ich správne triediť?
Dáme vrece so smeťami do kontajneru a tým pre nás prestane existovať. V Bratislave a Košiciach putuje zmiešaný odpad do spaľovne, no veľká časť z neho by sa dala ešte znova použiť. Ako správne triediť a čo sa stane s tým odpadom, ktorý sa už znovu použiť nedá? Vypočujte si v najnovšej časti čiernalabuť_FM. Continue reading „AUDIO: Kam putujú naše smeti a ako ich správne triediť?“
9 z 10 ľudí zarába na život namiesto toho, aby žili. Práca ich neteší a život sa im zmenšil na víkendy a dovolenky, hovorí odborník na slobodu v práci
Sme naučení žiť tak, že si zarábame na život a potom si kupujeme radovánky. Musíme preto robiť prácu, ktorá nás nebaví a o to viac radovánok potrebujeme, hovorí TOMÁŠ HAJZLER. Sám najprv pracoval v korporácii, kým nedostal syndróm vyhorenia. Potom ho začalo zaujímať, aké podmienky musia v práci byť, aby v nej boli ľudia šťastní. Hovorí, že je potrebné v nej vidieť zmysel, čo sa dnes podľa neho napríklad v banke nedá. Continue reading „9 z 10 ľudí zarába na život namiesto toho, aby žili. Práca ich neteší a život sa im zmenšil na víkendy a dovolenky, hovorí odborník na slobodu v práci“
Matematika v záhrade? Prečo nie
Ako sa učí matematika v záhrade zaježovskej komunitnej školy? Píše jedna z mamičiek – učiteliek. Continue reading „Matematika v záhrade? Prečo nie“
Kde sa učia kremíkové deti
Svet je plný paradoxov. Developeri stavajú lunaparky v slovenských národných parkoch, aby si potom mohli kúpiť usadlosti v oázach ticha a pokoja. Tých, ktorých biznisy zanechávajú obriu ekologickú stopu, si môžu dovoliť kupovať organickú stravu. A technologickí experti majú dosť peňazí na to, aby dopriali svojim deťom školy bez počítačov. Continue reading „Kde sa učia kremíkové deti“
AUDIO: Ako sa schladiť bez klímy
Čo by sa stalo, keby mal každý klimatizáciu? A ako ochladiť svoj byt bez nej? Vypočujte si v najnovšej časti čiernalabuť_FM. Continue reading „AUDIO: Ako sa schladiť bez klímy“
Burjan: Netvárme sa, že keď tie eurofondy dekriminalizujeme, už bude všetko v poriadku
Rozhovor s VLADOM BURJANOM o tom, ako často sa stretáva poradca s ministrom, ako to bolo s comenia scriptom, aj problémoch, ktoré majú školy na celom svete rovnaké. Continue reading „Burjan: Netvárme sa, že keď tie eurofondy dekriminalizujeme, už bude všetko v poriadku“
EKO SEX – Tri kroky, ako ozeleniť svoj sexuálny život
Tento text obsahuje informácie nevhodné pre deti a mládež Continue reading „EKO SEX – Tri kroky, ako ozeleniť svoj sexuálny život“
Americké Tatry
Vysoké Tatry naučili môjho štvorročného syna turistike, aj keď to nebolo úplne dobrovoľné. Yosemitský národný park ho naučil rozdielu medzi parkom a lunaparkom. Continue reading „Americké Tatry“
V národnom parku Vysoké Tatry pripravujú hudobný festival. Ochranári žiadajú umelcov, aby nevystúpili
Prvého septembra začne vo Vysokých Tatrách nový hudobný festival Tatra Flowers, ktorého vystúpenia sa budú odohrávať aj na Téryho chate či Skalnatom plese. Program bude podliehať prísnym podmienkam stanoveným správcom národného parku, no ochranári tvrdia, že ide o princíp. Národný park nemá byť lunapark. Continue reading „V národnom parku Vysoké Tatry pripravujú hudobný festival. Ochranári žiadajú umelcov, aby nevystúpili“
Aplikácia na rozpoznávanie rastlín vytiahla deti do prírody. Pomohla im objaviť vzácne aj invazívne druhy
Ako učiť deti o prírode, keď ich dnes viac zaujímajú hry na tablete či mobile? Nová mobilná aplikácia Pl@ntNet spája bádanie v prírode s modernými technológiami. Jej databázu slovenskými rastlinami naplnili školáci v rámci projektu Tajný život mesta. Continue reading „Aplikácia na rozpoznávanie rastlín vytiahla deti do prírody. Pomohla im objaviť vzácne aj invazívne druhy“
AUDIO: Príprava na nový školský rok
Najnovší diel čiernalabuť_FM vám poradí, ako svoje deti pripraviť na nový školský rok tak, aby pri tom neutrpela vaša peňaženka ani životné prostredie. Veď nechcete, aby zásoby farebných ceruziek dedili ešte aj vaše vnúčatá 😉
Earth Overshoot Day – dobrý úmysel, zavádzajúci výsledok
Na ekologický dlh nežijeme od augusta 2017, ale už mnoho rokov, presnejšie desaťročí, píše JURAJ MESÍK. Continue reading „Earth Overshoot Day – dobrý úmysel, zavádzajúci výsledok“
Paradoxy lesa – mŕtve drevo
Ľudia majú s mŕtvym drevom problém. Považujú ho za odpad, za nevyužitú spracovateľskú šancu, za znak zanedbanosti. No tento postoj vyplýva z nepochopenia podstaty fungovania lesa. Pletieme si lesnú plantáž s lesom. Mŕtve drevo je mŕtve len vo vzťahu k jeho využitiu človekom, pre les je predpokladom pestrosti života, píše MICHAL WIEZIK. Continue reading „Paradoxy lesa – mŕtve drevo“
AUDIO: Eko na piknik či svadbu pod holým nebom
Svadba či oslava pod holým nebom je nádherná. Máva však aj svoju tienistú stránku, predovšetkým v podobe hory odpadu z jednorazového riadu a nedojedeného jedla. Ako si užiť oslavu a nevytvoriť pritom kopu zbytočného odpadu? Vypočujte si v najnovšej časti čiernalabuť_FM.
Continue reading „AUDIO: Eko na piknik či svadbu pod holým nebom“
Vo svojich dielach upozorňuje na problémy životného prostredia. Za socializmu ich nesmel vystavovať a dnes nevie, koľko času ešte máme na zmenu
Jeden z našich najúspešnejších výtvarníkov a nový ambasádor životného prostredia RUDOLF SIKORA vo svojich dielach už za socializmu upozorňoval na problémy životného prostredia. Dnes hovorí, že nás čakajú zrejme veľké problémy. Najprv si zničíme životné prostredie a k tomu sa pridajú sociálne nepokoje, lebo sa pohnú stovky miliónov ľudí. Kto sa tu bude baviť o umení? To bude doba, keď budete radi, že prežijete, hovorí. Continue reading „Vo svojich dielach upozorňuje na problémy životného prostredia. Za socializmu ich nesmel vystavovať a dnes nevie, koľko času ešte máme na zmenu“
Právnik Žilinčík: Dávno sme nezažili, akú hodnotu má sloboda, preto sa tu trieska slovami hlava-nehlava
Myslieť si, že sloboda slova znamená, že môžem hovoriť úplne čokoľvek, je chyba, hovorí právnik a člen súdnej rady PAVOL ŽILINČÍK. Musíme sa podľa neho učiť, čo to znamená mať práva. Continue reading „Právnik Žilinčík: Dávno sme nezažili, akú hodnotu má sloboda, preto sa tu trieska slovami hlava-nehlava“
AUDIO: Ekoupratovať
Ako mať doma čisto s pomocou prírody? Vypočujte si v ďalšom z dielov našej pravidelnej rubriky čiernalabuť_FM. Continue reading „AUDIO: Ekoupratovať“
Psychedeliká môžu liečiť depresiu, hovorí lekár, ktorý pokračuje vo výskume Stanislava Grofa
Psychiater a neurovedec FILIP TYLŠ skúma v pražskom psychiatrickom centre využitie psychedelických látok. Ukazuje sa, že psychedeliká vedia pomôcť ľuďom s depresiou a zdravým ľuďom zas môžu pomôcť v sebarozvoji. Treba s nimi však vedieť správne zaobchádzať, hovorí lekár. Continue reading „Psychedeliká môžu liečiť depresiu, hovorí lekár, ktorý pokračuje vo výskume Stanislava Grofa“
AUDIO: Jedlom proti zmene klímy
Vypočujte si archív našej rubriky čiernalabuť_FM na Rádiu_FM. Vysielame každý piatok po 15-tej naživo! Continue reading „AUDIO: Jedlom proti zmene klímy“
Cestičky
Nevieme ako a nevieme kedy. Nalepí sa nich všetko. Často mi to príde ako pripomienka z najmenej očakávaných smerov. A s ňou aj veľký výkričník: Nenadávaj. Nehovor zle o iných. Nerob nedobrotu, nekomentuj zbytočne, nedomýšľaj nahlas. Deti všetko počujú. Continue reading „Cestičky“
7 rád, ako nesadnúť každému na lep
V dnešnom svete rýchleho internetu a obrovského kvanta informácií je niekedy ťažké rozoznať, čo je pravda a čo už nie. Prinášame vám od lektora kritického myslenia Ondreja Gažoviča sedem základných rád, ako sa nedať nachytať. Continue reading „7 rád, ako nesadnúť každému na lep“
NÁVOD: Vyrobte si vlastnú domácu zubnú pastu
Prinášame vám návod na výrobu domácej prírodnej zubnej pasty, ktorá vyčistí vaše zuby bez rizika obsahu nežiadúcich látok ako mikroplasty, konzervačné látky či umelé sladidlá. Continue reading „NÁVOD: Vyrobte si vlastnú domácu zubnú pastu“
Zo zdieľania auta s kamarátmi vytvoril carsharing pre verejnosť. Jedno zdieľané auto nahradí aj 10 súkromných áut
V českých mestách nemusíte vlastniť auto, ak ho potrebujete. Stačí sa zaregistrovať do systému zdieľaných áut Autonapůl a požičať si také, aké práve potrebujete. STANISLAV KUTÁČEK systém vymyslel s kamarátmi, s ktorými sa delil o auto, aby ušetril. Vďaka Autonapůl dnes jazdí v českých mestách o 600 áut menej. Continue reading „Zo zdieľania auta s kamarátmi vytvoril carsharing pre verejnosť. Jedno zdieľané auto nahradí aj 10 súkromných áut“
Na problémových školách v USA zaviedli meditácie. Radikálne sa tam znížila miera násilia a narástol počet pochvál
Deti žijúce v problematických štvrtiach veľkých miest vykazujú symptómy podobné prejavom ľudí vracajúcich sa z vojny, hovorí JEFF RICE, riaditeľ organizácie Center for Wellness and Achievement in Education, ktorý na problémových amerických školách zaviedol tiché meditácie. Mnohé tieto deti sa podľa neho chcú správať adekvátne a byť úspešné v škole ale nemôžu, lebo miera stresu je pre ne príliš vysoká. Iba ak ich naučíme zvládať stres, potom sa ich skutočné kvality a pravá osobnosť môžu naplno rozvíjať. Continue reading „Na problémových školách v USA zaviedli meditácie. Radikálne sa tam znížila miera násilia a narástol počet pochvál“
AUDIO: Eko na dovolenku
Vypočujte si archív našej rubriky čiernalabuť_FM na Rádiu_FM. Vysielame každý piatok po 15-tej naživo! Continue reading „AUDIO: Eko na dovolenku“
Životné prostredie má svojich nových ambasádorov aj kazisvetov
Slovenskí ochranári udelili ocenenia trom ambasádorom životného prostredia a po prvýkrát určili aj kazisvetov. Continue reading „Životné prostredie má svojich nových ambasádorov aj kazisvetov“
Ako vyzerá deň najobľúbenejšieho učiteľa? Strávili sme ho spolu s ním
Tiež žijete v predstave, že deň učiteľa končí obedom o druhej? Strávila som deň so Zlatým Amosom – Petrom Uhrinom – a skoro ma to položilo. Prečítajte si, ako vyzerá deň najobľúbenejšieho učiteľa. Continue reading „Ako vyzerá deň najobľúbenejšieho učiteľa? Strávili sme ho spolu s ním“
Z druhej strany Zaježovej
Jura Hipša si naozaj vážim. Je to človek, ktorý má jasnú víziu, má drive a vie dosiahnuť, čo si zaumieni. Rozbehol projekty, ktoré majú potenciál meniť spoločnosť a je vždy otvorený diskusii. Včera mu však vyšiel na čiernej labuti článok, ktorý, aj keď verím, že bol písaný s dobrým úmyslom, podľa mňa viac mýtov tvorí, ako ich borí. Continue reading „Z druhej strany Zaježovej“
AUDIO: Vodovoda verzus minerálka
Vypočujte si archív našej rubriky čiernalabuť_FM na Rádiu_FM. Vysielame každý piatok po 15-tej naživo! Continue reading „AUDIO: Vodovoda verzus minerálka“
AUDIO: Plytvanie potravinami a ako mu zabrániť
Vypočujte si archív našej rubriky čiernalabuť_FM na Rádiu_FM. Vysielame každý piatok po 15-tej naživo! Continue reading „AUDIO: Plytvanie potravinami a ako mu zabrániť“
5 mýtov o Zaježovej
Rozkvitnuté čerešne, pasúce sa kravy, lúka plná liečivých bylín, samota a zurčiaci potôčik. Toto je predstava mnohých ľudí o živote v súlade s prírodou. Ako to dopadne, keď sa pár ľudí pokúsi tento sen naplniť? Prečítajte si mýty a fakty o živote na zaježovských lazoch. Continue reading „5 mýtov o Zaježovej“
Z lazov v Zaježovej mieri Amália na prestížnu medzinárodnú školu. Tvrdí, že sa jej to podarilo aj vďaka detstvu na samote
Mnohí sa spytujú ako dokážu prežiť tínedžeri na lazoch. Amáliu Bošelovú som spoznal ešte skôr, ako nastúpila do prvého ročníku na Zaježovskej škole. Dnes má sedemnásť rokov a od septembra bude študovať na prestížnej medzinárodnej strednej škole UWC v Nemecku, kde získala plné štipendium. Continue reading „Z lazov v Zaježovej mieri Amália na prestížnu medzinárodnú školu. Tvrdí, že sa jej to podarilo aj vďaka detstvu na samote“
6 krokov, ako na dovolenku bez utrpenia
Asi premýšľate, čo je to za hlúposť, nikto normálny si predsa dovolenku nespája s utrpením, práve naopak. Väčšina z nás sa už letného dobrodružstva alebo relaxu nevie dočkať. Možno si ale popri plánovaní toho, čo na dovolenke chceme prežiť, môžeme naplánovať aj to, čomu by sme sa radšej mali vyhnúť, aby sme svojím dovolenkovaním zbytočne nespôsobili utrpenie iným bytostiam. Continue reading „6 krokov, ako na dovolenku bez utrpenia“
AUDIO: Ako si vybrať opaľovací krém?
Vypočujte si archív našej rubriky čiernalabuť_FM na Rádiu_FM. Vysielame každý piatok po 15-tej naživo! Continue reading „AUDIO: Ako si vybrať opaľovací krém?“
AUDIO: Prečo v meste potrebujeme aj trochu divočiny
Vypočujte si archív našej rubriky čiernalabuť_FM na Rádiu_FM. Vysielame každý piatok po 15-tej naživo! Continue reading „AUDIO: Prečo v meste potrebujeme aj trochu divočiny“
Envirovýchova sa dnes učí zle. Napraviť to pomáha program Zelená škola
Mirka Piláriková 4. rok vedie program environmentálnej výchovy Zelená škola. Hovorí, že najúčinnejšie je robiť menšie kroky so zapojením detí, ktoré ich prenesú aj domov. Idú potom napríklad na prázdniny k babke a donútia ju triediť odpad a jazdiť na bicykli. Nie je teda pravda, že by deťom na životnom prostredí nezáležalo, treba im len poskytnúť priestor.
Continue reading „Envirovýchova sa dnes učí zle. Napraviť to pomáha program Zelená škola“
Desať faktov a mýtov o včelách a mede
Včely sú útočné. Včely chováme len pre med. Včely nemôžu prežiť v meste. To sú príklady mýtov o včelách a mede. Prečítajte si, aká je skutočnosť a otestujte svoje vedomosti v zábavnom kvíze. Continue reading „Desať faktov a mýtov o včelách a mede“
Smatana: Máme len takých politikov, akých máme voličov
Ja by som sa so sebou nezahrával, hovorí so smiechom učiteľ a aktivista Juraj Smatana. Od ochrany prírody a boja proti diaľnici cez svoje mesto Považská Bystrica prešiel cez miesto poradcu premiérky až k odhaľovaniu konšpirácií na internete.
Za zoznam konšpirátorských a zavádzajúcich webov www.konspiratori.sk občas schytá posmech či vyhrážky. Jeho oponenti tvrdia, že je platený americkou vládou, či dokonca iluminátmi.
Podobné útoky odradia časť ľudí od občianskeho aktivizmu. Smatana však tvrdí, že sa nesmieme nechať odstrašiť, lebo zmena spoločnosti príde iba zdola. Continue reading „Smatana: Máme len takých politikov, akých máme voličov“
Ponaučenia otca dospievajúcim dcéram (na punkovom koncerte)
Sú chvíle, keď dostanete vnuknutie, zdá sa vám to ako neodolateľná príležitosť a neskôr rozmýšľate, ako vám to vôbec mohlo napadnúť. Svoje dve trinásťročné dcéry som pozval na koncert punkovej legendy Davová psychóza. Na ich hudbe som vyrastal, chalanov z kapely poznám už viac ako dve desaťročia, tak som chcel dcéram priblížiť svoju mladosť. Nech si nemyslia, že som starý chren, ktorý ich len buzeruje kvôli mobilom a upratovaniu izby. Kúpil som lístky a začal sa skutočný punk. Continue reading „Ponaučenia otca dospievajúcim dcéram (na punkovom koncerte)“
Len pár centov naviac môže zmeniť pestovateľovi banánov život. Prečítajte si, ako funguje systém Fair Trade
Tlak na nízke ceny banánov, kávy či čokolády spôsobuje, že si ich samotní pestovatelia často nemôžu dovoliť a nemôžu posielať ani svoje deti do školy či k lekárovi. Pomáha im certifikát Fair Trade, ktorý zaručuje stabilnú férovú cenu za produkt aj sociálnu prémiu na rozvoj komunity. Prečítajte si, že Fair Trade nie je luxusný tovar na príklade pestovateľky banánov z Ekvádoru, Fabioly Ramon.
Mladí majú často záujem diskutovať o politike, len na to nemajú priestor
Združenie Living Memory debatuje so žiakmi základných a stredných škôl o politike a totalitných režimoch. Prostredníctvom príbehov ľudí prenasledovaných nacistickým alebo komunistickým režimom a diskusií so žiakmi chce posunúť ich zmýšľanie od opakovania fráz konšpirátorov či extrémistov.
Continue reading „Mladí majú často záujem diskutovať o politike, len na to nemajú priestor“
AUDIO: Čo je to Fair trade?
Vypočujte si archív našej rubriky čiernalabuť_FM na Rádiu_FM. Vysielame každý piatok po 15-tej naživo!
Ochranári žalujú ministerstvo a vládu. Nesúhlasia s aktualizovaným plánom vodných elektrární
Po tom, čo vláda schválila aktualizáciu Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu Slovenskej republiky do roku 2030, sa ochranári a aktivisti rozhodli podať na ňu a na ministerstvo žalobu. Tvrdia, že aktualizácia je takmer rovnako zlá ako jej staršia verzia a ministerstvo neoprávnene neuznalo ich pripomienky. Continue reading „Ochranári žalujú ministerstvo a vládu. Nesúhlasia s aktualizovaným plánom vodných elektrární“
Ideológia nie je prírodná veda. Treba o nej diskutovať, hovorí sociálny pracovník, ktorý pracuje s mladými extrémistami
Stefan Schützler 25 rokov pracuje v berlínskych uliciach ako sociálny terénny pracovník. Vyhľadáva mladých ľudí z ulice, pri ktorých je riziko, že sa pripoja k extrémnej pravici. Hovorí, že obrátiť ich si vyžaduje trpezlivosť a rešpekt. Continue reading „Ideológia nie je prírodná veda. Treba o nej diskutovať, hovorí sociálny pracovník, ktorý pracuje s mladými extrémistami“
AUDIO: Mikroplasty a pranie
Vypočujte si archív našej rubriky čiernalabuť_FM na Rádiu_FM. Vysielame každý piatok po 15-tej naživo! Continue reading „AUDIO: Mikroplasty a pranie“
Čo nás naučilo Učiace sa Slovensko
Vďaka dokumentu Učiace sa Slovensko sme sa mnohé naučili už teraz. Nebol to asi prvotný zámer autorov, ale o stave školstva sme sa dozvedeli viac ako by sme možno chceli. Tisícky pripomienok, ktoré boli k dokumentu vznesené, úroveň diskusie aj postoj ministra sú signifikantné pre vnímanie potrebu reformy školstva zo strany učiteľov, rodičov aj širokej verejnosti. Čo nás Učiace sa Slovenska naučilo? Continue reading „Čo nás naučilo Učiace sa Slovensko“
Aj zodpovedná spotreba má svoju silu!
Tadeáš aj mnohí zahraniční blogeri si myslia, že zodpovedná spotreba svet nespasí. Tvrdia, že je to síce fajn, ale jej účinok je v celosvetovom merítku minimálny, a preto sa treba skôr angažovať politicky. Ja si to nemyslím. Continue reading „Aj zodpovedná spotreba má svoju silu!“
AUDIO: Prečo včely vymierajú a ako im vieme pomôcť?
Vypočujte si archív našej rubriky čiernalabuť_FM na Rádiu_FM. Vysielame každý piatok po 15-tej naživo! Continue reading „AUDIO: Prečo včely vymierajú a ako im vieme pomôcť?“
AUDIO: Ako žiť bez odpadu?
Vypočujte si archív našej rubriky čiernalabuť_FM na Rádiu_FM. Vysielame každý piatok po 15-tej naživo! Continue reading „AUDIO: Ako žiť bez odpadu?“
S natrčenou dlaňou
Srí Lanku vybrala ako dovolenkovú destináciu moja mamka. O krajine som pred cestou takmer nič nevedela. Rátala som s teplom, slnkom, kvetmi a záplavou zelene, s teplým morom. A že možno uvidím slony. Objavila som krajinu, ktorej jednu vec veľmi závidím. A naopak, inú neznášam a dúfam, že ju v slovenských reáliách v takej rozbujnelej podobe nikdy nezažijeme. Continue reading „S natrčenou dlaňou“
Zodpovedná spotreba svet nespasí
Ideológiu zodpovednej spotreby sme zhltli aj s navijakom. Každý z nás venuje hodiny času a energie na šírenie hesla “nakupuj zodpovedne”. Táto rétorika nás definuje ako konzumentov, síce zodpovedných, no stále výhradne ako konzumentov. Na to, aby sme dosiahli reálnu zmenu musíme zmeniť stratégiu.
Podujatie bez záplavy použitých plastových pohárov či tanierikov? Dobrý trh ukázal, že sa to dá
Boli sme sa pozrieť na Dobrom trhu, ktorý sa pokúsil nevytvoriť žiaden odpad. Plastové taniere či poháre nahradili kompostovateľné a predajcovia vám nezabalili tovar do igelitiek. Nádoby na zmiešaný odpad tak ostali aj po skončení podujatia takmer prázdne. Continue reading „Podujatie bez záplavy použitých plastových pohárov či tanierikov? Dobrý trh ukázal, že sa to dá“
Sambááááááá!
V sambe zažijú aj rozhádané skupiny pocit jednoty, zmierenia so svetom i so sebou navzájom. Vďaka sambe zabudnú na odlišnosti, aj prízemné záujmy. Rád sa dám prekvapiť, hoci myslím, že na Slovensku by samba nestačila. Continue reading „Sambááááááá!“
Skejtbording je prevencia neonacizmu, hovorí mladý režisér, ktorý v Bratislave pripravuje skejtpark
Sám som ako skejťák dostal od náckov párkrát „po hube“, hovorí filmový režisér TEO KUHN. V Bratislave pripravuje v rámci svojho mikroprojektu na Sokratovom inštitúte betónový skejtpark. Prostredníctvom skejtovania chce medzi mladými šíriť filozofiu slobody, kreativity a tolerancie. Náckovia vtedy dobre vedeli, prečo nás mlátia, tvrdí v rozhovore. Continue reading „Skejtbording je prevencia neonacizmu, hovorí mladý režisér, ktorý v Bratislave pripravuje skejtpark“
Vyhorenie ohrozuje učiteľov aj všetkých, ktorí pracujú s ľuďmi. Ako mu predísť?
Syndróm vyhorenia je psychický stav, takzvaný zážitok vyčerpania. Nevyhýba sa žiadnej profesii, mladým ani starým a nezávisí na spoločenskom či finančnom postavení a v dnešnej dobe sužuje stále viac ľudí. Medzi najohrozenejších patria tí, ktorí pracujú s ľuďmi. Continue reading „Vyhorenie ohrozuje učiteľov aj všetkých, ktorí pracujú s ľuďmi. Ako mu predísť?“
Na Tilgnerovej otvorili školskú Escape Room. Žiakom pomôže rozvinúť logické myslenie aj tímového ducha
Školská Escape Room sľubuje podporu logického a kritického myslenia, tímovej spolupráce aj ducha školy. Vymyslela ju síce učiteľka, no realizovali ju pod jej dohľadom samotní žiaci. Naučili sa, ako plánovať projekt, urobiť finančnú zbierku, navrhnúť rozpočet aj pracovať s ľuďmi. Continue reading „Na Tilgnerovej otvorili školskú Escape Room. Žiakom pomôže rozvinúť logické myslenie aj tímového ducha“
Dôležitejšie ako školské hodiny je to, čo sa deje medzi nimi
Možno dôležitejšie ako to, čo sa deje na hodinách, je to, čo sa deje mimo nich. Projekty, akcie, podujatia, ktoré žiaci sami vymyslia, organizujú aj si ich užijú. Continue reading „Dôležitejšie ako školské hodiny je to, čo sa deje medzi nimi“
Aký je náš vzťah k prírode?
Deň Zeme je tu práve na to, aby sme sa zamysleli a spamätali. Čím skôr tak urobíme, tým lepšie pre nás i pre prírodu. Continue reading „Aký je náš vzťah k prírode?“
Deň Zeme je každý deň
Ekologicky sa treba správať každý deň, nielen na Deň Zeme. Šéfka programu Zelená škola prináša tri konkrétne tipy, aby bol Deň Zeme každý deň. Continue reading „Deň Zeme je každý deň“
Vysokoškolských učiteľov nikto neučí, ako učiť
Keď je vysokoškolský pedagóg platený za publikácie a nikto nehľadí na kvalitu jeho výučby, nečudujme sa, že mnohí slovenskí študenti utekajú do zahraničia, hovorí ZUZANA GALLAYOVÁ z Technickej univerzity vo Zvolene, ktorá zastrešuje program Sokratov inštitút aj mnohé iné vzdelávacie aktivity v spolupráci so Živicou. Problémom však je aj pasivita študentov, ktorú odstráni len zmena základných a stredných škôl. Continue reading „Vysokoškolských učiteľov nikto neučí, ako učiť“
Ako priniesť kultúru myslenia do Slovenských škôl? Riaditeľ v Martine sa inšpiroval metódou vyvinutou na Harvarde
Žiakov rodičia tlačia do dobrých známok a učitelia do dobrých výsledkov v testovaniach, pritom všetci chcú niečo úplne iné – aby ich deti vedeli myslieť a boli úspešní, hovorí učiteľ fyziky a riaditeľ školy Evanjelickej spojenej školy v Martine JOZEF SOPOLIGA. Vo svojej škole v rámci Komenského inštitútu zavádza takzvané rutiny myslenia, čo je metóda vyvinutá na Harvarde, ktorá vedie žiakov k pochopeniu namiesto bifľovania. Iba tak podľa neho dosiahneme, aby si zo školy naozaj niečo odniesli. Continue reading „Ako priniesť kultúru myslenia do Slovenských škôl? Riaditeľ v Martine sa inšpiroval metódou vyvinutou na Harvarde“
Žiť sa dá aj bez odpadu. Bea Johnson spustila bezodpadovú revolúciu
Zatiaľ, čo na Slovensku sa ešte stále iba učíme recyklovať, niektorí žijú bez toho, aby za sebou zanechávali odpad. Jednoducho neprijímajú jednorazové obaly a výrobky, kupujú veci z druhej ruky a to, čo ostane, skompostujú, posunú ďalej alebo zrecyklujú. Hnutie zero waste je na svete stále populárnejšie. Continue reading „Žiť sa dá aj bez odpadu. Bea Johnson spustila bezodpadovú revolúciu“
Ako sa na biológii učiť o srdci? So srdcom!
Už niekoľko rokov si vždy večer píšem „pozitíva dňa“. Včera ich bolo výrazne viac a asi polovicu z nich tvorili zážitky z Katkinej hodiny. Strašne sa teším, že práve takýchto učiteľov stretávam vrámci Komenského inštitútu. Učitelia, ktorí sú nadšení a jednoducho radi učia. Continue reading „Ako sa na biológii učiť o srdci? So srdcom!“
S mamou sa rozlúčili v telocvični, ktorá bola jej druhým domovom. Nikto cudzí rozlúčku nespraví lepšie ako vy sami
Doprajte si čas premyslieť a precítiť, ako najlepšie vyjadriť to všetko, čo k vášmu zosnulému cítite, hovorí v otvorenom rozhovore o netradičnom pohrebe, ktorý prichystal pre svoju mamu lektor PETER KUKLIŠ. Na čo si trúfate spravte sami a s tým, na čo si netrúfate, oslovte niekoho iného. Zapojte rodinu, blízkych a kamarátov. Pomôže to aj vám, aj im. Nikto cudzí to neurobí lepšie ako vy. Continue reading „S mamou sa rozlúčili v telocvični, ktorá bola jej druhým domovom. Nikto cudzí rozlúčku nespraví lepšie ako vy sami“
Učiteľ nemá byť rozhodca, ktorý deťom odpíska fauly, ale tréner, ktorý ich privedie k lepšiemu výsledku
Klasický učiteľ je rozhodcom, ktorý príde, odpíska fauly a podčiarkne výsledok. Oproti tomu, rola učiteľa–trénera je v tom, aby svojim zverencom pomohol rásť a zlepšovať sa, vďaka čomu dosiahnu nabudúce lepší výkon, hovorí mentor učiteľov na Komenského inštitúte Dávid Králik. Je v dnešných školách možné nebyť učiteľom-rozhodcom? Čítajte v rozhovore. Continue reading „Učiteľ nemá byť rozhodca, ktorý deťom odpíska fauly, ale tréner, ktorý ich privedie k lepšiemu výsledku“
Mimozemšťania v školstve
Včera som pochopil, čo je to paralelný vesmír. S Margret žijeme v tom istom čase a na tom istom kontinente, ale aj tak každý v inom svete. Continue reading „Mimozemšťania v školstve“
Prečo chodím do práce pešo?
Spýtali sa ma, prečo chodím.
Bývam v Šamoríne a občas chodím pešo do práce. A občas aj z práce. Je to 25 kilometrov, niekedy sa 5 z toho zveziem. Chodím zavčasu ráno, aby som o deviatej osprchovaná mohla začať. Alebo po práci a potom zaleziem s boľavými nohami rovno do postele. Continue reading „Prečo chodím do práce pešo?“
Erik Baláž: Les nikdy nebude vďaka našim zásahom fungovať lepšie. Môžeme ho len ničiť menej
Dokumentarista, ochranár a lektor Sokratovho inštitútu ERIK BALÁŽ vzdeláva prostredníctvom dokumentárnych filmov k ochrane prírody. Tvrdí, že najhoršie sú regulácie a zásahy. Príroda totiž vie lepšie ako my, čo má robiť. Continue reading „Erik Baláž: Les nikdy nebude vďaka našim zásahom fungovať lepšie. Môžeme ho len ničiť menej“
Úspešný právnik z Londýna sa vrátil na Slovensko. Pomáha hendikepovaným zapojiť sa do bežného života
Lukáš Kvokačka pracoval ako právnik v medzinárodnej firme v Londýne. Po desiatich rokoch sa vrátil na Slovensko a prihlásil do Sokratovho inštitútu, aby pomohol zrušiť bariéry medzi zariadením Barlička pre ľudí s postihnutím a sídliskom, na ktorom sa nachádza. Hovorí, že mnohí Slováci si neuvedomujú, ako dobre sa majú a v akej bezpečnej krajine žijú. Continue reading „Úspešný právnik z Londýna sa vrátil na Slovensko. Pomáha hendikepovaným zapojiť sa do bežného života“
Čo do odtoku radšej neliať? Dá sa voda z čistiarne piť? Boli sme sa pozrieť, ako sa čistí voda
Mnohí z nás netušia, kam putuje voda z našej vane či toalety. Čo všetko a ako sa z nej dá pred vypustením do rieky v čistiarni odpadových vôd vyčistiť? A čo robiť, aby sme to nepokazili? Boli sme sa pozrieť na celý proces v čistiarni odpadových vôd Bratislavskej vodárenskej spoločnosti v bratislavskej Petržalke, ktorou nás previedla hlavná technologička Dana Kolníková. Continue reading „Čo do odtoku radšej neliať? Dá sa voda z čistiarne piť? Boli sme sa pozrieť, ako sa čistí voda“
Šimečka: Na November a demokraciu sme neboli pripravení
Neboli sme pripravení prevziať zodpovednosť a ísť do politiky, hovorí o tom, prečo sa po revolúcii dostal k moci Mečiar, jeden z hlavných predstaviteľov revolučného hnutia a lektor Sokratovho inštitútu MARTIN M. ŠIMEČKA. Prečo dnes ľudia nepočúvajú elity? Musí prísť ku kolapsu, kým pochopíme, že zjednodušené pravdy populistov nefungujú? Continue reading „Šimečka: Na November a demokraciu sme neboli pripravení“
Ako by to vyzeralo, keby sa politici začali sústrediť na šťastie svojich obyvateľov?
HDP fetišizmus posledných 70 rokov priviedol svet do početných kríz. Či už sú to rastúce rozdiely medzi chudobnými a bohatými, klimatická zmena, ekonomická kríza či migrácia. Pri hľadaní novej cesty by sme sa mohli inšpirovať kultúrami, ktoré vždy brali život v celej jeho komplexite. Continue reading „Ako by to vyzeralo, keby sa politici začali sústrediť na šťastie svojich obyvateľov?“
Kúsočky plastu sú už aj v pive či na našom tanieri. Do vody ich vypúšťame pri praní aj umývaní sa
Plasty. Materiál, ktorý poznáme relatívne krátko, no už sa stal súčasťou nášho každého dňa. Sú praktické a všestranné. Okrem toho, že sa z nich vyrábajú rôzne predmety, obaly či oblečenie, nájdeme ich už aj v našej večeri či v pohári piva. Ako sa tam dostanú a čo sa dá proti tomu robiť? Continue reading „Kúsočky plastu sú už aj v pive či na našom tanieri. Do vody ich vypúšťame pri praní aj umývaní sa“
Indiánov mal obrátiť na vieru, namiesto toho sa stal ateistom
Boli to tí najšťastnejší ľudia, akých som kedy videl. Mojou úlohou bolo ich presvedčiť, že sú stratení a potrebujú Ježiša, hovorí v rozhovore DANIEL EVERETT. Continue reading „Indiánov mal obrátiť na vieru, namiesto toho sa stal ateistom“
Neurológ Stránský: Dobrý učiteľ núti deti robiť chyby
Dobrý učiteľ neprednáša žiakom fakty, ale vedie diskusiu, hovorí neurológ z Yale University a lektor Komenského inštitútu MARTIN JAN STRÁNSKÝ. Prečo mozog holé fakty nudia a ako naň vplývajú sociálne siete či čítanie z obrazovky? Čítajte v rozhovore. Continue reading „Neurológ Stránský: Dobrý učiteľ núti deti robiť chyby“
Neuróny, pivá a platenie
Festival Sokratovho inštitútu sa po skončení presunul do pivárne. Študenti sa nerozprávali len tak o živote, ale nadšene počúvali rozprávanie profesora Stránskeho o mozgu, neurónoch a synapsiách. S radosťou by som za im zaplatil aj sto čajov, len aby neutiekli do zahraničia. Ale len čaje ich v tejto krajine neudržia.
Continue reading „Neuróny, pivá a platenie“
Aby mohli pomáhať
Centrum pomoci rodinám so zdravotne postihnutými deťmi Raná starostlivosť slúži pre rodiny, ktorým sa po narodení bábätka nie otvorí, ale niekedy naopak zrúti svet. Pomôžte im pomáhať. Continue reading „Aby mohli pomáhať“
Keď sa ženy venujú ženám, alebo čo sú to ženské kruhy
Venovať víkend len samej sebe. Predstava, ktorá mnohým ženám príde absolútne nereálna. Čo sa však stane, keď tak urobia a rozhodnú sa stráviť čas v ženskej spoločnosti na stretnutí zvanom ženské kruhy? Continue reading „Keď sa ženy venujú ženám, alebo čo sú to ženské kruhy“
Je lepšie regulovať, či nechať tak? Pozrite si diskusiu ochranára Erika Baláža s ekonómom Jurajom Karpišom
Prečo nemôžeme riadiť les lepšie ako príroda? Má ekonomika nejakého lykožrúta?
Aké sú paralely medzi divočinou a ekonomikou? Pozrite si diskusiu o Slobodných svetoch medzi lektormi Sokratovho inštitútu Erikom Balážom, dokumentaristom z Arolla Film, a Jurajom Karpišom, ekonómom z INESS. Continue reading „Je lepšie regulovať, či nechať tak? Pozrite si diskusiu ochranára Erika Baláža s ekonómom Jurajom Karpišom“
Čo spraví z človeka skutočného lídra? Ochota za svoje presvedčenie aj zomrieť
Z aktivistu pripútavajúceho sa ku jadrovým elektrárňam sa stal učiteľom a zakladateľom Sokratovho inštitútu, ktorý formuje lídrov spoločnosti. JURAJ HIPŠ hovorí o tom, že skutočný líder vie, že nič nedokáže len sám a nemusí byť supermanom, ktorý spasí svet. Stačí, keď chce robiť niečo užitočné pre ostatných a za svojou víziou si stáť. Continue reading „Čo spraví z človeka skutočného lídra? Ochota za svoje presvedčenie aj zomrieť“
Chcete sa naučiť meditovať? Pomôže vám nová slovenská hra pre smartfón
Študentka Sokratovho inštitútu Dana Bubáková je grafička a ilustrátorka. Už roky sa venuje meditácii, ktorú sa rozhodla sprostredkovať širokej verejnosti prostredníctvom mobilnej hry Vulkanist. Continue reading „Chcete sa naučiť meditovať? Pomôže vám nová slovenská hra pre smartfón“
Čaputová: Vydržať kauzu pezinskej skládky mi pomohla aj zenová meditácia
Možnosť v tichu poodstúpiť od toho, čo sa práve v mojom živote deje, mi veľmi pomáha, hovorí právnička z VIA IURIS, držiteľka prestížnej Goldmanovej ceny a lektorka Sokratovho inštitútu, ZUZANA ČAPUTOVÁ. Zenovej meditácii sa venuje už viac ako desať rokov a hovorí, že vďaka nej ustála aj kauzu pezinskej skládky. Continue reading „Čaputová: Vydržať kauzu pezinskej skládky mi pomohla aj zenová meditácia“
Chodníky presoľujeme z lenivosti. Odnesú si to stromy, vodné zdroje, psie labky, ale aj karosérie áut
V mestách sa rozšíril nový fenomén – namiesto namáhavého odhŕňania snehu lopatou ho mnohí zasypú množstvom posypovej soli. Tej sú na niektorých miestach až hrubé vrstvy. Aký má nadmerné solenie vplyv na životné prostredie a aké sú voči nemu alternatívy? Continue reading „Chodníky presoľujeme z lenivosti. Odnesú si to stromy, vodné zdroje, psie labky, ale aj karosérie áut“
Minieme prírodu? Pozrite si diskusiu o prírodných zdrojoch
Prežerieme sa k smrti alebo sú obavy z míňajúcich sa prírodných zdrojov zbytočné? To sme sa opýtali globálneho analytika Juraja Mesíka a ekonóma z inštitútu INESS Martina Vlachynského. Pozrite si ich diskusiu
Continue reading „Minieme prírodu? Pozrite si diskusiu o prírodných zdrojoch“
Šéfka kalifornskej kampane za legalizáciu marihuany: Ilegalita drog podporuje kriminalitu
V novembri minulého roku spoločne s voľbou prezidenta Kalifornčania v referende odhlasovali legalizáciu konope aj na rekreačné účely. Každá domácnosť si bude môcť pestovať šesť rastlín a dospelý môže u seba držať 30 gramov tejto látky. Zároveň sa otvorí licencovaný obchod s marihuanou.
ELLEN KOMP bola jednou z hlavných osobností, ktorá stála na čele tejto kampane. Hovorí, že väčšina užívateľov sú uvedomelí ľudia a ilegalita drog len podporuje čierny trh. Continue reading „Šéfka kalifornskej kampane za legalizáciu marihuany: Ilegalita drog podporuje kriminalitu“
Školstvo potrebuje osobnosti
Na škole boli aj skutočne uvedomelí pedagógovia, tých podivínov bolo bohužiaľ viac. Prežili sme len vďaka rebélii a silnému kamarátstvu. O to viac si cením tých, ktorí učiteľstvo vnímajú ako poslanie, nie ako poslednú možnosť uplatnenia sa. Všetci vieme, že tak ako zlý učiteľ je na prd, ten dobrý dokáže dieťaťu zmeniť život k lepšiemu. Ak ho nasmeruje, podporí, motivuje, ušetrí mu roky hľadania sa a dodá zdravé sebavedomie. Taký pedagóg je na nezaplatenie. Continue reading „Školstvo potrebuje osobnosti“
Na Slovensku je marihuana zakázaná. Inde sa ňou lieči
Slovensko má aj v rámci Európskej únie pomerne konzervatívnu právnu úpravu užívania marihuany. Na rozšírenie debaty o jej využívaní pri liečbe chýba podľa odborníkov politická vôľa. Continue reading „Na Slovensku je marihuana zakázaná. Inde sa ňou lieči“
Presadzuje liečbu marihuanou: Je často rovnako účinná ako samostatný liek
Robiť rozhovor o užívaní marihuany v kaviarni rušného obchodného centra bolo zvláštne. Môj partner v rozhovore, Richard, zakladateľ občianskeho združenia MediCann, ktoré združuje konopných pacientov na Slovensku, však s tým problém nemal. Rozhodne menší ako ja. Jeho prácou je, aby sa konope mohlo používať na liečebné účely. Chvíľami som si hovorila –„toto si musím overiť“ alebo „toto je trochu pritiahnuté za vlasy“. On však vyzeral, že veľmi dobre vie, o čom hovorí. Continue reading „Presadzuje liečbu marihuanou: Je často rovnako účinná ako samostatný liek“
Prečo tráva?
Niektorí sa nás pýtajú, načo to robíme. Prečo riskujeme otváraním takejto, na Slovensku stále polarizujúcej témy, akou je užívanie marihuany, hoci aj na liečebné účely? Chceme nebodaj propagovať drogy? Continue reading „Prečo tráva?“
Ťažko chorú dcéru lieči marihuanou: Vinná sa necítim, chcem jej len pomôcť
Marihuanou sa lieči aj na Slovensku. Ilegálne, s rizikom nesprávneho dávkovania, či nevhodného pomeru účinných látok. Boli sme s matkou, ktorá svoju ťažko chorú dcéru s epilepsiou lieči marihuanovým prípravkom. Necítim sa vinná, hovorí. Na Slovensku neschválené CBD skúsila zo zúfalstva, keď nezaberali žiadne lieky. A prejavy choroby sa zmenšili. Prečítajte si viac v reportáži.
Continue reading „Ťažko chorú dcéru lieči marihuanou: Vinná sa necítim, chcem jej len pomôcť“
Jednorazové plienky znamenajú veľa odpadu. Dá sa to robiť inak?
Jednorazové plienky sa v našej spoločnosti už tak udomácnili, že nám príde takmer nepredstaviteľné vychovávať dieťa inak. Pritom ešte naše matky jednorazové plienky takmer nepoznali. Prečítajte si, z čoho sa jednorazovky skladajú a aké sú k nim alternatívy. Že sa to dá aj bez nich dokazujú tri matky vo svojich príbehoch. Continue reading „Jednorazové plienky znamenajú veľa odpadu. Dá sa to robiť inak?“
Žila na Slovensku, no vrátila sa do Afganistanu. Chce tam priniesť zmeny
SAHRAA KARIMI prišla z Afganistanu na Slovensko na vysokú školu. Ostala tu žiť 14 rokov, no vrátila do Afganistanu napriek tomu, že mnohí odtiaľ utekajú práve do Európy. Verím, že som súčasťou generácie, ktorá prinesie zmenu, hovorí v rozhovore. Ako sa na Slovensku cítila a ako vníma protimigrantské nálady či tradičných afgánskych mužov? Continue reading „Žila na Slovensku, no vrátila sa do Afganistanu. Chce tam priniesť zmeny“
Šoky medzi kresťanmi
Keď som prvýkrát navštívil bohoslužbu v kostole Glide v San Franciscu, stál som tam s otvorenými ústami. Okolostojaci si museli myslieť, že som dosiahol osvietenie a premohla ma bázeň božia. Ja som len s údivom pozeral na spievajúci zbor s transvestitom uprostred a dúhovými vlajkami naokolo. Continue reading „Šoky medzi kresťanmi“