fbpx
Vzdelávanie

Ako učí európsky fyzikár roka? Boli sme sa pozrieť

Fyzika vie byť aj veľká zábava. Dôkazom sú hodiny s oceňovaným slovenským fyzikárom Jozefom Beňuškom, ktorý sa na hodine nebojí ani ohňa.

Fyzika, predmet, ktorý mnohé deti nebaví, a pritom má veľký potenciál. Jozef Beňuška z martinského Gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha vie, ako na vec. Fyzikálne zákony deťom vysvetľuje prostredníctvom praktických ukážok priamo na hodinách aj v Centre pre popularizáciu fyziky, kam sa chodia pozerať školy z celého Slovenska aj Česka.

Za celoživotnú prácu na popularizácii vedy a fyziky získal od Európskej fyzikálnej spoločnosti ocenenie Najlepší európsky učiteľ fyziky za rok 2017.  Cena je udeľovaná raz za dva roky stredoškolskému učiteľovi fyziky za osobitný príspevok k vyučovaniu s nadnárodným dosahom. Výučba má zahŕňať činnosti, ktoré motivujú študentov, aby študovali fyziku alebo si zlepšili prístup k fyzike a nominácie uskutočňujú národné fyzikálne spoločnosti.

fyzikar-benuska
Jozef Beňuška v akcii. FOTO – Facebook Centra popularizácie fyziky

Učeniu sa venuje už takmer 40 rokov a posledných 10 rokov spolu s kolegom Ivanom Šabom vedie aj popularizačné centrum. Jeho odpoveď na otázku, prečo toľko detí fyzika nebaví, je jasná. „Lebo im ju učitelia namiesto pokusov vysvetľujú cez poučky a vzorce,“ hovorí. Išla som sa teda na jeho hodinu pozrieť, ako učiť fyziku inak.

Vchádzam do budovy jedného z troch najstarších gymnázií na Slovensku. Z učebne fyziky už z diaľky počujem smiech. Učiteľ Jozef Beňuška má práve na exkurzii prvákov z ružomberského Gymnázia sv. Andreja. Volá ich pred katedru, aby si vyskúšali pokusy. Deti vyučovanie striedavo napäto sledujú a smejú sa. Zdá sa, že pokusy z fyziky vedia byť veľká zábava. Najmä, keď je učiteľ niečo medzi kúzelníkom a hercom. Pomocou jednoduchých pomôcok, ktoré si môžete vyrobiť doma aj vy, dokáže Beňuška ukázať fungovanie hádam všetkých fyzikálnych javov.

Dnešná exkurzia začína dostredivou silou. V dvoch fľašiach prepojených cez vrchnák s dierou sú voda, vzduch a na hladine plávajú polystyrénové guľôčky. „Keď stlačím hornú fľašu, voda tečie dole. Súhlasíme?“ pýta sa žiakov. Čo sa s guľôčkami stane, keď vodu roztočíme? A prečo? Guľôčky strhne vír a zhromaždia sa v jeho strede. Môže za to dostredivá sila.

fyzikar-benuska
Voda verzus vzduch. FOTO – Facebook Centrum popularizácie fyziky

Hodina postupne pokračuje ďalšími javmi, ktoré učiteľ vysvetľuje aj za pomoci ohňa, hélia, vody či laserových lúčov. V jednom prípade nechá žiaka po sebe dokonca hodiť plastový pohárik. Nič sa mu nestane, ľahký pohárik totiž ďaleko nedoletí. Experimenty fungujú, všetkému porozumiem aj ja, čo som v škole fyzikou ledva preliezala.

Hodina fyziky s pánom Beňuškom však nie je iba hrou. Každý pokus má svoje fyzikálne vysvetlenie a na záver sa učiteľ vždy pýta, ako by sa dal využiť v praxi. Vedieť treba aj pár základných vzorcov. Beňuška ale dodáva, že bez porozumenia javu sú iba prázdnym obsahom. „Dnešná stredoškolská fyzika je tak oklieštená, že vzorcov je tam veľmi málo,“ hovorí. Obsah fyziky sa po reforme školstva spred takmer desiatich rokov zmenšil zhruba na tretinu a zdá sa, že priestor na experimenty by sa teda našiel.

„Jedným dychom je treba ale povedať, že súčasne boli zrušené praktické cvičenia z fyziky a povinné delenie žiakov tried na menšie skupiny, čo je prvý predpoklad pre aktívnu poznávaciu činnosť žiakov,“ dodáva Beňuška. Pokiaľ učitelia fyziky nebudú mať vytvorené podmienky z hľadiska menšieho počtu žiakov pri experimentálnych aktivitách, s experimentami bude pracovať len malá časť učiteľov.

fyzikar-benuska

Príprava pokusov navyše môže niektorých učiteľov odstrašiť. Beňuška naopak tvrdí, že to nie je zložité. „Poviem to kruto, ale vďaka tomu, že učitelia nemôžu robiť to, čo majú, sme sa my s naším centrom dostali na výslnie. Keby pokusy robili všetci učitelia, nikto by ku nám nechodil na exkurzie,“ hovorí.

Jednou z motivácií pre založenie Centra popularizácie fyziky bolo práve zachovanie praktických pokusov. „Druhou motiváciou bolo jednoducho to, že nás to baví,“ hovorí učiteľ so smiechom. Na pokusy podľa neho nie je potrebné špeciálne a drahé vybavenie. Sám na hodinách používa plastové fľaše, poháriky či sviečky, ktoré bežne nájdete doma či v obchode.

Dôkazom kvality vyučovania fyziky na gymnáziu V. P. Tótha môže byť aj každoročný počet záujemcov o maturitu z fyziky, ktorých býva okolo 20. Pomerne veľké percento žiakov sa aj ďalej hlási na vysokoškolské štúdium fyziky či iných príbuzných smerov, čo nebýva inde bežné.

fyzikar-benuska
Z hodín fyziky v centre sa často ozýva aj smiech. FOTO – Facebook Centra popularizácie fyziky

Ako sa počas rokov existencie centra zmenili deti? „Zatiaľ sa nám nestalo, že by experimenty deti nebavili. Sú tu hodinu a pol a ich reakcie bývajú dobré,“ hovorí Beňuška. Exkurziu za fyzikou školy často v Martine spoja s návštevou Národného múzea alebo Matice slovenskej. „Deti mi potom často povedia, že toto bolo lepšie ako múzeum,“ smeje sa učiteľ.

Mnohé zaujímavé pokusy či prednášky sú dnes už aj na internete či v rôznych aplikáciách na interaktívnej tabuli. Nestačí pokusy nahradiť projektorom? Úspešný fyzikár v tom budúcnosť nevidí. „Som veľkým zástancom moderných technológií, ale s rozumom. Experimenty treba ukazovať ináč ako na tabuli,“ hovorí. „Desať minút na hodine premietať úplne stačí. Premietanie mi musí iba pomôcť v tom, čo nedokážem ukázať inak,“ tvrdí.

Okrem využitia experimentov vo vyučovaní napísal  Beňuška aj vlastné učebnice. Fyzika sa totiž dlho učila zo zastaraných učebníc. „Keď sa uskutočnila školská reforma, nové učebnice chýbali,“ popisuje. Ministerstvo ich začalo postupne pripravovať, no zhruba s ročným oneskorením, a Beňuškovi sa nechcelo čakať.

Prvý rok po reforme preto vydal vlastnú učebnicu pre prvákov, druhý rok pre druhákov a tak ďalej. „Druhá vec je, že viem, ako narýchlo sa robia štátne knihy,“ tvrdí. On sám každú knihu písal rok, pričom jej texty najprv testoval na svojich žiakoch. „Moje texty teda boli overené v praxi, čo štátne knihy nemali,“ hovorí. Beňuškove učebnice dnes na Slovensku používa iba niekoľko škôl, lebo trh s knihami nie je otvorený a štát im ich nepreplatí.

Prečo ostal úspešný fyzikár v školstve a neodišiel niekam za lepším platom? „Ja som so svojím príjmom spokojný,“ hovorí. To však je najmä preto, že okrem vyučovania má aj ďalší príjem z prípravy učebníc a iných vzdelávacích materiálov. „Je skvelé, že môj doplnkový príjem súvisí s tým, čo robím tu v škole, a nemusím niekde chodiť vykladať kamióny,“ smeje sa.

Chcete zažiť experimentálnu fyziku so svojimi žiakmi aj vy? Prihláste sa na exkurziu do Centra popularizácie fyziky v Martine na: https://cpf.gvpt.sk/

Kľúčové slová:

fyzika

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Fontánky s vodou na pitie by mohli byť aj v našich múzeách a galériách

Vonku je cez tridsať stupňov Celzia. Lekári radia – nezabúdajte piť. Ak trávite deň poznávaním mesta, človek potrebuje aj litre vody. Väčšina ľudí, ktorých som stretla na nedávnej ceste po americkom východe, mala fľašu v ruke alebo v batohu.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Jeden nikdy nevie

Fascinuje ma, že píšeme rok 2024 a médiá seriózne publikujú vyjadrenia človeka, ktorý na vlastné oči videl, že Zem je guľatá. A to na dôkaz toho, že vysoký štátny úradník sa mýli. Mám pocit, že sa mi sníva. To akože potrebujeme, aby nám niekto reálne demonštroval, že elektrina kope na dôkaz existencie prúdu alebo potrebujeme vidieť vybuchnúť dynamit, aby sme uverili, že trhaviny majú explózne účinky?

Vlad Jackovyj

Výnimočný dátum nielen pre Ukrajincov, ale aj pre Slovákov

Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorého spájalo neobyčajné priateľstvo s Pavlom Jozefom Šafárikom.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner