fbpx
Spoločnosť

Študentka Sokratovho inštitútu tvorí dizajn s ľuďmi s postihnutím. Pripomínajú tak, že sú súčasťou spoločnosti

Ľudia s postihnutím sú na Slovensku často pre spoločnosť neviditeľní a nemajú dostatok príležitostí na realizáciu. Študentka Sokratovho inštitútu Tereza Sejková sa to rozhodla zmeniť a založila grafické štúdio BRUT.TO, v ktorom sú zapojení klienti domova sociálnych služieb Domko. Vytvorili už suveníry pre Košice, návrh obalu na kávu či banánové čipsy. Výhodou je, že nemajú bloky a ich tvorba tak býva odvážnejšia ako pri zdravých ľuďoch.

Tereza sa po prerušení štúdia dokumentárneho filmu rozhodla vyskúšať Európsku dobrovoľnícku službu. Deväť mesiacov strávila vo Varšave. Pracovala tam v dennom centre pre dospelých ľudí s postihnutím.

Pomáhala im arteterapiou. „Kreslili sme, maľovali a vyrábali keramiku. To mi zmenilo život,” spomína. Vo Varšave napokon vyštudovala včasnú intervenciu a pedagogickú terapiu.

Štúdio BRUT.TO Foto: archív T.S.

Práve vo Varšave totiž začala citlivejšie vnímať segregáciu ľudí s postihnutím. Na Slovensku bývajú títo ľudia neviditeľní, spoločnosť s nimi neráta, ťažko sa hľadajú príležitosti, kde by dostali priestor na sebarealizáciu. Tereza si uvedomila, že kým neprišla do Varšavy, s ľuďmi s postihnutím nikdy nebola v bližšom kontakte.

Do denného centra chodili dospelí ľudia z celej jednej mestskej časti Varšavy. V skupine mala asi štyridsať klientov s telesným aj mentálnym postihnutím. „Bolo pre mňa zaujímavé vidieť, ako ich rodičia už boli starí. Videla som, že už nevládzu a báli sa, čo bude s ich deťmi,“ hovorí Tereza.

Netaktné umenie

Po štyroch rokoch v Poľsku sa Tereza vrátila domov na Slovensko. „Je také barcelonské štúdio – La Casa de Carlota, ktoré robí grafiku s ľuďmi so znevýhodnením. Robia to parádne, úplne súčasne a keď som to videla, vedela som, že sa v tom spája všetko to, čo ma baví,“ prezrádza Tereza, kam sa chce uberať. Navrhla to aj ako svoj projekt na Sokratovom inštitúte. Spoločne s ľuďmi s postihnutím chce vytvárať užitočné veci.

Návrh obalu banánových chipsov. Foto: archív T.S.

Jej zámerom je aj búrať stereotypy produktov od ľudí s postihnutím, pre ktoré je často ťažké nájsť reálne využitie. „Rozumiem tomu, že je to výsledok ergoterapie, kde ide o proces a nie o výsledný produkt. Zároveň si však myslím, že to tých ľudí istým spôsobom degraduje. V tomto prípade je cesta cieľ a nie ten výsledok. Ja som ale presvedčená, že majú na viac.“

Tereza chodí do denného centra Domko v Košiciach dvakrát do týždňa na hodinu výtvarnej, ktorú vedie výtvarníčka Viera Szabová. Môže nosiť témy, na ktorých budú pracovať. Tie vyberá spolu s grafickou dizajnérkou Zuzanou Kutašovou, ktorá dáva výsledným návrhom klientov finálnu podobu.

Na posledných stretnutiach skúšala so svojou skupinou vymyslieť návrh na obal kávy. „Karolovi som ukázala obrázok, kde bol plný mech kávy. On to nakreslil takto,“ hovorí Tereza a ukazuje návrh obrázku s rovnomerne, no zároveň asymetricky rozloženými kávovými zrnami. „Nie je v tom poriadok, ale pritom je tam systém, len iný… A to ma na tom baví.“

Karolov návrh obalu na kávu. Foto: archív T.S.
Karolov návrh vo výslednej podobe produktu. Foto: archív T.S.

Tereza porovnáva tvorbu dizajnu v centre Domko s umeleckými zadaniami pre deti: „Fascinuje ma také “neriešenie“. Keď pracujem so sedemročnými deťmi, už vymýšľajú, lebo sa hanbia. Keď rozdám papier v mojej skupine, viem, že vymýšľať nebudú. My máme bloky, či nebudem trápna a podobne, máme takt. U nich to je iné.“

Všimnite si naše umenie, všimnite si nás!

„Veľmi sa nám osvedčilo dokresľovanie vecí. Niečo nafotím, potom to vytlačím a oni obrázok dokresľujú. Napríklad dominanty Košíc,“ Tereza vo svojom projekte plánuje s ľuďmi s postihnutím rozbehnúť grafické štúdio so zameraním na vizuálnu komunikáciu.

„Mojím cieľom je prepájať ľudí z centra Domko s profesionálnymi grafikmi, aby z ich práce mohlo vzniknúť niečo ďalšie. Ako napríklad pohľadnice či tašky, ktoré si budú môcť ľudia reálne kúpiť. Skúšali sme už robiť napríklad testovacie tričká. Motívy sme dali vyšiť špeciálnou nitkou, ktorá svieti v tme.“

Prvé návrhy sú už na svete. Pohľadnice s témou mesta Košice by mali byť čoskoro v predaji v kníhkupectve aj v informačnom centre. V budúcnosti chce Tereza osloviť na spoluprácu aj firmy, ktoré by im mohli dávať reálne zadania: „Z obrázkov jedla sme napríklad skúsili vytvoriť návrh na dizajn fiktívnej reštaurácie.“

Návrh dizajnu fiktívnej reštaurácie. Foto: archív T.S.

S grafičkou Zuzanou si už ako štúdio vytvorili aj vlastný názov: „Voláme sa BRUT.TO, čo znamená hmotnosť obsahu aj s obalom. Čiže im neponúkame iba obal, ale aj obsah. Je tam pridaná hodnota. Napokon aj pre firmy je to dobrá vizitka, ak sa zaujímajú o ľudí so znevýhodnením.“

Tým sa podľa Terezy navyše prepojí svet postihnutých ľudí s majoritou, pre ktorú bývajú neraz neviditeľní. „Vidím to ako jednu z ciest, ako dostať aj postihnutých ľudí  viac do spoločnosti, aby nezostávali na okraji.“

Dokresľovanie portrétov. Foto: archív T.S.

Nové témy a techniky klientov v centre Domko zaujali. Tereza tvrdí, že sa zdá, že majú z tvorenia radosť. „Trúfalo by som si priala, aby im to dodalo aj pocit užitočnosti, keď uvidia svoje finálne produkty, napríklad plagát na ulici. Na to v našej spoločnosti totiž nemajú veľmi ľudia s postihnutím priestor, pritom to je pre každého dospelého človeka dôležité.“

Domko bude mať 55. výročie, a tak pripravujú projekt aj pre túto príležitosť. Chcú vytvoriť galériu všetkých klientov centra tak, že si na fotografiách dokresľujú portréty seba, alebo tváre navzájom. „Veľmi ich to baví, chceme z toho vyrobiť plagát, kde budú všetci,“ plánuje Tereza.

tereza-sejkova
FOTO – SI

Tereza Sejková pochádza z Prešova, žije v Košiciach a venuje sa komunitným projektom. Vyštudovala včasnú intervenciu a pedagogickú terapiu na Akadémii špeciálnej pedagogiky vo Varšave. Počas štúdia ju najviac bavila prax, kedy pracovala s deťmi z vylúčených komunít a s deťmi s rôznymi typmi postihnutia. Počas Európskej dobrovoľníckej služby sa venovala arteterapii s dospelými ľuďmi s postihnutím. Zaujímajú ju filmy, umenie, jóga, lezenie a jedenie. 

sokratov-institut
Nečakajte na zmenu, ktorú prinesú politici. Prihláste sa na Sokratov inštitút a začnite konať! www.sokratovinstitut.sk

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Pôsobila ako redaktorka Investigatívneho centra Jána Kuciaka. Pracuje tiež na investigatívnej relácii Cez čiaru, ktorú spustila Nadácia Zastavme korupciu. Predtým pripravovala spravodajstvo v RTVS. Počas štúdia žurnalistiky na Univerzite Komenského a po jeho ukončení pracovala ako videoreportérka v denníku SME. Pochádza z Trenčína.

Názory

marie-stracenska
Marie Stracenská

Niektorým sa "prihodilo", že sedia v parlamente alebo vo vláde

Politika je plná ľudí, ktorým sa „prihodilo“, že rozhodujú o nesmierne dôležitých veciach, ktoré ovplyvňujú ostatných. Aké sú ich vedomosti a schopnosti? Koľko z nich sa snaží učiť, zlepšovať, čítať, získavať múdrosť od múdrych ľudí odinakiaľ?

Andrea Settey Hajdúchová

Spravme ďalší krok k lepšej demokracii. Zapojme do volieb mladých 16+.

Bojujú za kontrolu zbraní, za dostupné vzdelanie pre všetky deti, za reálne riešenia klimatickej krízy, proti menštruačnej chudobe či proti fašizmu. Majú 16 a 17 rokov a sú politicky aktívni a angažovaní, no nemôžu svoj postoj vyjadriť vo voľbách. Neraz sú pritom angažovanejší ako ich rodičia či starí rodičia, ktorí nezriedka za jediný prejav aktívneho občianstva považujú, keď raz za štyri roky prídu do volebnej miestnosti. Vo svete silnejú diskusie o znížení veku voličov a niektoré krajiny už k tomuto kroku pristupujú. Slovensko je opäť mimo. Inkluzívnejšie volebné právo nie je u nás ani téma.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Pomalé, udržateľné a sebestačné hospodárenie na Slovensku?

Keď som pred 20 rokmi písala svoju diplomovú prácu na tému návrhu ekologického hospodárenia pre poľnohospodárske družstvo neďaleko Bratislavy, bola to na Slovensku relatívne novinka. Pri jej obhajobe som si dokonca vyslúžila dobre mienený titul „idealistky“. Pre mňa ale táto téma bola srdcovkou a nadšene som testovala permakultúrne a ekologické prístupy získané na kurzoch a z kníh v malom merítku – vo vlastnej záhrade. Po viac ako 20-ročnej skúsenosti s pestovaním plodín mám overené, že prírode blízky a bezzásahový prístup v záhradkárčení funguje skvele. Ale ako to s obdobným prístupom vyzerá pri veľkých pestovateľoch a farmároch?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Najvyšší čas na klimatické opatrenia

Klimaskeptici sa aj po tohtoročnom lete budú tváriť, že všetko je v poriadku a podobné zmeny počasia vrátane extrémnych horúčav, sucha, záplav a ničivých búrok tu predsa boli aj v minulosti. Nepresvedčí ich ani nebezpečne rastúca teplota vnútrozemských morí, masívne vysychanie lesných porastov v strednej Európe a ani prílev klimatických utečencov z oblastí, kde už dlhšie nebude možné existovať.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Vnímavejší aj vďaka prírode?

Spojme príjemné s užitočným a strávme počas leta čo najviac času vonku v prírode. Nemám na mysli hlučnú pláž zaplavenú turistami alebo preplnený kemping. Vyberme si radšej túru do lesa, putovanie za pekným výhľadom, vylezme na skaly, prebroďme či splavme rieku alebo len tak polihujme v záhrade. Pomôže to nám aj našim deťom načerpať energiu, ale zároveň sa takto posilňuje aj naša citlivosť a vnímavosť nielen k svojmu okoliu, ale aj k samým sebe. A asi sa zhodneme, že v dnešnej dobe vzájomnej vnímavosti a citlivosti nikdy nie je dosť.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner