fbpx
Enviro

Zisťovali sme, kde skončí starý televízor, ktorý odovzdáte podomovým zberačom. Môže znečistiť prírodu, pre chudobných je však nádejou na dôstojnejší život

Na zber a spracovanie elektroodpadu je potrebné mať špeciálne povolenia, ktoré zaisťujú, že s ním bude naložené s ohľadom na životné prostredie. Neodborné rozoberanie spotrebičov môže ohroziť prírodu aj zdravie ľudí. Po celom Slovensku pritom bežne jazdia dodávky vyzývajúce ľudí, aby im odovzdali svoje odpady. Zisťovali sme, kde potom skončia.


„Dobrý, čo máte?” zastaví nás pred vjazdom do bratislavského zberného dvora asi tridsaťročný muž odstavujúci prichádzajúce autá. V kufri vezieme pokazenú starú LCD televíziu, v ktorej sa však skrýva aj niečo naviac.

Zberači odpadu väčšinou pracujú bez patričných povolení a odpad často zneškodňujú neodborným spôsobom, ktorý môže ohroziť ich zdravie či životné prostredie. S vloženým GPS sledovacím zariadením sme sa tak rozhodli zistiť, kam náš elektroodpad odvezú.

Do televízora sme vložili GPS sledovacie zariadenie pre domácich miláčikov. FOTO – Marek Neumahr

Sú to zamestnanci?

Vedľa muža pri zbernom dvore sú na chodníku odložené aj ďalšie úlovky dňa. Vidíme starý stolový počítač či dvere od osobného auta. Na druhej strane cesty postávajú pri starších dodávkach s poznávacími značkami zo susedných okresov ďalší muži v pracovnom oblečení.

Neznalý návštevník si ľahko môže myslieť, že ide o zamestnancov zberného dvora, ktorí pri vjazde kontrolujú náklad. Mužovi, ktorý nás zastavil, hovoríme, že vezieme starý televízor. „Dajte, zoberiem ho,“ odpovedá nám. Otvárame kufor a spolu s parťákom ho vykladá na chodník vedľa cesty. Prajeme im, nech im to teda pomôže a odchádzame bez toho, aby sme do zberného dvora vôbec vstúpili.

Náš televízor skončil na chodníku spolu s ďalšími úlovkami dňa. FOTO – Marek Neumahr

„Podľa údajov od našich kolegov ľudia odovzdávajú zberačom svoj odpad najmä vtedy, ak sa tým vyhnú státiu v rade, ktorý sa pred zberným dvorom občas vytvorí,“ hovorí riaditeľ mestskej odpadovej spoločnosti OLO Ivan Sokáč.

Práve tento zberný dvor je obľúbeným stanovišťom pre zberačov, lebo je jedným z najväčších a prijíma aj elektroodpad plný cenných kovov. „Tam, kde elektroodpad neprijímajú, ich nestretnete,“ dopĺňa Zuzana Balková, manažérka externej komunikácie.

Stáť na chodníku môže každý

Odohnať zberačov spred zberného dvora je podľa OLO takmer nemožné. Chodník je verejným priestorom, nie je súčasťou areálu OLO, a stáť na ňom môže, kto chce. „Polícia sem už ani nechodí,“ hovorí Sokáč.

Typický obraz pre zberným dvorom. Zberači však obiehajú obce po celom Slovensku, darcov odpadu často zháňajú cez megafón. FOTO – Marek Neumahr

O riešenie žiadali už aj environmentálnu políciu a iné inštitúcie. Zabezpečili osadenie značky zákaz zastavenia a na plot osadili veľké nápisy upozorňujúce, aby ľudia svoj odpad neodovzdávali pred vstupom do zberného dvora. Tie sú však ťažšie viditeľné, nakoľko sú kolmo na pohľad šoféra prichádzajúceho vozidla.

Od budúceho roka preto v OLO plánujú zásadnú zmenu systému vjazdu do zberného dvora, ktorý bude viesť z opačnej strany cez pozemky odpadovej firmy, kde žiadni ľudia postávať môcť nebudú. Posilniť tak isto chcú počty zberných dvoroch v meste, čím sa zníži pravdepodobnosť čakania v rade.

FOTO – Kristína Červeňáková

Odborník na recykláciu elektroodpadu z organizácie Natur-Pack Štefan Červenka hovorí, že odovzdať svoj elektroodpad je možné zadarmo mnohými legálnymi spôsobmi.

„Elektroodpad môžu zbierať priamo predajcovia elektrozariadení vo svojich prevádzkach pri predaji nového výrobku systémom kus za kus, alebo malý elektroodpad do 25 centimetrov a úsporné žiarovky, LED žiarovky a žiarivky musia prijať bez povinnosti zakúpenia nových. Batérie tiež musí bezplatne odoberať každý ich predajca. Odpady sa tiež dajú odovzdať na zbernom dvore vašej obce alebo nimi organizovanom mobilnom zbere minimálne dvakrát ročne,“ vymenúva. „Všetky možnosti sú bezplatné,” dodáva.

Občania, ohláste sa!

Napriek tomu je bežné v slovenských obciach započuť pomaly jazdiacu dodávku s megafónom, ktorá ponúka obyvateľom odvoz rôznych druhov odpadu, pričom občas za to ponúka aj finančnú odmenu. „Občania, ohláste sa!“ je hláška, ktorú počul už snáď každý.

Ministerstvo životného prostredia varuje, že na zber a spracovanie elektroodpadu je potrebné mať špeciálne povolenie. „Zber môže v obci vykonávať iba obec sama, alebo ten, kto má s obcou uzatvorenú zmluvu na túto činnosť. Zároveň musí mať zariadenie na zber elektroodpadov a všetky potrebné súhlasy,“ dopĺňa Červenka.

Na zber a spracovanie odpadu sú potrebné povolenia. FOTO – Marek Neumahr

Kontrolovať povolenia na zber a spracovanie odpadu môže podľa ministerstva životného prostredia polícia, obec, okresný úrad alebo Slovenská inšpekcia životného prostredia. Za zber či spracovanie elektroodpadu bez povolenia hrozí pokuta od 4- do 350-tisíc eur. „Pokiaľ sa občan stretne so zberačom elektroodpadu, mal by sa pýtať na povolenie, ktoré by mu mal ukázať,“ radí preto ministerstvo. Ak povolenie ukázať nevie, odborníci radia volať políciu.

Starosta – pomôžete prírode aj ľuďom prežiť dôstojne

Tesne po skončení otváracích hodín zberného dvora sa naša televízia dá do pohybu. Aplikácia hlási jej presun smerom na juh Slovenska. Pohyb končí v obci na Žitnom ostrove, neslávne známou nelegálnou skládkou, ktorú pred rokmi zachvátil veľký požiar – v Zlatých klasoch.

FOTO – Marek Neumahr
Pokazený televízor zberači odviezli do Zlatých klasov. FOTO – Archív redakcie

„Ja si nemyslím, že je to problém. Problém by bol, keby to všetko skončilo v lesoch, v Dunaji a inde. Títo ľudia robia životnému prostrediu ešte službu,“ odpovedá nám na stretnutí starosta Zlatých klasov Marek Rigó na otázku, ako vníma, že v jeho obci končí odpad z mnohých bratislavských a iných domácností.

„Uvedomme si, že keby títo ľudia nerobili tento zber, vyzerala by naša príroda ešte horšie,“ naznačuje s tým, že mnohí svoj odpad vyhadzujú za dedinu, lebo sa im nechce cestovať na zberný dvor.

V Zlatých klasoch žije okolo 60 % obyvateľov rómskej národnosti. Práve v časti dediny prevažne obývanej nimi vidíme najväčšiu koncentráciu domov, ktorých dvory sú plné starých kosačiek, počítačov či starých áut a ich častí. Na mnohých miestach parkujú dodávky, niektoré majú na streche aj pripnuté megafóny.

Pre mnohých ľudí je biznis s darovaným odpadom cesta, ako prežiť. FOTO – Kristína Červeňáková

Starosta sa snaží pracovať na zlepšení kvality ich života a zapájať ich do fungovania obce. „Je to ich cesta, ako si vedia pomôcť,“ hovorí o zberačoch odpadu Rigó s tým, že pre ľudí, ktorí žijú v ťažkej sociálnej situácii je to spôsob, ako si privyrobiť na prežitie. „Tí ľudia aj vďaka tomuto nejak žijú. Predstavte si, že by to nemali a začali by kradnúť.“

Do prírody vyhadzujú aj mnohí miestni

Zlaté klasy sú mnohým Bratislavčanom známe ako miesto, kde končia staré spotrebiče a iné odpady. Roky sa kopili na veľkej skládke za dedinou, ktorú v roku 2013 zachvátil ťažko uhasiteľný požiar.

Následne ministerstvo životného prostredia vyčlenilo financie na jej sanáciu, ktorá práve prebieha a v roku 2023 by mala byť ukončená. Obec zároveň otvorila zberný dvor, kam môžu všetci bezplatne uložiť svoj odpad. Keď prechádzame okolo, je na ňom čulý ruch.

Skládka v Zlatých klasoch je už takmer uprataná. FOTO – Kristína Červeňáková

Starostu sa pýtame, či sa ale nebojí, že dôjde k znečisteniu životného prostredia v obci nepredajnými zvyškami odpadu alebo pri neodbornej manipulácii s ním. Hovorí, že nie, lebo miestni vyzbierané spotrebiče nerozoberajú, ale celé ich predávajú autorizovaným firmám.

„Zberači odovzdávajú chladničky, práčky alebo baterky osobám, ktoré na to majú oprávnenie v celku.” Miestni si podľa neho nebudú znečisťovať svoju vlastnú dedinu či dvory a ak by staré televízory končili niekde v priekope, bolo by to pre životné prostredie ešte horšie.

FOTO – Kristína Červeňáková

Čierne skládky v obci podľa neho vznikali aj preto, že im tam odpad navážali obyvatelia iných obcí. „Keď si niekto myslí, že nemá kde vyložiť odpad, dovezie ho ku nám do Zlatých klasov. To sa týka aj psov,“ sťažuje sa.

Čierne skládky sú však rýchlo vyčistené, pretože ako starosta hovorí, malá kopa pýta viac, čomu treba rýchlo zabrániť. Vonku tak stretávame mužov v reflexných vestách s vozíkmi a upratovacím náradím, ktorí priebežne čistia ulice a ani v aplikácii Trashout na nahlasovanie čiernych skládok v okolí obce nevidíme žiadne hlásenie.

Elektroodpad ako riziko pre zdravie aj životné prostredie

Povolenia na zber a predovšetkým spracovanie elektroodpadu, ale aj iných druhov odpadu, je potrebné mať aj z bezpečnostných dôvodov. „Viaceré bežné elektroodpady obsahujú nebezpečné časti,“ hovorí odborník na elektroodpad Červenka z Natur-Packu.

„Chladničky, mrazničky a klimatizácie obsahujú v chladiacich systémoch nebezpečné plyny alebo tekuté látky. V obrazovkách a monitoroch sú to najmä ťažké kovy. Tak isto ťažké kovy sú aj v žiarivkách a svetelných zdrojoch. Pri batériách sú najväčším problémom kyseliny, olovo alebo aj ďalšie ťažké kovy. Pri neodbornej manipulácii unikajú do prostredia škodlivé látky vo forme výparov alebo kvapalín.”

Rovnakým rizikom ako neodborné rozoberanie je elektroodpad, ktorý ľudia vyhodia do voľnej prírody, či na čiernu skládku. Tých sú na Slovensku tisíce a každý rok pribúdajú ďalšie. Ministerstvo životného prostredia radí nelegálne skládky nahlasovať na Zelenú linku prostredníctvom telefónneho čísla 0800 144 440, alebo e-mailom na adresu zelena.linka@enviro.gov.sk, ktorá informácie o nich potom posunie úradu zodpovednému za jej upratanie. Len za minulý rok takto nahlásili takmer tisícku skládok.

Zlepšiť treba aj sociálnu situáciu ľudí

V prírode však môže vaša chladnička skončiť aj po tom, ako ju v dobrej viere odovzdáte zberačom odpadu. Štefan Červenka popisuje, že zberači používajú rôzne fígle. „Keď im dáte hodnotnejší elektroodpad, tak zoberú čokoľvek ďalšie, čoho sa potrebujete zbaviť, niekedy vám za to ponúknu aj menšiu sumu, aby sa dostali k cenným surovinám,“ popisuje.

Vypočujte si o triedení a recyklácii elektroodpadu viac v podcaste so Štefanom Červenku z Natur-Packu:

„Ľahko zdemontovateľných nehodnotných materiálov sa priekupníci zbavia často ešte vo vašej lokalite, aby šetrili priestorom vozidla. Tak sa vám ľahko môže stať, že vašu vykuchanú chladničku nájdete v priekope alebo v potoku bez kompresora a medených skrutiek,“ varuje. Ak teda zberači odpadu nevedia preukázať povolenia na zber a spracovanie odpadu, odborníci radia im ho do rúk nedávať a kontaktovať políciu.

Okrem vzdelávania o odpadoch je ale potrebné zlepšiť aj sociálnu situáciu ľudí, pre ktorých je zber odpadu cestou, ako prežiť. „Mne je ich ľúto, že musia takto chodiť a žobrať o odpady,” hovorí starosta Zlatých klasov.

Sociálne dávky sú však na Slovensku nízke, Rómovia majú problém získať prácu, a tak je pre nich takmer nemožné vymaniť sa chudoby. „Aj takýto zber by sa dal legalizovať,” navrhuje v závere Rigó riešenie prospešné pre všetky strany.

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

Andrea Uherková

Prírodný cintorín nie je len alternatíva

Keď sme v roku 2017 ako Živica zakladali s mestom Zvolen prvý prírodný cintorín na Slovensku, prezentovali sme ho ako alternatívu voči tomu konvenčnému. Ako voľbu pre ľudí, ktorí hľadajú inú cestu. Takú, ktorá ide ruka v ruke s rešpektom voči prírode i ľuďom. Mysleli sme si, že vo Zvolene pôjde skôr o nadčasovú a okrajovú záležitosť, ktorá si bude nachádzať cestu k verejnosti pomaly. Zrejme sme však neodhadli pripravenosť spoločnosti na túto možnosť.

Kristína Červeňáková

Pochádzajú živočíšne potraviny od šťastných zvierat?

Veselé kravičky na obaloch mliečnych čokolád či syrov, teliatko túliace sa k matke na krabici od mlieka, šťastné pobehujúce ovečky, kuriatka či prasiatka na lúkach… 

Andrea Uherková

Sila kvetov

Záhradnícke nožnice nosím v kabelke tak, ako iné ženy rúž. Len sú o čosi väčšie a ťažšie. Aj v to skoré ráno s nimi kráčam po boku. Vytiahnem ich len čo zahnem z poslednej ulice sídliska na strmý blatistý kopček, ktorý ma vedie poza ploty záhradkárskej kolónie.

Kristína Červeňáková

Majú vlastné lietadlo, na emisie pozerajú zvrchu

Pamätám si, ako som sa na základnej škole hanbila za to, že som nikdy neletela lietadlom. V našej triede bolo prestížou, keď niekto na letnú dovolenku letel. Samozrejme, nikto z nás vtedy ani len netušil, aký dopad má letecká doprava na našu planétu. 

kristina-hudekova
Kristína Hudeková

Óda na klimatizovanú električku. Or not?

Ak vždy len nájdeme super spôsob, ako sa dopadom našich vlastných činností vyhnúť, ako sa z nich poučíme?

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner