Korona presunula množstvo tried na školské dvory. Kým na Slovensku takto ešte len učiť začíname, v Českej republike je tento koncept zaužívaný už dávnejšie. Rozprávali sme sa s expertmi, aký benefit prináša žiakom a aj samotným učiteľom.
Vyučovanie vonku je na Slovensku stále častejšie. Proces presunu časti vyučovania von urýchlila práve pandémia, ktorá sa postarala o poriadne komplikácie vo všetkých oblastiach našich životov, pričom vzdelávací systém patrí k najviac postihnutým. CEEV Živica preto počas koronakrízy všemožne podporovala učiteľov, ktorí chceli zostať s deťmi v kontakte a učiť sa na čerstvom vzduchu. Platforma outdoorového vzdelávania Hurá von, ktorú podporuje IKEA mala mimoriadny ohlas.
„Väčšina učiteľov bola veľmi nadšená a ocenila metodiku na učenie vonku, ktorú sme pre nich pripravili. Niektorí však mali rešpekt a je aj skupina pedagógov, ktorá si to vôbec nevie predstaviť. Snažíme sa preto o tom veľa rozprávať a ukazovať príklady, ako to ide. Učenie vonku má byť spôsob doplnkovej výučby na školách, nejde nám o to, aby sa celá výučba presunula von z lavíc,“ vraví Ivana Poláčková zo živičnej platformy Hurá von!. Dodáva, že tí, ktorí to nechceli ani skúsiť boli najčastejšie starší pedagógovia. Desiatky rokov učia v triede a jednoducho si nedokážu predstaviť, že sa to dá aj inak.
Lepšie aj pre učiteľov
Na Slovensku je tradícia učenia vonku ešte veľmi mladá, aj preto sa inšpirujeme u našich českých susedov, kde to skúšajú už dlhšie. Ani tam to však nešlo a stále nejde úplne hladko. Veľkú zásluhu na tom, že sú však v tejto téme predsa len niekde inde ako my, má Justina Danišová zo Vzdelávacieho centra TEREZA v Starom Měste v okrese Uherské Hradište a Martin Kříž z Ekocentra Chaloupky.
„Niektorí učitelia sú inšpiratívni, vyhrávajú ceny, dávajú rozhovory, učia ďalších pedagógov ako na to. Iní sú konzervatívni, hľadajú skôr prekážky ako príležitosti k výučbe vonku. Cítim ale, že sa doba láme, o semináre je obrovský záujem, máme mraky priaznivcov a podporovateľov,“ vraví Justina Danišová s tým, že presvedčiť učiteľov nestačí, aj keď je to, samozrejme, zásadná podmienka. „Z témy učenia vonku treba spraviť moderný a potrebný trend v spoločnosti. Zapojiť aj rodičov, vychovávateľov, vedenie školy, vyučujúcich na vysokých školách a tak ďalej. Je treba cieliť na celospoločenskú zmenu,“ dodáva.
Učiť vonku sa podľa lektorov dá každý predmet a v každom ročnom období. „Treba len vybrať vhodné témy a kombinovať vonkajšiu výučbu s učením v triede. Na hodine slovenčiny si deti vonku prirodzene precvičia motoriku alebo výslovnosť, naladia sa na tému a keď sa vrátia do triedy, využijú to napr. pri písaní písmen a skladaní slov a viet,“ približuje Ivana Poláčková. Podľa nej na učenie vonku neexistuje zlé počasie, len nedostatočné vybavenie. Učiť vonku sa dá aj keď je sneh – fyzika alebo výtvarná výchova sú na to ako stvorené.
Českí lektori s ňou do bodky súhlasia a pridávajú ďalšie príklady. Najlepšie sa podľa nich pod holým nebom učia menej akademické, teda skôr praktické predmety ako počty, zlomky, štatistiky, sloh, slovná zásoba, literárna kreativity, biológia a podobne. Trošku horšie to už ide napríklad s rozbormi viet, či literárnou históriou, no ani to nie je nemožné učiť v prírode. Väčšina tých, ktorí tento spôsob učenie odskúšali tvrdí, že to má množstvo prínosov.
„Deti majú väčší záujem o učenie, dosahujú lepšie výsledky. Učenie vonku dokáže zapojiť aj žiakov, ktorí majú v triede vzdelávacie problémy, deti sa totiž vonku lepšie sústredia, viac spolupracujú. Hýbu sa (dokonca viac, ako pri telocviku v telocvični), prepojujú hemisféry, pracujú rukami,“ vysvetľuje Martin Kříž s tým, že nezanedbateľné benefity sú aj tie súvisiace so zdravím detí aj učiteľov, Posilňujú si fyzickú kondíciu aj psychické zdravie. „Výskumy ukazujú, že aj pedagógovia učia vonku radšej, znižuje sa ich riziko vyhorenia, pobyt vonku im zlepšuje náladu a vzájomné vzťahy v triede.“
Učenie vonku nie je žiadna novinka
Učenie vonku nie je žiaden moderný výmysel. Je staré ako dejiny civilizácie. Justina Danišová pripomína, že len ostatných sto rokov sa výuka presunula výlučne do tried, kde svet vonku premietame do učebníc, videí a plagátov.
„Ale pokiaľ ide o propagáciu výuky vonku ako takú a odklon od tradičného učenia, asi by sme v našich končinách nemali zabudnúť spomenúť Eduarda Štorcha a jeho Detskú farmu. No a pokiaľ ide o nás, tak na Chaloupkách učenie vonku propagovala už zakladateľka Chaloupek Květa Burešová v 90. rokoch. Učila hlavne v školskej záhrade. Vzdelávacie centrum TEREZA podporovalo učiteľov v učení vonku v rámci dlhodobých medzinárodných programov GLOBE či Les v škole,“ vysvetľuje Martin Kríž, prečo je Česká republiky v tejto téme dnes ďalej ako Slovensko.
Ako dodáva, inšpiráciou pre nás môžu byť aj severské štáty, kde majú učenie vonku dokonca doporučené. Avšak o tom, že presvedčiť naozaj všetkých učiteľov nie je také jednoduché svedčí aj to, že i napriek tomu tam touto formou vzdeláva len 20 percent pedagógov. Oproti českým 4 percentám je to však i tak veľký pokrok.
Ako na to?
Pandémia bola v tejto oblasti paradoxne katalyzátorom pozitívnych zmien. Učenie vonku je z tohto hľadiska bezpečnejšie, keďže vírus sa najviac prenáša v uzavretých priestoroch. Odborníci upozorňujú, že sa, žiaľ, tretej vlne pandémie zrejme nevyhneme, a tak je podľa Ivany Poláčkovej leto ideálnym časom na prípravu na vzdelávanie po novom.
„Počas prázdnin okrem relaxu mnoho učiteľov absolvuje inšpiratívne letné školy alebo sa samoštúdiom vzdeláva v rôznych oblastiach. Je to priestor, keď si môžu pedagógovia, ale aj rodičia prelistovať metodiku na učenie vonku, aby boli v septembri pripravení a mohli sa s deťmi zmysluplne vzdelávať aj mimo triedy,“ nabáda Ivana Poláčková.
Možností na štúdium majú neúrekom. Inšpirácie nájdu na sociálnych sieťach, napríklad v skupine Hurá von!. Naši českí kolegovia napísali príručku Učíme se venku, ktorá je k dispozícii bezplatne. Mnoho nápadov je aj na webe projektu Živice Hurá von!.
„Workshopy a semináre, metodiky, festivaly a kurzy budeme samozrejme organizovať aj naďalej. Niečo už je tradícia, no skúšame aj novinky – napríklad video o tom, ako učiť vonku fyziku. Na konci septembra spúšťame posledný tohtoročný online kurz Učíme se venku, kam sa nám každoročne prihlasujú aj záujemcovia zo Slovenska SR,“ vraví Justina Danišová.
„Metodika na učenie vonku pre základné školy je už teraz voľne dostupná na našom webe a záujemcovia si ju môžu objednať aj v tlačenej verzii len za cenu poštovného,” hovorí Ivana Poláčková. “Chceme tiež pokračovať vo webinároch a kurzoch pre školy, ponúkame ich v rámci projektu Školy v “oute”, ale aj individuálne. Chodíme priamo do škôl a spolu s pedagógmi v okolí ich školy tvoríme nápady na vyučovanie konkrétnych predmetov. Neraz zistia, že aj malý kúsok zakvitnutého trávnika či kopa štrku na ihrisku ponúka množstvo inšpirácií a pomôcok na vyučovanie. Snažíme sa maximálne využiť potenciál okolia a inšpirovať ich k tomu, aby hľadali témy, ktoré učia priamo v teréne,“ ubezpečuje.
Rozhodne to stojí za to skúsiť. A nielen preto, že učenie vonku môže byť spôsob ako zvládnuť vzdelávanie v čase pandémie. Všetci traja naši respondenti sa zhodujú v tom, že by malo byť súčasťou vzdelávacieho procesu aj v bežných bezpečných časoch. „Učením vonku deti dokážeme nielen viac zaujať, ale zároveň tak zvyšujeme aj ich senzitivitu voči prírodnému prostrediu. Verím, že z nich potom vyrastú tolerantnejšie bytosti vnímavejšie k tomu, čo sa vôkol nich deje, “ uzatvára Ivana Poláčková z CEEV Živica.
Články z rubriky VZDELÁVANIE
Profil autora:
Vyštudovala Filozofickú fakultu UK, odbor história a slovenský jazyk a literatúra. Vyše 20 rokov pracuje v médiách, za svoju žurnalistickú prácu získala niekoľko novinárskych cien od Literárneho fondu a Slovenského syndikátu novinárov. Zaujíma ju komunálna politika, aktivity samospráv, komunitný život a kultúra.
