fbpx
Enviro

Triedenie odpadu na cintorínoch funguje zle. Môžu za to materiály, ktorými zdobíme hroby

Vence s plastovými stuhami, svietniky zo skla s plastom, či LED svetielka. Žiadna ozdoba hrobu nevydrží večne, no jej cesta na Slovensku stále najčastejšie končí na skládke odpadu. Pozreli sme sa na to, prečo to tak je a čo viete aj vy urobiť preto, aby sa množstvo tohto nevyužiteľného odpadu zmenšilo.


Aktualizované 30.10.2020

„Pokusy o triedenie odpadu na cintorínoch dopadli vždy veľmi zle.“ Takto by sa dali opísať pokusy zaviesť triedený zber odpadu na cintorínoch asi po celom Slovensku, nielen v Trenčíne, odkiaľ nám takáto odpoveď prišla. Mnohé obce obyvateľom skúsili ponúknuť kontajnery na triedený zber, no často im to prinieslo skôr viac škody ako úžitku. Museli zainvestovať do zriadenia kontajnerov na triedený zber, no nakoniec často vytriedený odpad aj tak skončil na skládke.

„V minulosti boli pokusy triediť odpad na cintorínoch, ale občania nerešpektovali účel nádob a v konečnom dôsledku všetok odpad končil na skládke,“ konštatuje za Trenčín hovorkyňa Erika Ságová. Odpad z cintorínov sa totiž vo väčšine prípadov skladá z rôznych ťažko oddeliteľných druhov materiálu. Sklo s plastom, plast s voskom, kvety s drôtmi a plastovými stuhami či nerecyklovateľné umelé kvety. „Občania by museli každý jeden predmet, ktorý chcú vyhodiť, rozobrať na jednotlivé druhy odpadov, napríklad zo živého venca pooddeľovať plastové stuhy či iné ozdoby, kovové spony,“ hovorí Ságová. A to málokomu chce.

Obrázok od Goran Horvat z Pixabay

Ak by sa ľuďom aj podarilo jednotlivé materiály ako sklo a plast od seba oddeliť, stále je možné, že ich nebude možné zrecyklovať. „Na prvý pohľad vyzerá, že odpady, ktoré sa produkujú na cintorínoch vo veľmi veľkom množstve sa dajú triediť na viac zložiek, avšak plasty a sklo, ktoré sa používajú na výrobu kahancov, nie sú tie typy plastu a skla, ktoré sa dajú triediť,“ tvrdí riaditeľ bratislavských cintorínov Marianum Boris Šramko. Sklo so špeciálnou úpravou, ťažko identifikovateľné plexisklo či materiál znečistený voskom robí pri recyklácii problémy.

Riešením je bioodpad

Len bratislavské cintoríny vyprodukujú ročne 1000 ton odpadu, pričom najväčšia časť vznikne práve počas blížiacich sa sviatkov zosnulých. Zhruba polovicu tohto objemu tvorí bioodpad, ktorý je možné skompostovať, ak je vytriedený správne. Napríklad na cintoríne v Petržalke bioodpad aj zmesový odpad zbierajú do polozapustených podzemných kontajnerov, ktoré pre ľudí dostupnejšie. „Tu vidíme, že bioodpad nám tvorí zhruba polovicu všetkého odpadu, čo je naozaj veľmi významná zložka,“ hovorí Šramko.

Triedenie bioodpadu tak dokáže cintorínom priniesť aj významné šetrenie financií. „Spracovanie bioodpadu je až o 70 % lacnejšie ako vývoz a likvidácia zmesového odpadu.“

Pozrite si viac vo videu od našich partnerov z NATUR-PACK:

Dôležité ale je, aby boli kontajnery na bioodpad pre ľudí dostupné, pretože platí, že čím ďalej za nimi musia chodiť, tým menej sú ochotní tam vytriedené zložky odniesť. „Zatiaľ sa nám podarilo na našich cintorínoch vybudovať kontajnery na bioodpad len pri hlavných vstupoch pri cintorínoch. Je to teda pre ľudí trochu náročnejšie, lebo musia biozložku doniesť ku vchodu,“ hovorí šéf bratislavských cintorínov.

Aj keď bioodpad ľudia do správneho kontajnera prinesú, často spolu s ním vyhodia aj zložku, ktorá tam nepatrí. „Napríklad pozbierajú listy okolo svojho hrobu, dajú ich do igelitového vreca a spolu s ním to hodia do kontajnera na bioodpad,“ popisuje Šramko. Keď sa v kontajneri takéhoto znečistenia nazbiera viac, nie je ho už možné poslať do kompostárne. „Stačí pritom naozaj tak málo – chytiť tú tašku, vysypať jej obsah do bioodpadu a tašku dať do iného kontajnera.“

Správcovia bratislavských cintorínov si pomáhajú, ako vedia. Dostali nástroje, ktorými vedia z nádob na bioodpad nevhodné zložky vybrať. A snažia sa ľudí ku správnemu triedeniu vzdelávať.

Myslieť vopred

Ak nechceme zo sviatkov zosnulých urobiť sviatky odpadu, musíme na to myslieť už pred príchodom na cintorín. „Snažíme sa apelovať na občanov, aby sa už pri nakupovaní ozdôb na hroby snažili myslieť na to, že sa to raz stane odpadom, ktorý je väčšinou nerecyklovateľný. Snažíme sa ich vyzývať, aby uprednostnili prírodné ozdoby bez zbytočných plastových doplnkov. Sila spomienok, starostlivosť o pietne miesto, samotná účasť a zapálenie len jedného kahanca sú určite rovnako silné a úctivé ako zaplniť hrob rôznymi plastovými či kombinovanými predmetmi,“ hovorí za Trenčín Erika Ságová.

ekocintorin
Príkladom sú prírodné cintoríny, napríklad zvolenská Záhrada spomienok. FOTO – Archív Živica

Ekofunebráčka Monika Suchánska zo Záhrady spomienok radí na výzdobu hľadať lokálne kvetinové farmy, alebo využiť vlastnú záhradu či kvety, ktoré nazbierame sami v prírode. „Toto môže byť celkom príjemný spôsob, akým vyjadríme spomienky na našich blízkych. Môžeme zbierať tie prírodniny, ktoré nám zosnulého niečím pripomínajú. Takto vznikne nielen ekologický, ale aj osobnejší kvetinový dar.“

Ak chceme na hrob priniesť sviečky, môžeme si vybrať bezobalové sviečky z rastlinného alebo včelieho vosku a vložiť ich do akéhoľkovek skleného pohárika. Sviečky si tiež môžeme vyrobiť aj doma zo zvyškov vosku a umiestniť ich na hrobe do skrinky, do ktorej sa dajú dlhé sviečky vložiť a vietor ich nesfúkne. „Prípadne môžeme na hrob priniesť misu s pieskom, do ktorého zapichneme dlhé bezobalové sviečky. Takto si to napríklad pamätám z detstva ja,“ hovorí Suchánska.

Photo by Ian Taylor on Unsplash

Bez zbytočného odpadu sa dajú vyrobiť napríklad aj vence či rôzne iné ozdoby z prírodných materiálov. Ideálne je na bezodpadovosť myslieť už pri zakladaní hrobu a napríklad namiesto kamennej dosky nechať možnosť na hrob nasadiť trvalky, ktoré sú pastvou pre oko, ale aj pre opeľovače.

Spomienky bez cintorínu

Pripomenúť si zosnulých vieme aj bez toho, aby sme na cintorín nosili rôzne ozdoby. „Môžeme si napríklad urobiť premietanie fotiek, čo sa dá aj v kontexte dnešnej situácie dobre preniesť do online priestoru, k čomu sa môžu pridať aj vzdialenejší členovia rodiny. Môžeme si urobiť výlet na miesto, kam sme so zosnulým za života radi chodili alebo si uvariť obľúbené spoločné jedlo a recept zdieľať so širšou rodinou, ktorá s nami v tejto chvíli osobne byť nemôže,“ radí Suchánska.

Dohodnúť sa viete aj na zdieľaní spomienok na zosnulého v rámci rodiny. „Môžu to byť zábavné historky z jeho života, obľúbené básne či pasáže kníh, hudba či typické recepty, ktoré rád varil. Môžete si preposlať fotky a vytvoriť z nich online prezentáciu. Čokoľvek, čo vám dodá pocit blízkosti s ostatnými pozostalými môže byť hojivé,“ radí odborníčka.

Odpad vytriediť doma

Nedostupnosť nádob na triedený zber odpadu či nevedomosť o triedení spôsobuje, že zmesové kontajnery na cintorínoch plní aj odpad, ktorý by bolo možné zrecyklovať.

„Pri tvorbe reportáže o odpadoch na cintorínoch sme nazreli do nejedného zmesového kontajnera. A to čo sme v ňom našli nás nepotešilo. Je to podobné ako so zmesovými kontajnermi všade inde. Aj tie na cintorínoch sú plné materiálov, ktoré by sa mali po správnosti vyhodiť do triedeného zberu,“ hovorí Marek Brinzík z organizácie NATUR-PACK. V zmesových kontajneroch na cintorínoch našli papierové tašky, PET fľaše, plechovky či sklo.

Najistejšou cestou, ako zabezpečiť, aby odpad zbytočne neskončil na skládke je dať si pozor na to, aké materiály na cintorín prinášame a ak ich nie je možné vytriediť priamo na mieste, vziať ich do triedeného zberu domov. „Týmto spôsobom každý z nás môže prispieť k menšiemu množstvu odpadov putujúcich na skládky odpadov,“ uzatvára Brinzík.

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Fontánky s vodou na pitie by mohli byť aj v našich múzeách a galériách

Vonku je cez tridsať stupňov Celzia. Lekári radia – nezabúdajte piť. Ak trávite deň poznávaním mesta, človek potrebuje aj litre vody. Väčšina ľudí, ktorých som stretla na nedávnej ceste po americkom východe, mala fľašu v ruke alebo v batohu.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Jeden nikdy nevie

Fascinuje ma, že píšeme rok 2024 a médiá seriózne publikujú vyjadrenia človeka, ktorý na vlastné oči videl, že Zem je guľatá. A to na dôkaz toho, že vysoký štátny úradník sa mýli. Mám pocit, že sa mi sníva. To akože potrebujeme, aby nám niekto reálne demonštroval, že elektrina kope na dôkaz existencie prúdu alebo potrebujeme vidieť vybuchnúť dynamit, aby sme uverili, že trhaviny majú explózne účinky?

Vlad Jackovyj

Výnimočný dátum nielen pre Ukrajincov, ale aj pre Slovákov

Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorého spájalo neobyčajné priateľstvo s Pavlom Jozefom Šafárikom.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner