Slovensko podľa najnovších štatistík vyniká v zbere použitých batérií

Kým v predošlých rokoch sme na Slovensku vyzbierali okolo polovice množstva predaných batérií a akumulátorov, v najnovších údajoch Eurostatu sme narástli na 91 %. Za tento zlomový nárast podľa štatistiky môžu nepresnosti v našom národnom sledovaní.

Ak by aj miera zberu batérií na Slovensku takto prudko narástla, stále sa nedarí vyzbierať úplne všetky batérie, ktoré sa na Slovensku predajú. Časť z nich teda končí na skládkach odpadu, vo vašich skriniach v domácnosti, či vo voľnej prírode.

Celoeurópsky priemer úspešnosti zberu je 46 %, pričom po Slovensku nasleduje v tabuľke Poľsko so 66 %, ktoré sú tiež skokovým nárastom. Na opačnom konci poradia sa nachádza Chorvátsko, Malta a Rumunsko s menej ako 30 % úspešnosťou zberu.

Ročne sa v Európe predá 226-tisíc ton batérií, pričom spätne sa zozbiera okolo 100-tisíc ton. Celkovo predaj batérií a akumulátorov jemne rastie. V roku 2009 sa ich v EU predalo 208-tisíc ton, v roku 2017 to už bolo 226-tisíc ton.

Rastie aj miera zberu batérií na recykláciu. Kým v roku 2009 sa v EU podarilo zozbierať len 55-tisíc ton, v roku 2017 to už bolo o 80 % viac. Väčšine krajín EU sa tak podarilo dosiahnuť európsky cieľ, ktorým je zber 45 % predaných batérií.

Rozklad batérie vo voľnej prírode by trval okolo 500 rokov, pričom sa z nej uvoľnia toxické látky, ktoré môžu ohroziť aj naše zdravie. Napríklad olovené batérie, ktoré sa používajú predovšetkým v autách, stoja za 80 % svetovej spotreby olova. Olovo je pritom pre človeka veľmi nebezpečné, no efektívne sa recykluje.

Batérie na skládke teda môžu kontaminovať pôdu a vodu toxickými chemikáliami a ťažkými kovmi, v spaľovni sa zas niektoré z týchto látok môžu uvolniť do ovzdušia.

Dôležité je tiež zachovanie vzácnych surovín na opätovné použitie. S nárastom popularity bezdrôtových zariadení bude vzrastať aj počet potrebných batérií, preto je dôležité zachovať čo najväčšie množstvo zo surovín na ich recykláciu.