fbpx
Enviro

Zásadná zmena v bratislavskom odpade: po pochybnostiach o recyklácii už nebude plasty triediť súkromník, ale mesto

Odpad vytriedený Bratislavčanmi doteraz prúdil k firme s pochybnou minulosťou. Tá ho roztriedila a rozhodla, čo sa zrecykluje a čo spáli. Hoci mala špičkovú techniku, pri plastoch dosahovala nízke čísla. Mesto si myslí, že samo to bude robiť lepšie. Za triediacu linku firmy zaplatí milióny eur.


Na tejto téme sme pracovali v spolupráci s Denníkom N.

Obsah žltých kontajnerov na plasty nie je možné poslať priamo na recykláciu, najprv ho treba rozdeliť na jednotlivé druhy podľa materiálu, veľkosti či farebnosti. Pre mestskú zberovú spoločnosť OLO to roky zabezpečovala externá firma Bratislavská recyklačná.

Hoci mala najmodernejšiu optickú linku na Slovensku, dokázala na recykláciu poslať len 30 percent vytriedených plastov. Tvrdila, že v odpade hlavného mesta nie je viac plastov, pre ktoré by na trhu existoval recyklátor.

Podľa údajov Natur-Packu, organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorá platí triedený zber v Bratislave, pritom dokáže Žilina zrecyklovať 58 percent, Stará Ľubovňa 60 a Prešov až 65 percent komunálnych plastov.

Zmluva s Bratislavskou recyklačnou na dotrieďovanie odpadu mala pôvodne vypršať v júli 2022. OLO firme ešte v decembri minulého roka oznámilo, že ju ďalej nepredĺži. Napokon sa so spoločnosťou dohodlo, že spoluprácu ukončia ešte skôr – a triediacu linku získa mesto.

Linka za takmer 3,5 milióna eur

„Dnes je historický deň, pretože Bratislava vyhlasuje samostatnosť v staraní sa o svoje odpady – plasty a papier,” oznámil v pondelok, 20. septembra primátor hlavného mesta Matúš Vallo (nez.).

Po mesiacoch rokovaní našiel magistrát dohodu s Bratislavskou recyklačnou. OLO odkúpi automatizovanú triediacu linku za 3,5 milióna eur, ďalších 400-tisíc bude stáť urovnanie sporov a zmluvných vzťahov. Ak by mesto muselo linku zaobstarať nanovo, podľa hovorkyne magistrátu Kataríny Rajčanovej by vyšla na minimálne 4,1 milióna eur.

Mesto však predpokladá, že post-covidový nárast cien materiálov aj prác by mohol zdvihnúť cenu až na 5,4 milióna eur. Navyše, obstaranie či postavenie novej linky by trvalo – podľa magistrátu najmenej 26 mesiacov, kvôli povoľovaniu pravdepodobne viac.

Ešte koncom mája Bratislavská recyklačná nevedela, či mestu linku predá. „Máme ešte rok a pol (do uplynutia zmluvy, pozn.). Uvidíme, ako sa bude vyvíjať trh,“ tvrdil právnik spoločnosti Radovan Stretavský. Čo sa zrazu zmenilo? Firma na otázky Denníka N a portálu čierna labuť neodpovedala.

Triediaca linka v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Jednoznačné vysvetlenie neposkytlo ani mesto. Uviedlo len, že „nároky jediného akcionára a OLO sú ambicióznejšie ako bola obchodná stratégia doterajšieho majiteľa”. A tiež, že podľa nich je pre efektívnosť procesu „nevyhnutné a absolútnym pravidlom v rámci zberových spoločností, že zber, zvoz a dotrieďovanie je pod jednou strechou.”

Bratislava chce recyklovať viac

Ambíciou magistrátu je „v krátkodobom horizonte” zvýšiť mieru triedenia a najmä recyklácie plastov na 45 percent – teda asi o 10 až 15 percent viac než dnes.

Mesto tvrdí, že „odovzdané recyklátorom boli (doteraz, pozn.) iba tie komodity, ktoré mali pre Bratislavskú recyklačnú obchodný zmysel z hľadiska dosiahnutia zisku.”

Čo z plastov nešlo na recykláciu, mohla firma podľa zmluvy s OLO-m poslať do spaľovne za 5 eur na tonu. Bežne pritom spálenie tony odpadu stojí okolo 100 eur. Podľa magistrátu to bola „výnimočne bezkonkurenčná” cena a „nemotivujúca k dotrieďovaniu.” Primátor Matúš Vallo hovoril o „absolútne amorálnej a nevýhodnej” zmluve.

Sporný kontrakt OLO-a uzatváral ešte v roku 2017 predchodca Bratislavskej recyklačnej firma Vassal EKO. Neskôr sa objavili fotky, na ktorých vidno na jachte vtedajšieho majiteľa Vassal EKO Michala Kováča a vtedy šéfa OLO-a Branislava Cimermana. Obaja konflikt záujmov popreli. V roku 2018 Vassal zmenil majiteľa aj názov, zmluva s OLO-m však zostala.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Bratislavská recyklačná v májovej reportáži Denníka N a portálu čierna labuť odmietla, že by na recykláciu posielala len plasty, na ktorých vie zarobiť. „To, čo sa dá umiestniť (na trh) aj za mínusovú hodnotu, to sa umiestňuje,“ povedal jej obchodný riaditeľ Martin Andrejčák.

To je najmä obsah žltých nádob, ktorý sa zrecyklovať síce dá, no často za to treba zaplatiť – napríklad škatule od džúsov, takzvané tetrapaky.

„Už to nebude triedenie, ktoré má mať nejakú ekonomickú výhodu pre niektorého dodávateľa,” opisuje Vallo, čo sa podľa neho v porovnaní s minulosťou zmení.

Postupný prechod pod mesto od septembra

Keď triediaca linka rozdelí plasty podľa materiálu, veľkosti či farby, zberové spoločnosti ich posúvajú recyklátorom po celej Európe. Pre Bratislavskú recyklačnú hľadal záujemcov externý partner, ktorý sa zhodnocovaniu odpadov venuje roky.

Mesto hovorí, že oni chcú prioritne hľadať odberateľov cez Natur-Pack, teda organizáciu zodpovednosti výrobcov, ktorá financuje triedený zber v Bratislave. OLO má zároveň oslovovať viacerých odberateľov vytriedených zložiek a vyberať najlepšie ponuky.

Pomôžte nám pre vás pripravovať aj ďalšie podobné články. Prispejte nám na darujme.sk

Magistrát predpokladá, že „v závislosti od pracovných pozícii” si na prevádzku linky ponechá zamestnancov, ktorí s ňou pracovali doteraz a doplní ich vlastnými ľuďmi. Prebratie triediacej linky má začať 21. septembra 2021 po tom, čo dobehnú „transakčné procesy”.

„To, že mesto bude dotrieďovať odpad pre recykláciu pred jeho energetickým zhodnotením vo vlastnej réžii, dáva Bratislavčankám a Bratislavčanom istotu, že triediť sa oplatí a výrazne napomáha, ak k triedeniu pristúpia zodpovedne už vo svojich domácnostiach,” sľubujú u Valla.

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Kedysi analytik v Aliancii Fair-play, dnes pomáha rozvíjať ocenenie Biela vrana. Knihožrút, ktorý chodieva rád pešo.

Názory

Kristína Červeňáková

Pochádzajú živočíšne potraviny od šťastných zvierat?

Veselé kravičky na obaloch mliečnych čokolád či syrov, teliatko túliace sa k matke na krabici od mlieka, šťastné pobehujúce ovečky, kuriatka či prasiatka na lúkach… 

Andrea Uherková

Sila kvetov

Záhradnícke nožnice nosím v kabelke tak, ako iné ženy rúž. Len sú o čosi väčšie a ťažšie. Aj v to skoré ráno s nimi kráčam po boku. Vytiahnem ich len čo zahnem z poslednej ulice sídliska na strmý blatistý kopček, ktorý ma vedie poza ploty záhradkárskej kolónie.

Kristína Červeňáková

Majú vlastné lietadlo, na emisie pozerajú zvrchu

Pamätám si, ako som sa na základnej škole hanbila za to, že som nikdy neletela lietadlom. V našej triede bolo prestížou, keď niekto na letnú dovolenku letel. Samozrejme, nikto z nás vtedy ani len netušil, aký dopad má letecká doprava na našu planétu. 

kristina-hudekova
Kristína Hudeková

Óda na klimatizovanú električku. Or not?

Ak vždy len nájdeme super spôsob, ako sa dopadom našich vlastných činností vyhnúť, ako sa z nich poučíme?

kristina-hudekova
Kristína Hudeková

Kým nebude neskoro

Stovky rokov nemáme, potrebujeme zmenu hneď. A veľkú. Práve zníženie emisií metánu by nám k tomu mohlo pomôcť.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner