Dilema srdca a rozumu je pre východoslovenských katolíkov veľmi bolestivá, no zdá sa, že veľmi pomaly si čoraz väčšia časť z nich uvedomuje, že kvalitnejší život im nezabezpečí tá strana, ktorá s nimi len zdieľa ich hodnoty, ale najmä taká strana, ktorá v prvom rade dokáže efektívne riadiť štát.
Osemnásty diel zo série blogov o východnom Slovensku.
Snáď s výnimkou relatívne malej Oravy vyznáva kresťanské hodnoty, a podľa toho sa aj orientuje vo voľbách, najviac ľudí práve v Prešovskom kraji. Ako každé voľby, aj tentokrát sú títo ľudia postavení pred otázku, do akej miery bude ich voľba podmienená ich hodnotovým presvedčením. Ide o nepríjemnú a neľahkú dilemu a v histórii moderného Slovenska snáď nebolo volieb, v ktorých by bola táto otázka nástojčivejšia než práve teraz.
Jeden môj silne veriaci príbuzný chcel isté obdobie voliť Kotlebu, lebo jednoducho uveril jeho apelom na kresťanské hodnoty a strašeniu pred skazeným Západom. Napokon zo svojho plánu vycúval, no udivujúce bolo, že tak neurobil preto, že Kotleba je jednoducho fašista, ale preto, že jeho okolie jeho voľbou systematicky opovrhovalo.
Ďalšia moja známa, ktorej záleží na vzdelávaní a životnom prostredí, našla významný prienik so stranou PS/Spolu, ktorá má o týchto dvoch rezortoch azda najlepšiu predstavu. Napokon jej hlas ale skončí zrejme u Matoviča, lebo ju neustále trápia pochybnosti zhmotnené v tajomnej vete: „Ale ja neviem, čo tie ich hodnoty…“ Hoci si uvedomuje, že z racionálneho hľadiska je hlas pre PS/S jednoznačne lepšou voľbou, zradila by tým svoje presvedčenie. Ak zahlasuje inak, zradí tým síce sama pred sebou svoje kritické myslenie, ale zrejme ide o druh zrady, s ktorou ešte dokáže žiť.
Napokon, ešte sú tu ľudia prevažne strednej a staršej generácie, ktorí systematicky a dnes už takpovediac zo zotrvačnosti volia KDH. Tu ale nastal predsa len istý posun, lebo aj títo skalní priaznivci vidia, že KDH, hoci obmenilo skoro celú kandidátku, nedokáže udržať krok s dobou a do kľúčových rezortov nevie ponúknuť ani zďaleka takých zaujímavých ľudí, ako iné strany. Dva dni pred voľbami mu reálne hrozí, že sa nedostane ani do parlamentu.
Ako vidno, dilema srdca a rozumu je pre východoslovenských katolíkov veľmi bolestivá, no zdá sa, že veľmi pomaly si čoraz väčšia časť z nich uvedomuje, že kvalitnejší život im nezabezpečí tá strana, ktorá s nimi len zdieľa ich hodnoty, ale najmä taká strana, ktorá v prvom rade dokáže efektívne riadiť štát.
Akokoľvek, medzi východoslovenskými veriacimi ale existujú aj ľudia ako jeden môj známy, ktorý nedávno povedal, že homosexuáli by len potrebovali vhodnú pomoc a usmernenie. Zakrátko vysvitlo, že ich orientáciu považuje za chorobu. Netrúfam si predstaviť, aké dilemy pred týmito voľbami zažíva on, no z jeho slov celkom isto možno dedukovať, že nad každodennými dilemami inak orientovaných ľudí sa zrejme ani na sekundu nezamyslel.
Ak ale platí to, čo vo svojej nedávnej eseji napísal izraelský historik Y. N. Harari, že voľby nie sú o hľadaní pravdy, či najlepších odborníkov, ale sú len vyjadrením našej túžby, potom sa východoslovenskí katolíci nemôžu nikdy pomýliť a možno im len ticho závidieť. Stačí im totiž len samých seba presvedčiť o tom, že ich túžba sa nemusí prekrývať ani s jednou stranou – úplne stačí, ak sa prekrýva s tou Božou.
Napokon je teda ich dilema možno omnoho ľahšia, ako by sa mohlo zdať.
Záhadou asi len navždy zostane to, ako vedia, že tie túžby sú rovnaké.
Články z rubriky NÁZORY
Profil autora:
