fbpx
Enviro

Namiesto sóje z dažďového pralesa či rybej múčky vyvíjajú krmivo z červíkov. Tie kŕmia aj nepredanými potravinami

 

Erik Nickman a Lukáš Matrka sú mladí startupisti, ktorí sa po štúdiu v zahraničí rozhodli na Slovensku rozbehnúť biznis s pozitívnym dopadom na životné prostredie. V Štúrove rozbiehajú farmu na výrobu krmných surovín pre chovy rýb či iných zvierat. Nebude v nich však žiadna sója, pre ktorú sa rúbu dažďové pralesy či mäsokostná múčka z nadmerne vylovených rýb, ale bielkovinový prášok z hmyzu. Tým dokážu znížiť ekologickú stopu výslednej potraviny aj o 40 %.


Na chove červíkov Erika zaujalo, ako veľmi efektívne to je. „To, ako dokážu niečo, čo je pre nás odpadom, premeniť na niečo hodnotné, pričom na to potrebujú minimum zdrojov a energie, je fascinujúce,“ hovorí.

Ako manažér v rybej farme jeseterov si všimol, že pre ich chov sa kupuje drahé špeciálne krmivo. „Tým, že som sa v tom nevyznal, tak som ako prvé začal googliť alternatívy. Keď jedia ryby v prírode bežne hmyz, tak prečo nie je aj v ich krmive? Dnes je tam prevažne rybia múčka, ktorá sa vyrába z bycatchu, teda nadlovených rýb.“ Veľa tohto lovu sa deje podľa Erika ilegálne, čiže nikto presne nevie, koľko zvierat zbytočne takto usmrtia.

Erik Nickman ukazuje, aké produkty vyrobia z lariev. FOTO – Autorka

Na Slovensku červíky pre krmivo zatiaľ nikto vo veľkom nechová, na západe to však už je pomerne bežná prax. „Stavajú sa tam veľké fabriky v tisíckach metroch štvorcových, kde už toho vyprodukujú toľko, že dokážu plnohodnotne nahrádzať sójovú alebo rybiu múčku v krmive za hmyziu,“ hovorí Erik.

Červíky z odpadu

S nápadom chovu hmyzu sa prvýkrát stretol počas štúdia v Ázii. Práve tam sa s hmyzom pracuje bežne nielen pri chove iných zvierat, ale aj v kuchyni pre ľudí. Pomáha tomu podľa Erika to, že tam nemajú tak prísne regulácie a hmyz napríklad môžu kŕmiť aj potravinovým odpadom, čo je v Európe zakázané.

„Spracovanie potravinového odpadu bolo práve prvou myšlienkou, ktorou sme chceli ísť, lebo sme vedeli, že je to problém, ktorý treba riešiť,“ vysvetľuje Erik. Na začiatku chceli larvy chovať len na odpade z obchodov, no to sa ukázalo ako veľmi komplikované z hľadiska logistiky aj legislatívy, ktorá zakazuje hospodárske zvieratá kŕmiť odpadom. „Môžeme spracovávať hocijaké potraviny, pričom to môžu byť len nepredané potraviny, nie odpad napríklad z domácností.“

Nepredané zelenina slúži ako krmivo pre larvy. FOTO – Erik Nickman

To je podľa Lukáša jedno z hlavných obmedzení, s ktorými teraz bojujú. „Tie larvy sú totiž vynikajúce v tom, že vedia spracovať skoro čokoľvek. Ovocie, zelenina, pečivo, zvyšky mäsa. Larvy samy o sebe limitované nie sú, limituje nás len legislatíva a regulácie,“ vysvetľuje.

Teoreticky by vedeli červíky kŕmiť aj potravinovým odpadom, avšak to by vyžadovalo veľa drahých zariadení na skladovanie či hygienizáciu a nedalo by sa z toho vyrábať krmivo. Dnes im tak Erik s Lukášom testujú nepredané ovocie a zeleninu, ale väčšine pripravujú kupované krmivo.

Nepredané potraviny z obchodov môžu v potrave pre larvy podľa Erika tvoriť okolo 10 %. Preto v Parkan Crudes práve pracujú na hľadaní investora a vybavení všetkých povolení pre zväčšenie chovu. „Našou ambíciou je výrobu zväčšiť, aby sme vedeli spracovať čo najviac zvyškov, či už je to z distribúcie ovocia a zeleniny alebo sú to nepredané potraviny zo supermarketov a iných sietí,“ hovorí Lukáš.

Do dvoch rokov by tak v Parkan Crudes chceli spracovávať 6,5 až 7-tisíc ton nepredaných potravín ročne. Zvyšných 90% krmiva by bolo najmä zo zvyškov z potravinovej výroby, napríklad hranoliek, piva, škrobu či mliečnych výrobkov. „Výhodou je, že tieto výrobne majú celoročne stabilne dostupný materiál.“

Zatiaľ len pre zvieratá

Na rôzne účely sa chovajú rôzne druhy hmyzu. Pre výrobu zvieracieho krmiva si Erik s Lukášom vybrali muchu čiernu (black soldier fly), ktorá je určená len pre zvieratá, no iné druhy hmyzu ako múčne červy či cvrčky sú už schválené aj pre ľudí. „Dnes už v Čechách a pomaly aj na Slovensku viete kúpiť pražené červíčie snacky, ale zatiaľ je to pre ľudí skôr pre zábavu,“ hodnotí Erik.

Mucha čierna, teda jej larva, dokáže skonzumovať veľké množstvo potravy a v porovnaní s iným hmyzom má kratší životný cyklus, takže z neho vedia chovatelia dostať za kratšiu dobu viac bielkovín.

Chovná stanica je zatiaľ v testovacom režime. FOTO – EN

Človeku by sa síce pri konzumácii tohto druhu bielkoviny nič nestalo, avšak legislatíva sa týmto novým zdrojom živín prispôsobuje podľa Erika len veľmi pomaly. „Rieši sa to posledných 8 -10 rokov. Pred schválením použitia v ľudskej potrave treba najprv mať kvantum dát a štúdií. Nestačí to dať ochutnať vzorke desiatich kamarátov,“ smeje sa Erik.

Z tony krmiva 400 kíl lariev

Začať s chovom týchto červíkov nebolo vôbec ľahké. „Na Slovensku nie sú prirodzeným druhom, takže sa dajú zohnať len zo špeciálnych chovných staníc alebo z Ázie. Snažím sa vždy kupovať vajíčka z Európy. Naštartovať sebestačný chov nám trvalo veľmi dlho,“ popisuje Erik.

Vajíčka sa liahnu tri – štyri dni, pričom potrebujú napodobnenie svojich prirodzených podmienok okolo rovníku. To znamená žiadne svetlo, ale vlhkosť a teplo. Keď sa vyliahnu, začínajú svoj hlavný životný cyklus, kedy iba jedia. „Vtedy rastú z pol milimetra na dva a pol centimetra,“ hovorí Erik.

Larvy pri presitovaní od hnojiva, ktoré za sebou zanechávajú. FOTO – EN

Krmivo z potravinových zvyškov pre larvy je kašovité. „Majú ho tam všetko naraz.“ Po týždni a pol sú larvy dospelé a prestávajú jesť. Vtedy ich oddelia od hnojiva, ktoré za sebou larvy zanechávajú, a ktoré má tiež výborné vlastnosti pre použitie v poľnohospodárstve.

Malú časť červíkov si nechávajú v sklade na rozmnoženie vajíčok, zvyšok sa použije na výrobu proteínovej múčky. „Z jednej tony zvyškov, ktoré máme ako krmivo, vieme vychovať okolo 400 kíl lariev. Takže z jednej tony odpadu vieme spraviť 60 kíl čistej bielkoviny,“ vypočítava Lukáš.

Proteín z hmyzu je podľa Lukáša spomedzi všetkých iných bielkovinových zdrojov, aj rastlinných, najmenej zaťažujúci pre životné prostredie, čo sa týka dopadu na ekosystém, klímu, požiadaviek na vodu či pôdu. „Alternatíva k hmyzu je sója, ktorá, ako vieme, má veľký dopad kvôli odlesňovaniu.“

Tri produkty

Hmyzí proteín sa predáva v podobe hnedého prášku. Otvárame sklenený pohár, v ktorom je čosi pripomínajúce strúhanku, no v skutočnosti sú to pomleté červíky. Ľahký materiál bez zápachu je takmer čistou bielkovinou.

Ako sa z červíkov stane prášok? „Je na to viacero metód. Najpoužívanejšia vo svete je, že keď larvy dosiahnu konečné štádium, tak sa vriacou vodou usmrtia a potom idú na praženie,“ popisuje proces Lukáš.

Parkan Crudes, teda Erik Nickman (vľavo) a Lukáš Matrka (vpravo). FOTO – Autorka

Okrem proteínového prášku vzniká v procese spracovania aj tuk, ktorý sa lisuje a výživné hnojivo zvané frass. Toho červíky vytvoria aj pol tony týždenne.

V Parkan Crudes momentálne riešia administratívne povolenia a červíky svojim odberateľom predávajú živé. „Tým, že je to brané ako zviera a sme registrovaná chovná stanica, musíme dbať na všetky nariadenia,“ hovorí Lukáš.

Červíkom nedávame mená

Predstava práce s červíkmi spôsobuje isto mnohým ježenie chlpov zo zhnusenia. V Európe nie je hmyz považovaný za zdroj potravy, skôr otravy. Nepociťovali hnus aj Erik s Lukášom? „Na začiatku určite áno, sú odpudivé, ale s tým asi veľa neurobíme,“ hovorí s úsmevom Erik. „Nie je to záľuba, nedávame im mená, skôr dodržiavame proces ich chovu a pozeráme na čísla.“

Odberateľov tiež predovšetkým zaujíma cena a nutričné hodnoty. Keď sa im to oplatí, tak im je podľa Erika jedno, že ide o červíky.

V najbližších rokoch by sa farma na hmyzie proteíny mala rozrásť. FOTO – EN
Larvy poskytnú tri produkty – bielkovinový prášok, tuk a hnojivo zvané fras. FOTO – Autorka

Práca s hmyzom ako potravinou budúcnosti sa však postupne dostáva aj na potravinový trh. Erik s Lukášom aj vidia, že ľudia si hmyzie produkty kupujú skôr zo zábavy a naďalej konzumujú najradšej mäso z iných zvierat.

„Tým, že žijeme na Slovensku a naša mentalita je tu možno viac konzervatívna ako povedzme na Západe alebo niekde v Ázii, tak sme sa rozhodli, že chceme ísť radšej cestou výroby krmovín pre zvieratá, aby sme neponúkali niekomu červíky miesto mäsa na večeru,“ hovorí Lukáš.

Spotreba mäsa rastie, náhrady sú len výstrelkom

S rastom počtu svetovej populácie aj životnej úrovne sa množstvo skonzumovaného mäsa a rýb zvyšuje. Síce vznikajú aj rôzne náhrady mäsa, na číslach vidno, že zatiaľ sa im skutočne mäso v jedálničku väčšinovej populácie nahradiť nepodarilo. „Náhrady majú vždy taký boom, firmy nalejú veľa peňazí do marketingu, no ľudia sa potom vždy vrátia ku klasickému mäsu.“

V Parkan Crudes sa preto rozhodli skúsiť teda znížiť dopad chovu hospodárskych zvierat prostredníctvom ekologického krmiva. „Všetci vieme, aký dopad má mäsový priemysel na svet a je to strašné. Pokusy niečím mäso nahradiť boli, sú a budú, ale ide to v takých vlnách. My sme sa preto rozhodli ísť o krok vpred a znížiť rovno dopad produkcie mäsa,“ vysvetľuje Lukáš.

Bielkovinový prášok pripomína kávovú drvinu bez zápachu. FOTO – Autorka

Krmivom z červíkom je možné znížiť dopad chovu väčšiny druhov zvierat. „Tým pádom to mäso, na ktoré sú ľudia zvyknutí, príde na ich stôl s menším dopadom na ekosystém. Bojujeme teda s dopadom mäsového priemyslu ale nie tak, aby sme sa snažili ľudí presvedčiť, aby jedli menej mäsa, ale skôr sa snažíme zmeniť systém, ako sa mäso produkuje.“


Projekt #zachráňzvyšky financuje Nadácia Tesco v rámci projektu Záchranári jedla

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

Andrea Uherková

Kúzlo prvého snehu

Tento rok som ho zažila v Prahe. Vždy sa naň teším ako malá. Prvé vločky padajúce z neba mi vždy prídu ako zázrak. Zázrak, ktorý trvá len chvíľu, a potom je fuč. Asi tak, ako väčšina vecí v našom živote.

Andrea Uherková

Prírodný cintorín nie je len alternatíva

Keď sme v roku 2017 ako Živica zakladali s mestom Zvolen prvý prírodný cintorín na Slovensku, prezentovali sme ho ako alternatívu voči tomu konvenčnému. Ako voľbu pre ľudí, ktorí hľadajú inú cestu. Takú, ktorá ide ruka v ruke s rešpektom voči prírode i ľuďom. Mysleli sme si, že vo Zvolene pôjde skôr o nadčasovú a okrajovú záležitosť, ktorá si bude nachádzať cestu k verejnosti pomaly. Zrejme sme však neodhadli pripravenosť spoločnosti na túto možnosť.

Kristína Červeňáková

Pochádzajú živočíšne potraviny od šťastných zvierat?

Veselé kravičky na obaloch mliečnych čokolád či syrov, teliatko túliace sa k matke na krabici od mlieka, šťastné pobehujúce ovečky, kuriatka či prasiatka na lúkach… 

Andrea Uherková

Sila kvetov

Záhradnícke nožnice nosím v kabelke tak, ako iné ženy rúž. Len sú o čosi väčšie a ťažšie. Aj v to skoré ráno s nimi kráčam po boku. Vytiahnem ich len čo zahnem z poslednej ulice sídliska na strmý blatistý kopček, ktorý ma vedie poza ploty záhradkárskej kolónie.

Kristína Červeňáková

Majú vlastné lietadlo, na emisie pozerajú zvrchu

Pamätám si, ako som sa na základnej škole hanbila za to, že som nikdy neletela lietadlom. V našej triede bolo prestížou, keď niekto na letnú dovolenku letel. Samozrejme, nikto z nás vtedy ani len netušil, aký dopad má letecká doprava na našu planétu. 

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner