Plyn v slovenských domácnostiach nie je problémom len preto, že pomáha platiť Putinovu vojnu. Vedci zo Stanfordu ukázali, že aj drobné úniky zo sporákov môžu mať zásadný vplyv na životné prostredie. Napríklad ako 500-tisíc osobných áut.
„Množstvo metánu, ktoré (zo sporákov) uniká, bolo vyššie, ako sme očakávali a vyššie, ako udáva agentúra životného prostredia,“ uviedol Rob Jackson z kalifornskej Stanfordskej univerzity vo videu pre svoj výskumný inštitút.
Profesor a jeho tím odmerali úniky metánu z domácich plynových sporákov a pecí v USA. Výsledok koncom januára zverejnili v odbornom časopise „Environmental Science & Technology”.
Podľa ich odhadu vypustia americké sporáky za rok do ovzdušia 2,4 milióna metrických ton metánu, čo má na klímu dopad ako pol milióna áut.
Väčšina metánu unikla, keď bol sporák vypnutý
Metán je hlavnou zložkou zemného plynu, ktorá sa horením premieňa na oxid uhličitý. V porovnaní s ním má však metán počas 20 ročného obdobia na klímu 84-krát silnejší vplyv, aj keď je ho v atmosfére menej.
„Jedno z našich najzaujímavejších zistení je, že väčšina plynu neunikala počas toho, ako sa sporák používal, ale jednoducho vtedy, keď bol vypnutý – cez jeho tesnenia a súčiastky,“ vysvetľoval po výskume Jackson. Takto do atmosféry zo sporákov uniklo 76 percent celkových nameraných emisií metánu.
„Samotná existencia týchto zariadení je dôvodom pre vznik emisií. Nie je to teda o tom, ako veľa ich používame, ale koľko ich máme a ako netesnia, keď sú vypnuté,“ doplnil Jacksona hlavný autor štúdie Eric Lebel.
Ako to vedci zistili? Obalili kuchyne vzduchotesne do igelitu, na ktorého konci bol odsávací ventil. Následne merali hodnoty odsatého vzduchu z miestnosti. Takto porovnali, koľko emisií vzniká počas zapaľovania horáku, počas samotného horenia a aj v čase, keď je vypnutý.
Skúšky robili na 53 sporákoch od 18 výrobcov, zariadenia boli rôzne staré – od 3 do 30 rokov. Najviac emisií produkovali sporáky, ktoré sa zapaľovali malým a stále horiacim plameňom, ktoré sú v Európe zriedkavé.
Nedokonalé horenie
Metán však neunikal len vtedy, keď sa sporák nepoužíval, ale aj počas jeho zapaľovania a horenia. Zvýšené množstvo plynu, ktoré potrebujeme na zapálenie horáku, sa ukázalo byť podobným zdrojom emisií metánu ako desať minút varenia.
Keďže samotný proces horenia je podľa vedcov nedokonalý, aj v tejto fáze unikne časť plynu v podobe metánu. Zvyšok sa premení na oxid uhličitý a iné plyny, ktoré môžu negatívne dopadať na ľudské zdravie.
Oxidy dusíka či formaldehyd, ktoré sa horením dostávajú do kuchýň, môžu spôsobiť podráždenie dýchacích ciest a spôsobovať problémy astmatikom. Výskumníci preto odporúčajú používať počas varenia na plyne digestor a vzduch odsávať.
Rizikový sporák môže mať 1 z 200 bytov
Zle utesnené sporáky či prípojky sú aj v slovenských domácnostiach. „Únik plynu cez plynový sporák cez horáky nie je až taký častý jav, ale v bytovom dome, kde sú prevažne staršie plynové sporáky (30 rokov a viac) je to riziko vyššie ako bežne,” uviedol pre portál čierna labuť revízny technik Michal Makara.
Nahrubo odhadol, že rizikový sporák môže mať v priemere asi 1 z 200 bytov. Keď metán uniká takto, dôvodom býva, že „ovládací mechanizmus daného horáku môže byť opotrebený a nemusí mať stopercentnú tesnosť v polohe odstavený/vypnutý.”
Podľa Makaru však plyn často uniká cez tesnenia a prípojky, a to „či už priamo na pripojení plynového spotrebiča, alebo na hadici alebo okolo uzáveru plynu, ktorý je pred spotrebičom.” Deje sa to veľakrát vtedy, keď si vlastník spotrebič zapája alebo opravuje sám.
Ako ďalšie miesto, odkiaľ môže plyn unikať, Makara spomína staré plynové hadice, ktoré sú po dobe svojej životnosti. „Napríklad, pri bežnom odtiahnutí plynového sporáku, kedy dôjde k miernemu natiahnutiu a napnutiu danej hadice, sa tá môže poškodiť skrz toho, že je stvrdnutá a nie je už taká pružná.”
S únikmi z plynových spotrebičov – aj zo sporákov a varných dosiek – sa často stretáva aj Marek Gábor z firmy Gasrev. Potvrdzuje, že problematické sú najmä staršie zariadenia. „Skôr by som (ale) venoval pozornosť tomu, ako sú napojené, čím a na čo,” uviedol.
V USA varí na plyne viac ako tretina – teda vyše 40 miliónov – domácností. Počet plynových sporákov na Slovensku známy nie je, Štatistický úrad takéto údaje nezbiera. Plynofikovaných je však viac 77 percent slovenských obcí, prístup k plynu má tak 94 percent obyvateľov.
Kým plynové kotle či rozvody v bytových domov sa musia podľa zákona pravidelne kontrolovať, pri malých plynových zariadeniach, akými sú aj sporáky, takáto povinnosť nie je.
„Môžem len konštatovať, že úniky plynu v domácnostiach sú, ľudia o nich mnohokrát ani netušia,” tvrdí plynový technik Makara. Napríklad, len úniky na zapojení plynomeru nájde v priemere pri každom ôsmom byte.
Photo by Sidekix Media on Unsplash
Uhlíkovú stopu plynu neutesníme
Kým emisie metánu zo sporákov by podľa spoluautora stanfordskej štúdie Roba Jacksona mohli byť odstránené lepšími tesneniami, uhlíkovú stopu, ktorá vzniká spaľovaním plynu počas varenia, neodstránime nikdy.
„Takže budeme musieť prísť do bodu, a to veľmi skoro, kedy nahradíme všetky plynové sporáky za čistejšie elektrické,“ tvrdí vedec vo videu.
Pomôžte nám zistiť, ako na tom sme s emisiami metánu na Slovensku. Podporte našu kampaň na Startlabe.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Analytik a novinár, ktorý píše najmä o vylúčených komunitách a filantropii. Popri tom edituje, školí kritické myslenie a pomáha rozvíjať ocenenie Biela vrana. Keď má chvíľu voľna, rád číta knihy a behá s kamarátmi po kopcoch.
Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.
