fbpx
Vzdelávanie

Je prirodzené, aby sme učili o prírode v prírode a nie cez pracovné listy či interaktívnu tabuľu, hovorí koordinátorka Zelenej školy Kvetoslava Rábelyová

Spoznávať okolitý svet prostredníctvom zmyslov, cez hru a pohyb je pre deti prirodzené – prečo k tomu nevyužiť vonkajšie prostredie? Zelená škola – program Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica – pripravila v spolupráci s materskými školami príručku aktivít Hurá von, škôlkari!, ktorou inšpiruje učiteľky a učiteľov materských škôl, ako vzdelávať deti mimo triedy.


Prečo vznikla príručka učenia vonku zameraná práve na materské školy? Nie je to pre nich prirodzený spôsob vyučovania?

V programe Zelená škola pracujeme s mnohými materskými školami. Snažíme sa ich motivovať k tomu, aby sa zamerali na výučbu na zelených plochách. Aby chodili s deťmi von a robili tam aj výchovno-vzdelávaciu činnosť, čo, samozrejme, mnohé školy robia a majú to ako súčasť svojho nastavenia, svojej profilácie. Ale niektoré materské školy, s ktorým konzultujeme a nabádame ich k tomu, aby o prírode hovorili deťom najmä na školskom dvore, sú prekvapené, že im to nenapadlo skôr.

Pobyt vonku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou denných činností v materskej škole, spočíva častokrát v tom, že deti nechávame, aby sa vybehali alebo aby sa voľne hrali, čo je určite nevyhnutné, pretože dieťa to potrebuje. No na druhej strane je výhodou, keď si vieme aj vzdelávacie aktivity preniesť na školský dvor alebo do blízkeho okolia. Je prirodzené, aby sme učili o prírode v prírode a nie cez pracovné listy či interaktívnu tabuľu.

S akými výhodami sa spája outdoorové vyučovanie? Čo dokáže učenie vonku dať deťom v takom nízkom veku v porovnaní s tým, keď sú v interiéri?

Jednak je to benefit z toho, že deťom sprostredkujeme zážitky cez zmyslové vnímanie. Nie je to len o tom, že niečo si pozrieme v knihe, napríklad, aký je rozdiel medzi ihličnatým a listnatým stromom, ale ideme von, dotkneme sa listu a ihličia a porovnáme si ich  hmatom. A zisťujeme to priamo v prírode alebo na školskom dvore. Deti majú prirodzenú potrebu poznávať svet prostredníctvom zmyslov, zážitkov a vďaka tomu sa dokážu učiť intenzívnejšie a uchovávať si to, čo prežili, v pamäti. Výhodou vonkajšieho prostredia je aj to, že poznávanie môžeme prepojiť aj s dynamickejším pohybom, ako je napríklad beh alebo skákanie. Častokrát vidíme, ako sa škôlkari doobeda prechádzajú vo dvojiciach po námestí. Áno, aj počas takejto bežnej prechádzky im môžeme ukázať rôzne stromy, budovy a podobne. Cieľom našej príručky je ale poskytnúť inšpirácie práve k učeniu v pohybe, k učeniu hrou.

Kvetka Rabelyova
Kvetka Rábelyová. FOTO – Archív Živice

Majú učitelia záujem o učenie vonku? Najmä ak ide o malé deti, s ktorými pobyt v prírode môže byť komplikovanejší?

Do veľkej miery je to aj o nastavení nás dospelých, ako sme spätí s prírodou a čo všetko vieme v prírode objavovať. Keď máme vlastnú záhradku alebo jej pre nás prirodzené chodiť do prírody, dbáme o jej ochranu, tak to automaticky prenášame aj do svojej práce a deti zoznamujeme s tým, čo vonkajšie prostredie ponúka. Deťom ukážeme napríklad cifrušky a vedieme ich k tomu, aby ich pozorovali a zároveň aby im neubližovali. Ak ale nemáme až také skúsenosti s tým, čo všetko možno vonku za každého počasia objavovať, tak tá cesta, kým sa na rôzne činnosti vonku naladíme, môže byť dlhšia. A tiež je rozdiel, či ostávame s deťmi v bezpečnom a známom prostredí školského dvora alebo ideme na dlhší výlet do okolia.

Nebýva v chladnejšom počasí prekážkou aj obliekanie?

Áno, môže to byť niekedy výzva, najmä keď potrebujeme deti viac naobliekať. Ale ako som spomínala v úvode, pobyt vonku je súčasťou organizácie každého dňa v materskej škole a nemal by sa vynechávať – výnimkou je vyslovene nepriaznivé počasie ako silný mráz, prudký vietor a podobne. Čiže von s deťmi chodíme, či už kvôli pohybu a hre detí, alebo aj kvôli tomu, že tam chceme deťom sprostredkovať nejakú tému. Pani učiteľky v materských školách sú vyzbrojené dostatočnou dávkou trpezlivosti, týka sa to aj obliekania. Obliekanie je navyše príležitosťou viesť deti k tomu, aby sa zlepšovali v samoobslužných činnostiach. A v neposlednom rade tu vzniká priestor aj pre vzájomnú pomoc, napríklad starší môžu pomôcť s obliekaním mladším. Veľmi dôležité je tiež odkomunikovať s rodičmi, ako deti obliekať, aby nemali zbytočne zložité oblečenie Oblečenie treba zjednodušiť, ale zároveň je dôležité, aby bolo funkčné, aby deti vonku nepremokli a neprechladli.

FOTO 2 x – Mirka Sliacka

V príručke sa píše, že aktivity vonku je možné robiť aj v nepriaznivom počasí. Nemajú s tým problém rodičia? A deti – nefrflú, keď majú ísť von do dažďa?

Začnem deťmi. Myslím si, že ak deťom od narodenia nevštepujeme, že chodiť do nepriaznivého počasia je niečo zlé a nevhodné, tak s tým problém nemajú. Deti milujú aj pohyb v daždi, keď môžu zmoknúť a skákať do kaluží. Čo sa týka tých zážitkov, v príručke máme jednu aktivitu, ktorá sa volá Život v potoku. Deti v nej skúmajú drobné živočíchy, ktoré sa nachádzajú v potoku – treba zdôrazniť, že ide o plytký a bezpečný potok. Dnes už možno málokto pozná ten pocit, aké to je vojsť do potoka. Výskumy potvrdzujú, že deti nemajú také zážitky v prírode ako kedysi. Nepozorujú hviezdy, nelezú na stromy, nepočúvajú vtáky, takže našou príručkou by sme chceli povzbudiť učiteľov, ale i rodičov k tomu, aby hľadali spôsoby, ako sprostredkovať deťom kontakt s prírodou.

A s tým ide ruka v ruke aj viac času stráveného vonku. Čo sa týka rodičov, tých je dobré naladiť na to, že kladieme dôraz na pobyt vonku. Môžeme tak spraviť už pri prihlasovaní dieťaťa do materskej školy – rodičom je dobré povedať, že sme materská škola, ktorá uprednostňuje pobyt vonku za každého počasia, aby o tom vedeli vopred. Tomu treba prispôsobiť aj výbavu dieťaťa, nech nevznikajú nedorozumenia z toho, že sa deti zašpinili. Niekedy práve kvôli tomuto vzniká bariéra aj na strane učiteliek. Toto treba naozaj odkomunikovať a rodičom vysvetliť benefity fungovania vonku.

Ako učenie vonku vnímajú deti? 

Vo všeobecnosti deti chodia von veľmi rady, najmä keď vedia, že tam majú priestor aj na spontánnu hru, voľnosť a vybehanie sa. Častokrát to, že vyjdeme von, pomáha aj pri adaptácii nových detí – práve tu dokážu nájsť podnety, ktoré im pomôžu naladiť sa na nové prostredie. Vonku vieme pekne prepojiť to, o čom sme sa rozprávali v triede, s ozajstnými životom. Ak sme napríklad hovorili o hmyze, vybehneme von a pozorujeme, ako naozaj vyzerá, ako sa pohybuje.

To je to, čo nám väčšinou prostredie triedy neumožňuje. Zároveň vedieme deti k tomu, aby boli vnímavejšie voči svojmu prostrediu. Vidia reálne, ako fungujú vzťahy v prírode. Ideálne je deťom ukázať, že rešpektujeme každého tvora v prírode. Môže sa stať, že my sami neprechovávame sympatie voči niektorým živočíchom, skúsme to ale pred deťmi potlačiť – sme pre ne vzorom a učia sa od nás.

Viac o učení škôlkárov vonku, aj v zime, sa dozviete v našom livestreame na instagrame @cierna_labut už zajtra:

V príručke sa nachádza pätnásť vzdelávacích aktivít. Vyskúšali ste ich všetky? O čom všetkom sa dá škôlkarom vonku rozprávať?

Táto príručka nevznikala od stola, ale svojimi nápadmi do nej prispeli školy, ktoré majú skúsenosti s učením vonku. Počas realizácie aktivít bola v školách prítomná aj naša fotografka Mirka Sliacka, vďaka čomu sme mali k dispozícii kvalitné fotky. V príručke sú aktivity zo štyroch škôl. Najväčšiu časť aktivít nám poskytli pani učiteľky z Materskej školy na Starej tehelni v Banskej Bystrici. Tu vznikla už dávnejšie myšlienka, že skúsenejšie pani učiteľky spíšu aktivity aj pre ďalšie pani učiteľky a ponúknu im tak dosť inšpirácií na outdoorové vzdelávanie.

V závere príručky máme výučbový program Vtáčí deň, ktorý vznikol v Materskej škole Komenského v Liptovskom Mikuláši. Možno ho  realizovať v rámci dlhšieho pobytu vonku alebo si ho rozdeliť na drobnejšie časti. Tiež tu máme príspevok z Materskej školy Profesora Sáru v Banskej Bystrici a z neplnoorganizovanej Základnej školy v Zaježovej. Každá aktivita sa dá prispôsobiť schopnostiam a veku detí, s ktorými pracujeme.

Niektoré materské školy nemajú k dispozícii dvor alebo záhradu, prípadne sa nachádzajú v zastavanom centre mesta. Ako môžu učiť vonku?

V takomto prípade sa dá využívať blízke okolie materskej školy – môže to byť napríklad neďaleký park, kalvária a podobne. Je dobré, keď sa na to isté miesto deti pravidelne vracajú, aby si k nemu vybudovali vzťah a vedeli, čo tam môžu očakávať. Prípadne sú školy, ktoré chodia raz za čas na dlhšie expedície. Napríklad spomínaná materská škola v Liptovskom Mikuláši sa dohodla s dopravným podnikom, aby ich šofér MHD vyviezol za mesto, trošku ďalej za konečnú zastávku, do lesa. Tiež sú školy, ktoré majú jeden deň v týždni venovaný dlhšiemu výletu do prírody, aby si vynahradili nedostatočné možnosti na dvore.

Ak by som dnes vzala deti von, čo by som im mohla ukázať? Čo by sa mohli z prírody naučiť?

U nás je dnes mokro a hmlisto, klasický november bez snehu. Môžeme sa s deťmi pozrieť napríklad na to, či už všetky stromy zhodili listy, a porovnať ich s ihličnatými stromami. Ak sme sa v októbri tešili z rôznych farieb opadaných listov, môžeme si všimnúť, akej farby sú teraz. Tiež sa môžeme zamerať na vtáky okolo nás – čo robia? Sú v okolí nejaké kríky, ktoré im poskytnú potravu? A to, čo vidíme, môžeme potom nakresliť – akú farbičku si vyberieme, ak chceme nakresliť napríklad dnešnú oblohu?… Inšpirácie na jesenné aktivity sú aj v našej príručke.

K takýmto aktivitám by sa hodil aj nejaký atlas. Majú učitelia k dispozícii takéto pomôcky?

Áno, väčšina školských knižníc je vybavená detskými atlasmi a encyklopédiami. Na drobné živočíchy, dreviny alebo rastliny sa často používajú aj identifikačné kľúče, ktoré si možno zakúpiť na internete. V príručke ďalej odporúčame používanie lupy alebo lupových pohárikov, ktoré umožňujú šetrné pozorovanie drobných živočíchov a ich bezpečné vrátenie do prírody.

V príručke som si všimla, že nie všetky témy sa týkajú prírodovednej oblasti. O akých ďalších oblastiach by sme deti mohli učiť vonku?

Von sa dá preniesť všetko. Dôkazom toho sú dobre fungujúce lesné kluby. V lesných kluboch sa deti rozvíjajú v každej vzdelávacej oblasti, aj keď väčšinu času trávia vonku. Aktivity, ktoré sme dali do príručky, boli zamerané zväčša na “učenie sa o prírode v prírode”, keďže majú slúžiť ako inšpirácia pre školy zapojené do programu Zelená škola. Niekoľko záverečných aktivít je z matematickej oblasti, sú zamerané na poznávanie geometrických tvarov alebo na meranie vzdialenosti. Keď sa zžijeme s učením vonku a budeme mať chuť, určite nájdeme veľa ďalších možností, ako prenášať aktivity z rôznych vzdelávacích oblastí von.

Stiahnite si príručku zadarmo na webe Zelenej školy.

V bežných materských školách majú deti pevný režim – raňajky, pobyt vonku, obed, spánok, olovrant. Ako vyzerá režim detí v materskej škole, ktorá prenáša výchovno-vzdelávaciu činnosť von?

Sled denných činností je väčšinou takýto, aj keď niekedy to variuje v závislosti od počasia. Napríklad pri letných horúčavách sa pobyt vonku uskutočňuje skôr v ranných hodinách.. Materská škola, ktorá chce realizovať výchovno-vzdelávaciu činnosť vonku, si pobyt vonku väčšinou predĺži. A tak sa skĺbi priestor na spontánnu činnosť detí, pohybové aktivity a aj na jednu či viac vzdelávacích aktivít. Samozrejme, tie netrvajú 45 minút ako v škole. Môžu byť naozaj kratučké, 10 – 20 minút.  Závisí to jednak od počasia, ale aj od chuti učiteľky a detí. Častokrát chodia deti von aj po olovrante.

V triede pracujú zväčša dve učiteľky. Čo v prípade, ak jedna z nich nie je za outdoorové vzdelávanie? Poprípade ak s tým nesúhlasí vedenie škôlky?

Podpora vedenia je kľúčová. Je dôležité, aby pani učiteľka, ktorá chce realizovať outdoorovú výučbu vo väčšej miere, túto podporu mala – zabráni sa tak nedorozumeniam. Vedenie taktiež môže umožniť, aby sa v triede stretli dve rovnako naladené pani učiteľky, ktoré majú záujem chodiť s deťmi v intenzívnejšie miere von.

FOTO 3 x – Mirka Sliacka

Niektorí učitelia to môžu vnímať negatívne z toho hľadiska, že ide o väčšiu zodpovednosť, ktorú musia niesť za deti, ak sa pohybujú napríklad v lese, ako keby ich mali v jednej miestnosti. Ako by si ich presvedčila?

Prostredie školského dvora musí byť bezpečné, toto prostredie zväčša máme pod kontrolou, keďže ho prispôsobujeme svojim potrebám a vieme, kde sa čo nachádza, kde sú aké možnosti a prípadné riziká. Ak ideme mimo tohto prostredia, napríklad na lúku, do parku, do lesa, mali by sme si skôr, než tam zájdeme s deťmi, celú cestu prejsť a zmapovať terén. Začnime v menšom priestore, ktorý vieme ustriehnuť, odsledovať. Napríklad spomínaná materská škola Na Starej tehelni umožnila deťom rozbehnúť sa aj po lese, no priestor, v ktorom sa deti mohli pohybovať, ohraničila lanom. Zabezpečila tak deťom voľnosť v rámci stanovenej hranice.

Čo by si odporučila učiteľom a učiteľkám, keď chcú začať s učením vonku, no nevedia, ako na to?

Myslím si, že tohto sa netreba obávať – ako sme hovorili v úvode, deti trávia čas vonku rady a nové spoločné aktivity v tomto prostredí určite uvítajú. No a inšpiráciou môže byť aj naša nová príručka Hurá von, škôlkari!, ktorá sa dá stiahnuť zo stránky https://zelenaskola.sk/tipyzs/hura-von-skolkari/.

Za finančnú podporu príručky Hurá von, škôlkari! ďakujeme Nadácii Slovenskej sporiteľne.

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok. Je tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Pochádza z malého mesta Sabinov, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam.

Názory

Kristína Červeňáková

Pochádzajú živočíšne potraviny od šťastných zvierat?

Veselé kravičky na obaloch mliečnych čokolád či syrov, teliatko túliace sa k matke na krabici od mlieka, šťastné pobehujúce ovečky, kuriatka či prasiatka na lúkach… 

Andrea Uherková

Sila kvetov

Záhradnícke nožnice nosím v kabelke tak, ako iné ženy rúž. Len sú o čosi väčšie a ťažšie. Aj v to skoré ráno s nimi kráčam po boku. Vytiahnem ich len čo zahnem z poslednej ulice sídliska na strmý blatistý kopček, ktorý ma vedie poza ploty záhradkárskej kolónie.

Kristína Červeňáková

Majú vlastné lietadlo, na emisie pozerajú zvrchu

Pamätám si, ako som sa na základnej škole hanbila za to, že som nikdy neletela lietadlom. V našej triede bolo prestížou, keď niekto na letnú dovolenku letel. Samozrejme, nikto z nás vtedy ani len netušil, aký dopad má letecká doprava na našu planétu. 

kristina-hudekova
Kristína Hudeková

Óda na klimatizovanú električku. Or not?

Ak vždy len nájdeme super spôsob, ako sa dopadom našich vlastných činností vyhnúť, ako sa z nich poučíme?

kristina-hudekova
Kristína Hudeková

Kým nebude neskoro

Stovky rokov nemáme, potrebujeme zmenu hneď. A veľkú. Práve zníženie emisií metánu by nám k tomu mohlo pomôcť.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner