fbpx
Enviro

Bezdrôtová budúcnosť elektroniky môže spôsobiť problémy s recykláciou

Elektronika sa stále častejšie vyrába v bezdrôtovom prevedení, takže namiesto zapojenia do siete funguje na batériu. V mnohých zariadeniach je však výmena batérie takmer nemožná alebo finančne náročná, čo spôsobuje nárast množstva elektroniky, ktorá skončí v odpade.

Bluetoothové nálepky na diaľkový ovládač, aby ste ho už nikdy nemuseli hľadať. Senzor zhrbenia pre vyrovnané držanie tela. Prsteň, ktorý monitoruje váš spánok či dokonca príjem kalórií. Smart nahrievač uterákov. Smart obojok pre psa. Smart fľaša na vodu, ktorá sa automaticky čistí a sleduje váš pitný režim. Automatický podávač psích dobrôt s kamerou.

Smart je dnes už všetko možné. Počet zariadení, ktoré bez zapojenia do elektrickej siete dokážu vysielať a prijímať informácie za posledné roky enormne narástol. Zároveň sa zmenšili ich rozmery. Dnes už vysiela aj drobný prsteň či samostatne fungujúce slúchadlo na počúvanie hudby.

Čo sa však stane, keď týmto výrobkom dôjde baterka? Dá sa v nich baterka vymeniť? Je možné ich opraviť a ak nie, dajú sa vôbec recyklovať?

recyklacia-elektro
FOTO – unsplash.com

Debatu o možnej problematickej recyklácii týchto zariadení rozprúdil magazín Vice, keď vo svojom článku popisoval problematický proces recyklácie bezdrôtových slúchadiel od spoločnosti Apple s názvom AirPods, ktoré môžu poslúžiť ako príklad takéhoto bezdrôtového zariadenia. Slúchadlá sú tak malé a tak dokonale zapuzdrené, že vybrať z nich batériu je takmer nemožné, respektíve, tak náročné, že sa to pravdepodobne finančne neoplatí.

(Domáca) výmena batérie často nemožná

Napriek tomu, že batérie v smart zariadeniach bývajú dobíjateľné, časom ich kapacita klesá. Na jedno nabitie teda vydržia stále kratšie až sa stanú nepoužiteľnými. Bezdrôtové biele slúchadlá majú na svete už svoju tretiu generáciu a používatelia ich prvého modelu začínajú pozorovať znižovanie kapacity ich batérie. To samozrejme len v prípade, ak ich medzičasom nestihli stratiť či spláchnuť do záchoda, ako sa často stáva.

Smart zariadenia pre osobnú spotrebu, takzvané wearables (nositeľné), väčšinou pozostávajú z plastu, hliníku, cínu, lítiovej batérie s kobaltom a prípadne voflrámu či iných vzácnych minerálov a kovov. Čím menšie sú, o to problematickejšia môže byť ich recyklácia alebo oprava v prípade poruchy. Súčiastky sú často do ich vnútra nalepené a nie je tak možné ich len tak vymeniť. Konkrétne pri AirPodoch musí výmenu batérií spraviť sám výrobca, pričom cena za túto službu je tak vysoká, že si zákazník dosť možno radšej kúpi rovno nové.

airpods
FOTO – unsplash.com

Riaditeľ spoločnosti na vlastnoručnú opravu zariadení iFixit Kyle Wiens sa podľa New York Times pokúsil AirPod slúchadlá otvoriť, aby zistil, či je výmena batérií v nich možná a zhodnotil, že vybrať zo zariadenia batériu bolo nemožné bez toho, aby človek nepoškodil aj jeho ostatné časti. „Nie je možné, aby Apple vymieňal v týchto veciach batériu,“ povedal. „Nedá sa to.“

Apple podľa neho ľuďom dáva namiesto výmeny batérie úplne nové zariadenia. New York Times sa na to spoločnosti opýtal, no tá to nekomentovala. Či to tak je, alebo nie, jedno je isté, uzatvára New York Times, údržba týchto slúchadiel je jednoznačne náročnejšia ako údržba inej značky, ktorú si môžete opraviť sami alebo u ktoréhokoľvek opravára za relatívne nízku cenu.

Bezdrôtové zariadenia končia zbytočne v koši

Podobný príbeh sa niesol napríklad aj s výrobcom bluetooth zariadení na lokalizáciu vecí, ako sú kľúče od domu, mobilný telefón či peňaženka s názvom Tile. Tieto malé senzory boli v minulosti skonštruované veľmi kompaktne, takže nebolo možné batériu v nich vymeniť. Keď malo zariadenie zhruba rok, dostali jeho používatelia emailové upozornenie, že je na čase kúpiť si nové. Keď si ľudia uvedomili, že senzor po roku prestane nenávratne fungovať, reagovali na to veľmi zle. V Tile sa preto rozhodli veci zmeniť a nové zariadenia už majú vymeniteľnú batériu.

Problematická výmena batérií či opraviteľnosť sa odráža aj na zvyšujúcom sa množstve takýchto bezdrôtových zariadení v elektroodpade. „Aj preto, že sa nedajú batérie z takéhoto produktu vymeniť, respektíve ich výmena nie je rentabilná, majú tieto produkty kratší životný cyklus a tým pádom sa častejšie vyskytujú medzi elektroodpadom,“ hovorí Lívia Burzová zo slovenskej spoločnosti zabezpečujúcej recykláciu elektroodpadu SEWA.

bateria-vymena
FOTO – unsplash.com

„Všetky elektrozariadenia, ktoré sa predávajú s akumulátorom spotrebitelia odovzdávajú spolu s akumulátorom – nevyberajú ho, nakoľko je inštalovaný ako súčasť daného elektrozariadenia. Pri spracovaní a recyklácií elektroodpadu recyklátor vyberie akumulátor a elektrozariadenie sa recykluje separátne. Trend je, že stále viac sa odovzdávajú elektrozariadenia s už zabudovanou batériou priamo od výrobcu. Takéto elektrozariadenia sa na recykláciu odovzdávajú nerozobraté,“ hovorí Burzová.

Určite to potrebujem?

Drobné zariadenia sa pri recyklácii zvyčajne spracúvajú v zariadení podobnom veľkému mlynu, v ktorom sa pomelú a následne sa delia na jednotlivé zložky ako je plast a kovy. Pred “pomletím” je ale potrebné z nich vybrať batérie, inak by mohli v procese vybuchnúť či spôsobiť požiar. Viacerí odborníci preto tvrdia, že za dnešných podmienok sú takéto malé elektronické zariadenia so zabudovanou batériou v podstate nerecyklovateľné.

Celkové množstvo elektroodpadu pritom na svete rastie a kapacitne je tak stále náročnejšie ho všetok spracovať. Na Slovensku sme v úspešnosti recyklácie elektroodpadu v celosvetovom priemere pomerne vysoko, a pritom zrecyklujeme len zhruba polovicu vyprodukovaného elektroodpadu.

“Elektrozariadenia sa recyklujú na Slovensku v spracovateľských závodoch,” tvrdí spoločnosť Sewa. Kde presne a či sa im finančne oplatí recyklovať aj tie najdrobnejšie zariadenia, z ktorých musia pracne vyberať zabudovanú batériu, nešpecifikovali a na naše otázky nereagovali ani iní oslovení slovenskí spracovatelia elektroodpadu.

Nehádzať elektrospotrebiče a elektroniku do bežného odpadu však má určite zmysel. Na skládke či v spaľovni odpadu sa jednak nenávratne stratia vzácne prírodné zdroje, z ktorých sú vyrobené, ale môže dôjsť aj ku znečisteniu podzemných vôd chemikáliami a kovmi z batérií či k požiaru.

“Okrem toho, že by si spotrebitelia mali skontrolovať vymeniteľnosť baterky a opraviteľnosť zariadenia, ktoré si kupujú, mali by aj zvážiť, či ho vôbec potrebujú,” uzatvára ekoporadkyňa Petra Ježeková. “Napríklad lokalizátor diaľkového ovládača človek nepotrebuje, ak ho odkladá vždy na to isté miesto.”

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

Jozef Šujak

Pohľad do minulosti s nádychom budúcnosti alias gymnazisti verzus umelá inteligencia

Posledné týždne Slovenskom preletela pomerne silná smršť správ o umelej inteligencii (AI). Vie sa o nej dávnejšie, no zatiaľ asi najväčšiu diskusiu vyvolal softvér s názvom ChatGPT. V súvislosti s umelou inteligenciou sa väčšinou spomínajú negatíva. Niektoré univerzity pozastavili písanie seminárnych prác, pretože si nevedia poradiť s overením originálnosti obsahu, nemecký bulvárny časopis prepustil novinárku za fiktívny rozhovor s pretekárom F1 vytvoreným vďaka AI, pričom vedci a experti volajú po prestávke vo vývoji AI vzhľadom na riziká, ktoré prináša.

Andrea Uherková

O sile prehovoriť

S pozostalou sedíme u nás v kancelárii a pri čaji plánujeme rozlúčku pre jej zosnulú mamu. Bude sa konať na našom prírodnom cintoríne v Záhrade spomienok vo Zvolene a ona nechce, aby bola „zbytočne“ dlhá. Ani nie tak kvôli zime, páči sa jej, že bude vonku, skôr si myslím, že má z pohrebov všeobecné obavy. Najmä kvôli zlým skúsenostiam z minulosti, o ktorých mi trochu rozpráva a ktoré na ňu pôsobili viac traumatizujúco, než liečivo. 

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Školské mlieko, kam tečieš?

Keď sa povie škola, čo sa vám vybaví v mysli? Kamoši, učiteľky, úlohy, skúšanie, písomky, školský dvor, paradajková polievka…?

Mne sa vybavia aj mliečne desiaty. A keďže som „Husákove dieťa”, prepravky so štvrťlitrovými mliečkami so špecifickou vôňou a rožok k tomu. Výzva zubami odhryznúť roh vrecúška, umenie neobliať sa. Niekto to mal rád a niekto nie. Poznámky v žiackych knižkách ôsmakov: „Hádzal mlieko z okna,” či „Trafil mliečnou desiatou spolužiačku.”

red

Vaše 2% nám pomôžu prinášať nové príbehy

Vaše 2% pre nás znamenajú veľa. Aj vďaka nim sa môžeme každý pondelok, už päť rokov, venovať ekologickým témam v rádiu FM. Doposiaľ sa nám podarilo vydať viac ako 200 častí, ktoré sú prístupné aj v podobe podcastov na zvukovej platforme Spotify.

Andrea Uherková

Kúzlo prvého snehu

Tento rok som ho zažila v Prahe. Vždy sa naň teším ako malá. Prvé vločky padajúce z neba mi vždy prídu ako zázrak. Zázrak, ktorý trvá len chvíľu, a potom je fuč. Asi tak, ako väčšina vecí v našom živote.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner