Sila (ne)spotrebiteľa

Pri debate o triedení odpadu a ekologických alternatívach výrobkov a obalov zabúdame na podstatu problému. Našu spotrebu.

Je skvelé, že sa teraz o odpade, triedení a recyklácii veľa diskutuje, rozpráva sa o škodlivosti skládok odpadov a spaľovní, do módy prichádza Zero Waste, reťazce secondhandov zažívajú boom.

Nezabúdajme ale na podstatu problému, a tým je naša každodenná spotreba, o ktorej sami a dobrovoľne rozhodujeme. Naším hlavným cieľom by nemalo byť vyseparovanie čo najväčšieho množstva odpadu, pretože aj to je stále iba odpad, ani to, že budeme kupovať výrobky s eko a bio značkami, lebo aj to je stále spotreba. Je to len forma greenwashingu, ktorá nám umožňuje veselo ďalej nakupovať, spotrebúvať prírodné zdroje a vytvárať odpad.

Naším hlavným cieľom by mala byť snaha odpad vôbec neprodukovať. Takže pri rozhodovaní o tom, či si kúpim rifle v sekáči alebo v módnom reťazci (aj keď z bio bavlny), je najlepším rozhodnutím to, že si nekúpim žiadne, pretože už jedny v skrini mám a vlastne ich ani nepotrebujem. Rovnaké je to aj so smartfónmi, CD-čkami, hračkami alebo topánkami…

Nemusíme súťažiť v tom, koľko odpadu sa nám každoročne podarí skompostovať alebo vytriediť. Poďme radšej súťažiť v tom, kto z nás ho vyprodukuje celkovo najmenej a objaví čaro uvedomelej skromnosti.

Kľúčové slová:

odpad

Profil autora:

Vyštudovala environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK a v Živici sa od roku 2000 venuje rôznym environmentálne-vzdelávacím projektom. Šesť rokov bola riaditeľkou Živice a aktuálne vedie platformu Hurá von!, ktorej cieľom je podpora zážitkového outdoorového vzdelávania na školách. Jej snom je, aby sa učenie vonku stalo prirodzenou súčasťou vzdelávania na Slovensku.
Doplnok pre WordPress Cookie od Real Cookie Bannera