Rakúska organizácia Global 2000 otestovala všetky pracie prostriedky na prítomnosť mikroplastov. Ukázalo sa, že 61 % z nich obsahuje pevné alebo voderozpustné plasty, ktoré z práčky putujú aj do vodných tokov.
Prášky, tablety, gély plné vône a často v pestrej farbe majú našej bielizni priniesť sviežosť a čistotu. Často si pomáhajú aj pridaním plastov v podobe pevných čiastočiek alebo vo voderozpustnej forme.
Keď v roku 2019 otestovala rakúska environmentálna organizácia Global 2000 takmer 300 pracích práškov, gélov či kapsúl dostupných na domácom trhu, ukázalo sa, že 119 z nich obsahovalo vo svojom zložení syntetické polyméry. Po dvoch rokoch tento svoj test zopakovali, aby sa pozreli na to, či na základe ich štúdie niektorí z výrobcov prestali plasty používať. Výsledkom bolo, že z 256 pracích prostriedkov obsahovalo plasty až 156 z nich. Celkový počet teda narástol.
„Dôvod, pre ktorý sa syntetické polyméry do pracích prostriedkov pridávajú, môže byť rôzny. Napríklad slúžia ako zakaľovače, ochrana pred zafarbením či zahusťovadlo. Niekedy je to jednoducho farbivo. Biologicky ale nie sú polyméry väčšinou odbúrateľné a ako spotrebiteľ nemáme možnosť na etikete so zložením výrobku rozpoznať, či daný prostriedok plasty obsahuje alebo nie,” hovorí expertka Global 2000 Lena Steger.
To znamená, že na etikete výrobku nie je presne napísané, že sa v ňom nachádzajú plasty. Ide o rôzne látky, ktoré sú bez detailnejšieho štúdia alebo titulu z chémie ťažko rozpoznateľné. Global 2000 uvádza cez tridsať rôznych zlúčenín, ktoré väčšinou vo svojom slovnom základe obsahujú výraz poly – polymér, polyakrilát, polypropylén, polykarboxilát a ďalšie.
Čisté prádlo, špinavá voda
V pracích prostriedkoch nájdeme dva druhy plastov – pevné mikroplasty, ale aj vo vode rozpustné syntetické polyméry. Hlavným problémom mikroplastov je, že je nemožné ich zo životného prostredia odstrániť. Sú veľmi malé. Nedajú sa pozbierať ako voľne pohodené odpadky.
Vypočujte si o téme viac v našej pravidelnej eko-rubrike, ktorú pre vás vysielame v Rádiu_FM vždy v pondelok po 15-tej hodine:
Pozitívnym zistením najnovšej štúdie však bolo, že pracie prostriedky obsahovali, v porovnaním s testom z roku 2019, pevných mikroplastov menej – z 13 % kleslo toto číslo na 6%. Niektorí výrobcovia (aj úplne bežných značiek) dokonca od ich používania úplne upustili. “Už pred dvoma rokmi sme robili test pracích produktov a žiadali sme následne od supermarketov, aby zo svojich privátnych značiek plasty odstránili. Po dvoch rokoch sme sa na to znovu pozreli a overovali sme aj to, kto svoj sľub skoncovať s mikroplastami dodržal. Ukazuje sa, že tu sa nám podaril maličký úspech. Pevné mikroplasty boli z niektorých produktov po našom teste skutočne odstránené, na druhú stranu vidíme veľmi poľutovaniahodný vývoj v tom, o koľko viac produktov obsahovalo vodourozpustiteľné syntetické polyméry, ktoré ale tiež nie sú biologicky odbúrateľné,” hovorí Steger.
Na druhej strane vzrástol pomer voderozpustných plastov. „Náš test ukázal, že podiel produktov s pevnými mikroplastovými časticami značne klesol, konkrétne 14 produktov obsahovalo tieto mikroplasty, ale podiel výrobkov s vodorozpustiteľnými syntetickými polymérmi sa počas dvoch rokov zdvojnásobil,” vysvetľuje Steger z Global 2000. Rozpustné plasty sa vo vode dokážu z pevného skupenstva premeniť na tekuté, avšak molekulárne ostávajú rovnaké. Ak by sa odparila voda, ostala by nám opäť pevná látka. Ich použitie ani životný cyklus nie je zatiaľ dostatočne preskúmaný. Z tohto dôvodu ochranári volajú po predbežnej opatrnosti.
Mikroplasty sa však do vody počas priania nedostávajú len z pracieho prášku. Uvoľňujú sa aj z oblečenia, ktoré je zo syntetických vlákien. Tie sa lámu a z oblečenia oddeľujú, pričom štandardná čistiareň odpadových vôd ich nedokáže zachytiť.
Spolu s prečistenou vodou sa tak vracajú do vodných tokov, odtiaľ do tiel zvierat a následne aj našich, ľudských tiel. Týždenne do tela bežný človek podľa štúdie od WWF dostane až 5 gramov týchto látok, čo je zhruba rozmer kreditnej karty. Okrem vody a rybieho mäsa sa ku nám dostávajú aj zo vzduchu, do ktorého sa uvoľňujú z odierania pneumatík a podobne. Ich dopad na ľudské zdravie zatiaľ nie je dobre preskúmaný, ale existujú prvé údaje, ktoré hovoria o tom, že na seba dokážu naviazať toxické látky.
Vedci skúmali efekt mikroplastov na zdravie dafnií, čo sú vodné mikroorganizmy, a ukázalo sa, že tie dafnie, ktoré žili vo vode s obsahom mikroplastov mali až 68 percent potomkov s deformáciami. Mikroplastová populácia ustríc zas mala nižšiu pôrodnosť, menšie vajíčka, pomalšie spermie a pomalšie sa rozvíjajúcich potomkov.
Stále legálne
Používanie plastov ako zložky pracích prostriedkov je stále legálne. Európska únia už pracuje na ich zákaze, pričom konkrétny návrh by mal byť zverejnený už v decembri tohto roku. Aktivisti sa obávajú, že z návrhu vypadnú voderozpustné plasty, ktoré vo veľkom nahradili tie pevné mikroplastové čiastočky, no ich dopad na životné prostredie či zdravie ešte nie je dostatočne preskúmaný. „Presadzujeme komplexný zákaz viditeľne pridaných mikroplastov a neodbúrateľných syntetických polymérov vo všetkých produktoch,“ hovorí Steger.
Okrem pracích prostriedkov sa mikroplasty sa nachádzajú aj v kozmetike. Malé plastové guľôčky, s priemerom menším ako päť milimetrov, môžeme nájsť v zubných pastách, krémoch, peelingoch a sprchových géloch. Rovnako ako mikroplasty uvoľnené pri praní, aj tie z kozmetiky sa po spláchnutí vodou dostávajú do kanalizácie a následne končia v moriach čím ohrozujú ich ekosystém.
Kompletné výsledky testu aj podľa značiek nájdete na webe Global 2000
Prvou krajinou, ktorá zakázala produkciu „umelej“ kozmetiky bolo Holandsko v roku 2014. Postupne sa k nemu pridali aj ďalšie krajiny ako Austrália, Kanada, Taliansko, Kórea, Nový Zéland, Švédsko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty americké. Vo všetkých spomínaných krajinách výrobcovia nahradili plastové guľôčky neškodlivými alternatívami.
Organizácie a aktivisti, dožadujúci sa lepšieho životného prostredia, presadzujú globálny zákaz výroby kozmetiky obsahujúcej mikroplasty a vyzývajú verejnosť, aby uprednostnila kozmetiku a pracie prostriedky založené na prírodnej báze. Už dnes je možné mikroplasty uvoľňujúce sa z prania zachytávať. Oblečenie zo syntetického materiálu sa dá prať v špeciálnom vrecku, prípadne sú dostupné už aj filtre na čistenie odpadovej vody z práčky.
Pomôžte nám pre vás písať ďalej a staňte sa naším podporovateľom (kliknite na obrázok):
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok. Je tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Pochádza z malého mesta Sabinov, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam.
