fbpx
Enviro

6 krokov, ako na dovolenku bez utrpenia

Asi premýšľate, čo je to za hlúposť, nikto normálny si predsa dovolenku nespája s utrpením, práve naopak. Väčšina z nás sa už letného dobrodružstva alebo relaxu nevie dočkať. Možno si ale popri plánovaní toho, čo na dovolenke chceme prežiť, môžeme naplánovať aj to, čomu by sme sa radšej mali vyhnúť, aby sme svojím dovolenkovaním zbytočne nespôsobili utrpenie iným bytostiam.

Pre niektorých dovolenkárov je priam povinnosťou priniesť si z dovolenky suvenír v podobe sošky či náhrdelníka. Vždy by sme sa ale mali vopred informovať, z čoho je suvenír vyrobený a zvážiť dôsledky nášho nákupu. A akým suvenírom sa radšej vyhýbať?

1. Miznúce koralové útesy

Zodpovední dovolenkári by mali úplne oželieť nákup ozdôb vyrobených z koralov. Koralové útesy sú jedným z najzložitejších a najrozmanitejších ekosystémov na Zemi a sú domovom obrovského množstva jedinečných morských živočíchov. 1 km štvorcový koralového útesu dokáže poskytnúť až 15 ton rýb a morských živočíchov ročne, preto sú koralové útesy významným zdrojom obživy pre cca 450 miliónov ľudí žijúcich v ich blízkosti. Za vymieraním koralových útesov stojí okrem znečistenia a nadmerného a necitlivého rybolovu aj klimatická zmena a bezohľadný turizmus. Až 58% koralových útesov je ohrozených ľudskou činnosťou…

koralovy-nahrdelnik
Photo credit: Foter.com

Ako jednotlivci môžeme prakticky prispieť k ochrane koralových útesov nielen odmietaním koralových suvenírov, ale aj maximálnou ohľaduplnosťou pri šnorchlovaní a potápaní sa v oblasti ich výskytu. Vyhýbajme sa aj dovolenkovým rezortom stojacim priamo na útesoch. Znečisťujú ich svojím odpadom a poškodzujú výletnými plavbami. Pri výbere opaľovacieho krému pri pobyte v koralových oblastiach uprednostnime radšej prírodnú certifikovanú kozmetiku.

2. Krvavá slonovina

Kvôli svojej cennej slonovej kosti zahynulo len za posledné desaťročie viac ako 140 000 afrických slonov. Narastajúci dopyt po predmetoch zo slonoviny najmä v Ázii je jedným z hlavných dôvodov prudkého nárastu tohto nezákonného obchodu. Vyhýbajme sa preto nákupu akýchkoľvek suvenírov zo slonoviny. Realitu utrpenia slonov kvôli nelegálnemu obchodu približuje aj nasledovné video:

3. Foto so šelmami

Dovolenková fotka s tigrím či levím mláďatkom na Facebooku asi zabezpečí kopu lajkov, ale stojí to naozaj zato?

V niektorých afrických a ázijských krajinách sú populárne farmy, ktoré sa tvária ako chovateľské či záchranné stanice, kde je možné odfotiť sa s levom či tigrom a dokonca ich aj pohladkať. Okrem toho, že zvieratá sú tu často nadopované sedatívami, aby fotenie s nimi pre turistov bolo bezpečné, ich budúcnosť je väčšinou veľmi neveselá. Máloktorý turista vie, že keď mláďatá, s ktorými sa práve mazná, dosiahnu vhodný vek, mnohé z nich sú predané a skončia ako obete dobrodružnej poľovačky bohatých zahraničných turistov. Alebo sú usmrtené a časti ich tiel sú výhodne predané priekupníkom so zvieratami.

Minulý rok v lete médiami otriasla realita v turisticky známom thajskom Tigrom chráme, kde vláda odhalila škandalózne týranie zvierat a popritom objavila v mrazničke 40 tiel mŕtvych tigrích mláďat určených na nezákonný obchod.

tiger-fotka
Chaz McGregor

4. Jazda na slonoch

Vozenie sa na slonoch na prvý pohľad môže vyzerať ako zábava, ale treba si uvedomiť, čo sa za týmto druhom zábavy skrýva. Aby slony boli schopné celé dni voziť turistov, potrebujú tréning poslušnosti. Ten začína už v mladom veku, keď sú slonie mláďatá, plačúce a vystrašené, odobrané svojim matkám a dlhé hodiny denne trávia uviazané v reťaziach, bez kontaktu s ostatnými slonmi, vystavené krutým tréningovým metódam využívajúcim háky, či nedostatok jedla a spánku.

Jedna z tréningových metód v Thajsku známa ako phaajaan je obzvlášť krutá a jej cieľom je nútenie zvierat k poslušnosti. Na zvieratách často zanecháva viditeľné jazvy – nielen na tele, ale aj na duši.

Presvedčte sa sami, či na to máte žalúdok:

https://www.youtube.com/watch?v=L0xSuUXRHnE

5. „Gurmánske“ pochúťky

Súčasťou cestovania je aj ochutnávanie miestnych špecialít, aj keď niektoré z nich môžu ukrývať temné tajomstvá. Predtým, ako si na dovolenke objednáte polievku zo žraločích plutiev, vedzte, že každoročne sa kvôli tejto „delikatese“ cenenej najmä v ázijských krajinách, zabije až 70 miliónov žralokov. Počet týchto predátorov, ktoré v morskom ekosystéme zohrávajú dôležitú úlohu pri redukovaní chorých a slabých jedincov, pritom neustále klesá a niektoré druhy žralokov sú už na pokraji vyhynutia.

Ak vás stále neprešla chuť na polievku zo žraloka, pozrite si video, na ktorom je vidieť krutý spôsob lovu žralokov. Plutvy sú im odrezané a stále žijúce jedince sú vhodené ako odpad späť do mora, kde ich čaká pomalá smrť…

zralocia-polievka
Photo credit: avlxyz via Foter.com / CC BY-SA

6. Mini Zoo a opičky

Aj na Slovensku máme niekoľko „atrakcií“, ktoré na prvý pohľad môžu pôsobiť  nevinne. Podľa Ing. Jozefa Chmela zo Slobody zvierat sa rozrastá hlavne počet tzv. Mini Zoo, kde často mini znamená naozaj mini, čo sa týka životného priestoru zvierat. Jedným z príkladov je ZOOKONTAKT, kde vraj uvidíte život zvierat úplne zblízka a môžete ich aj pohladkať. Exotické zvieratá v takýchto prevádzkach však žijú v stiesnených podmienkach, neustále stresované stovkami návštevníkov, ktorí môžu zvieratá chytať, hladiť a necitlivo sa s nimi hrať. Deti sa asi bavia, ale pre zvieratá to predstavuje veľký stres.

mini-zoo
Photo credit: Slick Vic via Foter.com / CC BY-NC-ND

Veľkou, často púťovou atrakciou, je aj fotenie sa s opičkou, ktoré doslova evokuje akúsi stredovekú zábavu. Opička je uviazaná na krátkom vodítku, nútená ku kontaktu s desiatkami „zákazníkov“. „Myslíme si, že deti si zaslúžia zmysluplnejšiu zábava, ako tieto dovolenkové krutosti“ dodáva Chmel.

Možno ste po prečítaní tohto článku znechutení alebo naštvaní a možno máte pocit, že vás sa to netýka. V každom prípade, každý z nás má možnosť výberu. Myslime počas letných dovoleniek nielen na svoje osobné blaho, ale aj blaho ostatných bytostí a určite o nič neprídeme, práve naopak… Krásne leto!


Zdroje:

http://wwf.panda.org/about_our_earth/blue_planet/coasts/coral_reefs/coral_facts/

https://cites.org/eng/news/Current_rules_commercial_international_trade_elephant_ivory_under_CITES_Proposals_CITES_CoP17_200716

http://www.mnn.com/lifestyle/eco-tourism/stories/souvenirs-and-travel-activities-hurt-animals

http://www.national-geographic.cz/clanky/slavny-thajsky-chram-prisel-o-sve-tygry-celi-obvineni-z-tyrani-zvirat-20160531.html

http://www.mnn.com/lifestyle/eco-tourism/stories/souvenirs-and-travel-activities-hurt-animals

Kľúčové slová:

ekoporadňa

Profil autora:

Vyštudovala environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK a počas štúdia pôsobila ako dobrovoľníčka v rôznych environmentálnych organizáciách (Za Matku Zem, VLK, Greenpeace). Po skončení štúdia si vyskúšala prácu v súkromnom sektore aj v školstve. Od roku 2000 je v CEEV Živica, najprv ako lektorka environmentálnej výchovy pre materské školy a neskôr ako ekoporadkyňa. Po materskej dovolenke s dvoma synmi sa do Živice vrátila, venuje sa outdoorovej výučbe v rámci platformy Hurá von a je riaditeľkou Živice.

Názory

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Fontánky s vodou na pitie by mohli byť aj v našich múzeách a galériách

Vonku je cez tridsať stupňov Celzia. Lekári radia – nezabúdajte piť. Ak trávite deň poznávaním mesta, človek potrebuje aj litre vody. Väčšina ľudí, ktorých som stretla na nedávnej ceste po americkom východe, mala fľašu v ruke alebo v batohu.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner