So zlými životnými podmienkami zvierat sa okrem utrpenia spájajú aj straty a vytváranie zbytočného odpadu. Na chov dobytka a pestovanie kŕmnych plodín využívame väčšinu obývateľnej pôdy, no globálne stratíme alebo zahodíme dvadsať percent všetkého mäsa. Zisťovali sme, prečo vzniká živočíšny odpad, kto ho vytvára a ako ho môžeme znížiť.
Bojové umenia učia rešpektu a sebadisciplíne, čo môže byť silným nástrojom v inkluzívnom vzdelávacom prostredí, myslí si Martin Frankovič. Tréner aikido je bývalý dôstojník Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý pôsobil v mierových i bojových misiách na Cypre, v Bosne a Hercegovine a Afganistane. Založil Aikido Akadémiu Košice a v súčasnosti je učiteľom na košickej Priemyselnej škole dopravnej. Frankovič je držiteľom vysokého majstrovského stupňa – 5. danu Aikido Aikikai. Pýtali sme sa ho, ako bojové umenie z hľadiska sebaobrany vnímajú ženy, aký vzťah k pohybu majú mladí ľudia a či sa dajú bojové znalosti využiť v každodennom živote.
Umelá inteligencia (AI) sa podľa nej nemá zakazovať a nepatrí len do informatiky. Prostredníctvom iniciatívy AI dětem za prvý polrok v roku 2024 preškolili desaťtisíc českých a slovenských pedagógov, ako si vďaka umelej inteligencii vedia zjednodušiť administratívnu záťaž. Skeptickým rodičom priblížili AI cez priamy zážitok. V krátkej budúcnosti chcú vyvinúť aplikáciu, ktorá učiteľom pomôže s prípravou a vedením hodín. O vzdelávaní pomocou umelej inteligencie, ale aj o budúcnosti školstva sme sa rozprávali s Kateřinou Švidrnochovou.
Deti potrebujú podľa neho prostredie, kde môžu urobiť chyby a ukázať svoje slabé stránky. Péter Urbán z Odboru kurikula a inovácií vo vzdelávaní je zodpovedný za štyridsať Regionálnych centier podpory učiteľov (RCPU). Centrá začali postupne vznikať pred dvomi rokmi s cieľom pomáhať učiteľom prostredníctvom mentoringu. Urbána sme sa pýtali, prečo je mentoring pre učiteľov dôležitý, na čo sú reformy školstva a či majú učitelia záujem o neformálne vzdelávanie. Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou angličtiny a ruštiny a mentorkou z Komenského inštitútu Annou Jančovou.
Najstarší a najväčší envirovzdelávací program Zelená škola, ktorý koordinuje mimovládna organizácia CEEV Živica, oslavuje dvadsiate výročie. Do aktuálneho ročníka je zapojených 181 škôl naprieč celým Slovenskom. Učitelia spoločne so žiakmi, pomocou lektoriek programu, prinášajú zmeny do fungovania škôl, aby znižovali svoju uhlíkovú stopu. Financií na envirovýchovu podľa manažérky a lektorky programu Zuzany Gallayovej nie je dostatok a tie, ktoré sú k dispozícii, sa nie vždy využijú zmysluplne. Gallayová opisuje začiatky programu, zmeny v prístupe škôl k udržateľnosti aj to, v čom sa líši program Zelenej školy od iných školských projektov.
Na Slovensku sa ročne vyprodukuje odhadom 600-tisíc ton potravinového odpadu. Dvanásť percent sa vyhodí ešte po ceste na pulty v obchodoch. V odpade končí aj zelenina a ovocie, ktorým okrem chybičiek krásy nič nie je. O tom, ako obchodné reťazce a jednotlivci môžu prispieť k riešeniu potravinového odpadu z neperfektnej zeleniny a ovocia, sme sa rozprávali s manažérkou spoločenskej zodpovednosti a externých vzťahov Tesco Michaelou Lehotskou.
Názor na dnes:
Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek
Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?
