Ide o tvrdú pornografiu, nenávistné videá a také, ktoré nabádajú deti na drogy, alkohol či fajčenie. Vo výskumnej vzorke sa objavili aj nebezpečné výzvy. O tom, ako krátke videá ovplyvňujú deti sme sa rozprávali s Luciou Novanskou Škripcovou, ktorá pôsobí ako odborná asistentka na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Vo svojej vedeckej a výskumnej činnosti sa zameriava na sociálne siete, digitálne správanie mladých ľudí a mediálnu gramotnosť. Pýtali sme sa jej, prečo sa dnešná generácia len ťažko odpája od online sveta, čo robí TikTok s pozornosťou detí a či ich dokážeme pripraviť na digitálne prostredie tak, aby ich posilňovalo. Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou a mentorkou z Komenského inštitútu Evou Radičovou.
Slovenské Zelené školy menia systém podávania polievok a zavádzajú prostredníctvom rôznych aktivít zmeny, aby sa s nimi viac neplytvalo. Zisťovali sme, ako sa z polievok môžu stať desiaty a tiež, ako žiakov dokáže motivovať samotné zapojenie do varenia.
Občianske združenie Free Food na svojej stránke uvádza, že slovenská domácnosť vyhodí za mesiac jeden nákupný košík plný jedla. Ten znamená zbytočný výlet do obchodu, vyhodené peniaze a uhlíkovú stopu. Združenie včera (27.5.) zverejnilo výsledky ich polročného pilotného projektu Zjedené!, v rámci ktorého slovenské domácnosti merali svoj potravinový odpad a dokázali ho znížiť v priemere približne o štyridsať percent. Projekt reaguje na novú európsku legislatívu, podľa ktorej musia členské krajiny do roku 2030 výrazne znížiť potravinový odpad.
Z obyčajného čítania zloženia krému sa stal projekt o neškodlivej kozmetike a environmentálnom vzdelávaní. Odborníčiek na kozmetiku Báry Halíkovej z projektu GreenGate, spoluzakladateľky aplikácie GreenScan Žanety Milošovej Havírovej a pedagogičky Zuzany Šišovskej zo Základnej školy Pribinka v Zlatých Moravciach sme sa pýtali, aký dopad má kozmetika na životné prostredie, prečo deti najlepšie učí prax a aké malé zmeny dokážeme urobiť už dnes.
Nie je hanba požičať si vŕtačku, keď ju potrebujeme raz za rok ani dediť oblečenie a elektroniku po súrodencoch. O tom, ako naše rozhodnutie kúpiť si novú elektroniku vplýva na ľudské životy, sme sa rozprávali s Lilly Kompas a Sofiou Murínovou, tretiačkami Gymnázia A. Kmeťa v Banskej Štiavnici. V školskom roku 2025/26 sa na podnet učiteľa zapojili do projektu ElektroodpadDopad a o téme vytvorili workshop pre ďalších študentov gymnázia. Pýtali sme sa ich, ako svojich rovesníkov učili o téme elektroodpadu.
Sociálny šatník, canisterapeutický pes, hygienické vložky či terénny pracovník, ktorý funguje ako spojka medzi školou a rodinami. Aj to je súčasťou základnej školy Nerudova v českom meste Jirkov, ktorú navštevuje 80 percent žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Riaditeľke Martine Meitnerovej a jej tímu sa podarilo zo školy v úzadí vytvoriť oceňované, bezpečné a podporné prostredie pre všetky deti bez ohľadu na ich sociálne zázemie. Pýtali sme sa na jej začiatky, motiváciu detí, rodičov a učiteľov či hranice pomoci. Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou a mentorkou z Komenského inštitútu Evou Radičovou.
Názor na dnes:
Radšej pomalšie a ďalej
Som vodička, ktorá jazdí na spotrebu. Dobre, nemusí ma mať každý na ceste rád. Snažím sa nezdržiavať, neprekážať, nebrzdiť ostatných, ale priemer si naozaj strážim roky. Usilujem sa uhnúť predtým, než mi auto za mnou potrebuje bliknúť. Fakt nechcem, aby na moje šetrenie doplácali spomalením iní.
