Slovenskí učitelia a učiteľky podľa odborníčky nie sú pripravení, aby u detí rozvíjali gramotnosť o umelej inteligencii. Zuzana Tkáčová sa venuje vzdelávaniu o AI, jej využívaniu v učiteľskej praxi aj výskumu jej vplyvu na deti. Učí budúcich učiteľov na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a je doktorandkou na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V rozhovore vysvetľuje, prečo nestačí učiť deti používať AI, ale rozvíjať ich kritické myslenie, samostatnosť a schopnosť zodpovedne s ňou pracovať. Hovorí aj o rizikách, ktoré AI prináša pre učenie a medziľudské vzťahy, o osamelosti tínedžerov, ktorí v chatbotoch hľadajú oporu, a o tom, ako pripraviť školy na budúcnosť, v ktorej bude umelá inteligencia prirodzenou súčasťou. Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou a mentorkou z Komenského inštitútu Evou Radičovou.
Deti chránime pred rizikami v reálnom svete, no zároveň ich púšťame do online priestoru, kde na ne číhajú úplne iné nebezpečenstvá. Niektorí ľudia sa podľa teoretického fyzika a popularizátora vedy Samuela Kováčika utopia v dezinformáciách a vytvoria si vlastnú paralelnú realitu.
Kúzla, hádanky, súťaže a hovoriace zvieracie plyšové bábky vtiahli deti do problematiky odpadu. Bývalý učiteľ, dnes bruchovravec Daniel Karpinský v komediálnej šou Sranda Banda – Triedime so Samom vysvetľuje deťom, kam patrí odpad, čo je recyklácia a prečo je triedenie odpadu dôležité. Na toto populárne predstavenie sme sa boli pozrieť spolu s deťmi.
V čase krízy by sme podľa neho prícestné aleje začali vnímať aj ako zdroj ovocia. Bruno Jakubec sa dlhodobo venuje témam ovocinárstva, krajinotvorby a ekologického poľnohospodárstva. V rozhovore približuje, v čom spočíva výnimočná chuťová aj tvarová rozmanitosť starých a krajových odrôd a objasňuje princípy ich vzniku, šľachtenia a vegetatívneho množenia. Odborník z Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene zároveň rozoberá potenciál lokálneho pestovania a zdôrazňuje, že zachovanie pestrosti starých a krajových odrôd je dôležitým nástrojom pri adaptácii na klimatickú zmenu.
Sabine Otto učí biológiu a chémiu tam, kde iní vidia iba les. Pred piatimi rokmi sa so skupinou kolegýň a kolegov rozhodla vymeniť školské lavice za lesnú triedu. Odvtedy sa, aj vďaka tomuto prístupu, na gymnáziu v bavorskom meste Laufen hlási viac detí. Pýtali sme sa jej, ako vyzerá vyučovacia hodina v lese a čo na učenie vonku hovoria nielen deti, ale aj ich rodičia.
Bezmäsité jedlo sa podľa nej nemá nahradiť iba sladkým, ale plnohodnotnou a vyváženou stravou. České školské jedálne čaká od budúceho roka zmena pravidiel stravovania. Nová vyhláška počíta s tým, že v jedálnych lístkoch bude viac bezmäsitých jedál, zároveň však obmedzuje množstvo cukru a sladkých jedál. Gabriela Diasová sa v dobročinnej organizácii NESEHNUTÍ venuje udržateľnému a rastlinnému stravovaniu v školách v rámci inciatívy Pestré jídelny. Pýtali sme sa jej, prečo nestačí meniť pravidlá, ale ukázať jedálňam, ako pripraviť rastlinné jedlo, ktoré je pestré, výživné a chutné.
Názor na dnes:
Nedostatok pitnej vody nie je viac vymyslený príbeh
Začiatkom augusta – počas druhej vlny horúčav – som stretla kamarátku, ktorá žije v Bratislave. Na otázku čo ju privádza na východ, odpovedala, že sa tu prišla ‚schladiť‘. V danom momente mi to prišlo humorné, pretože sme stáli na rozpálenom asfalte čakajúc na vlak asi v tridsiatich stupňoch. No pre ňu išlo o zjavnú úľavu, keďže v ten deň namerali v Bratislave teplotný rekord a to 40,6 stupňov Celzia.
