Bezmäsité jedlo sa podľa nej nemá nahradiť iba sladkým, ale plnohodnotnou a vyváženou stravou. České školské jedálne čaká od budúceho roka zmena pravidiel stravovania. Nová vyhláška počíta s tým, že v jedálnych lístkoch bude viac bezmäsitých jedál, zároveň však obmedzuje množstvo cukru a sladkých jedál. Gabriela Diasová sa v dobročinnej organizácii NESEHNUTÍ venuje udržateľnému a rastlinnému stravovaniu v školách v rámci inciatívy Pestré jídelny. Pýtali sme sa jej, prečo nestačí meniť pravidlá, ale ukázať jedálňam, ako pripraviť rastlinné jedlo, ktoré je pestré, výživné a chutné.
Učiť žiakov a stáť pri ich rozvoji považuje za privilégium. Martin Štubňa učí fyziku na Bilingválnom gymnáziu Evanjelickej spojenej školy v Martine a je laureátom ocenenia Učiteľská osobnosť Slovenska 2025. Sám o sebe pritom hovorí, že kedysi patril skôr medzi lenivejších žiakov. Dnes sa snaží študentov motivovať aj bez tlaku známok či zákazov. V rozhovore hovorí o tom, prečo vníma učiteľa a žiaka ako partnerov, prečo podľa neho mobily patria do školy a čo podľa neho robí učiteľa dobrým učiteľom. Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou a mentorkou z Komenského inštitútu Evou Radičovou.
Aj vajcia od sliepok v okolí Strážskeho sú kontaminované, hovorí Peter Sekula. Odborník na sanácie environmentálnych záťaží ešte upozorňuje, že región dlhodobo zápasí aj s vyšším výskytom rakoviny a vývinových porúch u detí. Slovensko podľa neho čelí aj ďalším vážnym environmentálnym problémom – od opustených baní, z ktorých vytekajú do riek ťažké kovy, cez čističky odpadových vôd, ktoré často nedokážu zachytiť všetko znečistenie, až po milióny ton odpadu ročne.
Správne triedenie odpadu je základom úspešnej recyklácie. Vybrali sme pre vás dilemy, s ktorými sa ľudia obracajú na organizáciu zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK, ktorá zabezpečuje triedený zber odpadu v mnohých mestách na Slovensku. Otestujte si svoje znalosti a odpovedzte na desať otázok v našom kvíze a zistite, či triedite odpad správne.
Klimatizácie sa stávajú čoraz bežnejšou odpoveďou na extrémne horúčavy v mestách. Zároveň však patria medzi technológie, ktoré zvyšujú spotrebu elektriny a po skončení životnosti sa menia na rastúci objem elektroodpadu. Postupne sa tak presúvajú z roviny bežného komfortu do širšej diskusie o tom, ako mestá zvládajú vlny horúčav bez ďalšej environmentálnej záťaže.
Polievky zaviedla ako desiaty na škole, presadila akcie bez plastov, získala ocenenie Posol mieru a angličtinu vyučuje aj formou aktivít v útulku pre zvieratá. Na Základnej škole Hrnčiarska vo Zvolene, kde pôsobí aj ako koordinátorka programu Zelená škola, mení bežné hodiny na hru s pohybom a reálne zážitky. Zuzana Almáši Lászlóová v rozhovore opisuje, ako sa veľké školské zmeny začínajú malými krokmi – často len tým, že si niekto nápad nenechá pre seba.
Názor na dnes:
Nedostatok pitnej vody nie je viac vymyslený príbeh
Začiatkom augusta – počas druhej vlny horúčav – som stretla kamarátku, ktorá žije v Bratislave. Na otázku čo ju privádza na východ, odpovedala, že sa tu prišla ‚schladiť‘. V danom momente mi to prišlo humorné, pretože sme stáli na rozpálenom asfalte čakajúc na vlak asi v tridsiatich stupňoch. No pre ňu išlo o zjavnú úľavu, keďže v ten deň namerali v Bratislave teplotný rekord a to 40,6 stupňov Celzia.
