Nataliia Metsenko zažila hrôzy vojenského konfliktu dávno predtým, než Rusko napadlo Ukrajinu vo februári 2022. Vyrastala na Donbase. Na Slovensko prišla pred tromi rokmi a po ukončení štúdia sa plánovala vrátiť domov. Ako miliónom ďalších Ukrajiniek a Ukrajincov, aj do jej života zasiahla vojna. Naučila ju nerobiť si žiaden program a žiadne plány, ako vysvetlila v rozhovore. Pýtali sme sa jej, kde hľadá rovnováhu medzi vlastnou identitou a integráciou do slovenskej spoločnosti, aj čo si myslí o výzvach na zastavenie dodávok zbraní na Ukrajinu.
Cintoríny nemusia slúžiť len na pochovávanie, myslí si funebráčka Andrea Uherková. Podľa nej môžu byť miestom pre život – podporovať biodiverzitu, opeľovače a slúžiť aj na oddych. Aj napriek tomu, že žiadne slovenské mesto zatiaľ nepristúpilo k regulácii fungovania svojho cintorína, prírodné pohrebníctvo Funebra spadajúce pod mimovládnu organizáciu Živica, im pomáha nastaviť fungovanie cintorínov, aby boli spoločensky, ekonomicky aj ekologicky udržateľné. Okrem iného sme sa Andrey pýtali, čím sa líšia prírodného cintoríny od klasických, v čom sú iné posledné rozlúčky s blízkymi a čo môžu urobiť nájomcovia hrobových miest pre podporu biodiverzity či zníženie uhlíkovej stopy.
Podarilo sa im znížiť plytvanie jednorazovými papierovými utierkami a papierom do tlačiarne. Pred dvomi rokmi bola Spojená škola Kollárová 17 v Sečovciach v environmentálnom výchovno-vzdelávacom programe Zelená škola nováčikom. Žiaci, učitelia aj nepedagogickí zamestnanci a zamestnankyne zrealizovali riešenia na zníženie ich uhlíkovej stopy. Škola sa pravidelne zúčastňuje Dušičkovej výzvy, počas ktorej študenti vyrábajú vence z prírodných materiálov. Sviatok svätého Mikuláša zase oslavujú bez zbytočných obalov.
Riaditeľ strednej školy ju nedoporučil na vysokoškolské štúdium, preto išla pracovať do hydinárskeho závodu. Po Nežnej revolúcii si spravila zdravotnícky kurz, asistovala v poradni a roznášala pozvánky na očkovanie. Napokon sa na vysokú školu dostala, sociálnu prácu skončila s červeným diplomom. Dnes je Pavla Cicková pedagogickou asistentkou na inkluzívnej základnej škole Alma vo Zvolene. V rozhovore okrem iného opisuje, aké bolo jej detstvo, kto ju inšpiroval v štúdiu a čo potrebujú deti, ktoré majú doma náročné podmienky.
Od nového roka majú obce zaviesť triedený zber textilu. Miroslava Futrikaniča, riaditeľa slovenskej recyklačnej spoločnosti SK-Tex, obce už teraz žiadajú, aby ich zbavil vyzbieraného textilu. Okrem nedostatočnej recyklačnej kapacity kritizuje novoročnú povinnosť – len vyzbierať a vytriediť odpad z textilu. Problém sa tým podľa neho nevyrieši. Pýtali sme sa ho, ako postupovať v boji s nadmerným textilným odpadom.
Manželia Juraj Hipš a Zuzana Labašová umožňujú pedagógom pracovať na svojich vzdelávacích projektoch a šíriť inovácie do škôl. So zakladateľom Komenského inštitútu a výkonnou riaditeľkou mimovládnej organizácie Živica a programovou manažérkou Komenského inštitútu sme sa rozprávali o tom, prečo by slovenskí učitelia a učiteľky mali zdieľať svoje úspechy, čo ich od toho odrádza a akú podporu môžu nájsť aj za múrmi škôl. Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou angličtiny a ruštiny a mentorkou z Komenského inštitútu Annou Jančovou.
Názor na dnes:
Toto nie je len o galérii, musí sa to skončiť
Jedna z prvých kníh, ktoré ma od detstva spájali s babičkou, boli Matějčekove Dejiny umenia. Trávili sme pri nich hodiny. Poznala som ich skoro naspamäť. Vtedy sa začala moja láska k výtvarnému umeniu. Po tom, čo som doštudovala žurnalistiku, prepadol ma smutný pocit, že už nebudem vôbec chodiť do školy. Rozhodla som sa preto skúsiť ešte jednu vysokú školu, ktorá ma bude ukrutne baviť.
