Home

Slovenské Zelené školy menia systém podávania polievok a zavádzajú prostredníctvom rôznych aktivít zmeny, aby sa s nimi viac neplytvalo. Zisťovali sme, ako sa z polievok môžu stať desiaty a tiež, ako žiakov dokáže motivovať samotné zapojenie do varenia.

Občianske združenie Free Food na svojej stránke uvádza, že slovenská domácnosť vyhodí za mesiac jeden nákupný košík plný jedla. Ten znamená zbytočný výlet do obchodu, vyhodené peniaze a uhlíkovú stopu. Združenie včera (27.5.) zverejnilo výsledky ich polročného pilotného projektu Zjedené!, v rámci ktorého slovenské domácnosti merali svoj potravinový odpad a dokázali ho znížiť v priemere približne o štyridsať percent. Projekt reaguje na novú európsku legislatívu, podľa ktorej musia členské krajiny do roku 2030 výrazne znížiť potravinový odpad.

Z obyčajného čítania zloženia krému sa stal projekt o neškodlivej kozmetike a environmentálnom vzdelávaní. Odborníčiek na kozmetiku Báry Halíkovej z projektu GreenGate, spoluzakladateľky aplikácie GreenScan Žanety Milošovej Havírovej a pedagogičky Zuzany Šišovskej zo Základnej školy Pribinka v Zlatých Moravciach sme sa pýtali, aký dopad má kozmetika na životné prostredie, prečo deti najlepšie učí prax a aké malé zmeny dokážeme urobiť už dnes.

Nie je hanba požičať si vŕtačku, keď ju potrebujeme raz za rok ani dediť oblečenie a elektroniku po súrodencoch. O tom, ako naše rozhodnutie kúpiť si novú elektroniku vplýva na ľudské životy, sme sa rozprávali s Lilly Kompas a Sofiou Murínovou, tretiačkami Gymnázia A. Kmeťa v Banskej Štiavnici. V školskom roku 2025/26 sa na podnet učiteľa zapojili do projektu ElektroodpadDopad a o téme vytvorili workshop pre ďalších študentov gymnázia. Pýtali sme sa ich, ako svojich rovesníkov učili o téme elektroodpadu.

Sociálny šatník, canisterapeutický pes, hygienické vložky či terénny pracovník, ktorý funguje ako spojka medzi školou a rodinami. Aj to je súčasťou základnej školy Nerudova v českom meste Jirkov, ktorú navštevuje 80 percent žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Riaditeľke Martine Meitnerovej a jej tímu sa podarilo zo školy v úzadí vytvoriť oceňované, bezpečné a podporné prostredie pre všetky deti bez ohľadu na ich sociálne zázemie. Pýtali sme sa na jej začiatky, motiváciu detí, rodičov a učiteľov či hranice pomoci. Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou a mentorkou z Komenského inštitútu Evou Radičovou.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba predložil návrh zákona, aby Environmentálny fond vstúpil na trh rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Odborníci z odpadového hospodárstva upozorňujú, že štát chce nahradiť funkčný a overený systém, ktorý zlepšil triedenie odpadu na Slovensku štátnym monopolom. „Legislatíva, o ktorej sa momentálne rokuje v parlamente, môže viesť k zoštátneniu celého systému,” vysvetľuje odborník na odpady Marek Brinzík z organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK. Tá financuje triedený zber pre viac ako 2,2 milióna obyvateľov na Slovensku.

Názor na dnes:

Boris Bielik

Bez utópie sa utopíme

Mám rád túto slovnú hračku, ale dostane vás len do polovice textu. Je pesimistická a mne vlastne ide o presný opak – o to, ako s utópiou môžeme letieť.

Názory

Lesanka Blažencová

Najsuchšia jar: Nepreniesli sme ani jedinú žabu, salamandry sa plazili suchým asfaltom

Aj vy sa každoročne tešíte na jar? Na prvú jemnú zeleň rozvíjajúcich sa lístočkov, všetko svieže, voňavé, nové? Na to, ako z vlahou nasatej pôdy raší nový život, na priletené belorítky stavajúce si z blata hniezda, na vlahý jarný dážď, migrujúce obojživelníky zapĺňajúce mláky a plytké potôčiky? Krásny obraz. Ale tento rok na ňom niečo veľmi veľmi nesedí.

Iveta Fiľová

Iniciatívy dávajú mladým zmysel zostať

Mladí ľudia často hovoria o zmene sveta. Menej často však vedia, kde začať – najmä ak vyrastajú v regiónoch, kde sú príležitosti obmedzené. A práve tu sa ukazuje, aký význam majú iniciatívy, ktoré dávajú talentu šancu rásť doma. Sokratov inštitút už trinásť rokov dokazuje, že energia a schopnosti mladých nemusia automaticky smerovať do zahraničia. Aj tento rok otvára dvere novej generácii ľudí, ktorí chcú svoj potenciál rozvíjať na Slovensku.

Jaroslava Lukačovičová

Prvýkrát si nemusíme vyberať, komu pošleme podiely zo svojich daní

Znie to až neuveriteľne, že v týchto dňoch, keď sa rozhodujeme, komu poukážeme podiely zo svojich daní, môžeme prvýkrát rozhodnúť až o šiestich percentách. Pre mnohých je to stále záhada, nakoľko všetci, ktorí pôsobíme v treťom sektore, ale aj mimo neho, si veľmi dobre pamätáme mnohé pokusy a debaty o tom, ako mala byť táto možnosť už párkrát úplne zrušená. A zrazu môžeme poukázať nielen neziskovke, ale po dve percentá aj obidvom svojim rodičom.

Bianka Mária Bálintová

Jarné predsavzatia namiesto novoročných? Súhlasila by príroda aj niektoré kalendáre

Ak ste nestihli splniť svoje novoročné predsavzatia, vítam vás v klube. Ale mám dobrú správu, je to okej. Z letargie vás môže vytrhnúť história kalendárov a príroda, ktorá si stále dovolí zimný oddych.

Podcast

Vzdelávanie

Ide o tvrdú pornografiu, nenávistné videá a také, ktoré nabádajú deti na drogy, alkohol či fajčenie. Vo výskumnej vzorke sa objavili aj nebezpečné výzvy. O tom, ako krátke videá ovplyvňujú deti sme sa rozprávali s Luciou Novanskou Škripcovou, ktorá pôsobí ako odborná asistentka na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Vo svojej vedeckej a výskumnej činnosti sa zameriava na sociálne siete, digitálne správanie mladých ľudí a mediálnu gramotnosť. Pýtali sme sa jej, prečo sa dnešná generácia len ťažko odpája od online sveta, čo robí TikTok s pozornosťou detí a či ich dokážeme pripraviť na digitálne prostredie tak, aby ich posilňovalo. Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou a mentorkou z Komenského inštitútu Evou Radičovou.

Sociálny šatník, canisterapeutický pes, hygienické vložky či terénny pracovník, ktorý funguje ako spojka medzi školou a rodinami. Aj to je súčasťou základnej školy Nerudova v českom meste Jirkov, ktorú navštevuje 80 percent žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Riaditeľke Martine Meitnerovej a jej tímu sa podarilo zo školy v úzadí vytvoriť oceňované, bezpečné a podporné prostredie pre všetky deti bez ohľadu na ich sociálne zázemie. Pýtali sme sa na jej začiatky, motiváciu detí, rodičov a učiteľov či hranice pomoci. Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou a mentorkou z Komenského inštitútu Evou Radičovou.

Učitelia sú tretie najvplyvnejšie osoby v živote dieťaťa – aj preto ich Jan Hábl prirovnáva k dobrodruhom, ktorým odkazuje, aby vytrvali. Pedagóg, komeniológ a autor Jan Hábl vysvetľuje, prečo Komenského myšlienky o výchove charakteru a ľudskosti nestrácajú na aktuálnosti ani dnes. Ukazuje, že nejde len o historický odkaz na stenách škôl, ale o živú inšpiráciu pre súčasné vzdelávanie. Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou a mentorkou z Komenského inštitútu Evou Radičovou.

Spoločnosť

Zastupoval obete policajného násilia z Moldavy nad Bodvou pred Európskym súdom pre ľudské práva, stál pri prvom rozsudku štrasburského súdu potvrdzujúcom diskrimináciu rómskych detí v špeciálnych školách a spolupodieľal sa na odškodnení pre Rómov z Nižných Kapustníkov po nezákonnom zbúraní ich obydlí. Michal Zálešák koncom minulého roka získal ocenenie Lúč z tmy. Pýtali sme sa ho, akým typom diskriminácie čelia marginalizované skupiny obyvateľstva, ako politická rétorika ovplyvňuje menšiny či kde vníma hranicu medzi slobodou prejavu a nenávistnými prejavmi.

Smrť blízkeho je náročná – nielen emočne, ale aj administratívne. Martin Nemeček si to uvedomil po strate blízkej osoby. Preto sa vo svojej diplomovej práci rozhodol preskúmať, ako fungujú slovenské pohrebníctva. Výsledkom je platforma Potom.sk, ktorá pozostalým pomáha zvládnuť najťažšie chvíle bez zbytočnej byrokracie. Namiesto stresu a papierovačiek im poskytuje priestor, aby sa mohli sústrediť na to podstatné – rozlúčku a smútok. Rozprávali sme sa o tom, čo ho zarazilo pri výskume a prečo je dôležité plánovať svoj pohreb. Taktiež sme sa pýtali, ako budú vyzerať posledné rozlúčky a cintoríny o pár rokov. Prečítajte si rozhovor o smrti, o ktorej mnohí stále nechcú hovoriť.

Na slovenských súdoch je podľa nej pomerne málo prípadov týkajúcich sa rómskej menšiny. Jedným z dôvodov môže byť jej nedôvera v spravodlivý justičný systém. Vanda Durbáková dlhodobo obhajuje Rómov a Rómky v rámci spolupráce s košickou organizáciou Poradňa pre občianske a ľudské práva. Pomáha presadzovať právo rómskych detí na rovný prístup ku kvalitnému vzdelávaniu bez segregácie. Okrem toho zastupovala nezákonne sterilizované rómske ženy a poskytovala právnu pomoc rómskym chlapcom z Luníka IX, ktorí čelili policajnému násiliu. Za svoju prácu získala koncom minulého roka ocenenie Lúč z tmy. Pýtali sme sa jej, akým typom diskriminácie čelia marginalizované skupiny obyvateľstva, čo je riešením segregácie a ako by sme mohli vniesť inkluzívne cítenie do polarizovanej spoločnosti.

Sebarozvoj

Rodičovstvo podľa nej nie je projekt, ktorý sa dá realizovať bezchybne. Výchovná poradkyňa a doktorka prírodných vied Martina Vagáčová považuje rodičovstvo za zásadnú zmenu, preto rodičom radí, aby prijali svoje chyby, dbali aj na partnerský vzťah a rešpektujúcu komunikáciu. Pýtali sme sa, či sa dá na rodičovstvo pripraviť, ako nájsť harmóniu vo vzťahu aj počas rodičovstva a prečo je vzťahová väzba dieťaťa pevnejšia u jedného rodiča ako v ústavnej starostlivosti.

Podceňujeme dôležitosť pauzy a trávenie času samých so sebou, myslí si Matej Kajan, ktorý cvičí bojové umenie aikido. Po ukončení štúdia automatizácie a kybernetiky sa rozhodol stráviť niekoľko mesiacov v Španielsku, kde trénoval aikido a objavoval nové dimenzie seba samého. Pýtali sme sa ho, čo mu priniesli mesiace intenzívneho cvičenia a života v cudzej krajine, prečo je aikido pre neho viac než len bojové umenie a čo ho presvedčilo vrátiť sa naspäť na Slovensko.

Bojové umenia učia rešpektu a sebadisciplíne, čo môže byť silným nástrojom v inkluzívnom vzdelávacom prostredí, myslí si Martin Frankovič. Tréner aikido je bývalý dôstojník Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý pôsobil v mierových i bojových misiách na Cypre, v Bosne a Hercegovine a Afganistane. Založil Aikido Akadémiu Košice a v súčasnosti je učiteľom na košickej Priemyselnej škole dopravnej. Frankovič je držiteľom vysokého majstrovského stupňa – 5. danu Aikido Aikikai. Pýtali sme sa ho, ako bojové umenie z hľadiska sebaobrany vnímajú ženy, aký vzťah k pohybu majú mladí ľudia a či sa dajú bojové znalosti využiť v každodennom živote.

Enviro

Slovenské Zelené školy menia systém podávania polievok a zavádzajú prostredníctvom rôznych aktivít zmeny, aby sa s nimi viac neplytvalo. Zisťovali sme, ako sa z polievok môžu stať desiaty a tiež, ako žiakov dokáže motivovať samotné zapojenie do varenia.

Občianske združenie Free Food na svojej stránke uvádza, že slovenská domácnosť vyhodí za mesiac jeden nákupný košík plný jedla. Ten znamená zbytočný výlet do obchodu, vyhodené peniaze a uhlíkovú stopu. Združenie včera (27.5.) zverejnilo výsledky ich polročného pilotného projektu Zjedené!, v rámci ktorého slovenské domácnosti merali svoj potravinový odpad a dokázali ho znížiť v priemere približne o štyridsať percent. Projekt reaguje na novú európsku legislatívu, podľa ktorej musia členské krajiny do roku 2030 výrazne znížiť potravinový odpad.

Z obyčajného čítania zloženia krému sa stal projekt o neškodlivej kozmetike a environmentálnom vzdelávaní. Odborníčiek na kozmetiku Báry Halíkovej z projektu GreenGate, spoluzakladateľky aplikácie GreenScan Žanety Milošovej Havírovej a pedagogičky Zuzany Šišovskej zo Základnej školy Pribinka v Zlatých Moravciach sme sa pýtali, aký dopad má kozmetika na životné prostredie, prečo deti najlepšie učí prax a aké malé zmeny dokážeme urobiť už dnes.