fbpx

Home

Psychologička Sylvia Ondrisová sa venuje otázkam moci a hovorí, že keď človek, od detstva do mladosti, zažije aspoň jednu láskavú osobu, vytvorí to dobré jadro pre jeho budúcu sebahodnotu. Ondrisovej sme sa pýtali, ako mení moc učiteľov a učiteľky, čo sa stane, ak ju zneužijú, ako sa prejavuje vnútorný kritik, a prečo je dôležitá pracovná pohoda vo vzdelávacom prostredí. Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou angličtiny a ruštiny a mentorkou z Komenského inštitútu Annou Jančovou.

Pri plastových ozdobách nevidí cestu v zakazovaní, ale v hľadaní udržateľných spôsobov. Odborníčka na odpady Martina Gaislová odporúča každému, kto pôjde počas Dušičiek na cintorín, aby si premyslel kúpu ozdôb a namiesto tých plastových, uprednostnil kyticu alebo veniec zo živých či sušených kvetov. Pýtali sme sa jej, prečo sú plastové dekorácie problematické, či existuje niečo ako rýchla móda v oblasti sezónnych predmetov do domácností a ako dekorovať udržateľne.

So zlými životnými podmienkami zvierat sa okrem utrpenia spájajú aj straty a vytváranie zbytočného odpadu. Na chov dobytka a pestovanie kŕmnych plodín využívame väčšinu obývateľnej pôdy, no globálne stratíme alebo zahodíme dvadsať percent všetkého mäsa. Zisťovali sme, prečo vzniká živočíšny odpad, kto ho vytvára a ako ho môžeme znížiť.

Bojové umenia učia rešpektu a sebadisciplíne, čo môže byť silným nástrojom v inkluzívnom vzdelávacom prostredí, myslí si Martin Frankovič. Tréner aikido je bývalý dôstojník Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý pôsobil v mierových i bojových misiách na Cypre, v Bosne a Hercegovine a Afganistane. Založil Aikido Akadémiu Košice a v súčasnosti je učiteľom na košickej Priemyselnej škole dopravnej. Frankovič je držiteľom vysokého majstrovského stupňa – 5. danu Aikido Aikikai. Pýtali sme sa ho, ako bojové umenie z hľadiska sebaobrany vnímajú ženy, aký vzťah k pohybu majú mladí ľudia a či sa dajú bojové znalosti využiť v každodennom živote.

Umelá inteligencia (AI) sa podľa nej nemá zakazovať a nepatrí len do informatiky. Prostredníctvom iniciatívy AI dětem za prvý polrok v roku 2024 preškolili desaťtisíc českých a slovenských pedagógov, ako si vďaka umelej inteligencii vedia zjednodušiť administratívnu záťaž. Skeptickým rodičom priblížili AI cez priamy zážitok. V krátkej budúcnosti chcú vyvinúť aplikáciu, ktorá učiteľom pomôže s prípravou a vedením hodín. O vzdelávaní pomocou umelej inteligencie, ale aj o budúcnosti školstva sme sa rozprávali s Kateřinou Švidrnochovou.

Deti potrebujú podľa neho prostredie, kde môžu urobiť chyby a ukázať svoje slabé stránky. Péter Urbán z Odboru kurikula a inovácií vo vzdelávaní je zodpovedný za štyridsať Regionálnych centier podpory učiteľov (RCPU). Centrá začali postupne vznikať pred dvomi rokmi s cieľom pomáhať učiteľom prostredníctvom mentoringu. Urbána sme sa pýtali, prečo je mentoring pre učiteľov dôležitý, na čo sú reformy školstva a či majú učitelia záujem o neformálne vzdelávanie. Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou angličtiny a ruštiny a mentorkou z Komenského inštitútu Annou Jančovou.

Názor na dnes:

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Názory

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Fontánky s vodou na pitie by mohli byť aj v našich múzeách a galériách

Vonku je cez tridsať stupňov Celzia. Lekári radia – nezabúdajte piť. Ak trávite deň poznávaním mesta, človek potrebuje aj litre vody. Väčšina ľudí, ktorých som stretla na nedávnej ceste po americkom východe, mala fľašu v ruke alebo v batohu.

Podcast

Vzdelávanie

Manželia Juraj Hipš a Zuzana Labašová umožňujú pedagógom pracovať na svojich vzdelávacích projektoch a šíriť inovácie do škôl. So zakladateľom Komenského inštitútu a výkonnou riaditeľkou mimovládnej organizácie Živica a programovou manažérkou Komenského inštitútu sme sa rozprávali o tom, prečo by slovenskí učitelia a učiteľky mali zdieľať svoje úspechy, čo ich od toho odrádza a akú podporu môžu nájsť aj za múrmi škôl. Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou angličtiny a ruštiny a mentorkou z Komenského inštitútu Annou Jančovou.

Psychologička Sylvia Ondrisová sa venuje otázkam moci a hovorí, že keď človek, od detstva do mladosti, zažije aspoň jednu láskavú osobu, vytvorí to dobré jadro pre jeho budúcu sebahodnotu. Ondrisovej sme sa pýtali, ako mení moc učiteľov a učiteľky, čo sa stane, ak ju zneužijú, ako sa prejavuje vnútorný kritik, a prečo je dôležitá pracovná pohoda vo vzdelávacom prostredí. Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou angličtiny a ruštiny a mentorkou z Komenského inštitútu Annou Jančovou.

Umelá inteligencia (AI) sa podľa nej nemá zakazovať a nepatrí len do informatiky. Prostredníctvom iniciatívy AI dětem za prvý polrok v roku 2024 preškolili desaťtisíc českých a slovenských pedagógov, ako si vďaka umelej inteligencii vedia zjednodušiť administratívnu záťaž. Skeptickým rodičom priblížili AI cez priamy zážitok. V krátkej budúcnosti chcú vyvinúť aplikáciu, ktorá učiteľom pomôže s prípravou a vedením hodín. O vzdelávaní pomocou umelej inteligencie, ale aj o budúcnosti školstva sme sa rozprávali s Kateřinou Švidrnochovou.

Spoločnosť

Kniha Umieranie modernity od Brazílčanky Vanessy Andreotti nastavuje spoločnosti zrkadlo. Profesorka globálneho vzdelávania, sociálnej spravodlivosti a dekolonizácie vzdelávania Andreotti sa prostredníctvom svojej knihy snaží v čitateľoch evokovať, aby prevzali zodpovednosť za stav, v ktorom sa Zem nachádza. Pomocou vlastných príbehov ich vyťahuje z komfortnej zóny, aby pochopili, že rôzne kultúry rozmýšľajú nad vecami úplne inak. Boli sme na krste slovenského prekladu knihy Umieranie modernity, o ktorej diskutoval prekladateľ a pedagóg Martin Djovčoš z banskobystrickej Univerzity Mateja Bela spolu s výkonnou riaditeľkou mimovládnej organizácie Živica a lektorkou globálneho vzdelávania a kritického myslenia Zuzanou Labašovou.

Pomoc od Slovákov si podľa neho bude pamätať každý jeho krajan, a to navždy. Ukrajinec Vlad Jackovyj sa pred štyrmi rokmi presťahoval na Slovensko, aby u nás študoval novinárčinu. Po začiatku ruskej invázie založil Radu ukrajinskej mládeže na Slovensku, prostredníctvom ktorej organizuje finančné zbierky na zakúpenie potrebných vecí na front – lekárničiek, vojenských viest alebo dronov. Okrem zbierok napráva dezinformácie na sociálnych sieťach Telegram a Instagram.

Každý piatok spolu zo zvyškov potravín varia ľudia z Ukrajiny, študenti, anonymní alkoholici a seniori. Podľa riaditeľky centra Alžbety Šporerovej mladí nemajú dostatočný kontakt s dôchodcami alebo ľuďmi s ťažkým zdravotným znevýhodnením. V Centre rodiny v Dúbravke sa snažia odstraňovať predsudky a prepájať mladú generáciu so staršou. Boli sme sa pozrieť, ako centrum funguje a aké aktivity ponúka.

Sebarozvoj

Bojové umenia učia rešpektu a sebadisciplíne, čo môže byť silným nástrojom v inkluzívnom vzdelávacom prostredí, myslí si Martin Frankovič. Tréner aikido je bývalý dôstojník Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý pôsobil v mierových i bojových misiách na Cypre, v Bosne a Hercegovine a Afganistane. Založil Aikido Akadémiu Košice a v súčasnosti je učiteľom na košickej Priemyselnej škole dopravnej. Frankovič je držiteľom vysokého majstrovského stupňa – 5. danu Aikido Aikikai. Pýtali sme sa ho, ako bojové umenie z hľadiska sebaobrany vnímajú ženy, aký vzťah k pohybu majú mladí ľudia a či sa dajú bojové znalosti využiť v každodennom živote.

Podľa farárky evanjelického cirkevného zboru v Bratislave v Starom meste Anny Polckovej bude onedlho rovnako veľa žien farárok ako mužov farárov. Polcková učí deti aj dospelých, pomáha ľuďom v núdzi a rozpráva o náročných témach. Hovorí, že každá viera v Boha vedie k tomu, že sa nemáme povyšovať nad iných ani nad tých, ktorí volia iné politické strany. Ako sa rozprávať s ľuďmi, ktorí majú iné názory? Čo môže urobiť každý z nás pre ľudí v núdzi?

Je mamou dvoch dievčat, avšak vychováva len jedno z nich. Prvú dcéru Sáru stratila v deviatom mesiaci tehotenstva, krátko pred jej príchodom na svet. Vďaka brožúre, ktorú dostala v nemocnici v Nemecku, sa dokázala zorientovať v ťažkej situácii a spraviť rozhodnutia, na ktoré nebola pripravená. Podobnú brožúru napísala aj pre slovenské nemocnice a prostredníctvom občianskeho združenia Tanana pomáha osirelým rodičom. Okrem osobnej skúsenosti Andrea rozpráva aj o tom, či sú zdravotníci a pohrebníctva pripravené na podobné situácie a na čo všetko by mali mať osirelí rodičia nárok.

Enviro

Pri plastových ozdobách nevidí cestu v zakazovaní, ale v hľadaní udržateľných spôsobov. Odborníčka na odpady Martina Gaislová odporúča každému, kto pôjde počas Dušičiek na cintorín, aby si premyslel kúpu ozdôb a namiesto tých plastových, uprednostnil kyticu alebo veniec zo živých či sušených kvetov. Pýtali sme sa jej, prečo sú plastové dekorácie problematické, či existuje niečo ako rýchla móda v oblasti sezónnych predmetov do domácností a ako dekorovať udržateľne.

So zlými životnými podmienkami zvierat sa okrem utrpenia spájajú aj straty a vytváranie zbytočného odpadu. Na chov dobytka a pestovanie kŕmnych plodín využívame väčšinu obývateľnej pôdy, no globálne stratíme alebo zahodíme dvadsať percent všetkého mäsa. Zisťovali sme, prečo vzniká živočíšny odpad, kto ho vytvára a ako ho môžeme znížiť.

Najstarší a najväčší envirovzdelávací program Zelená škola, ktorý koordinuje mimovládna organizácia CEEV Živica, oslavuje dvadsiate výročie. Do aktuálneho ročníka je zapojených 181 škôl naprieč celým Slovenskom. Učitelia spoločne so žiakmi, pomocou lektoriek programu, prinášajú zmeny do fungovania škôl, aby znižovali svoju uhlíkovú stopu. Financií na envirovýchovu podľa manažérky a lektorky programu Zuzany Gallayovej nie je dostatok a tie, ktoré sú k dispozícii, sa nie vždy využijú zmysluplne. Gallayová opisuje začiatky programu, zmeny v prístupe škôl k udržateľnosti aj to, v čom sa líši program Zelenej školy od iných školských projektov.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner