Klimatizácie sa stávajú čoraz bežnejšou odpoveďou na extrémne horúčavy v mestách. Zároveň však patria medzi technológie, ktoré zvyšujú spotrebu elektriny a po skončení životnosti sa menia na rastúci objem elektroodpadu. Postupne sa tak presúvajú z roviny bežného komfortu do širšej diskusie o tom, ako mestá zvládajú vlny horúčav bez ďalšej environmentálnej záťaže.
Polievky zaviedla ako desiaty na škole, presadila akcie bez plastov, získala ocenenie Posol mieru a angličtinu vyučuje aj formou aktivít v útulku pre zvieratá. Na Základnej škole Hrnčiarska vo Zvolene, kde pôsobí aj ako koordinátorka programu Zelená škola, mení bežné hodiny na hru s pohybom a reálne zážitky. Zuzana Almáši Lászlóová v rozhovore opisuje, ako sa veľké školské zmeny začínajú malými krokmi – často len tým, že si niekto nápad nenechá pre seba.
Ide o tvrdú pornografiu, nenávistné videá a také, ktoré nabádajú deti na drogy, alkohol či fajčenie. Vo výskumnej vzorke sa objavili aj nebezpečné výzvy. O tom, ako krátke videá ovplyvňujú deti sme sa rozprávali s Luciou Novanskou Škripcovou, ktorá pôsobí ako odborná asistentka na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Vo svojej vedeckej a výskumnej činnosti sa zameriava na sociálne siete, digitálne správanie mladých ľudí a mediálnu gramotnosť. Pýtali sme sa jej, prečo sa dnešná generácia len ťažko odpája od online sveta, čo robí TikTok s pozornosťou detí a či ich dokážeme pripraviť na digitálne prostredie tak, aby ich posilňovalo. Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou a mentorkou z Komenského inštitútu Evou Radičovou.
Slovenské Zelené školy menia systém podávania polievok a zavádzajú prostredníctvom rôznych aktivít zmeny, aby sa s nimi viac neplytvalo. Zisťovali sme, ako sa z polievok môžu stať desiaty a tiež, ako žiakov dokáže motivovať samotné zapojenie do varenia.
Občianske združenie Free Food na svojej stránke uvádza, že slovenská domácnosť vyhodí za mesiac jeden nákupný košík plný jedla. Ten znamená zbytočný výlet do obchodu, vyhodené peniaze a uhlíkovú stopu. Združenie včera (27.5.) zverejnilo výsledky ich polročného pilotného projektu Zjedené!, v rámci ktorého slovenské domácnosti merali svoj potravinový odpad a dokázali ho znížiť v priemere približne o štyridsať percent. Projekt reaguje na novú európsku legislatívu, podľa ktorej musia členské krajiny do roku 2030 výrazne znížiť potravinový odpad.
Z obyčajného čítania zloženia krému sa stal projekt o neškodlivej kozmetike a environmentálnom vzdelávaní. Odborníčiek na kozmetiku Báry Halíkovej z projektu GreenGate, spoluzakladateľky aplikácie GreenScan Žanety Milošovej Havírovej a pedagogičky Zuzany Šišovskej zo Základnej školy Pribinka v Zlatých Moravciach sme sa pýtali, aký dopad má kozmetika na životné prostredie, prečo deti najlepšie učí prax a aké malé zmeny dokážeme urobiť už dnes.
Názor na dnes:
Po smrti chcem byť premenená na pôdu v terramačnej kolíske
V roku 1918 prebehla prvá kremácia v Liberci v Českej republike. O viac ako sto rokov neskôr, sedím v hľadisku na pražskej konferencii o terramácii – prvej svojho druhu vo svete. Mám pocit, že som súčasťou funebráckej revolúcie v strednej Európe. Prečo?
