Home

Ako sa učiť, aby sme si vedomosti naozaj zapamätali a rozumeli im? Psychologička Kamila Urban, vedúca Centra pedagogického výskumu ÚVSK SAV, v. v. i. vysvetľuje, prečo je dôležité, aby sa deti aj dospelí naučili premýšľať nad svojím učením. Hovorí o tom, že efektívne učenie začína sebareflexiou, o tom, ako učiteľ môže byť sprievodcom namiesto hodnotiteľa a ako aj rodičia môžu doma podporiť metakognitívne myslenie svojich detí. Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou a mentorkou z Komenského inštitútu Evou Radičovou.

Smrť blízkeho je náročná – nielen emočne, ale aj administratívne. Martin Nemeček si to uvedomil po strate blízkej osoby. Preto sa vo svojej diplomovej práci rozhodol preskúmať, ako fungujú slovenské pohrebníctva. Výsledkom je platforma Potom.sk, ktorá pozostalým pomáha zvládnuť najťažšie chvíle bez zbytočnej byrokracie. Namiesto stresu a papierovačiek im poskytuje priestor, aby sa mohli sústrediť na to podstatné – rozlúčku a smútok. Rozprávali sme sa o tom, čo ho zarazilo pri výskume a prečo je dôležité plánovať svoj pohreb. Taktiež sme sa pýtali, ako budú vyzerať posledné rozlúčky a cintoríny o pár rokov. Prečítajte si rozhovor o smrti, o ktorej mnohí stále nechcú hovoriť.

Učitelia Základnej školy Jána Domastu v Cabaji – Čápore začali cestovať do práce spoločne, aby šetrili životné prostredie a išli príkladom žiakom aj rodičom. Podobné aktivity v rámci programu Zelená škola, ktorý koordinuje mimovládna organizácia Živica, zaviedli aj školy vo Vavrečke a Boťanoch – od pešobusov cez cykloraňajky až po nové stojany na bicykle. Výsledkom je nižšia uhlíková stopa a bezpečnejšie cesty pre deti.

Aj napriek tomu, že Slovensko má jedny z najnižších cien potravín v Európskej únii, na obyvateľa vyjdú desiatky kíl potravinového odpadu ročne. Štúdie a štatistické údaje o potravinovom odpade naznačujú, že na úrovni domácností ide o kombináciu viacerých problémov vrátane impulzívnych nákupov, nesprávneho skladovania potravín či mylného odlíšenia dátumu spotreby od dátumu minimálnej trvanlivosti.

Byť lídrom dnes neznamená iba viesť tím k výsledkom. Zahŕňa to aj vnútornú odolnosť, autenticitu a etiku, ktoré rozhodujú o dôvere a stabilite v spoločnosti. O tom, čo je skutočné líderstvo, akú úlohu v ňom zohrávajú hodnoty a čo pre jeho rozvoj môžeme urobiť už dnes, sa rozprávame so Zuzanou Čmelíkovou – odborníčkou s viac ako dvadsaťročnou praxou v oblasti koučingu, vzdelávania a rozvoja lídrov, ktorá v roku 2024 získala ocenenie Lektor roka. Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou a mentorkou z Komenského inštitútu Evou Radičovou.

Prednášky o potravinovom odpade, ochutnávky zero waste receptov, ale aj miesto pre inovatívne udržateľné nápady. Nová tržnica v Bratislave prechádza obnovou a jej súčasťou má byť už na jeseň aj nové komunitno-vzdelávacie centrum Food Waste HUB. O tom, ako sa nové vedenie snaží upútať pozornosť mladých ľudí, o možnostiach centra nielen pre stredoškolákov, ale aj o blízkej budúcnosti tém odpadového hospodárstva na Slovensku sme sa rozprávali s predsedníčkou občianskeho združenia Free Food, Zuzanou Madajovou.

Názor na dnes:

marie-stracenska
Marie Stracenská

Aj nevedieť je v poriadku

Mám pocit, že sa slova „neviem„ bojíme viac než „prepáč“ alebo „mrzí ma to“, hoci vysloviť ich sa tiež niekedy zdá ťažšie než dvihnúť nad hlavu váhu 150 kíl. Kto môže za nehodu vlakov? Rušňovodič, vedenie spoločnosti, čo nepridalo na platoch, vláda za zrekonštruovanie trate, vyššia moc?

Názory

Marek Ochaba

Aleje sú liek pre dušu človeka aj krajiny

Ruku na srdce – koľkokrát ste si tento týždeň nad niečím povzdychli? Dôvodov na hromženie si Slovák vie zrejme nájsť mnoho. V záujme zachovania duševnej pohody a rovnováhy však treba rozvíjať aj pozitívnu rovinu vzťahu k vlastnej krajine.

Andrea Uherková

Budeme sa niekedy vedieť otvorene rozprávať o našich pohreboch?

Zvoní mi telefón, číslo na displeji nepoznám. Vtedy ide zväčša o pozostalých so záujmom o prírodný cintorín, ktorý spravujem – zvolenskú Záhradu spomienok. Je ráno a ja sa v nej práve nachádzam. Sadám si na prázdnu lavičku a dvíham telefón.

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Jednostranná tlač je prežitok

Ročníkové práce, bakalárky či diplomovky. Očakávania stredných aj vysokých škôl sú podobné a roky sa nemenia.

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

5 dôvodov, prečo pracujem v mimovládke

Už 25 rokov učím environmentálnu výchovu na univerzite. Od začiatku som hľadala cesty, ako byť prepojená s praxou. Nechuť byť „čítačkou odrážok a definícií“ a chuť vzdelávať sa, aby som učila študentov prínosne, ako aj zameranie môjho predmetu, ma viedli k rôznym kurzom a workshopom. Najviac mi sedeli kurzy mimovládnej organizácie Živica.

Podcast

Vzdelávanie

Pripravuje a motivuje budúcich pedagógov k výučbe environmentálnej výchovy. Imrich Jakab je odborným asistentom na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Svojich študentov učí, ako si pripraviť efektívny a pre ich žiakov atraktívny environmentálny výučbový program, ktorý stavia na medzipredmetových vzťahoch, moderných vyučovacích metódach realizovaných nielen v triedach, ale aj v outdoor prostredí. Je autorom niekoľkých modelov environmentálneho vzdelávania a tvorcom mnohých metodických príručiek pre učiteľov základných a stredných škôl. V rozhovore sme sa okrem iného pýtali, kedy sú učitelia pripravení učiť, ako ich motivovať a za akých podmienok je envirovýchova funkčná.

Ako sa učiť, aby sme si vedomosti naozaj zapamätali a rozumeli im? Psychologička Kamila Urban, vedúca Centra pedagogického výskumu ÚVSK SAV, v. v. i. vysvetľuje, prečo je dôležité, aby sa deti aj dospelí naučili premýšľať nad svojím učením. Hovorí o tom, že efektívne učenie začína sebareflexiou, o tom, ako učiteľ môže byť sprievodcom namiesto hodnotiteľa a ako aj rodičia môžu doma podporiť metakognitívne myslenie svojich detí. Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou a mentorkou z Komenského inštitútu Evou Radičovou.

Byť lídrom dnes neznamená iba viesť tím k výsledkom. Zahŕňa to aj vnútornú odolnosť, autenticitu a etiku, ktoré rozhodujú o dôvere a stabilite v spoločnosti. O tom, čo je skutočné líderstvo, akú úlohu v ňom zohrávajú hodnoty a čo pre jeho rozvoj môžeme urobiť už dnes, sa rozprávame so Zuzanou Čmelíkovou – odborníčkou s viac ako dvadsaťročnou praxou v oblasti koučingu, vzdelávania a rozvoja lídrov, ktorá v roku 2024 získala ocenenie Lektor roka. Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou a mentorkou z Komenského inštitútu Evou Radičovou.

Spoločnosť

Smrť blízkeho je náročná – nielen emočne, ale aj administratívne. Martin Nemeček si to uvedomil po strate blízkej osoby. Preto sa vo svojej diplomovej práci rozhodol preskúmať, ako fungujú slovenské pohrebníctva. Výsledkom je platforma Potom.sk, ktorá pozostalým pomáha zvládnuť najťažšie chvíle bez zbytočnej byrokracie. Namiesto stresu a papierovačiek im poskytuje priestor, aby sa mohli sústrediť na to podstatné – rozlúčku a smútok. Rozprávali sme sa o tom, čo ho zarazilo pri výskume a prečo je dôležité plánovať svoj pohreb. Taktiež sme sa pýtali, ako budú vyzerať posledné rozlúčky a cintoríny o pár rokov. Prečítajte si rozhovor o smrti, o ktorej mnohí stále nechcú hovoriť.

Na slovenských súdoch je podľa nej pomerne málo prípadov týkajúcich sa rómskej menšiny. Jedným z dôvodov môže byť jej nedôvera v spravodlivý justičný systém. Vanda Durbáková dlhodobo obhajuje Rómov a Rómky v rámci spolupráce s košickou organizáciou Poradňa pre občianske a ľudské práva. Pomáha presadzovať právo rómskych detí na rovný prístup ku kvalitnému vzdelávaniu bez segregácie. Okrem toho zastupovala nezákonne sterilizované rómske ženy a poskytovala právnu pomoc rómskym chlapcom z Luníka IX, ktorí čelili policajnému násiliu. Za svoju prácu získala koncom minulého roka ocenenie Lúč z tmy. Pýtali sme sa jej, akým typom diskriminácie čelia marginalizované skupiny obyvateľstva, čo je riešením segregácie a ako by sme mohli vniesť inkluzívne cítenie do polarizovanej spoločnosti.

Podľa psychológa sa veľká časť z najmladšej generácie nevzdá hodnôt, ktoré chce žiť, ale vzdá sa Slovenska. O globálnych udalostiach a ich lokálnych dôsledkoch diskutovali školská psychologička, spoluzakladateľka iniciatívy Psycho za klímu a spoluautorka učebnice Ako učiť o klimatickej zmene Patrícia Gajdošociová so šéfom DEKK Inštitútu a výskumníkom na Ústave etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied Pavlom Kosnáčom a psychológom Dušanom Ondruškom z organizácie PDCS.

Sebarozvoj

Rodičovstvo podľa nej nie je projekt, ktorý sa dá realizovať bezchybne. Výchovná poradkyňa a doktorka prírodných vied Martina Vagáčová považuje rodičovstvo za zásadnú zmenu, preto rodičom radí, aby prijali svoje chyby, dbali aj na partnerský vzťah a rešpektujúcu komunikáciu. Pýtali sme sa, či sa dá na rodičovstvo pripraviť, ako nájsť harmóniu vo vzťahu aj počas rodičovstva a prečo je vzťahová väzba dieťaťa pevnejšia u jedného rodiča ako v ústavnej starostlivosti.

Podceňujeme dôležitosť pauzy a trávenie času samých so sebou, myslí si Matej Kajan, ktorý cvičí bojové umenie aikido. Po ukončení štúdia automatizácie a kybernetiky sa rozhodol stráviť niekoľko mesiacov v Španielsku, kde trénoval aikido a objavoval nové dimenzie seba samého. Pýtali sme sa ho, čo mu priniesli mesiace intenzívneho cvičenia a života v cudzej krajine, prečo je aikido pre neho viac než len bojové umenie a čo ho presvedčilo vrátiť sa naspäť na Slovensko.

Bojové umenia učia rešpektu a sebadisciplíne, čo môže byť silným nástrojom v inkluzívnom vzdelávacom prostredí, myslí si Martin Frankovič. Tréner aikido je bývalý dôstojník Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý pôsobil v mierových i bojových misiách na Cypre, v Bosne a Hercegovine a Afganistane. Založil Aikido Akadémiu Košice a v súčasnosti je učiteľom na košickej Priemyselnej škole dopravnej. Frankovič je držiteľom vysokého majstrovského stupňa – 5. danu Aikido Aikikai. Pýtali sme sa ho, ako bojové umenie z hľadiska sebaobrany vnímajú ženy, aký vzťah k pohybu majú mladí ľudia a či sa dajú bojové znalosti využiť v každodennom živote.

Enviro

Učitelia Základnej školy Jána Domastu v Cabaji – Čápore začali cestovať do práce spoločne, aby šetrili životné prostredie a išli príkladom žiakom aj rodičom. Podobné aktivity v rámci programu Zelená škola, ktorý koordinuje mimovládna organizácia Živica, zaviedli aj školy vo Vavrečke a Boťanoch – od pešobusov cez cykloraňajky až po nové stojany na bicykle. Výsledkom je nižšia uhlíková stopa a bezpečnejšie cesty pre deti.

Aj napriek tomu, že Slovensko má jedny z najnižších cien potravín v Európskej únii, na obyvateľa vyjdú desiatky kíl potravinového odpadu ročne. Štúdie a štatistické údaje o potravinovom odpade naznačujú, že na úrovni domácností ide o kombináciu viacerých problémov vrátane impulzívnych nákupov, nesprávneho skladovania potravín či mylného odlíšenia dátumu spotreby od dátumu minimálnej trvanlivosti.

Prednášky o potravinovom odpade, ochutnávky zero waste receptov, ale aj miesto pre inovatívne udržateľné nápady. Nová tržnica v Bratislave prechádza obnovou a jej súčasťou má byť už na jeseň aj nové komunitno-vzdelávacie centrum Food Waste HUB. O tom, ako sa nové vedenie snaží upútať pozornosť mladých ľudí, o možnostiach centra nielen pre stredoškolákov, ale aj o blízkej budúcnosti tém odpadového hospodárstva na Slovensku sme sa rozprávali s predsedníčkou občianskeho združenia Free Food, Zuzanou Madajovou.

Doplnok pre WordPress Cookie od Real Cookie Bannera