fbpx
Enviro

Internet spotrebuje toľko elektrickej energie ako Irán. Ako šetriť online emisiami?

Už rok necestujeme na konferencie, nestretávame sa na osobných poradách s kolegami a všetku prácu, ktorú je možné vykonávať cez internet, robíme z bezpečia domova. Kým sa vďaka tomu znížili emisie skleníkových plynov, ktoré sme vypúšťali počas cestovania na stretnutia, emisie skryté za prevádzkou internetu a prenosu dát vzrástli.


Podľa vedeckého časopisu Nature v roku 2020 klesli celosvetové emisie skleníkových plynov o 6,4 percent. Pred pandémiou sa na celom svete z domu vykonávalo osem percent zamestnaní, pričom potenciál na prácu z domu malo až dvadsať percent. V Európe sa dokonca až štyridsaťpäť percent zamestnaní mohlo vykonávať z domu. Ak by teda aj po skončení krízy ostalo viac ľudí pracovať z domu minimálne niekoľko dní do týždňa, vedeli by sme pomerne zásadne znížiť uhlíkovú stopu v tejto oblasti.

Okrem nutnosti dochádzania by sa ušetrili napríklad aj kancelárske miesta. To znamená, že by nebolo potrebné stavať a prevádzkovať toľko budov. Mestá by sa nemuseli rozširovať do okolitej krajiny, kde sa často stavia na úrodnej pôde. Netreba si ale myslieť, že internet funguje ako perpetuum mobile. Ten na svoju prevádzku potrebuje energiu a materiály, ktoré so sebou nesú svoju vlastnú uhlíkovú stopu.

Rozdiel robí množstvo dát

Rozdiely medzi konferenciami alebo stretnutiami, ktoré sa konajú naživo a tými, ktoré sú online môžu byť až deväťdesiat percentné. Samozrejme to závisí od toho, ako ďaleko musia účastníci stretnutia cestovať, aký spôsob dopravy zvolia, ako je vybavená budova, kde sa stretnutie koná. V zásade platí, že čím väčšia vzdialenosť, o to výhodnejšie je online riešenie. To platí aj pre financie.

Vedci porovnávali napríklad spoluprácu tímov v americkom Dallase a švédskom Štokholme. Výsledkom bolo, že keby sa tímy stretávali počas trvania projektu osobne, ich uhlíková stopa by bola 170-krát vyššia ako pri online prevedení.

Photo by Dylan Ferreira on Unsplash

No ani spotreba energií pri práci doma nie je nulová. Podľa vedeckého časopisu Nature spotrebuje internet toľko elektrickej energie, ako napríklad Irán. To je jedno percento celkovej svetovej spotreby. Ak ku nemu pripočítame aj telekomunikácie či televíziu, dostaneme sa na zhruba dve percentá.

Uhlíková stopa zanechaná po používaní internetu závisí od veľkosti dát, ktoré prenášame. Čím viac dát prenášame, tým vyššia je spotreba energií. To znamená, že ak napríklad pracujeme offline s textami alebo tabuľkami, naša spotreba je nižšia, ako keď denne absolvujeme niekoľko hodín videohovorov. Rozdiel nastáva takisto medzi tým, v akej kvalite je hovor prenášaný. Ak ide len o zvuk bez kamery, vyprodukovaných je o deväťdesiatšesť percent menej emisií skleníkových plynov, ako pri používaní kamery počas celej doby hovoru.

Nižšie rozlíšenie, nižšie emisie

Americká webová stránka Sciencedaily poznamenáva, že rozdiel vie urobiť aj nastavenie kvality prenášaného videa. Ak prenášame obraz v nízkom rozlíšení, napríklad pri pozeraní seriálov na online streamovacích platformách, znižujeme emisie zo spotreby energií až o osemdesiatšesť percent ako pri vysokom rozlíšení. Keď tieto údaje porovnáme s priemernými údajmi o doprave, hodinový videohovor s ultra vysokým rozlíšením videa je porovnateľný s emisiami z jazdy dvadsiatich troch kilometrov autom. Rozhodne nemá zmysel cestovať do kancelárie, aby sme sa tam pripojili na online konferenciu.

Zhruba deväťdesiat percent spotreby energie počas videokonferencie tvorí práve prenášanie dát, čiže samotná prevádzka našich spotrebičov zodpovedá len za desať percent z nich. Je preto dôležité zvážiť, aké dáta je nutné prenášať. Či je potrebné mať celý čas zapnutú kameru, či musíme preposielať množstvo verzií dokumentov v prílohách emailu a či potrebujeme zdieľať každú našu aktivitu na sociálnych sieťach.

Emisie vyprodukované internetom by sme mohli obmedziť už len tým, ak by sme prestali posielať emaily s poďakovaním. Podľa spravodajského portálu BBC ak by každý dospelý človek vo Veľkej Británii poslal o jeden email s poďakovaním menej, mohlo by to ročne ušetriť viac ako šestnásť tisíc ton uhlíka, čo by sme mohli prirovnať k vyradeniu viac ako troch tisíc naftových automobilov z ciest.

K ďalším efektívnym činnostiam, ktorými môžeme jednoducho šetriť digitálnymi emisiami je poslanie internetových odkazov na zdieľané úložisko, namiesto príloh. Neodosielať správy zbytočne viacerým príjemcom a vypínať všetko, čo práve nepoužívame. Samozrejme, dôležité je aj kupovať efektívne spotrebiče s najnižšou spotrebou, ktoré vydržia čo najdlhšie.

Už pri čítaní tohto článku sa môžeme zamyslieť nad tým, koľko kariet máme práve otvorených vo webovom prehliadači, koľko nepotrebných emailov sa nachádza v našich emailových schránkach a aký podcast sa nám prehráva v pozadí. Každé jedno kliknutie na internete je dôležité, preto ním neplytvajme.

dve-percenta-labut

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.

Názory

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Fontánky s vodou na pitie by mohli byť aj v našich múzeách a galériách

Vonku je cez tridsať stupňov Celzia. Lekári radia – nezabúdajte piť. Ak trávite deň poznávaním mesta, človek potrebuje aj litre vody. Väčšina ľudí, ktorých som stretla na nedávnej ceste po americkom východe, mala fľašu v ruke alebo v batohu.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner