Už rok necestujeme na konferencie, nestretávame sa na osobných poradách s kolegami a všetku prácu, ktorú je možné vykonávať cez internet, robíme z bezpečia domova. Kým sa vďaka tomu znížili emisie skleníkových plynov, ktoré sme vypúšťali počas cestovania na stretnutia, emisie skryté za prevádzkou internetu a prenosu dát vzrástli.
Podľa vedeckého časopisu Nature v roku 2020 klesli celosvetové emisie skleníkových plynov o 6,4 percent. Pred pandémiou sa na celom svete z domu vykonávalo osem percent zamestnaní, pričom potenciál na prácu z domu malo až dvadsať percent. V Európe sa dokonca až štyridsaťpäť percent zamestnaní mohlo vykonávať z domu. Ak by teda aj po skončení krízy ostalo viac ľudí pracovať z domu minimálne niekoľko dní do týždňa, vedeli by sme pomerne zásadne znížiť uhlíkovú stopu v tejto oblasti.
Okrem nutnosti dochádzania by sa ušetrili napríklad aj kancelárske miesta. To znamená, že by nebolo potrebné stavať a prevádzkovať toľko budov. Mestá by sa nemuseli rozširovať do okolitej krajiny, kde sa často stavia na úrodnej pôde. Netreba si ale myslieť, že internet funguje ako perpetuum mobile. Ten na svoju prevádzku potrebuje energiu a materiály, ktoré so sebou nesú svoju vlastnú uhlíkovú stopu.
Rozdiel robí množstvo dát
Rozdiely medzi konferenciami alebo stretnutiami, ktoré sa konajú naživo a tými, ktoré sú online môžu byť až deväťdesiat percentné. Samozrejme to závisí od toho, ako ďaleko musia účastníci stretnutia cestovať, aký spôsob dopravy zvolia, ako je vybavená budova, kde sa stretnutie koná. V zásade platí, že čím väčšia vzdialenosť, o to výhodnejšie je online riešenie. To platí aj pre financie.
Vedci porovnávali napríklad spoluprácu tímov v americkom Dallase a švédskom Štokholme. Výsledkom bolo, že keby sa tímy stretávali počas trvania projektu osobne, ich uhlíková stopa by bola 170-krát vyššia ako pri online prevedení.
No ani spotreba energií pri práci doma nie je nulová. Podľa vedeckého časopisu Nature spotrebuje internet toľko elektrickej energie, ako napríklad Irán. To je jedno percento celkovej svetovej spotreby. Ak ku nemu pripočítame aj telekomunikácie či televíziu, dostaneme sa na zhruba dve percentá.
Uhlíková stopa zanechaná po používaní internetu závisí od veľkosti dát, ktoré prenášame. Čím viac dát prenášame, tým vyššia je spotreba energií. To znamená, že ak napríklad pracujeme offline s textami alebo tabuľkami, naša spotreba je nižšia, ako keď denne absolvujeme niekoľko hodín videohovorov. Rozdiel nastáva takisto medzi tým, v akej kvalite je hovor prenášaný. Ak ide len o zvuk bez kamery, vyprodukovaných je o deväťdesiatšesť percent menej emisií skleníkových plynov, ako pri používaní kamery počas celej doby hovoru.
Nižšie rozlíšenie, nižšie emisie
Americká webová stránka Sciencedaily poznamenáva, že rozdiel vie urobiť aj nastavenie kvality prenášaného videa. Ak prenášame obraz v nízkom rozlíšení, napríklad pri pozeraní seriálov na online streamovacích platformách, znižujeme emisie zo spotreby energií až o osemdesiatšesť percent ako pri vysokom rozlíšení. Keď tieto údaje porovnáme s priemernými údajmi o doprave, hodinový videohovor s ultra vysokým rozlíšením videa je porovnateľný s emisiami z jazdy dvadsiatich troch kilometrov autom. Rozhodne nemá zmysel cestovať do kancelárie, aby sme sa tam pripojili na online konferenciu.
Zhruba deväťdesiat percent spotreby energie počas videokonferencie tvorí práve prenášanie dát, čiže samotná prevádzka našich spotrebičov zodpovedá len za desať percent z nich. Je preto dôležité zvážiť, aké dáta je nutné prenášať. Či je potrebné mať celý čas zapnutú kameru, či musíme preposielať množstvo verzií dokumentov v prílohách emailu a či potrebujeme zdieľať každú našu aktivitu na sociálnych sieťach.
Emisie vyprodukované internetom by sme mohli obmedziť už len tým, ak by sme prestali posielať emaily s poďakovaním. Podľa spravodajského portálu BBC ak by každý dospelý človek vo Veľkej Británii poslal o jeden email s poďakovaním menej, mohlo by to ročne ušetriť viac ako šestnásť tisíc ton uhlíka, čo by sme mohli prirovnať k vyradeniu viac ako troch tisíc naftových automobilov z ciest.
K ďalším efektívnym činnostiam, ktorými môžeme jednoducho šetriť digitálnymi emisiami je poslanie internetových odkazov na zdieľané úložisko, namiesto príloh. Neodosielať správy zbytočne viacerým príjemcom a vypínať všetko, čo práve nepoužívame. Samozrejme, dôležité je aj kupovať efektívne spotrebiče s najnižšou spotrebou, ktoré vydržia čo najdlhšie.
Už pri čítaní tohto článku sa môžeme zamyslieť nad tým, koľko kariet máme práve otvorených vo webovom prehliadači, koľko nepotrebných emailov sa nachádza v našich emailových schránkach a aký podcast sa nám prehráva v pozadí. Každé jedno kliknutie na internete je dôležité, preto ním neplytvajme.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok. Je tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Pochádza z malého mesta Sabinov, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam.
