fbpx
Vzdelávanie

Myslíme si, že keď vyriešime všetky problémy, dosiahneme zaručený úspech. Tak to však nefunguje, hovorí mentor rozvoja silných stránok

Jozef Kokoška je mentor rozvoja cez talenty, ktorý pôsobí aj v Komenského inštitúte. Tvrdí, že keď sa sústredíme na to, čo nám nejde, dosiahneme menší pokrok ako keď sa zlepšuje v tom, na čo máme nadanie. Na Slovensku prevažuje lekársky prístup, v ktorom sa zameriavame na riešenie problémov. To však nestačí. Ako to zmeniť? Prečítajte si v rozhovore.

Pomáhaš riaditeľom, ktorí zavádzajú na svojej škole zmeny. Čo je potrebné, aby tie zmeny boli trvalé a naozajstné?

Neoddeliteľnou súčasťou tohto procesu je povzbudzovanie individuálneho rozvoja pedagógov aj študentov danej školy. Ako urobiť zmenu na škole, aby išla v línii s víziou a poslaním školy a zároveň posúvala školu k vyššej kvalite? Často zažívam, že keď sa v škole vytvorí klíma, kde namiesto posudzovania, odsudzovania a neznášania sa vznikne atmosféra objavovania a povzbudzovania sa, nastávajú zázraky a mení sa pohľad. Teší ma, že často vidím obrovskú kladnú odozvu zo strany vedenia škôl a nejde až tak o mňa, ako o to, čo si uvedomili, ako im narástlo sebavedomie, ako sa zmenila atmosféra a nastavenie.

Clayton Christensen, profesor z Harvardu, pomenoval, že úlohou každej školy by malo byť zabezpečiť, aby sa každý jej žiak cítil, že je v niečom dobrý. Aby si zažil v nejakej oblasti úspech. Škola by mala predstavovať platformu, kde sa učí o živote a pre život, miesto, kde žiak cíti prijatie a priestor, kde môže ukázať, čo vie a rozvíjať svoj potenciál. To sa z môjho pohľadu najlepšie dá vtedy, keď odhalíme potenciál každého človeka – každého žiačika, ale aj každého učiteľa aj ľudí vo vedení školy.

Jozef Kokoška. FOTO – Archív JK

V čom spočíva tvoj prístup?

Môj prístup je zameraný na silné stránky. Štandardný na našich školách je, dá sa povedať, lekársky prístup. Keď prídeme k chirurgovi, internistovi či inému lekárovi, čo urobíme? Povieme mu: “Toto ma bolí. S týmto mám problém.“ Prichádzame s tým, čo je zlé a to sa opravuje. Takisto, ak je v škole problém s nejakým žiakom, učiteľka ho zoberie do riaditeľne. Ale koľkokrát prídu učiteľky do riaditeľne so žiakom kvôli tomu, že výborne odpovedal? Alebo že niekomu pomohol? Koľko rodičov príde do školy pochváliť prácu učiteľov, alebo poďakovať riaditeľovi za to, ako sa jeho dieťa na škole rozvíja?

Sme nastavení vyhľadávať problémy a opravovať ich. Myslíme si, že keď vyriešime všetky problémy, dosiahneme zaručený úspech. Toto je naše vnútorné nastavenie. Naopak cesta cez silné stránky hovorí „identifikuj svoj talent, a ten zlepši“. Tento prístup sa rozvinul po tom, ako Don Clifton, otec psychológie silných stránok a v tom čase učiteľ na pedagogickej fakulte, išiel robiť výskum na strednú školu ohľadom schopnosti rýchleho čítania.  Pri ňom zistil, že študenti, ktorí boli už výborní v rýchlom čítaní sa zlepšili o 730 percent. Väčšina žiakov, teda tí, ktorých rýchlosť čítania bola normálna, sa zlepšili iba o 60 percent. Ktorú cestu si vyberieme? Ak si vyberieme 60-percentné zlepšenie, keď pracujeme na svojich slabinách, tak sa zlepšíme, ale za akú cenu? Teší nás život viac? Nie. Keď pracujeme v oblasti svojich talentov, dejú sa úžasné vec i- naraz nás učenie baví, zabúdame na čas. Dostávame sa do takzvaného „flow“ a práca nám ide veľmi ľahko.

Keď hovoríme o talentoch, čo tým myslíme? Športové, matematické či výtvarné nadanie? 

Talent je to, ako prirodzene myslíme, cítime a správame sa. Je to náš základný inštinkt, jedinečnosť, optika, cez ktorú sa pozeráme na svet. Je to niečo, čo máme hlboko v sebe a čím sa odlišujeme od ostatných ľudí. Nepatria tam športové talenty či hudobné nadanie, ale vypovedá to o tom, akým spôsobom rozmýšľame, cítime, pristupujeme k práci, či ľuďom. Existuje 34 talentových skupín, ale aby som to priblížil, predstavím sám seba cez svojich top 5 talentov. Na prvom mieste mám talent pozitivita a teda to, čo ma najviac napĺňa je, keď viem povzbudiť iného človeka. Som optimista a mám pocit, že všetko sa dá, keď sa chce. Môj druhý talent je učiaci sa – to znamená, že sa rád učím, so zanietením objavujem nové veci a teším sa z toho, aký je svet zaujímavý. Na treťom mieste mám spoločenský talent, ktorý sa u mňa prejavuje vo forme priateľského prístupu k ľuďom, či už ide o zamestnancov, alebo aj cudzích ľudí. Na štvrtom mieste mám talent jedinečnosť, teda vnímam jedinečnosť každého človeka, preto chcem a viem ľudí chápať. Jedinečnosť každého človeka ma fascinuje. Posledný z mojich top 5 talentov je maximalizujúci – to znamená, že som typ človeka vyslovene orientovaný talenty a ich rozvoj smerom k silným stránkam.

Sme nastavení vyhľadávať problémy a opravovať ich. Myslíme si, že keď vyriešime všetky problémy, dosiahneme zaručený úspech.

Ako môžeme identifikovať potenciál a talenty konkrétneho človeka?

Keď pozorujete seba, ale aj blízkych ľudí okolo seba, zistíte, ako sa človek správa, čo hovorí, ako myslí, akým spôsobom prežíva situácie v živote. Prostredníctvom jeho prejavov viete identifikovať jeho talenty. Na identifikáciu talentov tiež existuje dotazník Clifton strengths – Gallup test. Zaujímavé je, že o svojich talentoch sme vedeli a verili sme im, keď sme boli malí. Počas našej mladosti sme boli s našimi talentami v kontaktne. Ale potom nám ľudia okolo nás – často tí najbližší – začnú hovoriť, že to, čo je v nás najsilnejšie, nie je dobré, alebo normálne.

Ja napríklad vnímam všetky situácie v živote ako poloplný pohár. Nech už sa deje čokoľvek ťažké a zlé, snažím sa nachádzať pozitívnu stránku danej situácie. Zo svojho detstva si doteraz pamätám, že som sa vždy veľmi tešil. Ani neviem z čoho, iba tak zo života. Moji blízki mi však vyčítali: „Čo sa toľko smeješ? Vysmievaš sa z nás?“ Hovorili mi, že som naivný blázon, že lietam v oblakoch. Ja som pritom len prirodzene pozitívny a to je môj talent.

Ako vieme, že takýto prístup cez podporu silných stránok v školách funguje?

Už v roku 1925 realizovala americká výskumníčka Elizabeth Hurlock výskum, na ktorý sa však zabudlo. Počas tohto výskumu sa vytvorili 4 skupiny žiakov vo veku 12 rokov, ktorí mali za úlohu riešiť príklady z matematiky po dobu 5 dní. Prvá skupina dostávala pozitívne povzbudenia – výskumníčka poznala každého každého po mene a pri každom vyzdvihla, čo robí dobre a čo sa mu podarilo. Druhú skupinu tiež poznala po mene, ale pri komunikácii s nimi sa zamerala výlučne na to, čo robili zle a čo sa im nepodarilo. Tretia skupina boli ignorovaná. Mali možnosť počuť, ako iných chvália, alebo ich kritizujú, ale ich si nikto nevšímal. Posledná bola kontrolná skupina, ktorá pracovala úplne samostatne, iba napísali test, ale neboli svedkami ani prijímateľmi žiadnej interakcie, výskumníčka s nimi neprichádzala do kontaktu.

Asi si viete predstaviť, ako to dopadlo: najlepšie výsledky mali žiaci, ktorí boli povzbudzovaní. Ak dáme žiakom dôveru, ich výkon stúpa. Nie vďaka ich vyššej inteligencii, ale vďaka pozitívnemu nastaveniu. To je veľmi zaujímavé a dôležité vedieť. Ďalšia zaujímavá informácia z tohto výskumu je, že tí, čo boli kritizovaní, dosahovali lepšie výsledky ako tí, ktorí boli ignorovaní. Čiže aj keď kritizujeme, aspoň prejavujeme záujem o toho človeka a to ho nejakým spôsobom motivuje k výkonu. Výkon ignorovaných bol jednoznačne najhorší.

V práci s talentami sa školia aj učitelia v Komenského inštitúte. FOTO – Archív KI

Nakoľko je prístup cez podporu silných stránok žiakov na slovenských školách prítomný?

Už teraz mnohí učitelia rozoznávajú a sústredia sa na potenciál a talenty  svojich žiakov. Sú učitelia, ktorí sú prirodzene talentovaní na to, aby si všímali a podporovali silné stránky a talenty svojich žiakov. Chcel by som zložiť poklonu Komenskému inštitútu a učiteľom zapojeným do tohto programu, ktorých som mal možnosť stretnúť a mentorovať v oblasti ich talentov. Myslím, že toto sú učitelia, na ktorých sa dá postaviť budúcnosť slovenského školstva. Školím a mentorujem učiteľov, riaditeľov, ale výber, ktorý som tu zažil bol naozaj vynikajúci. A to je veľmi dôležité, lebo to znamená, že my ten potenciál v našich učiteľoch už na Slovensku máme.

Ešte stále je však veľa tých, ktorí sú nastavení na slabiny a kritiku. Takíto ľudia potom kritizujú nielen žiakov, ale aj svojich kolegov, či riaditeľa.

Ako môže učiteľ v bežnej škole prihliadať a prispôsobovať učivo jedinečnosti každého žiaka?

Nedá sa samozrejme pre každého žiaka vystavať pedagogický plán šitý na mieru. Žiaci sa však dajú spájať do skupín podľa toho, ako sa učia – či majú pamäť skôr vizuálnu, alebo sa učia počúvaním. Metodiky na rôzne podoby vzdelávania už sú, zoberme si napríklad rovesnícke vzdelávanie, alebo blokovú výučbu.

Najdôležitejšie však je, že učiteľ si všíma potenciál žiaka práve vtedy, keď daný žiak neprospieva. Ak v takomto momente učiteľ sústredí svoju pozornosť na tohto žiaka a dá mu šancu, žiak cíti, že učiteľ ho má rád, chce mu pomôcť a všíma si v ňom aj to, čo je v ňom dobré, povzbudzuje ho a snaží sa ho rozvíjať. Toto môže učiteľ urobiť aj v triede, kde je 30 žiakov, na to netreba špeciálne techniky, ani vybavenie učebne. A mnohí to aj robia, či už podvedome a prirodzene, alebo s vedomým zámerom.

Kde začať, ak chceme zavádzať takéto posuny na škole?

Prvý krok je poznať samého seba, prijať samého seba a neustále rásť do sebapoznania a odpustenia si. Prijať aj to, že na niektoré veci talent nemám, tak sa s tým nebudem zaoberať.  Vďaka tomuto procesu pozorujem u učiteľov viac energie, zvýši u nich sa radosť z učenia, prehĺbi sa pocit sebavedomia a v konečnom dôsledku sa zvýši aj kvalita ich života.

Druhý krok je otvoriť sa tým druhým – spoznať a prijať talenty, schopnosti a potenciál ľudí okolo nás, či už hovoríme o žiakoch, alebo kolegoch v zborovni, či o šéfovi v riaditeľni. Veľmi bežne máme pocit, že tí, ktorí rozmýšľajú ináč ako my, sú nenormálni. V skutočnosti šanca, že stretnem niekoho, kto rozmýšľa a vníma svet presne tak ako ja, je mizivá. Štatisticky vzaté behá po Slovensku iba 18 podobných ľudí s podobným zmýšlaním. Preto je dôležité uvedomiť si, že všetci sme nenormálni, alebo inými slovami – je normálne, že každý je iný, každý ináč rozmýšľa, ináč prežíva veci, každý sa trochu ináč inštinktívne správa.

Prvý krok je poznať samého seba, prijať samého seba a neustále rásť do sebapoznania a odpustenia si.

Aké sú najčastejšie bariéry zo strany škôl?

Naša bežná kultúra na Slovensku je, že „sa to nedá“. Hľadáme argumenty, prečo sa veci nedajú. Ak by sme namiesto tohto prístupu hľadali možnosti, ako zmeny realizovať, tak za ten istý čas nájdeme cestu. V práci so školami často identifikujem tri stupne: najprv mi riaditeľky, alebo učiteľky povedia „to sa nedá.“. Keď presviedčam ďalej, dostaneme sa k argumentu: „To sa na Slovensku/u nás tak nerobí. Je to proti pravidlám.“ Aj keď žiadne také pravidlo neexistuje. A keď sa nám podarí dostať sa aj cez tento krok, nasleduje postoj „Ja to robiť nebudem. Je to moc komplikované.“ Proti takémuto spôsobu myslenia sa ťažko bráni. Ťažko sa implementuje zmena. Niekedy to trvá aj rok aj viac, kým ľudia príjmu myšlienku, že zmena je možná a stojí za to.

RNDr Jozef Kokoška je Individuálny a tímový mentor rozvoja cez talenty a silné stránky. Pôsobí ako programový riaditeľ transformačného programu Spojenej školy sv. Uršule v Bratislave. Pravidelne lektoruje v rámci Akadémie riaditeľov a je mentorom učiteľov a riaditeľov v programe Komenského inštitút. Pracuje s firmami aj školami prostredníctvom Riadenia Zmien (Change management), Dizajnérskeho Myslenia (Design Thinking) a Individuálneho rozvoja cez talenty a silné stránky (CliftonStrengths od Gallup).


Komenského inštitút sa od roku 2016 snaží prispieť k zmene školstva zdola rôznorodými aktivitami najmä pre učiteľov a riaditeľov.

Veríme, že skutočná zmena vzdelávacieho systému na Slovensku môže nastať najmä zdola – od učiteľov a riaditeľov škôl, ktorí sú nositeľmi zmien. Sme presvedčení, že skvelí učitelia vytvárajú skvelé školy. Ako uviedol známy súčasný autor, Yuval Noah Harari, veľké reformy v spoločnosti sa v podstate uskutočnili vďaka dobre prepojeným reformátorom v krajine. Na tomto základe stojí myšlienka Komenského inštitútu, ktorý hľadá, vzdeláva a prepája pedagogických lídrov, ktorí majú hlavný vplyv na holistický rozvoj detí.

Poukazujeme na výzvy, ktorým čelí slovenské školstvo a nielen príkladmi realizovanými pedagógmi ukazujeme možné cesty ich postupného prekonania. Budujeme komunitu pedagógov, ktorých príbehy a aktivity inšpirujú učiteľov po celom Slovensku a zvyšujú status učiteľov v spoločnosti.

Komenského inštitút realizuje nezisková organizácia Živica.

Viac informácii nájdete na: www.komenskehoinstitut.sk

Ak si chcete vypočuť webináre na tému školstva z dielne Komenského inštitútu, navštívte www.komenskehoinstitut/webinare

 

Profil autora:

V Živici sa venuje globálnemu vzdelávaniu, momentálne pôsobí v Komenského inštitúte. Ku globálnemu vzdelávaniu ju priviedla životná cesta – detstvo strávila na malom ostrove v Stredozemnom mori, neskôr študovala psychológiu na Univerzite Komenského a City University of New York. Dôležitosť globálneho vzdelávania vníma aj vďaka svojej dcére, ktorá je Slovenka indicko – afrického pôvodu, pričom polovica jej rodiny žije v USA.

Názory

Vlad Jackovyj

Výnimočný dátum nielen pre Ukrajincov, ale aj pre Slovákov

Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorého spájalo neobyčajné priateľstvo s Pavlom Jozefom Šafárikom.

Kristína Červeňáková

Bála som sa vrátiť do ambulancie, dodnes ma z toho mrazí

Prečítala som si vyjadrenie novinárky Zuzany Kovačič Hanzelovej o jej rozhodnutí stiahnuť sa z nahrávania politických rozhovorov pre neutíchajúce vyhrážky a útoky. Myslím si, že v jej situácii by som učinila rovnako. Útoky na ženy novinárky pribúdajú a sú čoraz vyhrotenejšie, odstrašujúcejšie a ohrozujúcejšie. Aj keď sa politickým témam nevenujem, pred pár mesiacmi som sa ocitla v nepríjemnej situácii, a to v ordinácii lekára.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Skúškou zo základov štátu a práva by mali prejsť všetci

Skúšku zo základov štátu a práva som robila veľmi dávno. Učili sme sa na ňu viacerí, navzájom sa pýtali a odpovedali, no aj tak sme sa potom priamo na mieste báli. Dopadla dobre, na prvý termín, myslím, že skúšajúci bol pomerne benevolentný.

Bianka Mária Bálintová

Na tichom proteste sme sa vraj tvárili, že bojujeme za slobodu médií

Stojíme na Námestí slobody, v rukách držíme transparenty a pred Úradom vlády sa pomaly začína tichý protest. Predchádzalo mu odoslanie otvoreného listu premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. „Vyjadrujeme nesúhlas s poslednými vyjadreniami premiéra Roberta Fica a iných predstaviteľov vlády na adresu novinárov. Nesúhlasíme s tým, že na úrad vlády nechcú pustiť konkrétne médiá,“ hovorí jedna z organizátoriek protestu. Premiér sa totiž rozhodol, že si bude medzi médiami vyberať podľa toho, ktoré mu vyhovujú. Za konflikt medzi dvoma politikmi zaplatili novinári, ktorým predseda Národnej rady obmedzil možnosti nahrávať či vysielať živé vstupy v parlamente.

Mária Sendecká

Zachytávajú dažďovú vodu, no nie všetci ju využívajú

V rámci programu Zelená škola, ktorý realizuje CEEV Živica, sme navštívili viacero škôl. Jednou z nich bola aj taká, ktorá sa rozhodla zadržiavať vodu a kosiť trávniky menej. Ako to dopadlo?

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner