fbpx
Spoločnosť

Keď sa dívam na mladých, s ktorými mám možnosť pracovať, mám naozaj dobrý pocit z budúcnosti, hovorí Tereza Mitro zo Sokratovho inštitútu

Prekvapilo ma, koľko ľudí je ochotných pomôcť, často bez nároku na honorár, keď im projekt dáva zmysel, hovorí študentka ročného programu Sokratovho inštitútu Tereza Mitro. V rámci svojho štúdia pracuje na projekte POĎNATO:LAB, v ktorom vzdeláva a aktivizuje stredoškolákov. „Zo začiatku som ľudí oslovovala s  malou dušičkou, či by neboli ochotní viesť nám workshop alebo stať sa mentorom, aj keď sme ešte nemali žiaden rozpočet. Naozaj ma prekvapilo, koľko ľudí bolo ochotných konzultovať alebo sa inak zapojiť.“


Tento článok sme pre vás pripravili v spolupráci so Sokratovým inštitútom.

Tereza Mitro je absolventkou fyzického divadla na JAMU v Brne a momentálne dokončuje magisterské štúdium na Divadelnej fakulte AMU v Prahe. Okrem iného je spoluzakladateľkou Čalado medzipriestor-u, občianskeho združenia, ktorého zámerom je vytvárať kreatívny dialóg medzi rôznymi komunitami. Vo svojom sokratovskom projekte prepojila dve témy, ktoré sú pre ňu aktuálne najpálčivejšími: vzdelávanie a rešpekt k prostrediu, v ktorom žijeme.

V rozhovore opisuje:

  • čomu sa venuje jej sokratovský projekt
  • či vníma u stredoškolákov väčší záujem o témy životného prostredia
  • čo sa podarilo účastníkom jej vzdelávacieho programu
  • čo ju pri realizovaní projektu prekvapilo
Tereza Mitro
Študentka Sokratovho inštitútu Tereza Mitro. FOTO – TM

Ako všetci študenti Sokratovho inštitútu, aj ty si pracovala na študentskom projekte. Povedz nám o ňom niečo viac, čomu sa venuje?

POĎNATO:LAB je neformálny vzdelávací a mentoringový program pre aktívnych stredoškolákov zo západného Slovenska. Cieľom programu je prepojiť ambicióznych mladých ľudí s inšpiratívnymi profesionálmi a viesť ich k aktívnej participácii na spoločenskom dianí. Pod mottom: „mysli globálne, konaj lokálne“ sa program sústreďuje na environmentálne témy, ale aj osobnostný rozvoj a angažovanosť jednotlivcov.

Účastníci môžu využiť mentoring a koučing, plnia 2 výzvy (dobrovoľníctvo, znižovanie svojej uhlíkovej stopy) a zároveň sa priebežne stretnú na 4 sobotných workshopoch: o výzvach, ktorým čelí naša planéta a ľudia, ktorí na nej žijú pod vedením Cirkulárneho Hubu; o odevnom priemysle a zodpovednej móde pod vedením Fashion Revolution Slovensko; o lokálnosti, našom stravovaní a potravinovom priemysle; a o odpadovej politike a cirkulárnej ekonomike.

Okrem environmentálnych tém sa ale workshopy zamerajú aj na spätnú väzbu, time-management a self-managemet, skupinovú dynamiku a ďalšie možnosti dobrovoľníctva a vzdelávania pre mladých, aby sme podporili aj rast soft skills našich účastníkov. Nejde nám len o to, aby sa účastníci dozvedeli viac. Radi by sme im pomohli rozvíjať svoje zručnosti a zrealizovať svoje nápady.

Okrem toho realizujeme aj interaktívnu divadelnú hru #greenisthenewblack, ktorá vznikla v spolupráci s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky a stredoškolákmi vo veku 13-19 rokov. Je spojená s workshopom a 30 dňovou „výzvou k participácii“. Jej cieľom je podnietiť mladých ku kritickému mysleniu (dotýka sa „greenwashingu“), prehĺbiť ich premýšľanie o tom, čo to znamená „byť eko“. Pomocou výzvy a mentoringu ich motivuje ku konkrétnym praktickým krokom.

#greenisthenewblack.
Predstavenie divadelnej hry #greenisthenewblack. FOTO – TM

Prečo si sa rozhodla pre projekt zameraný práve na túto tému?

Môj projekt reaguje na aktuálnu klimatickú situáciu a na moju frustráciu z klimatickej krízy. Aj keď je pravda, že u mňa je úzkosť z tejto situácie vždy len krátkodobá a vždy ju mám chuť pretaviť do nejakej aktivity. Keď som išla na Sokratov inštitút a samej seba som sa pýtala, aký projekt a problém chcem riešiť, vedela som, že to musí byť niečo s touto témou, pretože je pre mňa aktuálne spolu so vzdelávaním najpálčivejšia.

K téme som sa dostala cez osobnú skúsenosť, kedy sme počas letných prázdnin v Anglicku (s teraz už manželom) brigádovali na rôznych hudobných festivaloch a väčšinou sme tam riešili odpad a upratovanie po účastníkoch. Vidieť, koľko odpadu sú ľudia schopní na takejto hromadnej akcii vyprodukovať a  kde ten odpad následne končí, bolo pre nás neuveriteľné. Boli to haldy odpadu, a hlavne haldy funkčných vecí považované za odpad, z ktorých my sme tam žili, a ktoré sme si vlastne kľudne mohli zobrať domov a otvoriť si z nich bazár. Táto skúsenosť bola pre mňa nakopnutím začať sa o túto tému viac zaujímať.

Chceš aj ty meniť svet aj seba k lepšiemu? Prihlás sa na Sokratov inštitút na www.sokratovinstitut.sk

Ako hodnotili vzdelávací program POĎNATO:LAB jeho účastníci?

Absolventi sú s nami v kontakte a boli tiež významnými hráčmi pri rozšírení výzvy na prihlásenie sa do druhého ročníka programu. Dokonca rozbiehajú Instagram POĎNATO:LAB.

17-ročná Katka z Vrboviec vraví: „Rozhodne som sa naučila veľa vecí z leadershipu a ako viesť skupinu, či komunikovať správne s ľuďmi, kedy sa stiahnuť a nechať prezentovať ostatných, kedy ich vyzdvihnúť a kedy viac načúvať potrebám tímu.“ 15-ročná Janka zo Stupavy predtým, než sa stala súčasťou programu, environmentálnu situáciu veľmi neriešila: „Nerobila som denne nič, čo by tejto situácii pomohlo. Vôbec som si nespájala svoje rozhodnutia s klimatickou zmenou.“

„Chcel by som svojím projektom zamedziť zbytočnému vyhadzovaniu oblečenia. Mnohokrát sa stáva, že keď si chce niekto len “prevetrať” šatník, veci rovno vyhodí, a to aj nové alebo párkrát nosené,“ vysvetľuje 16-ročný Mathias zo Senice, ktorý pripravuje swap oblečenia na svojej škole. 18-ročná Nina zo Studienky úspešne motivuje ľudí vo svojom okolí: „Bratranec mi tak pred mesiacom povedal, že mením rodinu k lepšiemu, nakupujeme kváskový chlebík bez obalu, ktorý si dáme do voskového obrúska, pijeme rastlinné mlieka, separujeme odpad, chodíme pravidelne na turistiku do prírody a vážime si ju.“

„Počas prvých týždňov mentoringu som zistila, že mi stačí jesť mäso len príležitostne. Prihliadam tiež na to, odkiaľ je. Nepodporujem veľkochovy, skôr biofarmy. Taktiež chcem podporovať dizajnérov na Slovensku a v okolí, aj keď ma oblečenie vyjde drahšie a možno ho budem mať menej, no nevidím v tom žiadny problém, aspoň si ho budem viac vážiť,“ vraví 17-ročná Klárka z Rohožníka.

Niekoľko účastníkov tiež prijalo pozvanie lektorky Martiny Marekovej Kuipers a stali sa ambasádormi Fashion Revolution na svojej škole. „O Fast Fashion som čítala aj pred týmto programom, ale chýbalo mi riadne nakopnutie. A práve to nakopnutie mi dal webinár o módnom priemysle, moja mentorka a veľmi ma ovplyvnil film The True Cost, o ktorom som sa vďaka programu dozvedela,“ vraví 16-ročná Lucka zo Senice.

„Tento program mi ukázal, že aj ja môžem byť lídrom v istých veciach. Viac vnímam ako ľudia vravia, že by sa do vecí zapojili, ale nechce sa im ich organizovať. Bola som medzi nimi, je zaujímavé byť tým človekom, čo veci iniciuje,“ dodáva 15-ročná Maťka z Malaciek.

FOTO – TM

 

Ako uvažuje mladšia generácia nad témami klimatickej zmeny? Cítiš, že je medzi mladými čoraz väčší záujem o témy životného prostredia?

Odpoveď na otázku je jednoznačne áno, avšak nedisponujem žiadnymi dátami ako sa to premenilo v priebehu rokov, disponujem iba osobnou skúsenosťou. Keď som bola na strednej škole ja, čo bolo pred ani nie 10 rokmi, povedomie, ktoré sme mali o tej situácii my, bolo podľa mňa veľmi jednoduché a začiatočnícke. Spomínam si, že som vedela, že existuje nejaký skleníkový efekt a globálne otepľovanie ale boli to len vzdialené pojmy, ktoré som vo svojom okolí veľmi nevnímala.

Keďže okrem vzdelávacieho programu organizujeme aj divadelné predstavenie s environmentálnou tematikou, s ktorým chodíme na stredné školy, mám možnosť sa so stredoškolákmi stretávať a je to pre mňa obrovský rozdiel. Mnohí z nich majú o téme veľa vedomostí, netvrdím, že všetci globálne, ale v každej triede sa nájdu ľudia, ktorí sa o témy životného prostredia zaujímajú veľmi intenzívne.

Celkovo je dnes táto téma, chvalabohu, omnoho viac cool, má väčší priestor v médiách, mnohí influenceri na sociálnych sieťach ju pravidelne komunikujú. Znamená to, že mladí ľudia sa s touto témou stretávajú omnoho viac, žijú ňou intenzívnejšie, než keď sme boli na strednej škole my. Samozrejme, sú aj omnoho viac vystavovaní greenwashingu, keďže tých informácií je niekedy až priveľa. Na druhú stranu, tým, ako sa dozvedáme o globálnej klimatickej situácii viac a viac – scenáre žiaľ nie sú optimistické – prirodzene sa stretávame s ťaživými náladami, úzkosťou či depresiami. S účastníkmi o týchto pocitoch hovoríme a snažíme sa starať aj o ich psychické zdravie. Zameriavame sa na to, ako tieto pocity pretaviť do aktivizmu.

Jednou z výziev, ktorú museli účastníci vzdelávacieho programu POĎNATO:LAB minulý rok splniť bola práca na vlastnom verejnoprospešnom projekte. Aké projekty v rámci programu vznikli?

Minuloroční absolventi rozbehli projekty cirkulárnej mapy svojej obce, zefektívnenia odpadovej politiky na gymnáziu, swapy oblečenia medzi študentmi, charitatívnu akciu pre karanténnu stanicu v Malackách či edukatívny instagramový profil o vplyve stravy na zdravie ľudí. Tvorili aj články v školskom časopise a zážitkové envirovzdelávanie na základných školách.

Účastníkom sa podarilo aj posúvať nadobudnuté vedomosti ďalej. Podarilo sa im motivovať ďalších ľudí (rodičov, kamarátov, súrodencov či kolegov) konzumovať menej živočíšnej stravy, ukončiť nakupovanie vo fast fashion reťazcoch, separovať odpad, znižovať množstvo zmesového odpadu, využívať knižnice, objednávať vegánske obedy vo vratných obaloch a zbytočne nekupovať nepotrebné veci.

Účastníci tiež dokopy odpracovali minimálne 282 dobrovoľníckych hodín doučovaním, zberom odpadkov, venčením, písaním článkov alebo organizovaním rôznych podujatí.

Čo si sa naučila pri práci na projekte ty?

Neuveriteľne veľa vecí. Jedna z vecí, ktorú som sa naučila, stále sa učím a budem sa učiť je ako byť férovým lídrom, lektorom a pedagógom. Ako pracovať s mladými ľuďmi tak, aby každý z nich dostal priestor a mal možnosť rozvíjať svoj potenciál aj napriek rozdielnym skúsenostiam, podmienkam, pri rôznej podpore svojho okolia.

Rovnako som sa naučila ako pristupovať k rôznym povahám – k introvertom, extrovertom tak, aby to bolo spravodlivé a aby všetci dostali priestor. Výzvou bolo aj ako nastaviť pravidlá a následne vyžadovať ich dodržiavanie, či ako riešiť konflikty v rámci skupiny.

Bolo niečo, čo ťa pri práci na projekte prekvapilo? Či už v pozitívnom alebo v negatívnom zmysle?

Stále ma prekvapujú tí stredoškoláci – ako veľmi sa dokážu angažovať, koľko energie a času sú ochotní venovať tejto téme a tomuto programu. Vždy ma veľmi prekvapilo, keď bol niekto aktívny až nad rámec svojich povinností. Keď sa dívam na týchto ľudí s ktorými mám možnosť pracovať, mám naozaj dobrý pocit z budúcnosti.

Prekvapilo ma aj to, koľko ľudí je ochotných pomôcť, častokrát bez nároku na honorár, keď im projekt dáva zmysel. Zo začiatku som ľudí oslovovala s  malou dušičkou, či by neboli ochotní viesť nám workshop alebo stať sa mentorom, aj keď sme ešte nemali žiaden rozpočet. Naozaj ma prekvapilo, koľko ľudí bolo ochotných konzultovať alebo sa inak zapojiť.

Taktiež ma prekvapilo, ako veľa času musí do projektu človek investovať. Ak to je projekt, ktorý ťa naozaj baví a problém, ktorý chceš naozaj riešiť, musíš si určiť hranice, koľko času sa tomu chceš venovať. Pretože vždy sa to dá robiť lepšie, dokonalejšie a myslím si, že aj ten môj projekt by mohol byť na plný úväzok aj pre viacerých ľudí, a bol by samozrejme omnoho kvalitnejší, veľkolepejší, avšak treba si trošku uvedomiť aj svoje limity.

FOTO – TM

Ovplyvnila pandémia tvoje plány počas organizovania prvého ročníka programu?

Samozrejme, a to veľmi jednoducho – celý čas sme boli online. Všetky aktivity, stretávania sa, workshopy prebiehali výlučne v online prostredí. Podarilo sa nám však stretnúť sa aj osobne – v októbri 2021, kedy sme zorganizovali spoločný deň, sústredenie, ktoré sme nazvali Roadtrip. Prvýkrát sme vtedy mali možnosť vidieť sa aj naživo a bolo to úžasné. Online stretnutia boli síce v niečom jednoduchšie, ale keď sme sa videli osobne, pochopili sme, že nám to aj veľa vzalo. Takže pandémia určite ovplyvnila aj nás, ale zvládli sme to.

Tento rok spúšťaš druhý ročník vzdelávacieho programu POĎNATO:LAB. Bude sa v niečom líšiť od predošlého? Na čo sa môžu jeho účastníci tešiť?

Bude sa líšiť najmä tým, že už nebude online. Aspoň v to všetci veríme, aj keď to samozrejme nevieme zaručiť. Pripravujeme sa na to, že spolu s účastníkmi navštívime rôzne zaujímavé miesta. Už teraz vieme, že jeden workshop bude v Baterkárni v Trnave, čo je prvé reuse centrum na Slovensku, druhý workshop bude v Novej Cvernovke, kde sídli aj Fashion Revolution Slovensko. To, že program má svoj druhý ročník je poznať. Veľa čerpáme aj z toho, čo už účastníci prvého ročníka absolvovali a povedali nám v spätných väzbách. Tešíme sa naň a veríme, že bude ešte zaujímavejší.

Čo by si povedala niekomu, kto sám premýšľa, že sa prihlási na Sokratov inštitút?

Ak má človek rok, v ktorom má čas, kapacitu a chuť rozvíjať sa, vzdelávať sa, naučiť sa veľa o sebe aj o spoločnosti, naučiť sa ako identifikovať problémy vo svojom okolí a ako prispieť konkrétnymi krokmi k ich riešeniu, nech ide rozhodne do toho. Sokratov inštitút je veľká výzva a veľká škola. Človek sa tam mnoho vecí naučí a stane sa súčasťou úžasnej, podpornej komunity.

Mne sa napríklad stáva to, že z každého workshopu vždy odchádzam odvážnejšia. Mám potom v sebe kopu energie, ktorá spôsobí, že nemám problém zdvihnúť telefón a odvážne oslovovať ľudí, pristupovať k ráznym, aktívnym krokom, ktoré projekt posunú ešte viac dopredu. Toto je presne tá energia, ktorá sa kumuluje na Sokratovi, a ktorá môže posúvať dopredu už veľkú komunitu mladých Slovákov a ich okolie.

Prihlásenie na Sokratov inštitút rozhodne odporúčam, ale určite si treba zvážiť svoje časové možnosti. Myslím si, že keď už do toho ísť, ísť do toho naplno.

Profil autora:

Stážistka Sokratovho inštitútu.

Názory

kristina-hudekova
Kristína Hudeková

Óda na klimatizovanú električku. Or not?

Ak vždy len nájdeme super spôsob, ako sa dopadom našich vlastných činností vyhnúť, ako sa z nich poučíme?

kristina-hudekova
Kristína Hudeková

Kým nebude neskoro

Stovky rokov nemáme, potrebujeme zmenu hneď. A veľkú. Práve zníženie emisií metánu by nám k tomu mohlo pomôcť.

Anna Jančová

Mám plán… alebo plán má mňa?

Sníval sa mi strašidelný sen. Chodila som po chodbách neznámej školy. Stretávala som neznámych kolegov. Nikto z nich sa nechcel pristaviť. V ich očiach sa mihali úzkostné záblesky. Neodpovedali na pozdrav, len nervózne zakričali: „Meškáme!”

Andrea Uherková

V ústrety vlnám

Žijeme dobu, ktorá je plná strát. A možno taká bola a je každá doba, nielen táto naša, pandemická. S čím alebo kým ste sa museli v poslednom čase rozlúčiť vy?

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Deti cez palubu

Neviem odpovedať na jeho otázky. Prečo otvoria obchody a školy zatvoria. Prečo lyžovačka áno a za rodinou nie.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner