fbpx
Enviro

Jednorazové fixky sa podpíšu nielen na bielu tabuľu

Začiatkom 21. storočia sa na Slovensku začali používať jednorazové popisovače a pomaly vytlačili z cesty biele kriedy. Tabule miznú zo škôl a nahrádzajú ich magnetické tabule. Používanie fixiek je novodobý fenomén, ktorý sa však nepriaznivo podpisuje na životné prostredie.

Fixky sú obľúbené vďaka ľahkosti ich používania a zotierania tabule. Drvivá väčšina popisovačov je však určená na jednorazové využitie. Hneď ako fixka prestane písať, čaká ju priamy let do smetného koša, odkiaľ pokračuje na skládku. Tam následne trávi ešte dlhé storočia.

Nie je také jednoduché zistiť, kam máme fixku vyhodiť. Skladá sa totiž z viacerých materiálov a väčšinu komponentov tvorí plast. Tekutá časť je zmiešanina farbív a rozpúšťadla. Špička fixky je vyrobená z pórovitých vlákien (väčšinou vyrobených zo zlisovanej látky). Rozpúšťadlom pre fixky na tabuľu je poväčšine látka vyrobená z petroleja. Veľké množstvo fixiek je preto toxické. Toxicita fixiek predstavuje nebezpečenstvo nielen pre životné prostredie, ale aj zdravie človeka (vdychovanie či požitie je nebezpečné).

fixky-recyklacia
Fixky v školách postupne nahrádzajú kriedu. Je však problém ich recyklovať. FOTO – EB

Jednorazové fixky sa nedajú vôbec rozobrať (ak pri sebe práve nemáte kladivo) a nedajú sa recyklovať. Slovenský hlavný výrobca jednorazových fixiek, Centropen, píše: „Zátky popisovača sú privarené k plášťu fixky na základe bezpečnostného predpisu EÚ a preto sa nedajú znova naplniť bez poškodenia obalu.“ Fixky teda znovu naplniť nedokážu. „Opätovné spracovanie plastu pre nás nie je možné, pretože plast je znečistený (potlač, pozostatky náplne vnútri plášťa),“ dodáva Centropen. Fixky sú teda vážnym problémom.

Množstvo odpadu je prekvapujúco veľké, americká firma hľadá riešenia

Na Obchodnej akadémii v Trnave sa ročne minie viac ako 100 kusov fixiek. Fixky sa tu však nepoužívajú v celej budove, ale len v niektorých triedach. Množstvo je aj tak alarmujúce. Každá fixka obsahuje priemerne 20 gramov plastu, ročne teda v koši skončí asi 2 kg plastu. Na prvý pohľad sa môže zdať, že to nie je až tak veľa.

V Trnavskom kraji však máme 149 stredných škôl. Ak by každá škola používala fixky iba čiastočne, podobne ako Obchodná akadémia v Trnave, ročne by v koši skončilo takmer 300 kilogramov plastu. Z fixiek teda vzniká obrovské množstvo odpadu – plastu, ktorý nemá ďalšie využitie. Riešením sú plniteľné fixky, ktoré na rozdiel od jednorazových umožňujú tento odpad minimalizovať.

O znečisťovaní vie svoje aj výrobca fixiek v USA, ktorý zaviedol pre svojich zákazníkov recyklačný program – zákazníci, ktorí si kúpia produkty od tejto firmy, ich môžu poslať späť na recykláciu. Premieňajú starý plast na palivo.

Táto iniciatíva pomáha žiakom na školách, aby pochopili dôležitosť úlohy mládeže v ochrane životného prostredia. Preto sa začali sústreďovať na výrobu produktov zodpovednejším spôsobom.

fixky-recyklacia
Na jednej škole ročne minú zhuba 100 fixiek. V celom meste to je za rok až 300 kíl nerecyklovateľného plastu. FOTO – EB

Fixky sú populárne, nie však tie recyklované

Tí, ktorí sa s fixkami stretávajú najviac, žiaci a učitelia, vyjadrili svoje názory na tému používania a recyklácie fixiek. V anonymnom dotazníku odpovedalo 35 študentov. Väčšina žiakov používa v škole výhradne fixky na tabule. Takmer tri štvrtiny z nich sa však ešte nestretli s plniteľnými fixkami. Z odpovedí teda vidíme, že fixky sú využívané, avšak tie plniteľné nie sú veľmi populárne. Napriek presile jednorazových fixiek si 90 % žiakov myslí, že fixky by sa mali recyklovať. Takmer polovica opýtaných (48 %) si myslí, že fixky sa dajú recyklovať.

Majorita žiakov hlasovala, že jednorazové fixky predstavujú problém a používanie plniteľných fixiek na ich školách by veľmi uvítali. Súhlasí s nimi aj vyučujúci: „Fixky sú úžasná vec, pretože vyriešili problém s prašnosťou kried. Problémom je, že jednorazové fixky sú veľmi neekologické,“ hovorí Dana Bohunická, učiteľka na obchodnej akadémii. „Udivuje ma, že v dnešnej dobe recyklácie sú fixky stále jednorazové,“ dodáva pani učiteľka. Žiaci a učitelia si uvedomujú, že environmentálna zodpovednosť by sa mala šíriť nielen medzi školskými stenami, ale aj mimo nich.

Viackrát použiteľné fixky sú dostupné, ale drahé

V papiernictvách sa predávajú taktiež fixky, ktoré sú opakovane použiteľné. Niektoré firmy predávajú fixky aj s fľašou atramentu, takže ich môžete znova naplniť alebo nahradiť tuhu v popisovači za novú, keď sa vypíše. Takéto tuhy sa dajú samostatne zakúpiť nielen na internete, ale aj v kamenných papiernictvách. Plast fixky teda použijeme viackrát a nevyhadzujeme jednu za druhou. Prekážkou v obchodoch je však ich malá ponuka.

Plniteľné fixky tvoria v regáloch minoritu, takže zákazník nemá veľmi na výber. V trnavskom Papiernictve sa na rozdiel od jednorazových nepredávajú v kusoch, ale v celých baleniach, čo môže odradiť zákazníka. Ten si následne radšej kúpi jeden kus jednorazovej fixky. Prekážku predstavuje aj cena. V slovenských školách pravdepodobne aj kvôli cene zvyčajne používajú len jednorazové fixky. „Plniteľné popisovače sme vyrábali v rokoch 1999 – 2006. Pre malý záujem sme však výrobu ukončili,“ píše firma Centropen. V minulosti sa teda nestretli plniteľné fixky s podporou. Je možné, že ľudia dnes o plniteľné popisovače prejavia väčší záujem?

Aj napriek dostupnosti plniteľných fixiek vyplynul z analýzy internetových obchodov smutný výsledok. Ekonomickosť vyhráva nad ekologickosťou. Cena jednorazovej fixky sa pohybuje v priemere od 0,65 € do 1,50 €. Cena dopĺňateľných fixiek sa ale môže vyšplhať výrazne vyššie – za jeden kus plniteľnej fixky zaplatíme približne 1,50 € až 4,60 €. Aj napriek tomu, že ľudia by chceli používať plniteľné fixky, suma za tieto produkty ich odrádza. „Tuhy v plniacich fixkách vydržia kratšie a platíme za ne oveľa viac,“ vyjadril sa Jaromír Flaškár, učiteľ na základnej škole v Púchove. Výber teda závisí hlavne od cenovky aj napriek tomu, že veľa ľudí by chcelo chrániť životné prostredie.

fixky-recyklacia
Plniteľné fixky sú drahšie. FOTO – EB

Novodobý boom recyklácie fixky obišiel

V dnešnej dobe je čoraz viac populárne kupovať výrobky s označeniami BIO, rozložiteľné atď. Tieto označenia nás oboznámia s faktom, že to, čo kupujeme, je šetrné k prírode. Environmentálne orientovanie firiem sa viac a viac objavuje v reklamách a je teda aj lákadlom pre zákazníkov. Táto vlna recyklácie však nezasiahla fixky, možnosť ich recyklácie je veľmi málo známa. Na Slovensku je príkladom snahy recyklovať firma Curaprox, ktorá zbiera použité zubné kefky a vo výrobe ich znova používa.

Aj napriek tomu, že množstvá vyhodeného plastu sú veľké, na Slovensku sa firmy zatiaľ nepokúsili o nápravu znečisťovania prostredia a ani o rozvoj plniteľných fixiek. S väčšou ponukou rastie aj dopyt. Práve preto by investícia do plniteľných fixiek Slovensku pomohla environmentálne rásť.

Tento text vznikol v rámci programu Mladí reportéri pre životné prostredie. Prečítajte si o ňom viac na www.mladireporteri.sk

dve-percenta-cierna-labut

Kľúčové slová:

odpad

Profil autora:

Študentka Obchodnej akadémie v Trnave a reportérka v rámci programu Mladí reportéri pre životné prostredie.

Názory

marie-stracenska
Marie Stracenská

Niektorým sa "prihodilo", že sedia v parlamente alebo vo vláde

Politika je plná ľudí, ktorým sa „prihodilo“, že rozhodujú o nesmierne dôležitých veciach, ktoré ovplyvňujú ostatných. Aké sú ich vedomosti a schopnosti? Koľko z nich sa snaží učiť, zlepšovať, čítať, získavať múdrosť od múdrych ľudí odinakiaľ?

Andrea Settey Hajdúchová

Spravme ďalší krok k lepšej demokracii. Zapojme do volieb mladých 16+.

Bojujú za kontrolu zbraní, za dostupné vzdelanie pre všetky deti, za reálne riešenia klimatickej krízy, proti menštruačnej chudobe či proti fašizmu. Majú 16 a 17 rokov a sú politicky aktívni a angažovaní, no nemôžu svoj postoj vyjadriť vo voľbách. Neraz sú pritom angažovanejší ako ich rodičia či starí rodičia, ktorí nezriedka za jediný prejav aktívneho občianstva považujú, keď raz za štyri roky prídu do volebnej miestnosti. Vo svete silnejú diskusie o znížení veku voličov a niektoré krajiny už k tomuto kroku pristupujú. Slovensko je opäť mimo. Inkluzívnejšie volebné právo nie je u nás ani téma.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Pomalé, udržateľné a sebestačné hospodárenie na Slovensku?

Keď som pred 20 rokmi písala svoju diplomovú prácu na tému návrhu ekologického hospodárenia pre poľnohospodárske družstvo neďaleko Bratislavy, bola to na Slovensku relatívne novinka. Pri jej obhajobe som si dokonca vyslúžila dobre mienený titul „idealistky“. Pre mňa ale táto téma bola srdcovkou a nadšene som testovala permakultúrne a ekologické prístupy získané na kurzoch a z kníh v malom merítku – vo vlastnej záhrade. Po viac ako 20-ročnej skúsenosti s pestovaním plodín mám overené, že prírode blízky a bezzásahový prístup v záhradkárčení funguje skvele. Ale ako to s obdobným prístupom vyzerá pri veľkých pestovateľoch a farmároch?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Najvyšší čas na klimatické opatrenia

Klimaskeptici sa aj po tohtoročnom lete budú tváriť, že všetko je v poriadku a podobné zmeny počasia vrátane extrémnych horúčav, sucha, záplav a ničivých búrok tu predsa boli aj v minulosti. Nepresvedčí ich ani nebezpečne rastúca teplota vnútrozemských morí, masívne vysychanie lesných porastov v strednej Európe a ani prílev klimatických utečencov z oblastí, kde už dlhšie nebude možné existovať.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Vnímavejší aj vďaka prírode?

Spojme príjemné s užitočným a strávme počas leta čo najviac času vonku v prírode. Nemám na mysli hlučnú pláž zaplavenú turistami alebo preplnený kemping. Vyberme si radšej túru do lesa, putovanie za pekným výhľadom, vylezme na skaly, prebroďme či splavme rieku alebo len tak polihujme v záhrade. Pomôže to nám aj našim deťom načerpať energiu, ale zároveň sa takto posilňuje aj naša citlivosť a vnímavosť nielen k svojmu okoliu, ale aj k samým sebe. A asi sa zhodneme, že v dnešnej dobe vzájomnej vnímavosti a citlivosti nikdy nie je dosť.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner