Ako sa z papiera, ktorý vyhodíme do modrého kontajnera, stane opäť papier? Boli sme sa pozrieť v závode na výrobu recyklovaného papiera.
V malej dedinke Bobot neďaleko od Trenčína stojí už viac ako dvesto rokov továreň na papier. V roku 1755 ju postavil Karl Jan Merckens a pôvodne v nej vyrábali papier zo slamy. Počas rokov sa jej majitelia aj výroba menili, až kým ju v roku 1995 nekúpil trenčiansky tlačiar Ľudo Kraus a dostala meno Ludoprint.
Najprv začali s výrobou lepenky. „Rozmýšľali sme, že by bolo strašne dobré, keby sme si vyrábali sami papier pre našu tlačiareň,“ popisuje Kraus. Na to však potrebovali nový papierenský stroj, čo je obrovská investícia. Podarilo sa im zohnať starší papierenský stroj v Nemecku, ktorý na mieste rozložili na súčiastky zamestnanci z Bobotu, naložili ich na kamióny, previezli na Slovensko a opäť poskladali. „To bola neuveriteľná akcia,“ popisuje Kraus. Začali teda vyrábať papier pre noviny, školské pracovné zošity aj papiere na kreslenie. To všetko zo stopercentne recyklovaného papiera.
Dnes sa papiereň sústredí skôr na výrobu kartónu, z ktorého vyrába predložky na palety aj rôzne krabice. „90 % jedla sa nakoniec zabalí do krabice. Kým ľudia prestanú jesť jedlo a začnú miesto toho jesť nejaké pilulky, ešte prejde aspoň sto rokov. Takže predpoklad, že sa tento typ materiálu bude ďalej používať, je obrovský. Druhá vec je, že si myslím, že ľudia sa spamätajú a budú musieť recyklovať. A z použitých papierov sa nejaký luxusný papier vyrobiť nedá,“ popisuje Kraus.
Teraz v Ludoprinte vyrábajú stopercentne recyklovaný papier bez akejkoľvek pridanej chémie. „V čase núdze sa z neho dajú urobiť aj papierové šnicle alebo zemiaky,“ žartuje Kraus. Výsledkom je klasický hnedý papier bez potlače či zafarbenia. „Ľuďom však neviem vysvetliť, že biela a potlačená krabica na pizzu je dobrá hlúposť. Farba sa často otlačí aj dovnútra a je v kontakte s vaším jedlom,“ vysvetľuje Kraus.
Ako sa z vyhodeného papiera stane opäť papier?
Proces recyklácie začína v sklade, kam kamióny privážajú použité papiere z triedeného zberu. V obrovskej hale vidno kopy kartónov, staré noviny, vizitky, kancelárske papiere. Prevažuje kartón, nakoľko je lacnejší a nie je potrebné z neho odstraňovať potlač. „Denne spotrebujeme aj cez 20 ton papiera,“ hovorí vedúci výroby papierne Marcel Masár.
Z papiera nakladá jeden zamestnanec robotickou rukou kôpky na dopravníkový pás a posiela ich na vyššie poschodie. Zároveň kontroluje, či sa medzi papierom nenachádza niečo, čo tam nepatrí, ako napríklad veľký kus igelitu.
„Väčšinou sú tam igelity a handry, ale prišlo nám už všeličo. Našli sme tu aj protézu nohy, pokazené salámy či tehly,“ popisuje Masár. Dôležité je, aby sa striedali rôzne druhy a kvalita papiera. Tým, že v Ludoprinte do papiera nepridávajú primárnu surovinu, ani chemické plniče, vedia kvalitu nového papiera ovplyvniť len tým, ako dobre premiešajú typy papiera počas recyklácie.
Pás naložený papier vyhodí do veľkej kade, v ktorej sa zmiešava s vodou a rozdelí na vlákna. „Je to podobné, ako keď vyperiete vreckovku,“ popisuje Masár. Zmes premiešavajú tupé nože, až kým sa papier nerozdelí na tak malé čiastočky, že prejdú cez jemné sito na dne kade.
Tým sa zabezpečuje aj prvé čistenie materiálu od nečistôt. Veľké kusy igelitu ostanú plávať na hladine a iné väčšie nečistoty nepustí sito. Na rozvláknenie tony papiera treba podľa Masára 97 kubíkov vody. Vznikne tak akási hnedá voda, ktorá obsahuje len 3 percentá sušiny. „Voda u nás chodí ale stále dokola, niečo sa z nej síce odparí, ale väčšina sa použije znova,“ vysvetľuje Masár.
Takto zriedená zmes putuje na ďalšie dočistenie od malých nečistôt, napríklad z plastu, polystyrénu či kovu. „Spinky, priehľadné okienka z obálky či lepiacu pásku z papiera odstraňovať nemusíte,“ hovorí Masár. Papierová zmes totiž putuje cez kade, v ktorých sa z nej oddelí všetko, ľahšie aj ťažšie ako papier. Magnet zas zachytí všetky kovy ako spinky na papier a podobne.
Potom sa dočistená zmes rozriedi a prípadne zahustí. Cieľom je, aby mal rovnomerne rozloženú konzistenciu a neboli v ňom hustejšie a redšie časti. V tomto kroku sú papierové vlákna zmiešané s vodou tak veľmi, že až 99,3 % tvorí voda. Takáto béžová voda putuje na veľmi jemné sito, ktoré zachytáva papierové vlákna a voda cez neho prepadáva do zberača, aby sa mohla opäť použiť.
Sušenie prinesie aj hygienu
Nasleduje sušenie najprv pomocou podtlakového sacieho valca, potom pomocou lisu. „Tam sa vody zbavujeme tlakom,“ vysvetľuje Masár. Sušička trochu pripomína parný vlak. Šesť obrovských kovových valcov napustených horúcou parou z papiera odstráni zvyšok vody a zabezpečí aj hygienickú nezávadnosť papiera. Nahrieva ho najprv na 140 stupňov Celzia a následne prudko chladí, aby nepopraskal. „Papier je zdravotne nezávadný, lebo prejde teplotou nad 100 stupňov a tiež tým, že v ňom nemáme žiadne plniče,“ hovorí Masár.
Zo sušiacich valcov sa potom odvíja to, čo už poznáme ako papier. Prejde ešte cez hladiacu stolicu, ktorá odstráni prípadné jemné hrbolčeky a navinie sa obrovské rolky podobné toaletnému papieru. Potom z neho vyrábajú s pomocou kukuričného škrobu lepenku, krabice na pizzu či tovar, papiere na balenie alebo aj na kreslenie.
Papier sa takto dá zrecyklovať len zhruba 7-krát. Potom už sú jeho vlákna tak krátke, že sa z nich nedá nič vyrobiť, lebo by nedržali pokope. Ak však vhodíte do koša na papier aj výrobok z poslednej fázy recyklácie, teda kartón od vajec alebo rolku z toaletného papiera, nič strašné nestane. Pri rozvlákňovaní sa príliš krátke vlákna odstránia z vody ako znečistenie. Ak ste z Bratislavy alebo Košíc, je teda lepšie z nich urobiť elektrickú energiu v spaľovni, prípadne je ich možné aj skompostovať.
Úspora dreva aj energie
„Ak by sme robili na plné obrátky, vyrobíme každý mesiac 600 ton papiera a zachránime tak 10-tisíc stromčekov, čiže každý mesiac jeden les,“ hovorí Kraus. Okrem šetrenia dreva pomáha recyklácia papiera šetriť tak isto vodu, elektrickú energiu potrebnú na jeho produkciu. Je totiž oveľa menej náročné rozvlákniť už hotový papier ako vyrobiť papier z dreva.
Každá tona recyklovaného papiera ušetrí približne zhruba 60 % energie, 26 000 litrov vody, 3 m3 miesta na skládke a 1500 litrov oleja. Recyklovaný papier tak isto vypúšťa približne o 70 % menej škodlivín do ovzdušia.
Preto je dôležité papier na recykláciu poslať a nenechať ho zbytočne zhorieť v spaľovni či rozkladať sa na skládke. Stačí ho hodiť do kontajneru na triedený zber papiera a dodržiavať pritom pár základných pravidiel. Podľa Krausa však nie je nutné sa báť, že vyhodením nesprávneho druhu papiera, napríklad mastnej pizzovej krabice, do modrého kontajnera poškodíte celý proces recyklácie.
Pozrite si proces recyklácie aj vo videoreportáži:
„To koľko by muselo byť tých mastných krabíc od pizze, aby sme vyrobili 600 ton papiera?“ pýta sa. Navyše sa mastnota a prípadné iné drobné nečistoty podľa neho v procese recyklácie odstránia. „Voda a olej sa predsa neznášajú a papier sa recykluje za pomoci vody, takže mastnota vypláva na povrch,“ hovorí.
Na druhú stranu rozumie, prečo sa ľuďom hovorí, že do triedeného zberu takéto typy odpadu nemajú dávať. „Keby im povedali, že tam môžu ostať nečistoty, ostane tam potom toho viac a viac,“ tvrdí. Aj samotná papiereň Ludoprint je nakoniec závislá od kvality materiálu, ktorý im príde na recykláciu, keďže do papiera nechcú pridávať plnidlá a iné pomocné látky. Čím kvalitnejšie vytriedený papier teda dostanú, tým lepší bude nový papier, ktorý z neho vyrobia.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.
