fbpx
Enviro

Prečo kupovať lokálne kvety? Voňajú. A podporíte svoje zdravie aj miestnu komunitu

Počet lokálnych kvetinárstiev stále rastie. V čom sa ich ponuka líši od tej klasickej? Aké kvety vybrať na začiatok školského roka pre pani učiteľku?


Tento článok vznikol v spolupráci s programom Zelená škola

Kvety sú krásne a milujeme ich. V našej kultúre sú obrovským symbolom. Kvet je láska, poďakovanie, ospravedlnenie. Napokon, sú neodmysliteľnou súčasťou konca aj začiatku školského roka.

O pár dní to vypukne opäť. Školáci sa s plnými rukami krásnych kvetov nahrnú do škôl. Ak sa práve chystáte vašim drobcom nakúpiť kvety, aby potešili svoje učiteľky, neberte hneď prvé, čo vám príde po ruku, ale premyslite si odpoveď na tieto otázky:

Aké kvety priniesť pani učiteľke? Ruže či tulipány? Alebo nebodaj nejaké exotické? Aký príbeh v sebe nesú? Ich kúpou možno prispievate k devastácii krajiny kdesi v Afrike alebo Ázii, alebo k ničeniu životného prostredia tu u nás.

FOTO – Archív Zelená škola

Kvety s uhlíkovou stopou

Väčšina rezaných kvetín, ktoré si kúpime u nás v obchode, pochádza z krajín ako Keňa, Kolumbia, Ekvádor a Zimbabwe – to sú najväčší producenti kvetinového biznisu. Bývajú prekrásne, ale často len preto, že pri ich pestovaní sa používa množstvo chemikálií a vody. K nám sa dostanú – ako  inak – lietadlom. Ich uhlíková stopa je teda obrovská.

V rámci švajčiarskej štúdie Flower Label Program sa ukázalo aj to, aký dôležitý je spôsob ich pestovania. Emisie skleníkových plynov pri pestovaní ruží v ekvádorských skleníkoch sú 10 kg CO2 ekvivalentu na kilo kvetín. V Nemecku „vypúšťajú“ kvety pestované na voľnom priestranstve len 2 kg CO2 ekvivalentu. V Európe je Mekkou kvetinového biznisu Holandsko, no tamojšie  pestovanie vo vykurovaných skleníkoch vyprodukuje až 40 kg CO2 na kilo! Dôvodov, prečo nejsť touto cestou je naozaj obrovské množstvo.

Pestovanie na slovenskej farme Kvet. FOTO – Farma Kvet

„Myslím, že ľudia to už začínajú chápať. Keď som nesmelo začínala ponúkať naše kvety pred 5 rokmi, na Slovensku sme boli asi len dve podobné farmy. Stretávala som sa aj so zvláštnymi pohľadmi. Naše kvety pre niektorých ako keby nemali svoju hodnotu, pretože nie sú privezené z Kene a ostatných ďalekých krajín…

Dnes už pribúda kvetinových fariem. Na začiatku boli naši zákazníci prevažne v Bratislave, ale teraz sú to hlavne miestni ľudia z regiónu. Dokonca už zásobujeme aj zopár lokálnych kvetinárstiev. Myslím, že týmto smerom by sme sa mali posunúť, ak nám záleží na našej planéte,“ vraví Daniela Mošková z kvetinárstva Černuška pri Trenčíne.

FOTO – Černuška

Podobnú skúsenosť má aj Veronika Veľková, ktorá si pred necelými 3 rokmi založila farmu KVET vo Vojčiciach pri Trebišove. „Keď som začínala, témy ako lokálne potraviny či bezobalové obchody, neboli ani zďaleka také rozšírené ako dnes. Lokálne kvetinové farmy boli na východnom Slovensku len tri.  Potom prišla pandémia Covid 19, na chvíľu nás to zastavilo, ale potom – paradoxne – nám to pomohlo.

Keďže sme nemohli cestovať cez hranice okresov, bolo zaujímavé pozorovať, ako zrazu ľudia objavovali lokálne kvetinárstva. Holandský trh kvety nedodal, tak sa začali zaujímať o to, čo majú na okolí a takto prirodzene začalo rásť povedomie o tom, čo robíme a prečo to robíme,“ vysvetľuje Veronika.

FOTO – Farma Kvet

Margarétky namiesto ruží?

Obe kvetinárky pestujú naše lokálne kvety a robia to čo najviac ekologicky. Sú to teda kvietky prirodzené pre naše podmienky, žiadna exotika a vždy v súlade so sezónou. Pivonky, margarétky, harmančeky, myšie chvostíky… Z týchto kvetov dokážu byť minimálne rovnako krásne a naviac originálne kytice, ako z kvetov vypestovaných s pomocou priemyselných hnojív a chemických postrekov.

„Mne sa veľmi páči myšlienka využiť to, čo je okolo nás a urobiť z toho žiadaný druh krásna,“ vysvetľuje svoju motiváciu Veronika. „Robím to pre naše zdravie, zdravší ekosystém, pre podporu miestnej komunity. Nikdy si nepochutíte na kupovanej zelenine bez pôvodu tak, ako na tej, ktorú si prinesiete z vlastnej záhrady, o ktorej viete, že je organická a zdravá.

FOTO – Farma Kvet

Myslím aj, že to, čo si dopestujeme sami, nás stojí námahu a potom si to viac vážime. A ak nemá niekto na toto všetko priestor alebo čas, urobí najlepšie, ak kúpi u toho najbližšieho pestovateľa, ktorý robí svoju prácu poctivo. A tak je to aj s kvetmi,“ dopĺňa ju Daniela.

Obe sa zhodujú, že táto ich práca je krásna a aj keď z nich asi nebudú milionárky, dokážu sa ňou aj uživiť. A to je dobrý trend, dobrá správa pre našu planétu. „Keď prevážame produkty vrátane kvetov, ktoré vieme vypestovať u nás, cez pol sveta, tak prostredníctvom dopravy významne prispievame ku klimatickej zmene.

Keď kupujeme od lokálnych pestovateľov, tak znižujeme uhlíkovú stopu, podporujeme konkrétny spôsob využívania pôdy, máme zvyčajne viac informácií o používaných postupoch, dávame prácu ľuďom v našej blízkosti, zvyšujeme sebestačnosť regiónu,“ vysvetľuje manažérka programu Zelená škola Zuzana Gallayová z Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica.

Pýtajme sa na pôvod

Ako teda nakupovať kvety, ak chceme byť ekologickí? Treba si uvedomiť, že vo veľkých kvetinárstvach aj v hypermarketoch prevažujú kvety z dovozu. Napríklad až 70 % obľúbených ruží sa do Európy dováža z Kene. Zákazník očakáva celoročne veľký výber rôznych druhov kvetov, no v našich podmienkach ich dopestovanie nie je reálne.

Keď vstúpime do kvetinárstva, môžeme sa sami seba opýtať –  je konkrétna ponuka kvetov vo vzťahu k ročnému obdobiu na Slovensku aktuálna? Ak sú povedzme v januári na pulte tulipány alebo v novembri slnečnice, tak je zrejmé, že nie sú od nás.

Takže pomôckou na zorientovanie sa pre nás, kupujúcich, sú  – obyčajný kalendár a základné znalosti o vegetačnom období na Slovensku. Tiež je zaujímavé sa opýtať predavačiek, odkiaľ sú kvety dovezené. A pátrajte – kde sa nachádza váš najbližší pestovateľ kvetov?

Aj keď sa povedomie istej časti spoločnosti o týchto témach mení, stále je čo zlepšovať. A najlepšie je začať hneď v detskom veku. Na tomto predpoklade stavia Zelená škola, ktorá je najväčším environmentálnym programom na Slovensku. Aktuálne je doň zapojených vyše 200 materských, základných a stredných škôl na Slovensku. Aj vďaka nemu nám vyrastá generácia, pre ktorú bude samozrejmé žiť inak – ohľaduplne k životnému prostrediu. V škole sa názorne a prakticky učia aj o tom, prečo je pestovanie dôležité podporovať lokálnych pestovateľov.

„Na bežnej geografii sa napríklad žiaci učia o najväčšom producentovi rezaných kvetov na svete – Holandsku. V učebniciach však nenájdeme environmentálne dopady priemyselného pestovania kvetov (množstvo pesticídov, umelých hnojív a veľká spotreba vody) a ich globálnych transportov ani sociálne podmienky, v ktorých sa napríklad romantická kytica ruží pestuje.

Tieto súvislosti objavujú žiaci Zelených škôl v aktivite Krehké cestovateľky v metodickej príručke Komu patrí Zem, ktorá je zdarma dostupná na našom webe. Zelené školy navyše žijú čo učia a tak si v školských záhradách pestujú napríklad levanduľu a z nej robia kytičky na rôzne príležitosti,“ uzatvára Zuzana Gallayová.


Článok vznikov v rámci projektu Zelená škola inšpiruje. Projekt podporil Nadačný fond Metro v Nadácii Pontis.0

pontis

Profil autora:

Vyštudovala Filozofickú fakultu UK, odbor história a slovenský jazyk a literatúra. Vyše 20 rokov pracuje v médiách, za svoju žurnalistickú prácu získala niekoľko novinárskych cien od Literárneho fondu a Slovenského syndikátu novinárov. Zaujíma ju komunálna politika, aktivity samospráv, komunitný život a kultúra.

Názory

Kristína Červeňáková

Pochádzajú živočíšne potraviny od šťastných zvierat?

Veselé kravičky na obaloch mliečnych čokolád či syrov, teliatko túliace sa k matke na krabici od mlieka, šťastné pobehujúce ovečky, kuriatka či prasiatka na lúkach… 

Andrea Uherková

Sila kvetov

Záhradnícke nožnice nosím v kabelke tak, ako iné ženy rúž. Len sú o čosi väčšie a ťažšie. Aj v to skoré ráno s nimi kráčam po boku. Vytiahnem ich len čo zahnem z poslednej ulice sídliska na strmý blatistý kopček, ktorý ma vedie poza ploty záhradkárskej kolónie.

Kristína Červeňáková

Majú vlastné lietadlo, na emisie pozerajú zvrchu

Pamätám si, ako som sa na základnej škole hanbila za to, že som nikdy neletela lietadlom. V našej triede bolo prestížou, keď niekto na letnú dovolenku letel. Samozrejme, nikto z nás vtedy ani len netušil, aký dopad má letecká doprava na našu planétu. 

kristina-hudekova
Kristína Hudeková

Óda na klimatizovanú električku. Or not?

Ak vždy len nájdeme super spôsob, ako sa dopadom našich vlastných činností vyhnúť, ako sa z nich poučíme?

kristina-hudekova
Kristína Hudeková

Kým nebude neskoro

Stovky rokov nemáme, potrebujeme zmenu hneď. A veľkú. Práve zníženie emisií metánu by nám k tomu mohlo pomôcť.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner