Tón zášti voči „zlej Bratislave“ a Bratislavčanom sa z rečí východniarov stratil.
Piaty diel zo série blogov o východnom Slovensku.
Tento prekvapivý fakt som si uvedomil pri mojej nedávnej návšteve Bratislavy, kedy sme u známeho hovorili o rozdieloch medzi východným a západným Slovenskom. Keď som totiž počas debaty chcel citovať niekoho z východu, ako sa kriticky vyjadruje na adresu hlavného mesta, došlo mi, že už veľmi dlho som takéto reči od nikoho nepočul.
Samozrejme, nevraživé poznámky voči Bratislave nezmizli úplne a minimálne v zamestnaniach, ktoré spadajú pod štátnu správu a sú istým spôsobom centralizované, budú asi stále prítomné. Typickým príkladom sú napríklad učitelia, ktorí každý september tŕpnu, s akým „nápadom“ na skvalitnenie výučby opäť príde ministerstvo školstva.
Vo všeobecnosti ale tento trend výrazne ustúpil. Domnievam sa, že istým spôsobom, vďaka internetu, vlakom zadarmo, takmer dokončenej diaľnici a relatívne ľahkej vnútroštátnej mobilite, mohlo dôjsť k akémusi pomyselnému zjednoteniu Slovenska, kedy ľudia na východe chápu, že vinou neschopných vládnych politikov bez vízie sme všetci na jednej lodi a doplácame na nich všetci rovnako, či žijeme v Bratislave, alebo v Prešove.
Zdá sa, že mnohí ľudia na východe si uvedomili, že za nelichotivú ekonomickú situáciu, nízke platy, polofunkčné zdravotníctvo a rozbité cesty nemôže akási mýtická „Bratislava“, ale konkrétni ľudia. Najčastejšie sa v tejto súvislosti spomína dlhé obdobie vlády Roberta Fica, ktorý mal neuveriteľné množstvo času a možností túto krajinu posunúť dopredu, no neurobil to, lebo nemal žiadnu víziu a nič, v čo by naozaj veril.
Ak teda dnes východniari hovoria v množnom čísle o tom, ako kvôli vláde SMER-u všetci strácame, myslia tým naozaj všetkých, ktorí žijú v tejto krajine.
Navyše, mnohí, vrátane mňa, majú v hlavnom meste priateľov, kolegov, príbuzných, či celé rodiny, ktoré už nependlujú hore-dole, ale usadili sa tam a väčšinou sú spokojní, čo len ďalej oslabuje niekdajší iracionálny hnev voči Bratislave.
Nanešťastie, úlohu vzdialeného činiteľa, na ktorého je možné sa neustále vyhovárať a nadávať, prebral „dekadentný Západ“, pod ktorým sa myslí Nemecko, bohatá Škandinávia, či „od reality odtrhnutý“ Brusel.
Podľa východniarov totiž ohrozuje ich kultúru a tradície, pričom treba zdôrazniť, že ak hovoria „ich“, myslia tým tentokrát pre zmenu len svoj región a rodiny.
Je zbytočné pripomínať, že tieto názory, ako aj samotný prívlastok „dekadentný“, majú mnohí títo ľudia z dezinformačných a konšpiračných webov, hoci poctivá faktická analýza týchto stránok opakovane dokazuje, že produkujú väčšinou lživé a nepravdivé články.
Rozum v tomto prípade ale nehrá hlavnú úlohu. Tú hrajú emócie. Východniari totiž podvedome a do istej miery oprávnene cítia, že v globalizovanom a extrémne prepojenom svete, kde výkyv akcií na americkej burze môže spôsobiť zastavenie výroby v michalovskej fabrike, ich hlas nie je podstatný a oni sa prepadajú do čiernej diery nepodstatnosti.
Dôsledkom toho je hnev, frustrácia, podpora antisystémových strán a fašisti v parlamente. Politické elity v parlamente a na ministerstvách v Bratislave síce nezmôžu nič s prepojeným a globalizovaným svetom, no môžu za nekonečný sled škandálov s rozkrádaním verejných zdrojov a väzbami na mafiu, ktoré oslabujú vieru vo funkčnosť demokracie.
Až bude Slovensko funkčným štátom pre všetkých, aj tých ďaleko od Bratislavy, východniari, pri svojej húževnatosti a šikovnosti, sa už na nikoho nebudú musieť vyhovárať.
Články z rubriky NÁZORY
Profil autora:
