Pozreli sme sa, aká časť zmesového odpadu by sa ešte dala zrecyklovať. Výsledky sú zahanbujúce

Vchádzame do areálu spoločnosti ecorec na okraji Pezinka. V služobnej miestnosti fasujeme ochrannú kombinézu, pevné topánky, rúšku na tvár, okuliare a rukavice. Ideme sa hrabať v smetiach a človek nikdy nevie, čo tam môže nájsť.

„Vieme, že Slovensko je jedna z najhorších krajín Európskej únie z hľadiska úrovne recyklácie a aj touto aktivitou sa budeme snažiť trošku apelovať na verejnosť, aby sa táto úroveň zlepšovala,“ hovorí Marek Brinzík z organizácie zodpovednosti výrobcov  NATUR-PACK, ktorá má v Pezinku na starosti financovanie triedeného zberu odpadu. V súčasnosti na Slovensku podľa štatistík vytriedime iba približne 15 percent odpadu.

Pozrite si vo videu, ako sme odpad triedili.

Spoločnosť ecorec, u ktorej analýzu robíme, je závod na spracovanie odpadu. Odpad podrví, premieša a vyrába z neho odpadové palivo, ktoré sa vozí do cementární, kde nahrádza uhlie pri výrobe cementu. „Odpad je oproti uhliu lepší, lebo emisné limity sú pri jeho spaľovaní oveľa prísnejšie. Druhá vec je, že popol zo spáleného odpadu sa automaticky zakomponováva do cementu. Je to teda zero-waste technológia,“ vysvetľuje riaditeľ spoločnosti Juraj Číž. Väčšina odpadu do prevádzky prichádza z firiem, často aj zahraničných. Slovenské obce by síce mali záujem zapojiť sa, no kvôli cene dávajú stále prednosť skládkovaniu, ktoré je tu veľmi lacné. Aj toto je príčinou, prečo sa na Slovensku skládkuje až zhruba 70 percent komunálneho odpadu.

Prečo sa teda v ecorec rozhodli odpad zanalyzovať a nespáliť ho rovno všetok? „Spracúvame aj časť odpadu domácností z Pezinku a mrzí nás, keď vidíme, že sú v ňom aj veci, ktoré by sa ešte dali zrecyklovať a využiť. Rešpektujeme odpadovú hierarchiu a snažíme sa spaľovať len tie veci, pre ktoré už nie je úžitok. Aj preto sme sa rozhodli takouto „hravou“ formou poukázať na to, aby občania to, čo môže byť zrecyklované, ozaj vytriedili,“ hovorí Číž.

Topánky, mobily, kreditky

V skupine 22 dobrovoľníkov vchádzame do haly, kde je na pohľad malá kopa smetí. Až neskôr sa dozvedáme, že to bol odpad z 300 domácností, ktorý vážil cez dve tony, čo je aj pre skúsené analytičky odpadu z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) rekordné množstvo. Dostávame veľké vrecia a každý z nás z hory smetí vyberá jeden druh odpadu. Mojou úlohou je povyberať všetok papier.

Už na prvý pohľad to vyzerá na márny boj. Nachádzam veľa tvrdého kartónu, no ten sa zbiera do osobitného vreca. Mäkký papier sa medzi biologickými zložkami odpadu rozmočil. Kopa odpadu silne zapácha sladkastým pachom. Rukami prehrabávam obaly od jedla, fľaše, šupky od zemiakov, staré pečivo, ale aj topánky či rozbité mobily a kreditné karty. Mnohé z nájdených vecí v zmesovom odpade nemajú čo hľadať.

Veľa plastov aj PET fliaš

Moje pracovné rukavice začínajú byť trochu vlhké. Po takmer dvoch hodinách som nenazbierala ani jedno vrece papiera. Bez problémov však vyberám celé hrste fólií z čipsov, keksíkov či iných potravín, ale aj PET fľaše. Najviac vytriedených vriec je plných plastu. Ten delíme na mäkké fólie, fľaše a tvrdé plasty – teda rôzne obaly od drogérie a podobne. Koľko z nami vytriedeného plastu sa reálne dá aj zrecyklovať, je však otázne. Podľa odhadu INCIEN sa zhruba 7 percent vytriedeného plastu nedá zrecyklovať, lebo je buď neidentifikovateľného druhu, z viacerých druhov materiálov, alebo jednoducho o tieto plasty nemajú recyklátori záujem.

„Vizuálne najväčšia zložka boli plasty, z čoho bolo strašne veľa PET fliaš, pričom takmer žiadna nebola stlačená. S týmto sa dá veľa urobiť. Keď sa bude v smetiarskych autách voziť menej vzduchu, budú musieť smetiari jazdiť menej často a bude to stáť menej peňazí,“ hodnotí Brinzík. PET fľaše sa pritom dajú spomedzi všetkých druhov plastového odpadu najbezproblémovejšie recyklovať.

Oblečenie, jedlo aj kovy

Nachádzam aj veľa jedla. Ešte neotvorený balík kávy, polovicu Horalky v obale – kto nedokáže dojesť Horalku? – syr, pečivo. Celkovo tvoria neodbalené potraviny 20 kilogramov, kuchynský odpad, ktorý by sa dal skompostovať, však tvoril percentuálne najväčšiu zložku – až 26 percent celkového množstva odpadu. „Aj napriek skutočnosti, že obec vytvorila podmienky na zber biologicky rozložiteľných odpadov, jeho vysoké zastúpenie svedčí o tom, že obyvatelia obce majú nejasnosti pri triedení tohto odpadu a domácom kompostovaní,“ konštatuje INCIEN a odporúča pre obyvateľov vzdelávanie.

„Kto by potreboval nové topánky?“ pýta sa jeden z dobrovoľníkov. V hore smetí nachádzame prekvapivo veľa obuvi a oblečenia. To by mohlo byť ešte vynosené niekým iným alebo aspoň zrecyklované. Staré oblečenie sa používa napríklad ako výplň do dvier automobilov, no v zmiešanom odpade sa bude rozkladať na skládke niekoľko stoviek rokov.

Ďalšou výraznou zložkou boli kovy, na ktoré v Pezinku nemajú možnosti triedeného zberu, ale aj sklo. Ľudia podľa Ivany Maleš z INCIEN často odpad netriedia z nevedomosti, lebo sa boja, že to budú robiť zle. „Čo sa však týka skla, to je podľa mňa už iba ľahostajnosť. Tam nie je o čom pochybovať a sklo sa tu zbiera už veľmi veľmi dlho,“ hovorí. Sklo sa dá navyše recyklovať aj priamo na Slovensku. „Takže je veľká škoda, že ho hádžu do čiernych nádob a skončí na skládke, kde sa bude rozkladať 4-tisíc rokov,“ dodáva Maleš.

Recyklovať by sa dala aj viac ako polovica

Celkovo by sa veľmi jednoducho dalo z nami analyzovaného zmesového odpadu vytriediť či zrecyklovať približne 30 percent. Toto percento by mohlo vzrásť aj na dvojnásobok, ak by ľudia dokonale využívali možnosti zberu bioodpadu a jeho kompostovania.

„Správne kompostovanie a následne umiestnenie kompostu je na Slovensku stále problematické. Ak k tomu pridáme ešte nezáujem recyklátorov o rôzne druhy plastov, tak nám stále vychádza ekologickejšie odpady zhodnocovať energeticky, než ich „pochovávať“ do zeme na skládkach,“ upresňuje Číž.

Vidno aj zlepšenia

„Výsledok ma neprekvapil. Povedala by som, že ľudia v Pezinku sa správajú štandardne,“ skonštatovala po skončení analýzy Ivana Maleš.

Aj voľným okom sa však dali pozorovať viaceré úspechy. Veľkou témou posledných rokov sú nákupné igelitové tašky. Obchody ich prestávajú ponúkať zadarmo a vznikajú rôzne kampane, aby si ľudia nosili vlastné textilné tašky. A zrejme to funguje. V smetiach sme našli veľa tašiek, do ktorých sa smeti balia, čo je v poriadku, no klasických nákupných tašiek tam bolo málo.

Minimum bolo tiež detských jednorazových plienok. Bábätko za svoje prebaľovacie obdobie dokáže vyprodukovať viac ako tonu použitých plienok. Mnohí rodičia sa aj preto postupne vracajú k plienkam prateľným, čo sa opäť odrazilo v našej analyzovanej vzorke, kde bolo detských plienok pomenej.

Ako to zmeniť?

Čo by podľa odborníkov pomohlo, aby sme triedili dôslednejšie? Dôležitá je informovanosť. „Môžeme spraviť akokoľvek ideálnu infraštruktúru, pokiaľ ľudia nebudú vedieť, ako správne triediť alebo budú mať strach, že to urobia zle, tak radšej triediť nebudú. Často si povedia, že to radšej dajú do čiernej nádoby, lebo by to mohli vytriediť zle. Potrebná je teda osveta,“ hovorí Maleš.

Brinzík pridáva ekonomický aspekt. Pokiaľ budú ľudia za odpad platiť rovnako veľa, či triedia, alebo nie, ich motivácia triediť bude malá. Najlepšie by bolo, platiť za objem zmesového odpadu, ktorý domácnosť vytvorí. To by ju donútilo triediť čo najviac. Triedený zber totiž od minulého roka v plnej miere uhrádzajú spoločnosti, ktoré produkujú, dovážajú alebo plnia do obalov výrobky, ktoré neskôr skončia v komunálnom odpade.

Dalo by sa teda očakávať, že ak je triedený zber pre občanov bezplatný a budú triediť čo najviac, prejaví sa to na ich peňaženkách. V realite to však zatiaľ takto nefunguje a zdá sa, že popri slabom environmentálnom povedomí, práve toto môže byť rozhodujúcim faktorom, pre ktorý je na Slovensku úroveň triedenia odpadov tak nízka.