Už niekoľko rokov si vždy večer píšem „pozitíva dňa“. Včera ich bolo výrazne viac a asi polovicu z nich tvorili zážitky z Katkinej hodiny. Strašne sa teším, že práve takýchto učiteľov stretávam vrámci Komenského inštitútu. Učitelia, ktorí sú nadšení a jednoducho radi učia.
Cez desaťminútovú prestávku za Katkou chodili žiaci, ktorí robili beta testovanie Escape room, ktorú majú otvoriť budúci týždeň. S tabuľkami, prehľadne napísane, čo koľko trvá, ktorý zámok treba vymeniť, lebo sa zasekáva, skúšané na viacerých skupinách… Bola som nadšená, aké projektové myslenie ukazujú. (btw. samotné otvorenie plánujú žiaci – od úloh pre ostatné triedy cez moderovanie po sprievodný program)
Ostala som na hodinu biológie a pochopila som, čo to znamená, keď „rešpekt“, ktorým sa oháňali moji učitelia, vymení „vzťah“. Žiaci mali veľkú dôveru v Katku a Katka v žiakov. Nič nasilu, počúvali sa, rešpektovali sa. Už som aj pochopila Katkine príbehy, keď medzi rečou spomenie, že jej žiaci sa stretli u nej doma na čaji, aby sa učili, či ako ju bývalý žiak pozval na svadbu.
Na hodine bola téma srdce a krvný obeh. Katka bola nadšená, lebo sa jej podarilo od mäsiara zohnať tri rôzne druhy sŕdc, zavolala aj študentku medicíny, aby im pomohla s pitvou. Aj keď má Katka Phd. z biológie, takéto niečo nerobili ani na vysokej škole.
Veľa sa hovorí o zážitkovom učení. Ako to nejde a ako na to 45 minút nestačí. Včerajšia hodina bola pre mňa nádherným príkladom toho, ako to ide. Žiakov viedla mladá medička, ktorá najskôr na hruď jedného odvážlivca, ktorý sa do pol pása vyzliekol nakreslila, kde je srdce uložené a body, na ktorých sa srdce počúva. Všetci žiaci si to následne mohli vyskúšať s fonendoskopom. Potom začalo samotné pitvanie, porovnávanie medzi cicavcami a vtákmi, ba dokonca šitie chirurgickými stehmi. V živote by som neverila, že 45 minút môže zanechať takú hlbokú stopu. Počula som, že jedna žiačka mala včera narodeniny a po hodine prišla za Katkou, že to bol jej najkrajší darček.
Píšem to preto, lebo si myslím, že je dôležité hovoriť o tom, čo sa deje za zavretými dverami triedy. Lebo sa nás to týka. A áno, existujú aj takíto výborní učitelia. Poznám ich minimálne 22 🙂
Ak poznáte učiteľov ako Katku, povedzte im o Komenského inštitúte. Prihlásiť sa môžu už iba do 26. apríla.
(…až mi je trochu ľúto, že ja tých 45min často prelajdáčim )
Články z rubriky NÁZORY
Profil autora:
Vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Po profesnej i osobnej stránke sa dlhodobo zaujíma a nadchýna pre oblasti spojené so vzdelávaním, sociálne segregovanými skupinami, psychoterapiou a zážitkovou pedagogikou. Od roku 2015 pôsobí ako junior trénerka v PDCS, v tom istom roku zároveň zakladala sociálny podnik s nepočujúcimi. Je absolventkou 2. ročníka Sokratovho inštitútu, organizovala jeho festival Showcrates a dnes vedie program Komenského inštitút. Má rada hory, hravosť, rána, vodu, prácu a odvážnych ľudí.