Tretí diel zo série blogov o východnom Slovensku.
Je máj minulého roku. Do parlamentu práve vchádza známy kňaz zo Žakoviec Marián Kuffa. Žakovce sú blízko Kežmarku, Kuffa samotný z neho aj pochádza.
O nebezpečných a zavádzajúcich vyhláseniach tohto farára sa už popísalo veľa. Rovnako tak o obrovskej obete, ktorú denne prináša pri práci s ľuďmi na okraji spoločnosti.
V onen májový deň Kuffa v mene boja za právo nenarodených detí na život – čo je legitímna téma, o ktorej treba ešte veľa hovoriť – prišiel do Národnej rady obklopený hlúčikom svojich priaznivcov a v sprievode fašistov. Akoby už len táto kombinácia nebola hotovou katastrofou, ktorá nás vracia kdesi do Bánoviec v období Slovenského štátu. Kuffa sa však vyzbrojil ešte jedným spoločníkom, ktorý hravo zatienil všetkých ostatných. Prišiel s polmetrovou soškou Panny Márie.
Ak môžeme veriť Kuffovým slovám, podľa ktorých je veľkým prívržencom mariánskeho kultu, potom snáď neexistuje spôsob, ako mohol celý tento kult zosmiešniť väčšmi, než keď sa po chodbách parlamentu premával v sutane s podobizňou Sedembolestnej.
To, čo Kuffa predviedol, bol totiž strápňujúci gýč. Neexistuje voči nemu žiadna obrana. Strápňujúci gýč vykoná svoje dielo skazy a nič, čo príde po ňom, si už história nebude pamätať.
Ak by o nej prehlásil, že bola nečistá či neverná, alebo, že sa k nej už viac nemodlí, nenarobil by jej kultu ani zo stotiny takú príšernú hanbu ako týmto svojím excesom. V tábore prívržencov tohto kultu to ale nikoho nevyrušilo. Bol to gýč par excellence, ktorý si nikto z nich nevšimol.
Dôvodom môže byť fakt, že odpustové slávnosti a náboženské púte, ktoré sa na východe tešia veľkej popularite, sú tohto náboženského gýča také plné, že o ňom nikomu nenapadne premýšľať.
Myslím, že všetkým nám, ktorí na východe žijeme, by prospelo, ak by sme sa tohto gýča postupne začali zbavovať, alebo ho aspoň vedeli rozlíšiť a pomenovať.
Nič dobré totiž nikdy nepriniesol.
Články z rubriky NÁZORY
Profil autora:
