Ako sa učí matematika v záhrade zaježovskej komunitnej školy? Píše jedna z mamičiek – učiteliek.
„O 5 minút v záhrade! Zoberte si niečo na písanie, podložku a papier,“ hovorím deťom.
Dnes budeme pozorovať. Deti si majú všímať kvetiny, ich farbu, tvar, veľkosť, vôňu, detaily, pravidelnosť. Zvláštne požiadavky: more času a spolužiaci na diskusiu.
Pozorovanie, pozorovanie a pozorovanie
Induktívny spôsob výučby, ktorý je typický pre prírodné vedy, vychádza z pozorovania a experimentovania. Zatiaľ čo deduktívny spôsob – typický pre súčasnú výučbu matematiky – vychádza z postupnosti, keď učiteľ ukáže výpočet niekoľkých príkladov a deti by to následne mali rovnako dobre zvládnuť aj samy.
Prvý z prístupov je náročný na čas, avšak získané vedomosti sú dlhodobé a hlboké. Ich konštrukcia vychádza z vlastnej aktivity dieťaťa.
Oproti tomu druhý, deduktívny prístup, ponúka rýchle a ľahko merateľné výstupy. Cieľom vyučovania je osvojenie si definícií, pojmov, viet, vzťahov a ich následné otestovanie. Metóda volená na drvivej väčšine škôl.
Deti na lúke hľadajú kvety a počítajú. Po pár minútach „matematiky v záhrade“ sa rozprúdi prvá diskusia: „Máme 5, 5, 5, ale tak divne; 5, 4, konečne aj niečo iné!; 5,5, 1000, 5, prečo zase 5 ?“
Zadanie deti samy spresňujú – okvetných lístkov, lístkov na stonke, bodiek na lienke… A už tu je plná dlaň kvetov a prvá aritmetická postupnosť.
Osová súmernosť
Od počtov prechádzame na osovú súmernosť. „Nič také neexistuje,“ tvrdí jeden zo štvrtákov po pár hodinách matematiky strávených vonku v záhrade.
„Táto varecha je osovo súmerná,“ oponuje mu spolužiak.
Kto má pravdu? Sme ochotní tolerovať malé nedostatky alebo sa chceme striktne pridržiavať matematickej definície? Dohoda je na deťoch. Tak, ako sa kedysi matematici dohodli, že:
„Osová súmernosť je zhodné rovinné zobrazenie, ktoré je jednoznačne určené osou súmernosti p alebo usporiadanou dvojicou [vzor, obraz],“ sa deti možno zhodnú na jednotnom názore alebo aj nie.
Cieľom našej hodiny nie je dospieť k jednoznačnému záveru odobrenému učiteľom alebo sa nebodaj naučiť definíciu uvedenú vyššie.
Dôležité je pozorovanie, zbieranie skúseností a diskusia. Existuje osová súmernosť v bežnom živote alebo sa jej existencia striktne obmedzuje na dokonalý svet matematiky?
Ako príklad si berieme žabu. Má dve oči, po dve nohy na každej strane, po štyri prsty na každej prednej nohe… A predsa nie je osovo súmerná v zmysle matematickej definície.
A čo užovka, ktorá vyliezla spomedzi kameňov. Nájdeme na nej osovú súmernosť? Tvar, kresba na temene hlavy nie sú dokonalé, a teda v zmysle matematiky ani osovo súmerné.
Nedokonalo dokonalá
A čo taká sliepka na dvore? Má niekde pravý uhol? „Sliepka asi nikde nemá pravý uhol,“ hovorí jeden z našich chalanov. „Iba ak sliepka v Minecrafte má pravý uhol.“
Nájsť pravý uhol takpovediac „od prírody“ vôbec nie je ľahké. Veď skúste. Príroda asi nemá rada hranaté veci. Všetko si pekne obrúsi. A keď jej niečo hranaté podstrčíme, pomôže zub času, tak ako „pomohol“ tým doskám na našich školských záhonoch a lavičkách.
Deti sa o tom presvedčili na vlastné ruky a oči. To, čo im raz prejde rukami, sa im do hlavičiek vryje omnoho hlbšie než to, čo by 10-krát počuli v triede.
