fbpx
Vzdelávanie

Prieskum: Rodičia by si priali slovné hodnotenia a zmenu obsahu učiva aj po kríze

Odkedy žiaci zostali doma a vyučovanie funguje najmä v online priestore, rozbehla sa diskusia o tom, ako to bude následne vyzerať s ich hodnotením. Klasické testy a písomky neprichádzajú do úvahy. Podľa čoho sa teda bude známkovať? A mali by sa deti učiť tak veľký objem učiva?

Prieskum agentúry Focus pre Komenského inštitút prezrádza, že rodičia by boli za viaceré zmeny vo vzdelávaní. „Reprezentatívny prieskum ukazuje, že rodičia vítajú navrhované zmeny vo vzdelávaní a to nielen v čase trvania pandémie spôsobenej vírusom COVID-19, ale aj po nej,“ hovorí Martin Slosiarik riaditeľ agentúry FOCUS.

Prieskum sa konal prostredníctvom elektronického dotazníka od pätnásteho do sedemnásteho apríla na vzorke päťstopäť rodičov detí, ktoré navštevujú základnú  školu.

Hodnotenie bez známok?

Portál ciernalabut.dennikn.sk nedávno ponúkol skúsenosti pedagogičiek zo škôl, kde sa slovné hodnotenie používa už roky. Ako ukazuje prieskum, až 84 % opýtaných rodičov by pre aktuálny školský rok tiež preferovalo slovné hodnotenia. Viac ako pätina (23 %) je výlučne za slovne hodnotenie, viac ako polovica rodičov (61 %) sa prikláňa ku kombinácii známky a slovného hodnotenia.

Otázka: „Ministerstvo školstva umožnilo, aby z dôvodu koronakrízy boli žiaci na základných školách na konci roka hodnotení aj slovne. Škola sa teda môže rozhodnúť, či pri koncoročnom hodnotení na vysvedčení využije hodnotenie len na základe známok, alebo na základe slovného hodnotenia bez známok, alebo kombináciu známok a slovného hodnotenia. Ktorú z týchto možností preferujete pre aktuálny školský rok?“ Graf: Focus
Otázka: „A aký spôsob hodnotenia na vysvedčení na základných školách by ste preferovali po skončení koronakrízy (teda v nasledujúcich školských rokoch)?“ Graf: Focus

Po skončení koronakrízy by slovné hodnotenie na vysvedčení na základných školách v nejakej podobe uvítali takmer dve tretiny rodičov (63 %). ,,Slovné hodnotenie sme v čase prerušeného vyučovania v školách zaviedli najmä z dôvodu zabezpečenia spravodlivosti pri hodnotení každého žiaka, keďže podmienky na domácu prípravu a dištančné vzdelávanie majú v tejto situácií veľmi rozmanité. Vzhľadom na jeho viaceré výhody, spočívajúce najmä v poskytnutí konštruktívnej spätnej väzby a v podpore motivácie žiaka, by sme radi ponechali slovné hodnotenie ako jednu z možností pre učiteľov všetkých ročníkov základných škôl aj v budúcnosti,“ hovorí Miroslava Hapalová, riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu.

Ministerstvo školstva prišlo s návrhom, aby v čase koronakrízy žiaci na základných školách na konci tohto školského roku nemohli prepadnúť. Podľa prieskumu Focusu pre Komenského inštitút sa s týmto návrhom stotožňuje 70 % rodičov.

Vedomosti namiesto memorovania

Mnoho rodičov sa v súčasnosti nachádza v neľahkej situácii. Prácu riešia v neštandardnom režime a zároveň sa stali učiteľmi. Boria sa s úlohami, ktoré majú deti vyriešiť na každý predmet. Čo všetko sa však má dieťa namemorovať a čo mu skutočne zostane ako vedomosť? Je systém nastavený efektívne pre budúci život detí?

,,Dôraz na memorovanie faktov bol aj v minulosti problematický. V dnešnej informačnej dobe to platí obzvlášť. Potrebujeme skôr mladých ľudí učiť, ako si vyberať z množstva ľahko dostupných informácií a posilňovať u nich životné zručnosti akými sú kritické myslenie, tímová spolupráca, kreativita či vnútorná motivácia učiť sa niečo nové. Aby učitelia mali čas tieto zručnosti u žiakov rozvíjať, potrebujeme ubrať z predpísaného obsahu učiva,” uviedla Tina Gažovičová, expertka Komenského inštitútu. So zmenami obsahu vzdelávania súhlasí podľa dát prieskumu Focusu 72 % rodičov a len o niečo menej – 67 % rodičov by takéto zmeny prenieslo aj do obdobia po skončení koronakrízy.

,,Nemalá časť praktických zmien sa deje vďaka nadšeným učiteľom, občianskym iniciatívam a programom akým je Komenského inštitút. Zmena zdola je nevyhnutná, ale má svoje obmedzenia. Práve teraz máme príležitosť, aby tieto snahy boli podporené aj zásadnejšími zmenami pravidiel zo strany štátnych inštitúcií,” uzatvára Radoslav Plánička z Komenského inštitútu.

Otázka: „Súhlasili alebo nesúhlasili by ste s tým, aby nastali zmeny v obsahu vzdelávania po skončení koronakrízy (ktoré by sa týkali nasledujúcich školských rokov)?“ Graf: Focus

komenskeho-institut

Profil autora:

Pôsobila ako redaktorka Investigatívneho centra Jána Kuciaka. Pracuje tiež na investigatívnej relácii Cez čiaru, ktorú spustila Nadácia Zastavme korupciu. Predtým pripravovala spravodajstvo v RTVS. Počas štúdia žurnalistiky na Univerzite Komenského a po jeho ukončení pracovala ako videoreportérka v denníku SME. Pochádza z Trenčína.

Názory

marie-stracenska
Marie Stracenská

Niektorým sa "prihodilo", že sedia v parlamente alebo vo vláde

Politika je plná ľudí, ktorým sa „prihodilo“, že rozhodujú o nesmierne dôležitých veciach, ktoré ovplyvňujú ostatných. Aké sú ich vedomosti a schopnosti? Koľko z nich sa snaží učiť, zlepšovať, čítať, získavať múdrosť od múdrych ľudí odinakiaľ?

Andrea Settey Hajdúchová

Spravme ďalší krok k lepšej demokracii. Zapojme do volieb mladých 16+.

Bojujú za kontrolu zbraní, za dostupné vzdelanie pre všetky deti, za reálne riešenia klimatickej krízy, proti menštruačnej chudobe či proti fašizmu. Majú 16 a 17 rokov a sú politicky aktívni a angažovaní, no nemôžu svoj postoj vyjadriť vo voľbách. Neraz sú pritom angažovanejší ako ich rodičia či starí rodičia, ktorí nezriedka za jediný prejav aktívneho občianstva považujú, keď raz za štyri roky prídu do volebnej miestnosti. Vo svete silnejú diskusie o znížení veku voličov a niektoré krajiny už k tomuto kroku pristupujú. Slovensko je opäť mimo. Inkluzívnejšie volebné právo nie je u nás ani téma.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Pomalé, udržateľné a sebestačné hospodárenie na Slovensku?

Keď som pred 20 rokmi písala svoju diplomovú prácu na tému návrhu ekologického hospodárenia pre poľnohospodárske družstvo neďaleko Bratislavy, bola to na Slovensku relatívne novinka. Pri jej obhajobe som si dokonca vyslúžila dobre mienený titul „idealistky“. Pre mňa ale táto téma bola srdcovkou a nadšene som testovala permakultúrne a ekologické prístupy získané na kurzoch a z kníh v malom merítku – vo vlastnej záhrade. Po viac ako 20-ročnej skúsenosti s pestovaním plodín mám overené, že prírode blízky a bezzásahový prístup v záhradkárčení funguje skvele. Ale ako to s obdobným prístupom vyzerá pri veľkých pestovateľoch a farmároch?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Najvyšší čas na klimatické opatrenia

Klimaskeptici sa aj po tohtoročnom lete budú tváriť, že všetko je v poriadku a podobné zmeny počasia vrátane extrémnych horúčav, sucha, záplav a ničivých búrok tu predsa boli aj v minulosti. Nepresvedčí ich ani nebezpečne rastúca teplota vnútrozemských morí, masívne vysychanie lesných porastov v strednej Európe a ani prílev klimatických utečencov z oblastí, kde už dlhšie nebude možné existovať.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Vnímavejší aj vďaka prírode?

Spojme príjemné s užitočným a strávme počas leta čo najviac času vonku v prírode. Nemám na mysli hlučnú pláž zaplavenú turistami alebo preplnený kemping. Vyberme si radšej túru do lesa, putovanie za pekným výhľadom, vylezme na skaly, prebroďme či splavme rieku alebo len tak polihujme v záhrade. Pomôže to nám aj našim deťom načerpať energiu, ale zároveň sa takto posilňuje aj naša citlivosť a vnímavosť nielen k svojmu okoliu, ale aj k samým sebe. A asi sa zhodneme, že v dnešnej dobe vzájomnej vnímavosti a citlivosti nikdy nie je dosť.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner