fbpx
Enviro

Chodníky presoľujeme z lenivosti. Odnesú si to stromy, vodné zdroje, psie labky, ale aj karosérie áut

V mestách sa rozšíril nový fenomén – namiesto namáhavého odhŕňania snehu lopatou ho mnohí zasypú množstvom posypovej soli. Tej sú na niektorých miestach až hrubé vrstvy. Aký má nadmerné solenie vplyv na životné prostredie a aké sú voči nemu alternatívy?

Po kraji ulice pomaly ide malá dodávka s otvorenou korbou a za ňou dvaja pracovníci v reflexnom oblečení s lopatami, ktoré by sa mali používať na odhŕňanie snehu. Sneh však neodhŕňajú. Nedá sa, pretože už po ňom dva dni chodili ľudia a stala sa z neho hrubá ľadová vrstva. Lopatami teda z auta naberajú soľ a hojne ňou posýpajú zľadovatenú ulicu.

Toto nie je príklad nesprávneho prístupu ku zimnej údržbe, ale realita bratislavskej Obchodnej ulice. Sobotňajšie sneženie nie všade odhrnuli, za dva dni sa tak z ulice stalo klzisko, ktorého ľad by museli najprv rozbiť.

Soľ na lenivosť

Nadmerné solenie vidno po celom meste. Stalo sa akousi náhradou za prácnejšie, ale ekologickejšie odhádzanie snehu lopatou. Našu lenivosť si však odnesú stromy a rastliny, ktoré majú v meste už beztak ťažký život, ale aj psie labky, podrážky našich topánok, podvozky áut či dokonca aj oceľové konštrukcie stavieb – napríklad mostov.

Podľa pokusu, ktorý robila Správa tatranského národného parku sa na meter štvorcový cesty za sezónu použije niekedy aj desať kilogramov soli. Tá sa následne dokáže rozšíriť až do stometrového okruhu okolo cesty a z normálneho potoka urobiť slanú vodu. „Po topení snehu bolo zistené také zasolenie vody odtekajúcej priamo z cesty ako u morskej vody,“ povedal Juraj Švajda z TANAP-u.

Ako toto dokáže príroda spracovať? Len veľmi ťažko. Podľa údajov z rakúskej environmentálnej poradenskej organizácie Die Umweltberatung majú chemické posypy veľa nežiaducich účinkov. Menia pôdu, škodia rastlinám, predovšetkým tým na okraji komunikácií (napríklad stromovým alejam), znečisťujú vodné toky aj pitnú vodu, dráždia labky zvierat, zvyšujú prašnosť ovzdušia a zosilňujú koróziu betónových a oceľových nosníkov stavieb a karosérií automobilov. „Polovica poškodení automobilov hrdzou je spôsobená posypovými materiálmi,“ píše Umweltberatung vo svojej príručke Sneh a ľad – horúca téma (čítajte tu).

FOTO – https://www.odkazprestarostu.sk/bratislava/podnety/23937/nezmyselne-solenie-chodnikov

Stromy hladujú

Najhoršie na soľ reagujú rastliny a stromy, ktoré ju spolu s vodou prijímajú priamo z pôdy.

„Soľ výrazne ovplyvňuje pH pôdy – pôdna reakcia sa mení na alkalickú a ovplyvňuje príjem živín,“ vysvetľuje odborníčka na stromy Eva Lalinská.

„Zmena pH pôdy má vplyv na jej celkovú kvalitu, obsah živín, štruktúru a hlavne na presun živín k drevine. To má za následok pomalší rast nadzemnej časti stromu, ale aj koreňov, neskorší nastúp vegetácie, teda neskoré razenie, ale aj defoliáciu – predčasné žltnutie listov a ich predčasné opadanie počas vegetácie, nekrózy a celkové zníženie vitality drevín,“ hovorí Lalinská. Strom v už beztak stresujúcom mestskom prostredí môže v dôsledku nadmerného solenia aj zomrieť. Ihličnaté stromy si pritom soľ v metabolizme držia aj štyri až šesť rokov.

Najhoršie je, ak sa presolený sneh a ľad z ciest a chodníkov kopí okolo koreňov stromov. „Vtedy je koncentrácia soli v pôde extrémna!“ upozorňuje odborníčka.

Rôzne druhy rastlín majú rozličnú hranicu tolerancie soli v pôde, slanomilných rastlín však na Slovensku veľa nerastie. So solením ciest sa tak postupne začína počítať pri novej výsadbe. „Na výlučne uličné výsadby sa šľachtia nové kultivary drevín s väčšou odolnosťou na posypový materiál, ale vadí to viac či menej každému stromu,“ uzatvára Lalinská.

Stromy pri ceste v zime pijú slanú vodu. FOTO – Archív autorky

Soliť len v krajných prípadoch

Solenie chodníkov je zakázané na ručne udržiavaných chodníkoch v Prahe, vo Viedni zas nesmiete soľ sypať v okruhu desiatich metrov od zelene a stromov. Bratislava celomestsky používanie chemických posypov nezakazuje, len v obmedzenom režime sa smú používať v Starom Meste, Novom Meste či Karlovej Vsi.

„Prvoradé je zhŕňanie snehu,“ vraví hovorkyňa Starého Mesta Nora Gubková. O týchto nariadeniach však málokto vie a ešte menej ľudí ho kontroluje. „Najviac sťažností od obyvateľov na neadekvátne solenie bolo na zastávky MHD a Obchodnú ulicu, avšak ani jedna plocha nie je v správe mestskej časti,“ píše hovorkyňa Starého Mesta Nora Gubková.

„Mestská polícia v zimnom období kontroluje podľa VZN predovšetkým to, či zodpovedné subjekty zabezpečujú schodnosť chodníkov. Ak tieto boli pokryté  vrstvou snehu a ľadu, tieto skutočnosti boli zadokumentované a odstúpené na riešenie príslušným inštitúciám,“ odpísal nám hovorca mestských policajtov Peter Pleva. Kontrola solenia bude zrejme až druhým krokom, keď bude väčšina chodníkov bezpečne prechodná.

Ak vo vašom okolí zaznamenáte nadmerné solenie, obráťte sa na príslušný miestny úrad. Spoločný tlak pomôže hľadať alternatívy v podobe ekologických postupov na likvidáciu snehu a ľadu na našich uliciach.

Alternatívy?

Na zľadovatený povrch je možné použiť aj kamenná drvina, či piesok. Tie však spôsobujú problémy inde – upchávajú kanalizačné vpusty a na jar ich treba pozametať. Používať sa zvykla aj škvára, ktorá však obsahuje síru a zvyšuje prašnosť ovzdušia.

Najvhodnejším postupom teda je manuálne odhŕňanie snehu a jeho následné zdrsnenie inertným posypom, ktorý na jar z komunikácií upraceme.

Alternatívu k soleniu našli napríklad v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto, ktorá vymenila obyčajnú soľ za horninu zeolit. Ten sa pri rozklade v pôde stáva hnojivom a nedráždi psie labky. Používa sa napríklad aj ako podstieľka do mačacích toaliet.

Kľúčové slová:

ekoporadňa

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

Jozef Šujak

Pohľad do minulosti s nádychom budúcnosti alias gymnazisti verzus umelá inteligencia

Posledné týždne Slovenskom preletela pomerne silná smršť správ o umelej inteligencii (AI). Vie sa o nej dávnejšie, no zatiaľ asi najväčšiu diskusiu vyvolal softvér s názvom ChatGPT. V súvislosti s umelou inteligenciou sa väčšinou spomínajú negatíva. Niektoré univerzity pozastavili písanie seminárnych prác, pretože si nevedia poradiť s overením originálnosti obsahu, nemecký bulvárny časopis prepustil novinárku za fiktívny rozhovor s pretekárom F1 vytvoreným vďaka AI, pričom vedci a experti volajú po prestávke vo vývoji AI vzhľadom na riziká, ktoré prináša.

Andrea Uherková

O sile prehovoriť

S pozostalou sedíme u nás v kancelárii a pri čaji plánujeme rozlúčku pre jej zosnulú mamu. Bude sa konať na našom prírodnom cintoríne v Záhrade spomienok vo Zvolene a ona nechce, aby bola „zbytočne“ dlhá. Ani nie tak kvôli zime, páči sa jej, že bude vonku, skôr si myslím, že má z pohrebov všeobecné obavy. Najmä kvôli zlým skúsenostiam z minulosti, o ktorých mi trochu rozpráva a ktoré na ňu pôsobili viac traumatizujúco, než liečivo. 

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Školské mlieko, kam tečieš?

Keď sa povie škola, čo sa vám vybaví v mysli? Kamoši, učiteľky, úlohy, skúšanie, písomky, školský dvor, paradajková polievka…?

Mne sa vybavia aj mliečne desiaty. A keďže som „Husákove dieťa”, prepravky so štvrťlitrovými mliečkami so špecifickou vôňou a rožok k tomu. Výzva zubami odhryznúť roh vrecúška, umenie neobliať sa. Niekto to mal rád a niekto nie. Poznámky v žiackych knižkách ôsmakov: „Hádzal mlieko z okna,” či „Trafil mliečnou desiatou spolužiačku.”

red

Vaše 2% nám pomôžu prinášať nové príbehy

Vaše 2% pre nás znamenajú veľa. Aj vďaka nim sa môžeme každý pondelok, už päť rokov, venovať ekologickým témam v rádiu FM. Doposiaľ sa nám podarilo vydať viac ako 200 častí, ktoré sú prístupné aj v podobe podcastov na zvukovej platforme Spotify.

Andrea Uherková

Kúzlo prvého snehu

Tento rok som ho zažila v Prahe. Vždy sa naň teším ako malá. Prvé vločky padajúce z neba mi vždy prídu ako zázrak. Zázrak, ktorý trvá len chvíľu, a potom je fuč. Asi tak, ako väčšina vecí v našom živote.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner