fbpx
Vzdelávanie

Aplikácia na rozpoznávanie rastlín vytiahla deti do prírody. Pomohla im objaviť vzácne aj invazívne druhy

Ako učiť deti o prírode, keď ich dnes viac zaujímajú hry na tablete či mobile? Nová mobilná aplikácia Pl@ntNet spája bádanie v prírode s modernými technológiami. Jej databázu slovenskými rastlinami naplnili školáci v rámci projektu Tajný život mesta.

Prichádzame do Horského parku, bratislavskej oázy prírody uprostred mesta. Rodičia s deťmi s tabletmi fotia rastliny. Zelenáč akýsi, škvrnivka plazivá. Reálne názvy rastlín alebo výmysel? Odhaliť im to pomôže aplikácia PlantNet. Rastlinu odfotia a aplikácia na základe rovnakého systému, akým identifikujú aj zločincov na letisku určí, o aký druh ide.

Ak chceme zachovať biodiverzitu, musíme poznať rastliny

Databázu miestnych rastlín do medzinárodnej aplikácie napĺňali žiaci 50 slovenských a 50 českých škôl v rámci projektu Tajný život mesta, ktorý realizuje Živica. V okolí svojich škôl objavovali miestnu prírodu.

Názvy rastlín z latinčiny do slovenčiny následne preložili botaničky z partnerskej Technickej univerzity vo Zvolene.

plantnet-aplikacia
Ovládanie aplikácie zvládnu aj tí najmenší. FOTO – Archív Živice

Aplikáciu PlantNet vyvíjajú vedci z francúzskych výskumných organizácií. „Ak má byť rozvoj poľnohospodárstva úspešný a zároveň sa má zachovať miestna biodiverzita, potrebné sú presné informácie o rastlinách a ich geografickom rozmiestnení. Bohužiaľ, tieto základné informácie sú často dostupné len čiastkovo a nepokrývajú komplexne ekosystémy s veľkou rozmanitosťou druhov, ako je napríklad oblasť Stredozemného mora,“ vysvetľuje jeden z vývojárov aplikácie, Rémi Knaff.

Po nafotení a zaradení rastliny cez aplikáciu sa jej fotky pridajú do databázy. Niektoré druhy liečivých rastlín tak už v galérii majú celkom slušnú zbierku portrétov, vďaka ktorým je ľahšie ich presne identifikovať.

Bonusom je aj možnosť prečítať si o rastline podrobnosti z wikipedie, na ktorú vás aplikácia odkáže. Ak sa vám názov rastliny nezobrazí v slovenčine, ide o druh, ktorý na Slovensku nie je pôvodný.

Gymnázium-Levoča
Rastlinu nafotíte a aplikácia podľa fotky určí, o aký druh ide. FOTO – Archív Živica

Spoznať prírodu cez technológie

Aplikácia môže pomôcť aj mestským deťom nájsť si vzťah ku prírode. Mnohí rodičia sa síce snažia svojim deťom prístup ku smartfónom a tabletom obmedziť, no pokiaľ sa moderné technológie využívajú rozumne a účelovo, môžu byť dobrými pomocníkmi pri objavovaní sveta. „Výhodou tiež je, že ak sa využívajú vonku v teréne, motivujú dieťa, aby sa zaujímalo o svoje okolie,“ hovorí Poláčková zo Živice.

S tým súhlasí aj jedna z matiek, ktoré si aplikáciu prišli otestovať na predvádzacom dni v Horskom parku. „Myslím, že doba ide dopredu a netreba deti brzdiť a dávať im do rúk nejaké veľké, ťažké knihy, ako sme mali my a nútiť ich bifľovať sa. Je lepšie ísť aj s mobilom v ruke von a hľadať. Keď má mobil slúžiť na dobrú vec, tak prečo ho nevyužiť,“ hovorí Veronika, mama dvoch detí.

Spoznať, o čom je chodenie do prírody pomohla aplikácia aj žiakom bratislavskej školy Biskupická 21, ktorí sa s pani učiteľkou vybrali do blízkeho lesa. A mnohí tam boli prvýkrát v živote.

„Naša škola sa nachádza tesne za Slovnaftom, tak sme sa rozhodli zistiť, čo vlastne v okolí Slovnaftu rastie. A je tam toho ozaj veľmi veľa zaujímavého. Nachádza sa tam veľmi pekný kus prírody, ktorý sa volá Topoľové hony a Kopáčsky ostrov. Dnešné mestské deti nechodia veľmi do prírody, zaujímavejšie sú pre nich obchodné centrá, ale bádateľská výprava sa všetkým veľmi páčila,“ popisuje učiteľka Daniela Kališová.

ZŠ-Biskupická-BA
Bádateľská výprava ZŠ Biskupická v lese za Slovnaftom. FOTO – Archív Živica

Vzácne rašelinisko hneď na sídlisku

Deťom z Popradu sa zas vďaka bádateľskej výprave podarilo objaviť aj vzácne rašelinisko. „Zistili sme, že okrem bežných druhov, ktoré sa nachádzajú na území Popradu a jeho okolia skoro na každom kroku, sa tu nachádzajú aj druhy vzácnych rastlín, ako napríklad prvosienka pomúčená, mäsožravá tučnica obyčajná či platan javorolistý. Vzácne druhy sme našli len pár metrov od obytnej zóny na území rašeliniska na sídlisku Nový Juh,“ popisuje učiteľka Eva Rošková zo ZŠ s MŠ Tajovského v Poprade.

Rašelinisko je druh ekosystému na trvalo zamokrených stanovištiach, v ktorom sa v podmienkach obmedzeného prístupu kyslíka hromadia odumreté organické zvyšky v rôznom stupni rozkladu, čím vzniká rašelina. Špecifické podmienky jednotlivých typov rašelinísk umožňujú existenciu jedinečných a vzácnych spoločenstiev rastlín a živočíchov. Na území Slovenska často ide o reliktné a ohrozené spoločenstvá. Rašeliniská sú ohrozené ťažbou rašeliny, odberom podzemnej vody, odvodnením a následným rozoraním a zmenou na poľnohospodársku pôdu. Mnohé rašeliniská sú preto chránené zákonom.

„Keď sme sa prihlásili do tohto projektu, ešte sme vôbec netušili, aké jedinečné a vzácne prírodné bohatstvo máme v takej blízkosti. Toto územie by sa malo chrániť a zachovať pre ďalšie generácie,“ dodáva učiteľka.

Objavili aj nebezpečné invazívne druhy

Žiakom sa však podarilo vďaka appke objaviť aj temnejšiu stránku druhovej rozmanitosti – invazívne rastliny. V Poprade to bol napríklad pohánkovec japonský, v Novákoch zas nebezpečný invázny druh boľševník obrovský.

S inváznymi druhmi rastlín bojuje Slovensko napríklad aj v Tatrách, kde sa usídlil boľševník. Táto jedovatá burina dosahuje výšku tri metre a pri dotyku spôsobuje popáleniny, teplotu a zimnicu. Rozšírila sa v Tatrách, kde ju už 10 rokov intenzívne likvidujú ochrancovia z TANAPu a Štátnej ochrany prírody. Paradoxom je, že boľševník priviezli z Ázie botanici v minulom storočí ako okrasu. V Európe dosahuje trikrát väčší vzrast ako v domovskom prostredí.

bolsevnik-invazivna-rastlina
Boj s invazívnym boľševníkom. FOTO – Facebook ministerstva životného prostredia

Nepôvodné invázne druhy rastlín, ktoré k nám boli dovezené najčastejšie ako okrasné alebo medonosné rastliny a teraz sa nekontrolovateľne šíria a vytláčajú pôvodné druhy. Mnohé z nich sú silné alergény alebo môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy pri kontakte s pokožkou – Ambrózia palinolistá, Iva voškovníkovitá alebo Boľševník obrovský.

Buďte preto aj pri objavovaní rastlinnej ríše opatrní a nedovoľte deťom dotýkať sa rastlín, ktoré nepoznáte. V appke sa vám okrem fotiek rastliny a jej názvu objaví aj možnosť získať o danom druhu rastliny viac informácií, tak to využite.

Stiahnite si aplikáciu Pl@ntNet zadarmo aj vy na stránke www.tajnyzivotmesta.sk


Cieľom projektu Tajný život mesta, ktorý realizuje CEEV Živica a finančne zastrešuje Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. a spoločnosť Veolia Energia Slovensko, a.s., je zvýšenie environmentálneho povedomia o biodiverzite ako dôležitého prvku udržateľnosti miest.

plantnet loga partneri SK

Profil autora:

Vyštudovala environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK a počas štúdia pôsobila ako dobrovoľníčka v rôznych environmentálnych organizáciách (Za Matku Zem, VLK, Greenpeace). Po skončení štúdia si vyskúšala prácu v súkromnom sektore aj v školstve. Od roku 2000 je v CEEV Živica, najprv ako lektorka environmentálnej výchovy pre materské školy a neskôr ako ekoporadkyňa. Po materskej dovolenke s dvoma synmi sa do Živice vrátila, venuje sa outdoorovej výučbe v rámci platformy Hurá von a je riaditeľkou Živice.

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Fontánky s vodou na pitie by mohli byť aj v našich múzeách a galériách

Vonku je cez tridsať stupňov Celzia. Lekári radia – nezabúdajte piť. Ak trávite deň poznávaním mesta, človek potrebuje aj litre vody. Väčšina ľudí, ktorých som stretla na nedávnej ceste po americkom východe, mala fľašu v ruke alebo v batohu.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Jeden nikdy nevie

Fascinuje ma, že píšeme rok 2024 a médiá seriózne publikujú vyjadrenia človeka, ktorý na vlastné oči videl, že Zem je guľatá. A to na dôkaz toho, že vysoký štátny úradník sa mýli. Mám pocit, že sa mi sníva. To akože potrebujeme, aby nám niekto reálne demonštroval, že elektrina kope na dôkaz existencie prúdu alebo potrebujeme vidieť vybuchnúť dynamit, aby sme uverili, že trhaviny majú explózne účinky?

Vlad Jackovyj

Výnimočný dátum nielen pre Ukrajincov, ale aj pre Slovákov

Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorého spájalo neobyčajné priateľstvo s Pavlom Jozefom Šafárikom.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner