fbpx
Vzdelávanie

Aplikácia na rozpoznávanie rastlín vytiahla deti do prírody. Pomohla im objaviť vzácne aj invazívne druhy

Ako učiť deti o prírode, keď ich dnes viac zaujímajú hry na tablete či mobile? Nová mobilná aplikácia Pl@ntNet spája bádanie v prírode s modernými technológiami. Jej databázu slovenskými rastlinami naplnili školáci v rámci projektu Tajný život mesta.

Prichádzame do Horského parku, bratislavskej oázy prírody uprostred mesta. Rodičia s deťmi s tabletmi fotia rastliny. Zelenáč akýsi, škvrnivka plazivá. Reálne názvy rastlín alebo výmysel? Odhaliť im to pomôže aplikácia PlantNet. Rastlinu odfotia a aplikácia na základe rovnakého systému, akým identifikujú aj zločincov na letisku určí, o aký druh ide.

Ak chceme zachovať biodiverzitu, musíme poznať rastliny

Databázu miestnych rastlín do medzinárodnej aplikácie napĺňali žiaci 50 slovenských a 50 českých škôl v rámci projektu Tajný život mesta, ktorý realizuje Živica. V okolí svojich škôl objavovali miestnu prírodu.

Názvy rastlín z latinčiny do slovenčiny následne preložili botaničky z partnerskej Technickej univerzity vo Zvolene.

plantnet-aplikacia
Ovládanie aplikácie zvládnu aj tí najmenší. FOTO – Archív Živice

Aplikáciu PlantNet vyvíjajú vedci z francúzskych výskumných organizácií. „Ak má byť rozvoj poľnohospodárstva úspešný a zároveň sa má zachovať miestna biodiverzita, potrebné sú presné informácie o rastlinách a ich geografickom rozmiestnení. Bohužiaľ, tieto základné informácie sú často dostupné len čiastkovo a nepokrývajú komplexne ekosystémy s veľkou rozmanitosťou druhov, ako je napríklad oblasť Stredozemného mora,“ vysvetľuje jeden z vývojárov aplikácie, Rémi Knaff.

Po nafotení a zaradení rastliny cez aplikáciu sa jej fotky pridajú do databázy. Niektoré druhy liečivých rastlín tak už v galérii majú celkom slušnú zbierku portrétov, vďaka ktorým je ľahšie ich presne identifikovať.

Bonusom je aj možnosť prečítať si o rastline podrobnosti z wikipedie, na ktorú vás aplikácia odkáže. Ak sa vám názov rastliny nezobrazí v slovenčine, ide o druh, ktorý na Slovensku nie je pôvodný.

Gymnázium-Levoča
Rastlinu nafotíte a aplikácia podľa fotky určí, o aký druh ide. FOTO – Archív Živica

Spoznať prírodu cez technológie

Aplikácia môže pomôcť aj mestským deťom nájsť si vzťah ku prírode. Mnohí rodičia sa síce snažia svojim deťom prístup ku smartfónom a tabletom obmedziť, no pokiaľ sa moderné technológie využívajú rozumne a účelovo, môžu byť dobrými pomocníkmi pri objavovaní sveta. „Výhodou tiež je, že ak sa využívajú vonku v teréne, motivujú dieťa, aby sa zaujímalo o svoje okolie,“ hovorí Poláčková zo Živice.

S tým súhlasí aj jedna z matiek, ktoré si aplikáciu prišli otestovať na predvádzacom dni v Horskom parku. „Myslím, že doba ide dopredu a netreba deti brzdiť a dávať im do rúk nejaké veľké, ťažké knihy, ako sme mali my a nútiť ich bifľovať sa. Je lepšie ísť aj s mobilom v ruke von a hľadať. Keď má mobil slúžiť na dobrú vec, tak prečo ho nevyužiť,“ hovorí Veronika, mama dvoch detí.

Spoznať, o čom je chodenie do prírody pomohla aplikácia aj žiakom bratislavskej školy Biskupická 21, ktorí sa s pani učiteľkou vybrali do blízkeho lesa. A mnohí tam boli prvýkrát v živote.

„Naša škola sa nachádza tesne za Slovnaftom, tak sme sa rozhodli zistiť, čo vlastne v okolí Slovnaftu rastie. A je tam toho ozaj veľmi veľa zaujímavého. Nachádza sa tam veľmi pekný kus prírody, ktorý sa volá Topoľové hony a Kopáčsky ostrov. Dnešné mestské deti nechodia veľmi do prírody, zaujímavejšie sú pre nich obchodné centrá, ale bádateľská výprava sa všetkým veľmi páčila,“ popisuje učiteľka Daniela Kališová.

ZŠ-Biskupická-BA
Bádateľská výprava ZŠ Biskupická v lese za Slovnaftom. FOTO – Archív Živica

Vzácne rašelinisko hneď na sídlisku

Deťom z Popradu sa zas vďaka bádateľskej výprave podarilo objaviť aj vzácne rašelinisko. „Zistili sme, že okrem bežných druhov, ktoré sa nachádzajú na území Popradu a jeho okolia skoro na každom kroku, sa tu nachádzajú aj druhy vzácnych rastlín, ako napríklad prvosienka pomúčená, mäsožravá tučnica obyčajná či platan javorolistý. Vzácne druhy sme našli len pár metrov od obytnej zóny na území rašeliniska na sídlisku Nový Juh,“ popisuje učiteľka Eva Rošková zo ZŠ s MŠ Tajovského v Poprade.

Rašelinisko je druh ekosystému na trvalo zamokrených stanovištiach, v ktorom sa v podmienkach obmedzeného prístupu kyslíka hromadia odumreté organické zvyšky v rôznom stupni rozkladu, čím vzniká rašelina. Špecifické podmienky jednotlivých typov rašelinísk umožňujú existenciu jedinečných a vzácnych spoločenstiev rastlín a živočíchov. Na území Slovenska často ide o reliktné a ohrozené spoločenstvá. Rašeliniská sú ohrozené ťažbou rašeliny, odberom podzemnej vody, odvodnením a následným rozoraním a zmenou na poľnohospodársku pôdu. Mnohé rašeliniská sú preto chránené zákonom.

„Keď sme sa prihlásili do tohto projektu, ešte sme vôbec netušili, aké jedinečné a vzácne prírodné bohatstvo máme v takej blízkosti. Toto územie by sa malo chrániť a zachovať pre ďalšie generácie,“ dodáva učiteľka.

Objavili aj nebezpečné invazívne druhy

Žiakom sa však podarilo vďaka appke objaviť aj temnejšiu stránku druhovej rozmanitosti – invazívne rastliny. V Poprade to bol napríklad pohánkovec japonský, v Novákoch zas nebezpečný invázny druh boľševník obrovský.

S inváznymi druhmi rastlín bojuje Slovensko napríklad aj v Tatrách, kde sa usídlil boľševník. Táto jedovatá burina dosahuje výšku tri metre a pri dotyku spôsobuje popáleniny, teplotu a zimnicu. Rozšírila sa v Tatrách, kde ju už 10 rokov intenzívne likvidujú ochrancovia z TANAPu a Štátnej ochrany prírody. Paradoxom je, že boľševník priviezli z Ázie botanici v minulom storočí ako okrasu. V Európe dosahuje trikrát väčší vzrast ako v domovskom prostredí.

bolsevnik-invazivna-rastlina
Boj s invazívnym boľševníkom. FOTO – Facebook ministerstva životného prostredia

Nepôvodné invázne druhy rastlín, ktoré k nám boli dovezené najčastejšie ako okrasné alebo medonosné rastliny a teraz sa nekontrolovateľne šíria a vytláčajú pôvodné druhy. Mnohé z nich sú silné alergény alebo môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy pri kontakte s pokožkou – Ambrózia palinolistá, Iva voškovníkovitá alebo Boľševník obrovský.

Buďte preto aj pri objavovaní rastlinnej ríše opatrní a nedovoľte deťom dotýkať sa rastlín, ktoré nepoznáte. V appke sa vám okrem fotiek rastliny a jej názvu objaví aj možnosť získať o danom druhu rastliny viac informácií, tak to využite.

Stiahnite si aplikáciu Pl@ntNet zadarmo aj vy na stránke www.tajnyzivotmesta.sk


Cieľom projektu Tajný život mesta, ktorý realizuje CEEV Živica a finančne zastrešuje Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. a spoločnosť Veolia Energia Slovensko, a.s., je zvýšenie environmentálneho povedomia o biodiverzite ako dôležitého prvku udržateľnosti miest.

plantnet loga partneri SK

Profil autora:

Vyštudovala environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK a počas štúdia pôsobila ako dobrovoľníčka v rôznych environmentálnych organizáciách (Za Matku Zem, VLK, Greenpeace). Po skončení štúdia si vyskúšala prácu v súkromnom sektore aj v školstve. Od roku 2000 je v CEEV Živica, najprv ako lektorka environmentálnej výchovy pre materské školy a neskôr ako ekoporadkyňa. Po materskej dovolenke s dvoma synmi sa do Živice vrátila, venuje sa outdoorovej výučbe v rámci platformy Hurá von a je riaditeľkou Živice.

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

marie-stracenska
Marie Stracenská

Niektorým sa "prihodilo", že sedia v parlamente alebo vo vláde

Politika je plná ľudí, ktorým sa „prihodilo“, že rozhodujú o nesmierne dôležitých veciach, ktoré ovplyvňujú ostatných. Aké sú ich vedomosti a schopnosti? Koľko z nich sa snaží učiť, zlepšovať, čítať, získavať múdrosť od múdrych ľudí odinakiaľ?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Tepelné čerpadlo – úspora energie?

Aj kvôli neutíchajúcej ruskej agresii na Ukrajine a hrozbe zvyšovania cien energií sme sa minulý rok rozhodli investovať do tepelného čerpadla. Bývame v rodinnom dome s nízkoenergetickým štandardom, ale okrem zníženia teploty v interiéri o ďalší jeden stupeň a cielene kratšieho sprchovania všetkých členov rodiny, sme chceli k úsporám energie prispieť ešte viac a efektívnejšie.

Andrea Settey Hajdúchová

Spravme ďalší krok k lepšej demokracii. Zapojme do volieb mladých 16+.

Bojujú za kontrolu zbraní, za dostupné vzdelanie pre všetky deti, za reálne riešenia klimatickej krízy, proti menštruačnej chudobe či proti fašizmu. Majú 16 a 17 rokov a sú politicky aktívni a angažovaní, no nemôžu svoj postoj vyjadriť vo voľbách. Neraz sú pritom angažovanejší ako ich rodičia či starí rodičia, ktorí nezriedka za jediný prejav aktívneho občianstva považujú, keď raz za štyri roky prídu do volebnej miestnosti. Vo svete silnejú diskusie o znížení veku voličov a niektoré krajiny už k tomuto kroku pristupujú. Slovensko je opäť mimo. Inkluzívnejšie volebné právo nie je u nás ani téma.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Pomalé, udržateľné a sebestačné hospodárenie na Slovensku?

Keď som pred 20 rokmi písala svoju diplomovú prácu na tému návrhu ekologického hospodárenia pre poľnohospodárske družstvo neďaleko Bratislavy, bola to na Slovensku relatívne novinka. Pri jej obhajobe som si dokonca vyslúžila dobre mienený titul „idealistky“. Pre mňa ale táto téma bola srdcovkou a nadšene som testovala permakultúrne a ekologické prístupy získané na kurzoch a z kníh v malom merítku – vo vlastnej záhrade. Po viac ako 20-ročnej skúsenosti s pestovaním plodín mám overené, že prírode blízky a bezzásahový prístup v záhradkárčení funguje skvele. Ale ako to s obdobným prístupom vyzerá pri veľkých pestovateľoch a farmároch?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Najvyšší čas na klimatické opatrenia

Klimaskeptici sa aj po tohtoročnom lete budú tváriť, že všetko je v poriadku a podobné zmeny počasia vrátane extrémnych horúčav, sucha, záplav a ničivých búrok tu predsa boli aj v minulosti. Nepresvedčí ich ani nebezpečne rastúca teplota vnútrozemských morí, masívne vysychanie lesných porastov v strednej Európe a ani prílev klimatických utečencov z oblastí, kde už dlhšie nebude možné existovať.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner