Enviro

Zmenšovať množstvo plastového odpadu v moriach bude deti učiť knižka o veľrybe Gréte

Na Slovensku vznikla nová ilustrovaná kniha pre deti. Nie je však hocijaká, ale prostredníctvom príbehu o veľrybe Gréte deti naučí o nebezpečenstve, ktoré pre prírodu predstavuje plastový odpad.

„Nápad vznikol v mojej hlave, asi takmer dva roky dozadu. Čoraz častejšie správy o tom, ako odpadky ohrozujú živočíchy v moriach, ako nebezpečný je nadmerný rybolov pre zachovanie rovnováhy v oceánoch, ako vysychajú korálové útesy, ma doviedli k myšlienke, že musím niečo urobiť, lebo z tých správ mi bolo zakaždým do plaču,“ hovorí autorka nápadu na knihu a zakladateľka malého vydavateľstva Egreš Zuzana Mitošinková.

Ročne skončí v mori 8 miliárd ton plastu a hrozí, že do roku 2050 bude v moriach viac plastov ako rýb. Podľa Svetového fondu na ochranu prírody ubudlo na planéte za posledných 40 rokov 56 % voľne žijúcich živočíchov a do roku 2020 sa tento počet zrejme zvýši o 9 %.

kniha-greta
Gréta vyšla vo vydavateľstve Egreš, objednať si ju môžete online. FOTO – Nora a Jakub

Veľryba Gréta je speváčka, no jedného dňa stratí hlas. Namiesto krásnych tónov vylúdi iba zachrapčané chrrrrrr. V podmorskej ambulancii zistí, že chorobu jej spôsobili plastové odpadky, ktoré do mora nepatria. „Samozrejme, ako v každej rozprávke, i tu sa to skončí dobre,“ hovorí Zuzana.

„Ľudia sa budú musieť popasovať so všetkými haraburdami, ktoré im zvieratká z mora vrátia naspäť. Vzniká tu vlastne výborný priestor na diskusiu medzi dieťaťom a rodičom či pedagógom. Ako sa vysporiadať so všetkým odpadom? Myslím, že toto bude veľká téma budúcnosti a pripraviť na to treba už deti,“ tvrdí vydavateľka.

V závere knižky sa deti aj rodičia dozvedia, ako nepripraviť ďalšie veľryby o hlas a k tonám plastov (nielen) v mori neprispievať. „Nosiť si napríklad vlastnú tašku na nákupy, sklenenú fľašku do školy či nebaliť niektoré potraviny do plastových vreciek,“ vymenúva Zuzana.

Celý príbeh od autorky Andrey Gregušovej je podaný hravou, citlivou a pútavou formou s jemnými ilustráciami od ukrajinskej ilustrátorky Nastie Sleptsovej. “Snažili sme sa nemoralizovať, ale vytvoriť príbeh, ktorý bude pre deti vtipný, nenásilný a zároveň poučný. Myslím, že to je ten najlepší spôsob, ako prinútiť nielen deti, ale i dospelých k zamysleniu sa a zmene,” dodáva vydavateľka.

kniha-greta
Aj kniha o Gréte má dobrý koniec. FOTO – Nora a Jakub

Kniha Gréta je vďaka svojmu zameraniu na problematiku plastov v oceáne unikátom nielen na Slovensku, ale aj v okolitej Európe. „Verím, že má potenciál presadiť sa aj v ďalších krajinách, nakoľko je tá téma naozaj vážna. Ako upozorňuje nedávno vysielaný nový seriál Blue Planet II od BBC, stav oceánov je najhorší v histórii ich sledovania a sú veľmi ohrozené ľudskou činnosťou,“ hovorí Zuzana.

Na vydanie ilustrovanej knihy zbieralo vydavateľstvo Egreš peniaze cez portál Startlab. Podarilo sa im vyzbierať 177 percent potrebnej sumy od 318 ľudí. Aj úspech tejto kampane ukazuje, že o záchranu oceánov je záujem aj na vnútrozemskom Slovensku.

„Záujem o tému je aj nie je. Mám pocit, že narastá skupina ľudí, ktorá sa zaujíma o túto problematiku a zvyšuje sa i povedomie o bezobalovom spôsobe života a dokonca existujú obchody, ktoré ponúkajú alternatívne výrobky priateľské k životnému prostrediu. Nájsť sa dajú i blogy, kde vám poradia, ako žiť ohľaduplnejšie,“ popisuje Zuzana.

Zároveň však dodáva, že pre bežnú populáciu je minimalizácia odpadu stále neznáma oblasť. „Stačí zájsť do supermarketu a nazrieť ľuďom do košíka, drvivá väčšina má všetky potraviny v plastových sáčkoch, aj tie, ktoré by nemuseli. Vôbec nemyslia na dôsledky, žeby to mohlo niekomu ublížiť,“ hovorí.

Niektorí ľudia na nápad knihy o Gréte reagovali, že sa ich to netýka. Na Slovensku predsa nemáme more, tak ako by sme ho mohli znečisťovať? „Myslím, že problematika sa týka každého, aj ľudí vo vnútrozemí. Lebo každý z nás prispieva svojou činnosťou nielen k lokálnym, ale i globálnym problémom životného prostredia. A každý z nás je závislý od prírody, nie ona od nás. A príroda je i oceán a more.“

V súčasnosti svoj odpad triedi zhruba 10 % obyvateľov Slovenska, preto asi nemôžeme očakávať, že zrazu všetci začnú žiť bezobalovo. “Na začiatok možno stačí, aby boli inšpirovaní aspoň k tomu, že z nákupného centra namiesto štyroch igelitiek zo štyroch obchodov odídu len s jednou,” uzatvára vydavateľka.

dve-percenta-cierna-labut

Kľúčové slová:

odpad

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

Andrea Uherková

Po smrti chcem byť premenená na pôdu v terramačnej kolíske

V roku 1918 prebehla prvá kremácia v Liberci v Českej republike. O viac ako sto rokov neskôr, sedím v hľadisku na pražskej konferencii o terramácii – prvej svojho druhu vo svete. Mám pocit, že som súčasťou funebráckej revolúcie v strednej Európe. Prečo?

marie-stracenska
Marie Stracenská

Radšej pomalšie a ďalej

Som vodička, ktorá jazdí na spotrebu. Dobre, nemusí ma mať každý na ceste rád. Snažím sa nezdržiavať, neprekážať, nebrzdiť ostatných, ale priemer si naozaj strážim roky. Usilujem sa uhnúť predtým, než mi auto za mnou potrebuje bliknúť. Fakt nechcem, aby na moje šetrenie doplácali spomalením iní.

Boris Bielik

Bez utópie sa utopíme

Mám rád túto slovnú hračku, ale dostane vás len do polovice textu. Je pesimistická a mne vlastne ide o presný opak – o to, ako s utópiou môžeme letieť.

Lesanka Blažencová

Najsuchšia jar: Nepreniesli sme ani jedinú žabu, salamandry sa plazili suchým asfaltom

Aj vy sa každoročne tešíte na jar? Na prvú jemnú zeleň rozvíjajúcich sa lístočkov, všetko svieže, voňavé, nové? Na to, ako z vlahou nasatej pôdy raší nový život, na priletené belorítky stavajúce si z blata hniezda, na vlahý jarný dážď, migrujúce obojživelníky zapĺňajúce mláky a plytké potôčiky? Krásny obraz. Ale tento rok na ňom niečo veľmi veľmi nesedí.

Iveta Fiľová

Iniciatívy dávajú mladým zmysel zostať

Mladí ľudia často hovoria o zmene sveta. Menej často však vedia, kde začať – najmä ak vyrastajú v regiónoch, kde sú príležitosti obmedzené. A práve tu sa ukazuje, aký význam majú iniciatívy, ktoré dávajú talentu šancu rásť doma. Sokratov inštitút už trinásť rokov dokazuje, že energia a schopnosti mladých nemusia automaticky smerovať do zahraničia. Aj tento rok otvára dvere novej generácii ľudí, ktorí chcú svoj potenciál rozvíjať na Slovensku.