Spoločnosť
red

Diskusia Sokratovho inštitútu: Prečo aktivisti vstupujú do politiky?

Kauza Pezinská skládka. Ochrana Tichej a Kôprovej doliny. Mestské zásahy na premenu verejných priestorov. Nadácia Charta 77. Roky sa im venovali ako občianski aktivisti. Dosiahli reálne zmeny a získali medzinárodné ocenenia. Dnes majú pocit, že ako angažovaní odborníci v treťom sektore narazili na strop a rozhodli sa preto vstúpiť do politiky.

ZUZANA ČAPUTOVÁ – nositeľka prestížne Goldmanovej ceny za boj proti pezinskej skládke, ERIK BALÁŽ – ochranár a oceňovaný dokumentarista, MATÚŠ VALLO – architekt a tvorca Mestských zásahov a MARTIN GIERTL – aktivista za ľudské práva diskutovali o tom, pokiaľ sa dajú presadzovať zmeny zdola a kedy nastáva moment, keď aktivizmus už nestačí a aký dopad na nich malo rozhodnutie vstúpiť do politiky.

Diskusiu organizoval vzdelávací program Sokratov inštitút, ktorý vzdeláva a rozvíja spoločenských lídrov – mladých ľudí, ktorí svojou prácou prispievajú k riešeniu problémov vo svojich obciach a mestách, prinášajú do nich nové nápady. Obdobne, ako začínali hostia diskusie.

Vo videu nájdete:

  • Ako a pokiaľ sa dajú robiť zmeny zdola?
  • Prečo politiku vnímame ako špinavú a ako to zmeniť?
  • Stanú sa z aktivistov politici alebo angažovaní odborníci v politike?


V diskusii odznelo:

„Narazil som na strop aktivizmu.“

Matúš Vallo

„Pochopil som, že oni to neurobia.“

Erik Baláž

„Ohlásite vstup do politiky a akoby ste mali prenosnú chorobu.“

Zuzana Čaputová

„Pre mňa bola agenda výzvou“.

Matúš Giertl

„Ľudia stále frflú, že zle je. Dobrí ľudia do politiky nemôžu ísť, ale zlí politici neurobia zmeny.“

Erik Baláž

„Musíme urobiť kus práce na tom, aby slovo politika nebolo vnímané ako špinavé.“

Matúš Vallo

„Posuňte záujem o veci verejné.“

Matúš Giertl

Profil autora:

Názory

Andrea Uherková

Po smrti chcem byť premenená na pôdu v terramačnej kolíske

V roku 1918 prebehla prvá kremácia v Liberci v Českej republike. O viac ako sto rokov neskôr, sedím v hľadisku na pražskej konferencii o terramácii – prvej svojho druhu vo svete. Mám pocit, že som súčasťou funebráckej revolúcie v strednej Európe. Prečo?

marie-stracenska
Marie Stracenská

Radšej pomalšie a ďalej

Som vodička, ktorá jazdí na spotrebu. Dobre, nemusí ma mať každý na ceste rád. Snažím sa nezdržiavať, neprekážať, nebrzdiť ostatných, ale priemer si naozaj strážim roky. Usilujem sa uhnúť predtým, než mi auto za mnou potrebuje bliknúť. Fakt nechcem, aby na moje šetrenie doplácali spomalením iní.

Boris Bielik

Bez utópie sa utopíme

Mám rád túto slovnú hračku, ale dostane vás len do polovice textu. Je pesimistická a mne vlastne ide o presný opak – o to, ako s utópiou môžeme letieť.

Lesanka Blažencová

Najsuchšia jar: Nepreniesli sme ani jedinú žabu, salamandry sa plazili suchým asfaltom

Aj vy sa každoročne tešíte na jar? Na prvú jemnú zeleň rozvíjajúcich sa lístočkov, všetko svieže, voňavé, nové? Na to, ako z vlahou nasatej pôdy raší nový život, na priletené belorítky stavajúce si z blata hniezda, na vlahý jarný dážď, migrujúce obojživelníky zapĺňajúce mláky a plytké potôčiky? Krásny obraz. Ale tento rok na ňom niečo veľmi veľmi nesedí.

Iveta Fiľová

Iniciatívy dávajú mladým zmysel zostať

Mladí ľudia často hovoria o zmene sveta. Menej často však vedia, kde začať – najmä ak vyrastajú v regiónoch, kde sú príležitosti obmedzené. A práve tu sa ukazuje, aký význam majú iniciatívy, ktoré dávajú talentu šancu rásť doma. Sokratov inštitút už trinásť rokov dokazuje, že energia a schopnosti mladých nemusia automaticky smerovať do zahraničia. Aj tento rok otvára dvere novej generácii ľudí, ktorí chcú svoj potenciál rozvíjať na Slovensku.