Znie to až neuveriteľne, že v týchto dňoch, keď sa rozhodujeme, komu poukážeme podiely zo svojich daní, môžeme prvýkrát rozhodnúť až o šiestich percentách. Pre mnohých je to stále záhada, nakoľko všetci, ktorí pôsobíme v treťom sektore, ale aj mimo neho, si veľmi dobre pamätáme mnohé pokusy a debaty o tom, ako mala byť táto možnosť už párkrát úplne zrušená. A zrazu môžeme poukázať nielen neziskovke, ale po dve percentá aj obidvom svojim rodičom.
Ak ste nestihli splniť svoje novoročné predsavzatia, vítam vás v klube. Ale mám dobrú správu, je to okej. Z letargie vás môže vytrhnúť história kalendárov a príroda, ktorá si stále dovolí zimný oddych.
Na niektoré zlomové momenty si spomínam úplne jasne. Pamätám si, ako vyzeral môj deň, keď padli Dvojičky. Vybavujem si to ráno, keď zabili Jána a Martinu. Aj to, keď sa začala vojna na Ukrajine. Všetky majú jedno spoločné – hrozný pocit, keď hlava neprijíma, nechce uveriť, bráni sa prijať, že je to naozaj pravda.
Mladí majú problém čítať knihy – aj preto, že sa nedokážu tak dlho sústrediť. Povedala mi to kamarátka. Nadýchla som sa, aby som zareagovala, a hneď som aj vydýchla. Lebo akosi veľa vecí obraciame na vlastný obraz. Aj tu som si uvedomila niekoľko faktov o sebe.