fbpx
Enviro

Takmer 90 % odpadu z cintorína sa dá vytriediť. Nie všetok je ale možné aj recyklovať

Cintoríny sú najmä počas blížiacich sa sviatkov zosnulých veľkým zdrojom odpadu. So Záhradou spomienok, JRK Slovensko a Marianumom sme sa pozreli na to, z čoho sa odpad skladá a ako by sa dal roztriediť.


Nákladné auto priváža veľkokapacitný zelený kontajner, ktorý je takmer plný. Deväť kubíkov odpadu sa v ňom na Vrakunskom cintoríne v Bratislave vyzbieralo za tri či štyri dni. “Počas Dušičiek ho vyvážame každý deň,” hovorí nám jeden zo zamestnancov cintorína.

Obliekame si nepremokavé rukavice a od Martiny Gaislovej, riaditeľky odpadárskej firmy JRK Slovensko dostávame inštrukcie. Na jednu kopu budeme vyberať bioodpad, ktorý však nesmie obsahovať žiadne plastové stužky, obaly či drôtiky. Ďalej budeme osobitne ukladať sklo, predovšetkým zo svietnikov, plastové kahance so zvyškom vosku, plastové kvetové ozdoby, hliník, papier, ostatný plast, textil a elektroodpad. Chceme zistiť nielen, koľko percent tvorí ktorý materiál, ale aj, aké množstvo dnes nerecyklovateľných kahancov či umelých kvetov sa na cintoríne vyhadzuje.

Na analýze pod vedením ekofunebráčiek z projektu prírodného pohrebníctva Záhrada spomienok a JRK s nami pracuje aj greenfluencer Michal Sabo a zástupcovia najväčšieho pohrebníctva Marianum. To nápad zorganizovať analýzu odpadu s nadšením privítalo, pretože cieľom nového riaditeľa Róberta Kováča je práve na cintorínoch posunúť ekologickú stránku.

FOTO – Živica

“Keďže veľmi silno vnímame potrebu skvalitniť životné prostredie pre ďalšie generácie, jedna z ciest, ktorú považujeme za pomerne jednoduchú, je práve triedenie odpadu,” hovorí.

Práve pomocou analýzy zloženia odpadu chce zistiť, aké druhy odpadu ľudia vyhadzujú a prispôsobiť im tak novú infraštruktúru na triedený zber. “Na mestských cintorínoch plánujeme preto postupne vytvoriť také stojiská odpadu, aby ľudia nemuseli rozmýšľať, čo kam vyhodiť, ale aby im to bolo ihneď jasné,“ dodáva.

Spojené materiály

“Aha, čo som našla!” hovorí Monika Suchánska zo Záhrady spomienok a v ruke drží už trochu rozpadajúci sa venček zo šišiek a prírodného materiálu, ktorý by sa dal skvele skompostovať, keby nebol omotaný veľkou vrstvou silonu.

Práve spojenie viacerých druhov materiálu robí odpad z cintorína veľkou recyklačnou výzvou. Triedime množstvo kytíc zo živých kvetov, ktoré ľudia vyhodili ešte zabalené do plastovej fólie, pričom obe tieto časti by sa dali samostatne bezproblémovo zrecyklovať.

FOTO – Živica

Prekvapuje nás tak isto množstvo sklenených svietnikov, ktorým okrem toho, že v nich dohorel kahanec, nič nie je a dali by sa používať ešte mnoho rokov. Tiež sa skladajú zo skleneného obalu, plastovej alebo hliníkovej krytky a plastového alebo hliníkového kahanu so sviečkou, ktoré je od seba možné oddeliť.

Odborníci na odpady z OZV Natur-Pack radia sklenené svietniky vyberať ideálne jednofarebné bez zaliatych výzdob a drôtikov. “Také sklá robia recyklátorom problémy,” hovorí Marek Brinzík z Natur-Packu. Tiež upozorňujú na to, aby sme sa pokúsili vosk od skla čo najlepšie oddeliť. “Voskom silne znečistené sklo totiž nemusí prejsť cez optický separátor a úplne zbytočne sa tak z nich stane nerecyklovateľný odpad.”

Sviatky spomienok aj odpadu

Jeseň je obdobím, kedy si našich blízkych zosnulých pripomíname návštevami cintorínov. Zapaľujeme sviečky, zdobíme hroby a nosíme kvety – často umelé.

„Skúsenosti hovoria o tom, že krátko pred a po Sviatku všetkých svätých je miera návštevnosti na cintorínoch aj o 200% vyššia ako počas iných období. S tým ruka v ruke súvisí aj navýšenie množstva odpadu,” hovorí riaditeľ Marianumu Kováč. Veľkokapacitný kontajner, ktorý sme roztriedili, sa počas sviatkov zaplní za deň namiesto troch.

FOTO – Živica
Našli sme aj nečakané druhy odpadu, ako fľaštičku od borovičky. FOTO – Živica

Cintoríny sú veľkým zdrojom odpadu. Len tie bratislavské ho ročne vyprodukujú okolo tisíc ton. Ak si nedáme pozor na to, čo na hroby prinesieme, spôsobujeme, že toto množstvo odpadu sa nikdy nezrecykluje ani neskompostuje a cenný materiál tak skončí na skládke alebo sa len použije na výrobu elektriny v spaľovni.

Bioodpad ako zdroj živín

Po zhruba dvoch hodinách práce sa nám darí veľkú kopu rozdeliť na niekoľko menších. Voľným okom vidno, že objemovo najväčšia je hromada bioodpadu, teda listov, kvetov či konárov, bez ktorého sa údržba cintorínov nezaobíde. Ten sa mnohých cintorínoch zbiera osobitne, no často je to na odľahlom mieste niekde bokom, kam sa návštevníkom nechce chodiť.

Mnohí sú tak isto leniví bioodpad očistiť od toho, čo doňho nepatrí – plastových stužiek, fólií či drôtikov. Nachádzame niekoľko plastových igelitiek plných vytrhanej buriny či zmesi všetkých druhov odpadu.

Martina Gaislová hovorí, že najväčší potenciál má na cintorínoch bioodpad. FOTO – Živica

Bioodpad nakoniec tvoril viac ako 50 % celkového množstva analyzovaného odpadu. Odborníčka na kompostovanie a odpadové hospodárstvo z JRK Slovensko Martina Gaislová hovorí, že je škoda, ak sa bioodpad posiela do spaľovne alebo na skládku. “Na skládke sa rozkladá bez prístupu vzduchu a výsledkom je produkcia skládkových plynov, najmä CO2 a metánu. Bioodpad si jednoznačne zaslúži samostatné nádoby alebo priamo na cintoríne postavené kompostéry.”

Bioodpad Gaislová označuje za obrovský potenciálny zdroj živín, ktorý dokáže zlepšovať kvalitu pôdy. “Nuž a pôda, to je významný nástroj na zachytávanie uhlíka. Prírodný nástroj. Len ju musíme ozdraviť. A na to môže poslúžiť aj kompost z bioodpadu z cintorínov.”

Plast, ktorý nikto nezrecykluje

Moderátor a obľúbený autor príspevkov na instagrame Michal Sabo stojí nad kopami materiálu a krúti hlavou. “Nie som prekvapený, ale nemám pochopenie pre tieto plastové dekorácie, ktoré sú po prvom zapršaní škaredé ako noc. Neviem, čo sa s tým dá robiť. Musí odísť celá jedna generácia, ktorá pochopí, že to nie je ani vkusné, ani funkčné ani a už vôbec nie zodpovedné?” premýšľa nahlas.

Práve plasty tvorili s 13,7 % hneď po bioodpade najväčšiu položku v odpade. Z deväť kubíkového kontajneru sme nazbierali 30 kíl plastových kahancov a 20 kíl umelých kvetov. Práve tie sú z hľadiska recyklácie veľkým problémom. Podľa pravidiel ich treba hádzať do nádoby na plast, no dnes na Slovensku nie sú špecialisti, ktorí by ich vedeli zrecyklovať. Odborníci z Natur-Packu radia plastové kvety aj tak vytriediť ako plast do žltého kontajnera. “Namiesto skládky odpadov, tak skončia aspoň v zariadení na energetické využitie odpadov,” hovorí Brinzík.

FOTO – Živica

Úplne najhoršie spomedzi cintorínskej výzdoby sú podľa odpadových hospodárov plastové ikebany zaliate do betónu. “Neviem, či ten mŕtvy je z toho šťastný, každopádne my vôbec nie sme. Toto je niečo, čo nijakým spôsobom nevieme využiť – ani na energetické zhodnotenie a putovať to môže len a len na skládku. Preto by som tu apelovala na vážne zamyslenie sa nad kúpou takejto ozdoby,” hovorí Gaislová z JRK.

Novým trendom posledných rokov na cintorínoch sú LED svietniky. Tých tiež z odpadu vyťahujeme niekoľko, pričom niektoré ešte stále svietia a väčšina má vymeniteľné baterky. To sa však ich majiteľom asi robiť nechce a namiesto toho končia aj s vybitými baterkami v kontajneri. Elektroodpad by sa pritom nemal do zmesové komunálneho odpadu ukladať vôbec, nakoľko môže spôsobiť na skládke znečistenie pôdy alebo vody a keďže ho zo smetí už nikto nikdy nevytiahne, prichádzame tak o vzácne kovy a nerastné suroviny, ktoré sú náročné na ťažbu aj spracovanie. Napríklad recyklácia hliníka je o 95 % menej energeticky náročná ako jeho výroba z nerastných surovín.

Čím zdobiť, aby sme neškodili?

“Na slovenských cintorínoch máme tendenciu hroby prezdobovať množstvom umelohmotných dekorácií, od vencov cez plastové kahance až po LED sviečky. Toto všetko vytvorí ťažko separovateľný odpad a preto chceme ľudí inšpirovať k prírode bližším alternatívam,“ vraví odborníčka na prírodné pohrebníctvo z projektu Živice Záhrada spomienok Monika Suchánska.

Stojí pri stolíku, na ktorom je položený kvetový veniec, kytica a rôzne druhy sviečok. Niektoré plávu v miske s vodou, iné sú zapichnuté do piesku na dne skleneného svietnika.

Výzdoba môže byť aj z prírodných materiálov. FOTO – Živica

Sú to príklady výzdoby hrobov, ktoré sú plne prírodné a je ich možné kompostovať. “Keď chcete na hrob niečo priniesť, skúste sviečky z rastlinného alebo včelieho vosku, plastové kahance vymeňte za sklenené alebo zvoľte lucerny. Vymeňte umelé kvety za živé a nádobku na polievanie kvetov tiež skúste radšej inú ako plastovú,” radí ekofunebráčka.

To sú drobné zmeny, ktoré môžeme urobiť všetci. “V Živici sa snažíme o zmenu celého konceptu pohrebníctva. Vo Zvolene máme ekologický cintorín Záhrada spomienok, kde sa pochováva do rozložiteľných urien, nenájdete tam náhrobky, hrobové miesta sú v trvalkových záhonoch a v okolí stromov. Sme radi, že je o tento druh pochovávanie stále väčší záujem, ďalší podobný cintorín čoskoro pribudne aj v Košiciach,“ uzatvára Suchánska.

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Fontánky s vodou na pitie by mohli byť aj v našich múzeách a galériách

Vonku je cez tridsať stupňov Celzia. Lekári radia – nezabúdajte piť. Ak trávite deň poznávaním mesta, človek potrebuje aj litre vody. Väčšina ľudí, ktorých som stretla na nedávnej ceste po americkom východe, mala fľašu v ruke alebo v batohu.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Jeden nikdy nevie

Fascinuje ma, že píšeme rok 2024 a médiá seriózne publikujú vyjadrenia človeka, ktorý na vlastné oči videl, že Zem je guľatá. A to na dôkaz toho, že vysoký štátny úradník sa mýli. Mám pocit, že sa mi sníva. To akože potrebujeme, aby nám niekto reálne demonštroval, že elektrina kope na dôkaz existencie prúdu alebo potrebujeme vidieť vybuchnúť dynamit, aby sme uverili, že trhaviny majú explózne účinky?

Vlad Jackovyj

Výnimočný dátum nielen pre Ukrajincov, ale aj pre Slovákov

Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorého spájalo neobyčajné priateľstvo s Pavlom Jozefom Šafárikom.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner