Sebarozvoj

NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Pobyt v tme je prípravou na to, že jedného dňa môžu veci, ktoré sú pre nás istotou, skončiť (podcast)

Pobyty v tme majú korene v dávnych tradíciách, no obľúbené sú aj na dnešnom Slovensku. Človek sa v rámci nich ocitne v bytíku v úplnej tme a tichu, v ktorom strávi niekoľko dní až týždňov.

Pri pobytoch v tme vo Vzdelávacom centre Zaježová klientov sprevádza Vladimír Milo. Okrem toho tu pôsobí tiež ako kuchár vegetariánskych jedál, ktoré nosí raz denne aj návštevníkom tmy. Hodinu denne sa s nimi rozpráva o tom, čím si vnútorne prechádzajú. Ako vraví, človek je pri kontakte s tmou často konfrontovaný sám so sebou a s pocitmi straty, ktoré si do života zvyčajne nepúšťame.

Pýtali sme sa ho:

  • ako pobyt v tme prebieha a pre koho je vhodný
  • aký má prínos pre ľudskú psychiku
  • prečo máme ako kultúra strach z tmy, keď z tmy prichádzame aj do nej odchádzame
  • či nám pobyt v tme môže pomôcť spracovať aj tému našej smrteľnosti.

Podcast Na život a na smrť pripravujeme v spolupráci s projektom FUNEBRA, ktorý sa venuje prírodnému pohrebníctvu.

Profil autora:

Propagátorka záchrany starých odrôd ovocia, ktorým sa venovala počas štúdií na Fakulte ekológie a environmentalistiky vo Zvolene a súčasná ekofunebráčka. Je absolventkou Sokratovho inštitútu, kam priniesla tému prírodného pohrebníctva, v ktorom vidí zmysel a odvtedy ho pomáha rozvíjať na Slovensku. V Živici pracuje na rôznych projektoch od roku 2017. V súčasnosti sa venuje projektu Funebra a najmä Záhrade spomienok vo Zvolene. Na prírodnom cintoríne pôsobí ako správkyňa a obradníčka. Najviac nažive sa cíti v prírode, s priateľmi, pri dobrej knihe či jedle. Smrť je pre ňu sprievodkyňou životom.

Názory

marie-stracenska
Marie Stracenská

Nápisy sú prejavom slobody

Odkaz politikovi. Nápis kriedou na chodník. Cez víkend mi ním vybuchli sociálne siete. Nielen tým jedným. Pribúdali k nemu ďalšie, od iných ľudí, ktorí následne kreslili na chodník symbolickú pozvánku na to, aby sme si 17. novembra pripomenuli, čo pre nás znamená sloboda. Že sú to aj písmená na chodníku, ničím menej krehkým, ako je krieda.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Aj nevedieť je v poriadku

Mám pocit, že sa slova „neviem„ bojíme viac než „prepáč“ alebo „mrzí ma to“, hoci vysloviť ich sa tiež niekedy zdá ťažšie než dvihnúť nad hlavu váhu 150 kíl. Kto môže za nehodu vlakov? Rušňovodič, vedenie spoločnosti, čo nepridalo na platoch, vláda za zrekonštruovanie trate, vyššia moc?

Marek Ochaba

Aleje sú liek pre dušu človeka aj krajiny

Ruku na srdce – koľkokrát ste si tento týždeň nad niečím povzdychli? Dôvodov na hromženie si Slovák vie zrejme nájsť mnoho. V záujme zachovania duševnej pohody a rovnováhy však treba rozvíjať aj pozitívnu rovinu vzťahu k vlastnej krajine.

Andrea Uherková

Budeme sa niekedy vedieť otvorene rozprávať o našich pohreboch?

Zvoní mi telefón, číslo na displeji nepoznám. Vtedy ide zväčša o pozostalých so záujmom o prírodný cintorín, ktorý spravujem – zvolenskú Záhradu spomienok. Je ráno a ja sa v nej práve nachádzam. Sadám si na prázdnu lavičku a dvíham telefón.

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Jednostranná tlač je prežitok

Ročníkové práce, bakalárky či diplomovky. Očakávania stredných aj vysokých škôl sú podobné a roky sa nemenia.

Doplnok pre WordPress Cookie od Real Cookie Bannera