Sebarozvoj

NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Pobyt v tme je prípravou na to, že jedného dňa môžu veci, ktoré sú pre nás istotou, skončiť (podcast)

Pobyty v tme majú korene v dávnych tradíciách, no obľúbené sú aj na dnešnom Slovensku. Človek sa v rámci nich ocitne v bytíku v úplnej tme a tichu, v ktorom strávi niekoľko dní až týždňov.

Pri pobytoch v tme vo Vzdelávacom centre Zaježová klientov sprevádza Vladimír Milo. Okrem toho tu pôsobí tiež ako kuchár vegetariánskych jedál, ktoré nosí raz denne aj návštevníkom tmy. Hodinu denne sa s nimi rozpráva o tom, čím si vnútorne prechádzajú. Ako vraví, človek je pri kontakte s tmou často konfrontovaný sám so sebou a s pocitmi straty, ktoré si do života zvyčajne nepúšťame.

Pýtali sme sa ho:

  • ako pobyt v tme prebieha a pre koho je vhodný
  • aký má prínos pre ľudskú psychiku
  • prečo máme ako kultúra strach z tmy, keď z tmy prichádzame aj do nej odchádzame
  • či nám pobyt v tme môže pomôcť spracovať aj tému našej smrteľnosti.

Podcast Na život a na smrť pripravujeme v spolupráci s projektom FUNEBRA, ktorý sa venuje prírodnému pohrebníctvu.

Profil autora:

Propagátorka záchrany starých odrôd ovocia, ktorým sa venovala počas štúdií na Fakulte ekológie a environmentalistiky vo Zvolene a súčasná ekofunebráčka. Je absolventkou Sokratovho inštitútu, kam priniesla tému prírodného pohrebníctva, v ktorom vidí zmysel a odvtedy ho pomáha rozvíjať na Slovensku. V Živici pracuje na rôznych projektoch od roku 2017. V súčasnosti sa venuje projektu Funebra a najmä Záhrade spomienok vo Zvolene. Na prírodnom cintoríne pôsobí ako správkyňa a obradníčka. Najviac nažive sa cíti v prírode, s priateľmi, pri dobrej knihe či jedle. Smrť je pre ňu sprievodkyňou životom.

Názory

Andrea Uherková

Po smrti chcem byť premenená na pôdu v terramačnej kolíske

V roku 1918 prebehla prvá kremácia v Liberci v Českej republike. O viac ako sto rokov neskôr, sedím v hľadisku na pražskej konferencii o terramácii – prvej svojho druhu vo svete. Mám pocit, že som súčasťou funebráckej revolúcie v strednej Európe. Prečo?

marie-stracenska
Marie Stracenská

Radšej pomalšie a ďalej

Som vodička, ktorá jazdí na spotrebu. Dobre, nemusí ma mať každý na ceste rád. Snažím sa nezdržiavať, neprekážať, nebrzdiť ostatných, ale priemer si naozaj strážim roky. Usilujem sa uhnúť predtým, než mi auto za mnou potrebuje bliknúť. Fakt nechcem, aby na moje šetrenie doplácali spomalením iní.

Boris Bielik

Bez utópie sa utopíme

Mám rád túto slovnú hračku, ale dostane vás len do polovice textu. Je pesimistická a mne vlastne ide o presný opak – o to, ako s utópiou môžeme letieť.

Lesanka Blažencová

Najsuchšia jar: Nepreniesli sme ani jedinú žabu, salamandry sa plazili suchým asfaltom

Aj vy sa každoročne tešíte na jar? Na prvú jemnú zeleň rozvíjajúcich sa lístočkov, všetko svieže, voňavé, nové? Na to, ako z vlahou nasatej pôdy raší nový život, na priletené belorítky stavajúce si z blata hniezda, na vlahý jarný dážď, migrujúce obojživelníky zapĺňajúce mláky a plytké potôčiky? Krásny obraz. Ale tento rok na ňom niečo veľmi veľmi nesedí.

Iveta Fiľová

Iniciatívy dávajú mladým zmysel zostať

Mladí ľudia často hovoria o zmene sveta. Menej často však vedia, kde začať – najmä ak vyrastajú v regiónoch, kde sú príležitosti obmedzené. A práve tu sa ukazuje, aký význam majú iniciatívy, ktoré dávajú talentu šancu rásť doma. Sokratov inštitút už trinásť rokov dokazuje, že energia a schopnosti mladých nemusia automaticky smerovať do zahraničia. Aj tento rok otvára dvere novej generácii ľudí, ktorí chcú svoj potenciál rozvíjať na Slovensku.