V obci zaviedol monitorovanie odpadu: Kto viac vytriedi, menej platí

Dostali ste ocenenie – úradnícky čin roka. Je to zadosťučinenie? Vyboxovať na úradoch tento systém asi nebolo jednoduché.

Dá sa povedať, že odpady sú môj život. Tejto problematike sa venujem už dvadsaťpäť rokov. Začínal som v meste Dubnica nad Váhom. V roku 1992 sa začínalo s triedeným zberom nielen v Dubnici n/V, ale vôbec na Slovensku ako takom. Vtedy sme hľadali akékoľvek informácie o triedenom zbere, čo to vlastne je, lebo na Slovensku sa o tom veľa nevedelo. Aj keď sa organizovali zbery papiera alebo železa, nikto to nenazýval triedený zber. V roku 1993 som sa dostal k časopisu National Geografic, kde boli obrázky skládky odpadov v New Yorku a popísaný systém triedeného zberu v San Franciscu. Kamarátovi ho poslala teta z Ameriky. Keď sme videli ten článok, položili sme si otázku, kam vlastne idú odpady od nás? Zistili sme, že sa to hádže za mesto, k rieke Váh, do štrkových jám, kde sa to ešte aj spaľuje. Veď to nie je normálne! Začali sme uvažovať, čo s tým. Ubehlo 25 rokov a my stále rozmýšľame, ako zaviesť triedený odpad a ako ten systém urobiť účinným, efektívnym a motivačným.

Skutočne elektronický systém môže naučiť ľudí produkovať menej odpadu?

V obci Košeca sme už zaznamenali pomerne prudký pokles množstva zmesového komunálneho odpadu. Vyhodnotili sme obdobie od apríla do septembra 2019. V porovnaní s rovnakým obdobím za rok 2018 kleslo množstvo zmesového komunálneho odpadu o devätnásť percent.

Takže v preklade ide o toľko menej odpadu na skládky?

Áno, na skládky išlo menej odpadu. O približne rovnaké percento došlo aj k zníženiu vyprázdňovania zberných nádob, pretože ľudia si začali tú evidenciu uvedomovať. To znamená, že viacerí už nevykladajú poloprázdnu nádobu. Ale snažia sa vykladať len tie nádoby, ktoré sú už plné.

Jeden odvoz nádoby stojí toľko isto peňazí, aj keď je nádoba plná alebo poloprázdna?

Pre obec je to tak. Pretože obec má so zberovou spoločnosťou zmluvu, že platíme za každú jednu odobratú a vyprázdnenú nádobu. To znamená, že ak dôjde k zníženiu počtu vyprázdnených nádob, tým pádom obec šetrí, nemusí toľko platiť na faktúrach. Zatiaľ sa nám ale nepotvrdilo, že keď sme znížili množstvo zmesového odpadu, že o rovnaké množstvo by sa zvýšilo množstvo triedeného odpadu.

Kde teda je?

To je otáznik, ktorý si dávame aj my. V každom prípade vieme jedno – že ten odpad nie je na čiernych skládkach. Ľudia aj na základe informácií v médiách už rozmýšľajú o tom, aký odpad vôbec vznikne. Začalo sa pravdepodobne viac kompostovať v domácnostiach. Ľudia nám aj sami hovoria, že už nevykladajú všetky nádoby vždy.

Zmenili preto aj návyky v nakupovaní?

To sú veci, ktoré  sú pre nás neviditeľné. Ak to tak je, dôvod je skôr oveľa väčšia osveta v médiách. Ak niekto prestane nakupovať jednorazové plastové slamky, o ktorých sa toľko hovorí, tak v celkovom meradle je to „nula celá nula nič“ z hľadiska celkového množstva odpadov. Ale ak si to niekto uvedomí na tejto drobnosti, tak to prenesie aj na ďalšie prístupy k odpadu, na obaly a tak ďalej a tým pádom je to už citeľné, množstvo odpadov začne reálne klesať. Ľudia sa začnú zapájať do triedenia odpadov či kompostovania doma.

Podľa nových pravidiel napríklad zberová spoločnosť nemôže odniesť zmesový odpad, ktorý je  pri smetiaku vyhodený do igelitovej tašky resp. do čohokoľvek iného ako RFID elektronickým kódom označeného vreca. Nekopí sa odpad pred niektorými domami?

Zatiaľ sme také správanie nezaznamenali. V obci Košeca máme aj sedemnásť malých bytoviek.  Obyvatelia týchto bytových domov si dokonca svoje zberné  nádoby uzamkli, aby im do nich nehádzal odpad niekto iný. Nevylučujem, že drobná odpadová turistika nastane, ale zatiaľ o tom nemáme vedomosť.

V akom pomere ste teda v Košeci znížili poplatky za odpad?

V roku 2019 platil občan Košece poplatok za odpady takmer devätnásť eur ročne. Jeho výška bola schválená ešte v roku 2015, odvety sa samozrejme náklady zvyšovali. Ak by obec mala všetky tieto náklady preniesť na občana, tak sa pohybujeme na úrovni 25 eur na osobu za rok. Takúto výšku poplatku poslanci schválili pre rok 2020 ako základný a maximálny poplatok. Budú ho platiť občania, ktorých miera triedenia odpadov v roku 2019 bola do pätnásť percent. Najnižší poplatok budú zaplatia tí, ktorí v predchádzajúcom roku triedili najviac, a to od deväťdesiat percent vytriedeného odpadu a viac. Budú platiť 11,25 eur.

To znamená, že niekomu sa navýšil pôvodný základný poplatok devätnásť eur na dvadsaťpäť?

To je práve tá spravodlivosť, aby sa zohľadňovalo, kto koľko triedi a koľko odpadu vyprodukuje. Minulý rok ak niekto vyprodukoval odpad za desať eur, aj tak zaplatil takmer raz toľko. Svojimi deviatimi eurami tak prispieval niekomu inému. A to práve tomu, kto triedi málo alebo netriedi vôbec. Ekonomicky to je vlastne nezmyslený systém a demotivuje ľudí, aby sa nad svojim odpadom vôbec zamysleli. Znečisťovatelia by mali platiť podstatne viac, ako platia a ako tí, ktorí znečisťujú odpadmi menej.

Viete koľko ste už ušetrili od apríla doteraz?

Vyrátali  sme, že každý mesiac sme ušetrili okolo sedemsto eur.  Táto suma v plnej miere pokrýva prevádzkové náklady elektronického systému. Išli sme do toho napriek tomu, že sme nedostali žiadnu podporu napríklad z eurofondov. Ani sme o ne neskúšali žiadať, lebo sme to chceli zaviesť rýchlo. Na začiatku všetko zafinancovala obec a sme presvedčení o tom, že vstupné náklady sa nám v blízkej dobe vrátia a už sa to aj začalo diať.

Koľko boli vstupné investície na hlavu občana Košece?

Do hardvéru, čiže ručných mobilných snímačov, ktoré sa používajú v praxi pri zbere odpadu, sme investovali približne tri  eurá na občana. Ale toto boli jednorazové investičné náklady. Keby tento hardvér vlastnila napríklad zberová spoločnosť, ktorá obsluhuje niekoľko obcí a rádovo väčší počet ľudí, v tom prípade  by tieto náklady išli rapídne dole.  Bolo by to niekoľko centov na občana ročne. Prevádzkové náklady sú na úrovni dve eurá na občana ročne.

Inšpirovali sa už nejaké obce?

Hneď ako sa dozvedeli, že sme spustili tento systém, začali sa húfne ozývať.  Ešte sme ho nemali zavedený ani dva týždne. Za obdobie polroka sa u nás na exkurziách vystriedali desiatky samospráv, starostov, mikroregiónov a odborných pracovníkov. Všetci chceli hneď vedieť výsledky, ale my sme ešte nemali nazbieraný dostatok dát. Ale sme radi, že sa informácia o našom systéme dostala do éteru. Vyzerá to tak, že na Slovensku je po niečom takom veľký hlad. Niektorým samosprávam sa to nakoniec podarilo spustiť v nejakom režime.

Ak sa vrátim na začiatok – ako na elektronickú evidenciu odpadu reagovali ľudia v obci? Pred zavedením ste robili veľkú kampaň a púšťali ste oznamy aj cez miestny rozhlas.

Všetci dostali letáky, starosta intenzívne komunikoval cez svoj facebookový profil, bolo to aj na obecnej stránke, informácie sme púšťali v obecnom rozhlase a boli aj mediálne výstupy v televízii či novinách. V každom prípade osvety nikdy nie je dosť. S ľuďmi treba neustále pracovať, venovať sa im a dovysvetľovávať. Ľudia v našej obci na to reagovali dobre. Kým sme systém spustili, zberné nádoby ich nejako netrápili. Či boli prístupné, otvorené, či do nich pršalo alebo nie, bolo im to jedno. Po zavedení systému si ich uzamkli, dokonca si ich aj ponatierali. Mnohí si dokonca zakúpili nové zberné nádoby. Lebo nechceli mať nový čip namontovaný na starej nádobe. To nás naozaj potešilo.

Ľudia dostávali aj akýsi štartovací balíček.

Bol to počiatočný počet nálepiek s QR kódom na vrecia triedeného odpadu. Každá domácnosť má svoje jednorazové nálepky s jedinečným QR kódom. Vrecia na triedený odpad, ani nálepky si kupovať nemusia. Kupujú sa iba RFID nálepky a vrecia na zmesový komunálny odpad, lebo okrem štandardných zberných nádob sme zaviedli aj možnosť používať 30 litrové vrecia na zmesový odpad. Je to pre domácnosti, ktoré majú veľmi malé množstvo odpadov a akákoľvek zberná nádoba je pre nich zbytočne veľká. Alebo je to doplnok pre domácnosti, ktoré majú naopak  veľa odpadu a nezmestí sa im do zbernej nádoby.

Nemýlia si ľudia všetky tie nálepky?

Trochu som sa toho obával. Vyzerajú na prvý pohľad rovnako, ale je na nich napísané, či sú na papier, plast a tak ďalej. Chybovosť máme na úrovni iba asi pol percenta. Ak niekto vyloží neoznačené vrece odpadu, neodvezie sa. Často je to o zvyku, že ľudia ešte zabudnú nálepku nalepiť. Alebo im zrovna došli. Ak by sme im zobrali aj neoznačené vrece, prídu o plusové body v evidencii miery triedenia odpadu. Takže zatiaľ neoznačené vrecia nezbierame.

Museli ste aj kričať na iných úradoch, aby systém mohol fungovať v praxi? Hovoria o vás ako o asertívnom úradníkovi a že dokonca samotná firma vylepšila ponuku vďaka vašim odborným pripomienkam.

Systém sme vylepšovali praxou. S dodávateľom systému elektronickej evidencie sme ho priebežne zlepšovali a dolaďovali, aby bol pre užívateľa prehľadnejší a pohodlnejší. Aby dáta, ktoré z neho môže samospráva získať, mohla čo najefektívnejšie využiť. Niekedy býva práve úradník tým, ktorý brzdí zmenu. Je to však prípad od prípadu pri zavádzaní podobných zmien. Na iných úradoch som nekričal, lebo nebolo treba a nebolo ani kde.

Dá sa váš systém efektívne zaviesť aj vo veľkých mestách, kde je práve veľa bytoviek a ťažko sa odsleduje konkrétna domácnosť ako samostatná jednotka?

Dá sa zaviesť kdekoľvek. Stačí samosprávu dobre zanalyzovať a nastaviť optimálny systém. To, čo sa dá zaviesť v malej obci, nemusí fungovať vo veľkom meste. Systém sa dá prispôsobiť aj pre veľké mestá. Keď sa uvedie do praxe akákoľvek elektronická evidencia, pomôže to s dátami a tie pomôžu pri znižovaní množstva odpadov a vylepšení triedenia. Podľa našich dát už vieme presne určiť dokonca ktorá domácnosť netriedi plast, alebo ktorá papier. Tak potom vieme aj osvetu zamieriť úplne presne. Nevynakladáme obrovské prostriedky na všeobecnú osvetu. Zameriavame sa tam, kde nás problém páli.

 

Úradnícky čin roka

Ocenenie pre moderných úradníkov, ktorých práca myslí na občanov a má výnimočné výsledky. Od roku 2019 udeľuje Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť v spolupráci s Klubom úradníkov dobrej vôle. Viac info na uradnickycin.sk.