Bioplynové stanice by mohli spracovať všetky kuchynské zvyšky, nemá ich im však kto doviesť

S letom prichádza aj sezóna čerstvého ovocia a zeleniny. S tým sa u mnohých mení zloženie domáceho odpadu, v ktorom rastie množstvo biologicky rozložiteľných odrezkov, ohryzkov či šupiek, ktoré sa pripájajú ku zvyškom mäsa, tukov či rôznych iných kuchynských odpadov.

Práve v tomto type odpadu je skrytý veľký potenciál. Okrem kompostární ho vedia využiť aj bioplynové stanice, ktoré z neho vyrobia elektrickú energiu. Dnes však často končí na skládkach, kde z neho unikajú skleníkové plyny.

4 až 5-tisíc nákladných áut plných materiálu ročne premení bioplynová stanica v Horovciach, ktorú prevádzkuje spoločnosť GREENCORP na 3 Megawatty elektrickej energie za hodinu, teda 26-tisíc Megawattov za rok. V prepočte tak elektrickou energiou dokážu pri priemernej ročnej spotrebe 2,5 MWh zabezpečiť viac ako 10-tisíc domácností.

40 % spracovaného materiálu je pestovaná biomasa a zhruba 60 % odpad z potravinárskych zariadení. „Je naším cieľom podiel biomasy ešte znižovať,“ hovorí prevádzkový riaditeľ stanice Peter Hrdý pre reláciu Bez napätia.

V bioplynovej stanici tak končí napríklad aj odpad z liehovarov či cukrovarov, srvátka z mliekární či odpad zo supermarketov. Bioplyn sa vyrába aj z hnoja od hospodárskych zvierat či dokonca z kalu v čistiarňach odpadových vôd. „Je to vedľajší produkt, s ktorým majú prevádzky problémy, no my ho dokážeme využiť na produkciu energie,“ hovorí Hrdý.

Ako to funguje?

Bioplyn v staniciach vzniká pri rozklade biomasy a bioodpadu bez prístupu kyslíka. Na správny priebeh procesu sa suroviny musia miešať, aby mali správny pomer uhlíka a dusíka. Podrvia sa na malé kúsočky a v uzavretom priestore pri stálej teplote ich postupne rozkladajú mikroorganizmy, pri čom sa tvorí zmes metánu a iných plynov.

Okrem plynu je druhou výslednou zložkou rozkladu takzvaný digestát, teda nerozložiteľný zvyšok biologickej hmoty, ktorý sa ako organické hnojivo zapracúva do pôdy. Tým sa uzatvára cyklus, čo sa z pôdy vezme sa do pôdy vráti.

Pozrite si viac o procese vo videu:

Bioplyn sa následne spaľuje na produkciu elektrickej energie. Podľa zbierky zákonov sa typicky pri takejto produkcii plynu ušetrí až 80 % emisií skleníkových plynov v porovnaní s bežným zemným plynom. Môže sa používať aj na pohon autobusov či iných strojov, ale dá sa využiť aj na uskladnenie energie a jej prenos na iné miesto.

„Je to úžasný nosič energie, ktorý dnes vyhadzujeme na skládky alebo na kompostoviská,“ povedal pre portál Euractiv Daniel Lešinský z Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy.

Nevyužitý potenciál

Bioodpad z domácností dnes ešte stále často končí na skládkach či v spaľovniach odpadu. Pri priemernom obsahu 45 % biologickej zložky v zmesovom komunálnom odpade takto ročne na Slovensku prichádzame o zhruba 800-tisíc ton biozložky, ktorá by sa ešte dala využiť na produkciu energie.

„Keby sa vytriedil všetok bioodpad, ktorý dnes máme v komunálnom odpade, bude to 37,5 miliónov m³ alebo 90 tisíc kilowatthodín ročne,“ povedal pre Euractiv Daniel Lešinský s tým, že jeho odhad je približný.

Ak by sa do bioplynových staníc dostal aspoň ten biologický odpad, ktorý na Slovensku dnes vytriedime, mohli by sme s energiou z neho podľa Lešinského najazdiť ročne 79 miliónov kilometrov osobnými automobilmi.

Výnimky z triedenia končia

Mnohé obce na Slovensku ešte donedávna biologický odpad svojim obyvateľom triediť neumožňovali. Napriek tomu, že je zo zákona triedenie povinné, mali možnosť požiadať o výnimku, ak to pre nich bolo ekonomicky neúnosné, technicky nemožné (najmä pri historických centrách), mali vlastnú spaľovňu komunálneho odpadu alebo ich obyvatelia kompostovali doma.

Od roku 2023 by sa kuchynský odpad mal zbierať všade, ak ho ľudia nekompostujú u seba doma – pridajú sa aj Bratislava s Košicami, ktoré zatiaľ kuchynský odpad svojich obyvateľov spaľujú v spaľovni spolu s ostatným odpadom.

„Skládkovanie nespracovaného biologicky rozložiteľného odpadu má výrazne negatívny environmentálny vplyv z hľadiska emisií skleníkových plynov a znečisťovania povrchových vôd, podzemných vôd, pôdy a ovzdušia,“ píše v správe ku novele zákona o odpadoch, ktorou sa výnimky zrušili, ministerstvo životného prostredia. Pri skládkovaní bioodpadu, ktorý sa postupne rozkladá  totiž dochádza k tvorbe metánu a iných skleníkových plynov. Takisto môže dôjsť ku znečisteniu pôdy či podzemných vôd.

Čo s kompostom?

Alternatívou ku spracovaniu bioodpadu domácností v bioplynových staniciach sú kompostárne. Tam sa biologický odpad postupe rozloží na kompost. Často je však problém s jeho využiteľnosťou. V odporúčaniach pre obecné kompostárne sa uvádza, že kompost môže byť rozdaný obyvateľom, ktorí do kompostárne dávajú svoj odpad alebo na údržbu verejnej zelene. Otázne je, či je o také množstvo kompostu záujem.

To potvrdzuje aj odborníčka na cirkulárnu ekonomiku Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. „Slovensko potrebuje kapacity na spracovanie kuchynských bioodpadov a potrebuje uzatvárať ich materiálové toky. To znamená, že musíme nájsť aj aplikáciu kompostu alebo bioplynu ako produktov procesu spracovania bioodpadov,” povedala pre Euractiv.

Naplniť ciele

Dôsledné triedenie biologickej zložky komunálneho odpadu by Slovensku mohlo značne pomôcť dobehnúť aj resty pri triedení odpadu. Pôvodný cieľ recyklovať 50 % komunálneho odpadu do tohto roku sme nestihli, avšak triedenie bioodpadu, ktorý tvorí takmer polovicu objemu zmesového odpadu z domácností by nám značne pomohlo sa cieľu priblížiť.

Spolu so zálohovaním PET fliaš a plechoviek by sa na skládky dostávalo oveľa menšie množstvo odpadu, a to najmä takého, ktorý už nie je možné ďalej využiť.

Tento článok sme pre vás pripravili vďaka spolupráci s organizáciou NATUR-PACK.