fbpx
Spoločnosť

Presadzuje liečbu marihuanou: Je často rovnako účinná ako samostatný liek

Robiť rozhovor o užívaní marihuany v kaviarni rušného obchodného centra bolo zvláštne. Môj partner v rozhovore, Richard, zakladateľ občianskeho združenia MediCann, ktoré združuje konopných pacientov na Slovensku, však s tým problém nemal. Rozhodne menší ako ja. Jeho prácou je, aby sa konope mohlo používať na liečebné účely. Chvíľami som si hovorila –„toto si musím overiť“ alebo „toto je trochu pritiahnuté za vlasy“. On však vyzeral, že veľmi dobre vie, o čom hovorí.

Odkedy pôsobí na Slovensku občianske združenie MediCannn a čo je jeho hlavným cieľom?

Vznikli sme na začiatku roka 2015. Hlavným motívom bolo šíriť povedomie o liečebnom využití a účinkoch konope. A tiež v spolupráci s inými občianskymi združeniami a mimovládkami začať robiť niečo, aby sa o tom začalo hovoriť verejne. Založili sme projekt Drogová politika, spustili sme petíciu. Naše združenie MediCann má za dva roky databázu asi 500 pacientov na Slovensku. S legálnymi konopnými produktami sme začali oficiálne obchodovať v Čechách, vzhľadom na to že tam je iná legislatíva. Na Slovensku je naša činnosť diametrálne odlišná, nakoľko fungujeme ako občianske združenie. Máme schválené stanovy ministerstvom vnútra, kde máme zakomponované body, ktoré umožňujú šíriť osvetu, informovanosť a prispievať k šíreniu pravdy týkajúcej sa liečebného využívania konope.

Čo bola vaša súkromná motivácia s konope a bojom za jeho používanie na medicínske účely začať?

Ja sám som asi 20 rokov užívateľ konope. Mám kopec zdravotných problémov, aj z detstva. Mal som vrodené problémy s nohami, životom sa nabili ďalšie problémy. Konope mi pomáhalo a vždy pomohlo. Pomohlo mi aj z problémov inými drogami, ktoré som mal. Sám na sebe som teda zistil ten potenciál. Čím som bol starší, tým viac ma to zaujímalo do hĺbky. Spoznal som ľudí, napríklad uznávaného svetového odborníka – docenta Lumíra Ondřeja Hanuša. Ten objavil anandamid v našom mozgu, čo je neuroreceptor, ktorý spôsobuje stavy zhulenia a pomenoval ich. Toto ma veľmi zaujíma. Prečo sa o tom nehovorí? História zákazu konope súvisí s nástupom syntetických vlákien a nástupom farmaceutického priemyslu. Prehliadať to nie je férové.

Čo je teda podľa vás to, čo v konope pomáha?                      

Konope nie je droga, ktorá vyvoláva závislosť – tak, ako ju väčšina ľudí vníma. Konope je rastlina, ktorá vie vyvolávať stav určitej psychickej závislosti, čo súvisí s navodzovaním si dobrých stavov. No vďaka tomuto navodzovaniu dobrých stavov sa dá vypestovať závislosť aj na iných činnostiach, napríklad na sexe. Liečebný potenciál konope je známy tisíce rokov. To je preukázané. Prečo dnes žijeme v období temna s kampaňou, ktorá hovorí – to nepomáha, je to zlé, ľuďom to škodí? Pravda je totiž opak.

Mám skúsenosti s nemocnicami, so štandardnou medicínou. A hľadal som si sám alternatívne cesty. Neuverím hocičomu. Najprv som bol rekreačný užívateľ marihuany, pre zábavu. Neskôr som ako vedľajší efekt vypozoroval jej liečivé účinky. Na našej webstránke je článok o tom, že každé konope ktoré fajčíte, je liečivé, len o tom neviete. Docent Hanuš hovorí – čím viac THC, tým viac medical. To sú slová odborníkov, ktorí sa téme venujú 25 rokov.

V Amerike bolo legálne konope, George Washington ho prikazoval pestovať. Legálne tam bolo do roku 1917, ak sa nemýlim. A zrazu – akoby uťal. Prečo? Zrazu sa tá rastlina zmenila, z prospešnej na zlú?

No. Ja kupujem tinktúru s výťažkom z konope na afty v ústach, bežne v lekárni. Takže to asi nebude celkom také vyhranené, ako vravíte.

Vy kupujete produkt s výťažkom seed oil extract, teda extrakt z konopných semienok. To nemá nič spoločné s liečivými kanabinoidmi. Tie sú len v zelených častiach rastliny. Keď vylisujete semená je to zdravé, obsahuje to aminokyseliny, omega mastné kyseliny, zdraviu prospešné látky, ale nie kanabinoidy.

V téme užívania konope musíme opustiť staré paradigmy, neostať zaseknutí v sedemdesiatych rokoch. Je vôbec zlé meniť si stavy vedomia? Pre koho to je zlé?

No, nie jeden odborník hovorí, že ľudia, ktorí začínajú s marihuanou, potom ľahšie siahnu po tvrdších drogách.

Je známy medzinárodný výskum, ktorý hovorí, že konope pomáha zbaviť ľudí závislosti na opiátoch. No fakt je ten, že keby zlegalizovali liečebné konope, farmaceutické firmy prídu o 60% svojich ziskov. Ako funguje zdravotníctvo? Lekári predpisujú lieky bez toho, aby človeka vnímali komplexne, nielen s jeho zdravím, ale aj vzťahmi, stravou a všetkým, čo na jeho život vplýva. Dnes je medicína o predpisovaní liekov. Nie všetci sú lekári takí, no väčšina áno.

FOTO - www.medicann.sk
FOTO – www.medicann.sk

Pomáhate vo svojom občianskom združení aj naozaj ťažko chorým ľuďom. Ako?

Naši detskí pacienti majú pozitívne výsledky. Mnohí majú neurodegeneratívne ochorenia, napríklad epilepsiu, sklerózu multiplex, mutácie génov. Tam je efekt preukázaný. Rodičia to kvitujú – to je zázrak, hovoria mi. My im hovoríme, že sme prví a jediní, ktorí pre nich riskujú, lebo veríme, že to pomáha.

Podnikáte niečo pre pohnutie problematiky medicínskeho užívania marihuany na Slovensku ďalej?

Proces legalizácie je komplikovaný a zdĺhavý. Platforma Drogová politika chce stáť proti štandardným politickým stranám, ktoré sa tejto problematike vyhýbajú alebo ju zneužívajú. Rokovali sme so SaS aj Borisom Kollárom, ale nič z toho nebolo. Táto téma nie je politicky priechodná a ja to chápem. Štandardná politická strana, ktorá tu chce byť dlho, musí byť diplomatická. No, ak chcete byť radikál a niečo pre ľudí zmeniť, netreba hľadať bočné cestičky.

Spojili sme niekoľko občianskych združení – Rastamama, Reset, Sieť dobra, MediCannn a dobrovoľníci. Robíme prednášky, premietame. Jeden z našich členov pracoval na ministerstve vnútra a máme pripravený zákon na legalizáciu drog. Zatiaľ je „v šuflíku“, pripravený na schválenie. Len chýba vôľa. Pripravili sme petíciu, ktorá sa týka zmeny trestného zákona o držbe drogy. Keď niekoho chytia s jedným, dvoma gramami, je jasné, že to má pre seba. To by mali zákony rozlišovať.

Robíme aj osvetu, píšeme články. Sme členmi medzinárodných pacientskych konopných organizácií, ako sú Rodičia pre konope alebo Asociácia konopných pacientov.

Naši detskí pacienti majú pozitívne výsledky. Mnohí majú neurodegeneratívne ochorenia, napríklad epilepsiu, sklerózu multiplex, mutácie génov. Tam je efekt preukázaný.

A na ktoré ťažkosti konope pomáha? Stojí to užívanie konope na nejakom vedeckom základe?

Konope má dve úrovne liečebného účinku – kauzálnu a symptomatickú. Symptomatická znamená, že užívanie konope vás nevylieči, len vám uľaví a tým vám zlepší kvalitu života, podobne ako lieky proti bolesti. No napríklad v tomto porovnaní konope nemá také vedľajšie účinky pri dlhodobom užívaní. V kauzálnej rovine konope lieči tým, že naozaj uzdravuje. A to funguje na princípe, že každé telo má endokanabinoidný systém. Kým ste zdravá, vaše telo dokáže produkovať látky, ktoré sú chemicky a technicky zhodné s látkami v konope. A tento endokanabinoidný systém obsahuje receptory v tele, ktoré fungujú tak, že užívaním konope dostávate svoje telo do takzvanej homeostázy, teda stavu, pri ktorom vnútorné prostredie živého organizmu zostáva v určitých limitoch, ktoré umožňujú jeho normálne fungovanie. Tieto limity neustále narušujú zmeny vonkajšieho prostredia a telo sa ich snaží opäť dostať do rovnováhy.

Kanabinoidy produkované telom nestačia, lebo systém je oslabený, tak ich musíte dodávať zvonku. A tu sa začína liečenie. Docent Hanuš však upozorňuje, že konope nepomáha každému pacientovi, nie v každom štádiu choroby a nie proti každej chorobe. Konope netreba glorifikovať.

Fajčiť konope sa napríklad neodporúča, to je jasné. No máme pacientov, ktorí nie sú schopní výťažky z konope prehĺtať, tak ho fajčia. Užíva sa aj čípkami, cez sliznicu. Záleží na chorobe.

Látky v konope sa delia na  kanabinoidy, flavonoidy, terpeny a ďalšie. Podstatné sú kanabinoidy, teda THC, CBD, 4CBG, CBN – dohromady je ich známych vyše 108 druhov. Terpeny sú vône a ich miešaním vznikajú rôzne látky, ktoré pomáhajú v medicíne. Využívajú sa buď celé rastliny, alebo jednotlivé látky alebo  ich mix. Známy je napríklad liek Sativex, čo je kombinácia dvoch kanabinoidov CBD a THC.

Man cannot play nature – človek nemôže nahradiť prírodu a symbiózu tých látok, ktoré dostanete iba tak, že tú rastlinu vypestujete a vyžmýkate.

Zaoberá sa niekto naozaj serióznym výskumom účinkov marihuany?

Napríklad v Čechách spustili na Mendelovej univerzite v Brne výskum, štátom dotovanú pestiareň, kde budú skúmať konope a jeho účinky. V Čechách sa našiel investor, ktorý ide investovať 500 miliónov korún na výskum konope. Iste vidí návratnosť. (V Českej republike je užívanie marihuany na liečebné účely povolené, pozn. red.)

Na Slovensku nie sú lieky a prípravky s výťažkami z marihuany povolené, pričom v iných krajinách aj v rámci Európskej únie áno.

Prípravky s výťažkami CBD, ktoré sú klasifikované ako výživový doplnok, je veľa a Slovensko je jediná krajina v Európskej únii, v ktorej je ich dovoz zakázaný. Ako to, že to nevieme zjednotiť? Ako je možné, že všetky krajiny ich môžu predávať a liečiť nimi ľudí, a my nie? Myslíme si, že tento zákon je vyslovene nespravodlivý, neľudský a nemorálny, pretože vznikol na základe totálnej neinformovanosti vážených pánov poslancov. Bolo by ľudské, keby si tú chybu priznali. Keď už môžeme od EÚ prijímať tvar rajčín a uhoriek, po vzore všetkých ostatných krajín by sme mali naše zákony ohľadom dovozu látok na báze CBD upraviť. Ďalšia vec sú lieky na báze THC, napríklad extrakty s ich vysokým obsahom zvané Fénixove slzy. Tie sú zakázané takmer všade vo svete, iba pár krajín ich legalizovalo – niektoré štáty v USA, Chorvátsko, Španielsko, Izrael, je ich skutočne málo. Tieto extrakty sa preto vyrábajú načierno, v underground konopnej subkultúre, komunite, do ktorej len tak niekto neprenikne. Všetko sa robí veľmi opatrne a obozretne. Je to veľmi na škodu, pretože celý ten proces je finančne náročný a to sa odzrkadľuje do finálnej ceny produktu – gram toho extraktu stojí okolo 60 eur. Pritom na liečbu rakoviny potrebujete približne 120 – 150 gramov tohto extraktu. To si bežný človek nemôže dovoliť. Ľudia kvôli tomu predávajú autá, berú si pôžičky. Poznám ľudí, ktorí poberajú 300-eurové dôchodky, ale chcú sa liečiť. Nemajú to ľahké. A pritom by stačilo urobiť jeden malý krok – povoliť pestovanie pre vlastnú potrebu. Kto vie, ten si zasadí, urodí, vypestuje.

Prípravky s výťažkami CBD, ktoré sú klasifikované ako výživový doplnok, je veľa a Slovensko je jediná krajina v Európskej únii, v ktorej je ich dovoz zakázaný. Ako to, že to nevieme zjednotiť? Ako je možné, že všetky krajiny ich môžu predávať a liečiť nimi ľudí, a my nie?

Odborníci vravia, že je tam veľa rizík…

Ani jeden z nich nemal chrontu, ktorú si nevedel vyliečiť. Ja takých ľudí poznám. Máme pacienta, ktorý je bývalý policajný činiteľ na Slovensku a on mi sám povedal: 20 rokov som bol proti drogám, bojoval som proti nim a vidíte, teraz mi to zachraňuje život. Je zaujímavé, ako vesmír spojí cesty a učí ľudí.

FOTO - www.medicann.sk
FOTO – www.medicann.sk

Diskutujete niekedy o problematike s autoritami, ktoré sú proti drogám?

Snažili sme sa zorganizovať debatu s pánom Okruhlicom ako hlavným poradcom vlády pre drogy a s nami ako platformou. Pozvali sme všetky parlamentné strany, aby sa k téme vyjadrili. Niektoré názory, napríklad ĽSNS, to boli perly – alkohol nie je droga, ale toto áno. Smiešne boli tie reakcie. Snažíme sa oslovovať teraz oslovovať verejnosť v rámci debát a prednášok. Kolega dostal grant, v rámci ktorého prednáša na školách ako súčasť drogovej problematiky a osvety. Je to človek, ktorý má osobnú skúsenosť a neskresľuje realitu. Nezakrýva – ani heroín ťa nezabije, keď si ho dáš prvýkrát. Ale skĺzneš a zabije ťa postupne. Tak isto ťa však môže zabiť aj alkohol a ten kúpiš v hocijakom obchode.

A nestalo sa vám, že ste v snahe pomôcť niekomu, urobili zlú službu? Že človek, ktorý sa na vás obrátil, skĺzol k užívaniu drog, stal sa závislým?

Keď ľudia majú chorobu, napríklad rakovinu, a zrazu začnú užívať konope a zistia, že im pomáha, už ich nikto nikdy v živote nepresvedčí, aby ho prestali užívať. Je to závislosť alebo viera v niečo, čo človeku pomohlo, ostatných má v paži, nech si myslia, čo chcú? Dávať si za pohárik na zdravie je úplne normálne. A pritom je to rovnaké fetovanie ako hocičo iné. „A veď si dám len takú malú čiaročku kokaínu.“ Veď si daj. „A ja si dám panáka.“ Však si daj. „A ja si dám jointa.“ Á, to nie! To mi vadí.

Vy sám vravíte, že ste užívali drogy. Poznáte iste takých, ktorí začali marihuanou a skončili na ťažkých drogách.

Poznám, poznám. Ide skôr o psychickú predispozíciu človeka. Už v mladom veku sa dá odhadnúť, že človek nie je schopný zvládať akékoľvek tlaky, či nápor bežného života. Tomu drogy slúžia ako barlička. Človek je taká povaha: aha, ako mi je ťažko, pomôžem si barličkou. A postupne je bez barličky všetko ťažké, aj vyriešiť banálnu záležitosť.

Pripúšťate teda isté nebezpečenstvo?

Určite áno. Práve preto by o závislosti mali hovoriť odborníci – psychológovia, psychiatri. Závislosť je zložitý pojem. Závislosť dnes existuje všade. Sú ľudia, ktorí si musia ísť denne zabehať. Ono to nie je škodlivé. Ale psychologický proces je podobný ako pri marihuane –  spôsobuje to človeku niečo dobré. Vyplavujú sa pritom tie isté chemikálie. Len to behanie je zdravé. Hoci, keď budete behať 100 kilometrov každý deň, asi si odrovnáte kĺby. Všetkého veľa škodí.

Už v mladom veku sa dá odhadnúť, že človek nie je schopný zvládať akékoľvek tlaky, či nápor bežného života. Tomu drogy slúžia ako barlička. A postupne je bez barličky všetko ťažké, aj vyriešiť banálnu záležitosť.

Vy pravdepodobne žijete život ako hocikto iný. Máte prácu, rodinu, ľudia v okolí vôbec netušia…

A vy tušíte?

Ja? Netuším.

A vidíte. Keď som sem išiel, stretnúť sa s vami, zabafkal som si. Nebolo to, že som musel. Moja mamina mi kedysi pred rokmi hovorila – zase si musíš dávať tú marihuanu? Odpovedal som – nie, mamina, nemusím, chcem. A to je rozdiel.

Takže viete s tým fungovať, pracovať…

Pokojne sa bez toho dá byť týždeň, dva. Áno, niekde v hlave riešite, že by ste si dali. Ale nebudete po to utekať o polnoci na pumpu ako po cigarety. Keď som bol silný fajčiar, moja závislosť na nikotíne bola väčšia. V noci som bol ochotný si ísť tie cigarety kúpiť, lebo som nebol schopný do rána vydržať. S týmto to tak nie je. Ale áno, má to nebezpečenstvá. Psychicky labilným ľuďom sa užívať marihuanu neodporúča, respektíve je to silno na zváženie.

Hovoríte o tom takto aj s pacientmi?

Áno. Máme pacientov s depresiami, ktorí sa na nás obracajú, že chcú konope. A na to odpovedám – pozor, môže to byť zradné. Môžeš mať pocit „hahaha“, ale v konečnom dôsledku môžeš skončiť horšie. Treba to konzultovať s psychológom, psychiatrom. No, len kde človek takého niekoho nájde? Odborníka, ktorý by bol v tejto oblasti schopný z medicínskeho hľadiska poradiť. Konope nemusí byť vždy tá najlepšia a jediná voľba. No viem, že často je účinné ako samostatný liek a aj ako podporná liečba.

Kľúčové slová:

marihuana

Profil autora:

Väčšinu svojho profesijného života strávila v médiách. Okrem toho takmer deväť rokov konzultovala a pomáhala s politickým PR. Pôsobí v TA3. Je trénerka, školiteľka a príležitostná moderátorka. Témy, ktorým sa prevažne venuje sú komunikácia vo všetkých možných odtieňoch, prezentácia a práca s informáciami. Obdivuje všetkých, ktorí sa snažia meniť verejný priestor k lepšiemu. Mama dvojčiat, milovníčka príbehov a kníh, dlhých prechádzok rezkým krokom a pletenia.

Názory

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Fontánky s vodou na pitie by mohli byť aj v našich múzeách a galériách

Vonku je cez tridsať stupňov Celzia. Lekári radia – nezabúdajte piť. Ak trávite deň poznávaním mesta, človek potrebuje aj litre vody. Väčšina ľudí, ktorých som stretla na nedávnej ceste po americkom východe, mala fľašu v ruke alebo v batohu.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner