Sebarozvoj

NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Začala som žiť, až keď som sa začala zaoberať smrťou, hovorí dula pre umierajúcich (podcast)

Jana Gorst sprevádza ľudí na konci ich života ako dula pre umierajúcich. Hovorí, že byť pri poslednom výdychu je obrovské privilégium. Opýtali sme sa jej, ako spracovať to, ak sa my sami ocitneme napríklad napojení na kyslík na covidovom lôžku, ako sa vyrovnať so stratou blízkeho človeka a ako na ňu pôsobí práca s touto témou.

Podcast Na život a na smrť pripravujeme v spolupráci s projektom Záhrada spomienok, ktorý sa venuje prírodnému pohrebníctvu. Vypočujte si o tvorkyniach podcastu a pripravovaných témach viac v úvodnom dieli: https://open.spotify.com/episode/3xJRrV4MyvEQH4kkIO6VBn?si=aY4cz2DxR7y3AWHlXyn0gg

Odoberajte náš podcast na podcastových platformách:

Ak sa vám naša práca páči a chceli by ste takýchto podcastov počuť viac, prispejte nám na ich prípravu. ĎAKUJEME!

Profil autora:

Členka mimovládnej organizácie Živica, v ktorej vedie projekt Funebra. Je spoluzakladateľkou českých a slovenských prírodných cintorínov a spolku Ke kořenům. Celebrantka posledných rozlúčok.

Názory

Andrea Uherková

Po smrti chcem byť premenená na pôdu v terramačnej kolíske

V roku 1918 prebehla prvá kremácia v Liberci v Českej republike. O viac ako sto rokov neskôr, sedím v hľadisku na pražskej konferencii o terramácii – prvej svojho druhu vo svete. Mám pocit, že som súčasťou funebráckej revolúcie v strednej Európe. Prečo?

marie-stracenska
Marie Stracenská

Radšej pomalšie a ďalej

Som vodička, ktorá jazdí na spotrebu. Dobre, nemusí ma mať každý na ceste rád. Snažím sa nezdržiavať, neprekážať, nebrzdiť ostatných, ale priemer si naozaj strážim roky. Usilujem sa uhnúť predtým, než mi auto za mnou potrebuje bliknúť. Fakt nechcem, aby na moje šetrenie doplácali spomalením iní.

Boris Bielik

Bez utópie sa utopíme

Mám rád túto slovnú hračku, ale dostane vás len do polovice textu. Je pesimistická a mne vlastne ide o presný opak – o to, ako s utópiou môžeme letieť.

Lesanka Blažencová

Najsuchšia jar: Nepreniesli sme ani jedinú žabu, salamandry sa plazili suchým asfaltom

Aj vy sa každoročne tešíte na jar? Na prvú jemnú zeleň rozvíjajúcich sa lístočkov, všetko svieže, voňavé, nové? Na to, ako z vlahou nasatej pôdy raší nový život, na priletené belorítky stavajúce si z blata hniezda, na vlahý jarný dážď, migrujúce obojživelníky zapĺňajúce mláky a plytké potôčiky? Krásny obraz. Ale tento rok na ňom niečo veľmi veľmi nesedí.

Iveta Fiľová

Iniciatívy dávajú mladým zmysel zostať

Mladí ľudia často hovoria o zmene sveta. Menej často však vedia, kde začať – najmä ak vyrastajú v regiónoch, kde sú príležitosti obmedzené. A práve tu sa ukazuje, aký význam majú iniciatívy, ktoré dávajú talentu šancu rásť doma. Sokratov inštitút už trinásť rokov dokazuje, že energia a schopnosti mladých nemusia automaticky smerovať do zahraničia. Aj tento rok otvára dvere novej generácii ľudí, ktorí chcú svoj potenciál rozvíjať na Slovensku.