Žiaci z Novej Bane znížili množstvo odpadu o 40 %, no zistili, že ho mesto neposiela na recykláciu

„Nemali sme na triedenie vôbec koše,“ začína náš online rozhovor štvrtáčka Kika z kolégia Zelenej školy. Po prihlásení do programu environmentálnej výchovy sa to rozhodli zmeniť. Vytvorili akčnú skupinu žiakov, pozreli sa na to, aké problémy s odpadom v škole treba vyriešiť a navrhli postup, ktorým chceli situáciu s odpadom za dva roky zlepšiť.

Prvým krokom bolo zabezpečenie košov na triedený zber odpadu. Zohnať koše na tri zložky odpadu do každej triedy je pre celú školu pomerne drahá záležitosť. Škola Jána Zemana má dvadsať tried, obrátili sa preto na rodičov.

„Na začiatku školského roka sme mali celoškolské rodičovské združenie, kde sme ich poprosili, či by nám mohli pomôcť. Ozval sa nám jeden z rodičov, ktorý pracuje pre firmu Knauf Insulation, že by nám koše do tried aj do zborovne zakúpili ako dar,“ popisuje učiteľka a koordinátorka zelenoškolských aktivít na škole Eva Sučanová.

Koše potrebujú policajtov

Nestačilo však kontajnery do tried len umiestniť, ale aj naučiť žiakov, aby ich používali. To vyriešili zriadením eko hliadky „Enviroočko“ spomedzi žiakov, ktorí dohliadali v jednotlivých triedach na to, aby sa smeti vyhadzovali tam, kam patria. V každej triede tak majú dve Enviroočká.

„Väčšinou dávali použité servítky do papiera, aj keď to malo ísť do komunálneho odpadu,“ popisuje štvrták Filip svoje odhalenia z pozície Enviroočka. Pýtame sa, či sa spolužiaci nehnevali, že im hovoria, čo majú robiť, ale vraj sa nemuseli s nikým veľmi hádať. Správnosť vytriedenia odpadu kontrolovali každý druhý deň, prípadne stáli pri košoch a spolužiakom radili, čo kam dať. Okrem toho nad koše nalepili aj plagátiky, na ktorých je rozpísané, ktorý druh odpadu kam patrí.

Odpad triedi aj učiteľská zborovňa. „Tam robím policajta ja,“ hovorí učiteľka Eva so smiechom. Do triedenia zaškolili aj upratovačky, aby vedeli, ako vytriedený odpad zbierať. A ako bonus pridaliaj dva kompostéry a začali na chodbách zbierať aj bioodpad.

O tom, čo sa stane s odpadom po vyhodení na miesto, kam vôbec nepatrí – teda do zeme, voľnej prírody či niekde na chodník, pripravila zas žiačka Veronika pre svojich spolužiakov vzdelávaciu aktivitu. Jednotlivé druhy odpadu zakopala počas koronaepidémie v záhrade, nechala len tak položené na stole a pohodené v prírode a sledovala každý týždeň, čo sa s nimi dialo. Celý proces následne v rámci rovesníckeho vzdelávania predstavovala spolužiakom.

Korona neznamenala prázdniny

Snahy o vzdelávanie o problematike odpadu prerušila epidémia koronavírusu, ktorá zatvorila brány školy. Zelenoškoláci sa však nevzdali a čas trávený doma využili napríklad na prípravu týždňa bez obalov.

Štvrtáčka Kika a siedmačka Viktória doma vlastnoručne pripravovali včelobaly na desiaty, ktoré nahrádzajú jednorazové fólie či servítky, a šili vrecká na pečivo a ovocie, aby ich mohli ponúknuť  žiakom v škole aj pred miestnymi obchodmi v rámci aktivity Zelené stánky v meste. Nápad mal medzi žiakmi pomerne veľký úspech. „V niektorých triedach si brali aj po dvoch,“ hovorí Kika.

Zvyšok školy vyzvali na súťaž o najlepšiu eko aktivitu. „Zúčastnili sa aj deti, ktoré nie sú zapojené do Zelenej školy a posielali nám fotky, ako s rodičmi zbierali odpad v prírode, robili hmyzie hotely  a sadili rastliny,“ popisuje učiteľka.

Hneď po návrate do školy začali už po novom – bez odpadu. „Urobili sme týždeň bez obalov      , počas ktorého sme napríklad spolužiakom povedali, aby si doniesli desiatu bez obalov alebo vo včelobale a pitie vo vlastnej  fľaši,“ popisuje Kika.

„Jedna žiačka si doniesla keksík v obale a bola z toho tak rozľútostená, že sa s mamou kvôli tomu takmer pohádala. Druhý deň však už hlásila, že mama s bezobalovou desiatou súhlasí a bude jej to tak chystať,“ popisuje zanietenie detí učiteľka. Žiakov k bezobalovým desiatám motivovali aj odmenou v podobe melónu a inštrukcie o tom, ako desiatu deťom pripraviť dostali aj rodičia cez facebook školy. „Mnohí to vzali smrteľne vážne,“ usmieva sa učiteľka.

Načo triediť, keď sa odpad nevyužije?

V Novej Bani sa však ukazovalo, že triedenie odpadu je zbytočné, lebo mesto ho nestíha spracúvať a posúvať na recykláciu. Starší zo žiakov sa preto ako Mladí reportéri pre životné prostredie pozreli aj na pozadie triedeného zberu. „Dozvedeli sme sa, že na zbernom dvore sa vytriedený odpad len hromadil na obrovskú kopu, s ktorou sa nič nerobilo. My sme začali triediť v škole, ale naša snaha končila na zbernom dvore. Rozhodli sme sa preto na tento problém pozrieť bližšie,“ hovorí jeden z reportérov ôsmak Samo.

So spolužiakmi sa vyzbrojení kamerami vybrali na zberný dvor pozrieť. „Riaditeľ sa najskôr vyhováral, akoby nás tam nechcel pustiť, ale na tretí-štvrtý pokus sme sa dohodli,“ hovorí ôsmačka Miška. Na dvore skutočne našli obrovskú kopu plastového odpadu, v boxoch zas nahádzaný papier a sklo. „Nevyzeralo to vôbec tak, že by sa s tým niečo robilo,“ popisuje Miška.

Problémom Novej Bane bol chýbajúci lis na stlačenie vytriedeného plastu. Dokázali tak na ďalšie spracovanie poslať iba niektoré PET fľaše. „Kelímky od jogurtov aj všetko ostatné išlo do komunálu,“ hovorí Miška. Ďalším problémom bol nedostatok personálu, ktorý by odpad dotrieďoval. „Robil to celé len jeden človek,“ hovorí Samo.

S problémom sa žiaci vybrali za primátorom. „Dozvedeli sme sa od neho, že Nová Baňa vytriedi 33,18 % odpadu, ktorý však potom čakal na zbernom dvore,“ hovorí Miška. Zatlačiť sa rozhodli aj na poslancov. Vybrali sa na miestne zastupiteľstvo, kde poslancom prehrali video, ktoré na zbernom dvore natočili. Tí potom riaditeľa technických služieb zaviazali, aby situáciu vyriešil.

„To, že žiaci išli za primátorom, zisťovali stav na zbernom dvore a navrhovali riešenia presahuje pole environmentálnej výchovy. Je to občianska náuka v praxi a vedenie k zodpovednosti k mestu, v ktorom žiaci žijú,“ hovorí manažérka Zelenej školy Zuzana Gallayová. Program tak deti neučí len triediť odpad alebo vypínať svetlo, ale získavajú aj veľmi potrebné mäkké zručnosti do života.

Za svoju reportérsku prácu získali žiaci aj tretie miesto v súťaži príspevkov Mladých reportérov pre životné prostredie.

Pozrite si návod na domácu výrobu včelích obalov od štvrtáčky Kiky