fbpx
Spoločnosť

Blížime sa k emancipácii zvierat? Život na reťazi alebo v klietke bude minulosťou

Aktivistom sa podarilo vybojovať miliónom zvierat lepšie podmienky na život nielen na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii. Zatiaľ čo, Národná rada Slovenskej republiky schválila zákaz držania psa na reťazi, tak Európska komisia odobrila zákaz klietkového chovu hospodárskych zvierat. Prečo ide o obrovské úspechy?


Reťaze vrastené do krku

Uviazaní na reťazi, bez pohybu, o samote v nehygienických podmienkach a často v zlom počasí. Pre tisícky psov znamenala reťaz celý ich život. Množstvo ľudí sa pred kúpou svojho štvornohého miláčika vopred nezamyslí. Jednak možno nad finančnou stránkou, ale takisto aj nad plemenom daného psa. Bez uváženia kúpia plemeno, ktoré je aktívne, a ktoré vyžaduje množstvo času od svojho majiteľa, aby sa mu venoval. Ten však na neho často nestačí.

Následne pes končí priviazaný na reťazi. „Často nachádzame zvieratá s reťazou vrastenou do krku, hrozí tiež zaškrtenie či obesenie. Bežné je skrátenie reťaze obiehaním okolo nejakej prekážky. Reťaz potom nemá predpísaných dva a pol metra, ale meter či ešte menej. Vtedy si zvieratko nedokáže sadnúť ani ľahnúť, nie len dostať sa k vode či k úkrytu. Reťaz je pre život psa nebezpečnejšia ako voliéra.“

V inom prípade pes jednoducho po nejakom čase prestane byť pre majiteľa atraktívnym, keďže sa môže dožiť aj pätnástich rokov či ešte vyššieho veku. No to nie sú jediné dôvody, prečo na Slovensku končia psy uviazané na reťazi. „Iní majitelia nad tým ani neuvažujú. Jednoducho videli, že to tak robili ich dedko s babkou či rodičia. Rozmýšľajú schematicky, že takto to bolo, takto to je, psovi nič nechýba. Rýchlo sme pochopili, že potrebná je nie len zmena zákona ale i myslenia. Naša kampaň preto okrem petície za prijatie zákazu, vzdelávala verejnosť o tom, ako sa správne starať o psa,“ hovorí kampanierka Slobody zvierat Silvia Čaňová.

Zvýšená agresivita vďaka reťazi

Pes je spoločenské, citlivé a inteligentné zviera. Držanie na reťazi jeho potreby potláča, čo môže mať na neho nielen nepriaznivý fyzický, ale aj psychický dopad. Rovnako môže dôjsť aj k trvalej poruche správania. Silvia na tomto utrpení psov vidí ďalšiu spojitosť: „Je to paradox. Človek dá psa na reťaz, pretože je agresívny a bojí sa ho. No reťaz znásobí agresivitu psa a môže byť ešte nebezpečnejší, ako predtým. S takýmto psom treba skôr pracovať, ako ho uviazať na reťaz.“

S narastajúcou agresivitou súhlasí aj etologička Milena Santariová v odbornom stanovisku k trvalému pobytu psov na reťazi. K prirodzenej vlastnosti v chovaní psa patrí, že na potenciálne nebezpečie reaguje útekom alebo útokom. Možnosť úteku sa však u priviazaných psov stráca, čím dochádza podľa Mileny ku zvýšenej agresivite a útokom. „Pes sa však nestáva typickým strážnym psom, ktorý dokáže vyhodnotiť prípadné nebezpečenstvo, ale stáva sa agresívnym, často útočiacim úplne bezdôvodne a prehnane, pričom toto správanie vychádza práve z nemožnosti úniku.“

FOTO – Sloboda Zvierat

Pobyt na reťazi môže aj z priateľského psa spraviť neurotického a úzkostlivého. Toto správanie sa prejavuje vrčaním, štekaním, útokmi, ale aj uhryznutím. Rovnako môže byť ovplyvnené predošlými negatívnymi udalosťami s inými psami, zvieratami alebo s ľuďmi. „Keď psov po rokoch na reťazi ochranári vyslobodia, musia s nimi začať odznova a všetko ich učiť: prechádzkam, pohladeniu, dôvere v človeka… Je to ako s deťmi, ktoré boli dlho zanedbané.“

Z reťazí do voliér?

Aj keď predošlý zákon zahŕňal opatrenia proti dlhodobému pobytu psa na reťazi, no tie neboli dostatočne efektívnymi. Pôvodná vyhláška povoľovala držanie psa na reťazi s tým, že musí byť z nej denne púšťaný. V čom bol skalný problém. Majitelia, ktorí držali psa na reťazi ich konanie vysvetľovali rôznymi argumentmi, že ide len chvíľkovú situáciu, pričom nebolo možné dokázať opak.

Sloboda zvierat, ktorá prevádzkuje Linku proti krutosti, denne obdržala niekoľko hlásení o držaní psov na reťaziach, avšak ako občianske združenie nemalo takú právomoc ako štátny orgán. Najmä z tohto dôvodu sa usilovali o zmenu v legislatíve. Novoprijatý zákon teda zahŕňa úplný zákaz držania psa na reťazi v byte, dome, na dvore alebo na akomkoľvek mieste, kde je zviera dočasne alebo trvalo chované. Výnimka spadá len pre tých, ktorí dokážu, že psa priviazali iba na nevyhnutný čas.

Photo by Conor Brown on Unsplash

Ak ide napríklad o čistenie chovného priestoru, kŕmenie a ošetrovanie, alebo o držanie nebezpečného psa, ktorý v minulosti napadol alebo pohrýzol človeka okrem gravidných či dojčiacich súk, chorých psov a šteniat do šiestich mesiacov. Zákon sa nevzťahuje na psy „v službách polície, vojakov, colníkov, justičnej stráže a psov na osobitný účel (záchranársky, pastiersky, poľovný, v horskej službe a SBS) počas stráženia či pracovnej činnosti, na ktorú je pes určený, a počas ich výcviku“. Novela zákona vstúpi do platnosti prvého januára v roku 2022 a bude platiť pre všetky psy narodené po tomto dátume. Pre všetky staršie psy bude platiť od roku 2024, z dôvodu zabezpečenia správneho chovného priestoru a odstránenie doterajších reťazí.

S koncom reťazí však možno dôjde len k presunu držania psov na krátko iným spôsobom. Niektorí predpokladajú, že majitelia po uplatnení zákona uvoľnia svojich psov z reťazí a zatvoria ich do klietok alebo voliér. Aj keď je voliéra bezpečnejšia pre psa ako reťaz, ani v nej nemôže byť zviera zatvorené dlhodobo, vyhláška opäť prikazuje denné púšťanie.  Rovnako musí spĺňať určité kritéria. Musí mať vhodný rozmer, ktorý je presne špecifikovaný v závislosti od veľkosti psa. Takisto musí zviera chrániť pred nepriaznivým počasím a podobne. S názorom, že väčšina ľudí presunie psa z reťaze do klietky Silvia nesúhlasí: „Pripnúť psa na reťaz za pár eur vie každý, postaviť riadnu voliéru, ktorá spĺňa predpísané normy, je už náročnejšie. Mnoho majiteľov si rozmyslí, či si psa zadováži.“

Koniec utrpenia v klietkach

Obmedzovanie pohybu sa však netýka len psov. Tmavá hala plná klietok a nehumánne zaobchádzanie s hospodárskymi zvieratami sú súčasťou množstva veľkochovov. Európska komisia koncom júna vypočula občiansku iniciatívu Koniec doby klietkovej, ktorú podporilo 1,4 milióna Európanov, pričom súčasťou bolo viac ako tridsať tisíc Slovákov (podpisy na Slovensku zbierali neziskové organizácie Sloboda zvierat a Humánny pokrok).

Európska komisia sa zaviazala, že klietkové chovy sliepok, králikov, teliat, husí, kačíc, prasníc a prepelíc budú zrušené od roku 2027. „Komisia podporila aj všetky kľúčové body, vrátane požiadavky na finančnú podporu na prestavbu chovov a takisto na reguláciu dovozu produktov z klietkového chovu do EÚ,“ uvádza sa v tlačovej správe neziskovej organizácie Humánny pokrok.

Photo by Jo-Anne McArthur on Unsplash

Podobne ako život na reťazi, ani život v klietkach nie je pre zvieratá ľahkým. Sliepky v klietkach bez denného svetla nedokážu uspokojovať svoje prirodzené potreby, ako je napríklad hrabanie či rozprestretie krídel. Každej sliepke je poskytnutý priestor, respektíve klietka vo veľkosti jedného hárku papiera A4, na ktorom prežije celý svoj život takmer bez pohybu. To sa prejaví aj na jej správaní. Sliepka začne vykazovať známky stresu, frustrácie a agresívneho správania. To môže viesť až ku kanibalizmu.

O nič ľahšie to v klietkach nemajú ani prasnice. Svoj život prežívajú taktiež v tme bez denného svetla a bez možnosti váľania sa v bahne, ktoré im umožňuje regulovať telesnú teplotu. Biológ Donald Broom ošípané považuje za sofistikovanejšie tvory ako psy, a dokonca aj ako trojročné deti. Ošípané si vedia vytvárať medzi sebou väzby a chrániť svoje mláďatá. Okrem odopierania prirodzených potrieb sa zvieratá stretávajú aj s množstvom bolestivých procedúr, ktorých výsledkom má byť zvýšená produkcia, napríklad vajec u sliepok. Schválením zákona sa toto utrpenie skončí pre tristo miliónov zvierat, práve preto Sloboda zvierat považuje zákaz klietkového chovu za „najväčší úspech pre hospodárske zvieratá našej generácie.“

Nie všetky zvieratá sú už voľné

Aj keď emancipácia zvierat sa postupne dostáva na povrch, stále sme nedospeli do štádia, v ktorom by mali všetky zvieratá svoje práva. Príkladom nie sú len hospodárske a spoločenské zvieratá, ale aj divožijúce – slony, tigre, medvede a iné. Tieto zvieratá sú vystavené drezúre a krutému zaobchádzaniu najmä v cirkusoch.

Aj keď výcvik a verejné vystupovanie väčšiny divožijúcich druhov sú na Slovensku po kampani Slobody zvierat od roku 2018 zakázané, nie je to tak v celej Európskej únii. Ani zvieratá vo výskume, na ktorých sa vykonávajú laboratórne pokusy či testuje kozmetika nie sú výnimkou.

Páči sa ti naša práca? Pomôž nám, každý príspevok sa ráta 🙂 https://ciernalabut.dennikn.sk/podpor-labut/

Neziskovým organizáciám, občianskym združeniam, aktivistom a dobrovoľníkom, ktorí bojujú za lepšie podmienky pre zvieratá môže pomôcť aj široká verejnosť. Tí, ktorí chcú vyjadriť svoj nesúhlas proti zlým podmienkam pre zvieratá, tak môžu urobiť podpisom pod petíciu. Nedávne úspechy potvrdzujú, že je to efektívny spôsob dosahovania zmeny.

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.

Názory

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Fontánky s vodou na pitie by mohli byť aj v našich múzeách a galériách

Vonku je cez tridsať stupňov Celzia. Lekári radia – nezabúdajte piť. Ak trávite deň poznávaním mesta, človek potrebuje aj litre vody. Väčšina ľudí, ktorých som stretla na nedávnej ceste po americkom východe, mala fľašu v ruke alebo v batohu.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Jeden nikdy nevie

Fascinuje ma, že píšeme rok 2024 a médiá seriózne publikujú vyjadrenia človeka, ktorý na vlastné oči videl, že Zem je guľatá. A to na dôkaz toho, že vysoký štátny úradník sa mýli. Mám pocit, že sa mi sníva. To akože potrebujeme, aby nám niekto reálne demonštroval, že elektrina kope na dôkaz existencie prúdu alebo potrebujeme vidieť vybuchnúť dynamit, aby sme uverili, že trhaviny majú explózne účinky?

Vlad Jackovyj

Výnimočný dátum nielen pre Ukrajincov, ale aj pre Slovákov

Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorého spájalo neobyčajné priateľstvo s Pavlom Jozefom Šafárikom.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner