fbpx
Enviro

Prečo skončili plasty vytriedené Pezinčanmi v spaľovni? Napriek občasným nedokonalostiam systém funguje a ciele plníme nad plán, hovorí šéf OZV Natur-Pack (podcast)

Časť plastov, ktoré vytriedili obyvatelia Pezinka namiesto recyklácie vozila podľa zistení Denníka E zberová spoločnosť do zariadenia na výrobu paliva z odpadu. Zo žltých nádob sa ani nepokúsila vytiahnuť tie plasty, ktoré sa dnes na trhu predávajú aj za tisíc eur za tonu. Povoľuje jej to zákon, ktorý nejasne hovorí o povinnosti odpad zhodnotiť. Čo s tým môže urobiť organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá cez recyklačné poplatky zabezpečuje, aby sa odpad recykloval? Rozprávali sme sa s riaditeľom OZV NATUR-PACK Michalom Sebíňom.


Po zisteniach čiernej labute a Denníka E o tom, že veľká časť plastov z bratislavských domácností skončí v mestskej spaľovni prišiel Denník E s ďalšou správou, ktorá poukázala na problémy s recykláciou tohto materiálu.

Novinári sa tentokrát zamerali na obsah žltých kontajnerov v Pezinku. Novinári Tomáš Grečko, Marina Koník a Michaela Barcíková vybrané kontajnery sledovali prostredníctvom GPS trackera, ktorý vložili do PET fľaše. Smetiarske auto spoločnosti Marius Pedersen odpad zo žltého kontajnera naložilo a vydalo sa na cestu.

Svoju trasu však namiesto závodu na dotrieďovanie, kde by obsah kontajnera rozdelili na jednotlivé zložky a aspoň tie cenné poslali na recykláciu, podľa trackera skončilo v areáli firmy Ecorec, ktorá sa zameriava na úpravu odpadu na alternatívne palivo pre cementárne.

Vozenie plastov rovno do zariadenia na výrobu paliva v zberovej spoločnosti Denníku E odôvodňovali kapacitnými, prevádzkovými a epidemiologickými dôvodmi.

Naše zistenia z Bratislavy ukázali, že ani pri najmodernejšej optickej linke, kde nie je nutné odpad triediť ručne, nie je zaručené, že sa zrecykluje 100 % obsahu žltých nádob a v mnohých prípadoch je stále výhodnejšie dať plasty spáliť, čo povoľuje aj nejasne napísaný zákon.

PET fľaše pritom dnes na trhu dosahujú hodnotu aj 1000 eur za tonu. Na mieste je preto otázka, čo sa s recykláciou plastov stane, keď zo žltých kontajnerov vypadnú od budúceho roka so spustením zálohovania. Znamená to, že obsah žltých kontajnerov odpadové firmy prestanú úplne triediť a bude končiť v spaľovni?

Za plnenie cieľov recyklácie zodpovedajú organizácie zodpovednosti výrobcov. Aké majú možnosti kontrolovať, čo sa s odpadom skutočne deje? A ako vedia obce a nimi zazmluvnené zberové spoločnosti dotlačiť k tomu, aby vytriedený odpad skutočne zrecyklovať dali? Opýtali sme sa riaditeľa OZV NATUR- PACK Michala Sebíňa.

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

Bianka Mária Bálintová

Na tichom proteste sme sa vraj tvárili, že bojujeme za slobodu médií

Stojíme na Námestí slobody, v rukách držíme transparenty a pred Úradom vlády sa pomaly začína tichý protest. Predchádzalo mu odoslanie otvoreného listu premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. „Vyjadrujeme nesúhlas s poslednými vyjadreniami premiéra Roberta Fica a iných predstaviteľov vlády na adresu novinárov. Nesúhlasíme s tým, že na úrad vlády nechcú pustiť konkrétne médiá,“ hovorí jedna z organizátoriek protestu. Premiér sa totiž rozhodol, že si bude medzi médiami vyberať podľa toho, ktoré mu vyhovujú. Za konflikt medzi dvoma politikmi zaplatili novinári, ktorým predseda Národnej rady obmedzil možnosti nahrávať či vysielať živé vstupy v parlamente.

Mária Sendecká

Zachytávajú dažďovú vodu, no nie všetci ju využívajú

V rámci programu Zelená škola, ktorý realizuje CEEV Živica, sme navštívili viacero škôl. Jednou z nich bola aj taká, ktorá sa rozhodla zadržiavať vodu a kosiť trávniky menej. Ako to dopadlo?

Jozef Šujak

Prvý počítač od štátu dostal po 20-tich rokoch učenia

Učím už (pre mňa neuveriteľných) 20 rokov. Plus mínus odvtedy sa rozpráva o využití informačno-komunikačných technológií vo vyučovaní, digitalizácii obsahu, využití internetu a podobne. Ale až teraz mi štát, ako zamestnávateľ, dal pracovný nástroj, bez ktorého sa nepohnem – notebook.

Kristína Červeňáková

Zemetrasenie by nám mohlo otvoriť oči

Včerajšie zemetrasenie na východnom Slovensku so mnou doslova otriaslo. Prekvapilo ma, ako si ho môj mozog začal postupne vysvetľovať. Najprv som pocítila, že sa so mnou trasie celý gauč. Odrazu sa začalo otvárať a zatvárať okno, čo vo mne vzbudilo pocit, že sa do bytu dostal človek, ktorý mi chce ublížiť (aj keď trasením gauča by zrejme veľa nezmohol). Keď sa začali triasť aj ostatné predmety v byte, bola som presvedčená, že ide o nejaký paranormálny jav. Až v momente, keď som sa postavila, uvedomila som si, že je to zemetrasenie.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Tepelné čerpadlo – úspora energie?

Aj kvôli neutíchajúcej ruskej agresii na Ukrajine a hrozbe zvyšovania cien energií sme sa minulý rok rozhodli investovať do tepelného čerpadla. Bývame v rodinnom dome s nízkoenergetickým štandardom, ale okrem zníženia teploty v interiéri o ďalší jeden stupeň a cielene kratšieho sprchovania všetkých členov rodiny, sme chceli k úsporám energie prispieť ešte viac a efektívnejšie.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner