Autor Kristína Červeňáková

Chceli si vyskúšať, aké je to žiť bez kontaktu s virtuálnym svetom. Študenti preto vypli mobilné telefóny a na štyri dni ich uložili do riaditeľského trezoru. Gymnázium Bilíkova v Dúbravke sa zapojilo do projektu ElektroodpadDopad v spolupráci s mimovládnou organizáciou Živica a s partnerskou akciovou spoločnosťou SEWA. V rámci projektu sa žiaci vzdelávali nielen o vplyve elektroniky na životné prostredie, ale aj na ich každodenný život. Teraz o tom budú učiť mladších žiakov. Rozprávali sme sa o ich pocitoch pred odložením mobilov do trezoru aj po ňom. Continue reading „Študenti gymnázia vystúpili z online sveta, mobily odovzdali riaditeľovi“

V Británii sa každú sekundu vyhodí približne trinásť vapov, čo sa za deň napočíta na viac ako milión. Elektronické cigarety sú čoraz populárnejšou alternatívou k obyčajným cigaretám s rozdielom, že z e-cigariet sa po ich životnosti stáva elektroodpad. Ten často končí v zmesovom odpade, kde môže spôsobiť požiar. Riešením je vhadzovať ho do špeciálnych zberných kontajnerov. Zisťovali sme, ako s nimi správne zaobchádzať a na čo si dať pozor pri ich používaní. Continue reading „Milión vapov denne: Elektronické cigarety sú novým druhom odpadu, ktorý môže zapáliť smetiarske auto“

Kompostovanie nie je len ekologický trend, ale aj prirodzený spôsob, ako znížiť množstvo odpadu a obohatiť pôdu o cenné živiny. Správne kompostovanie sa začína už doma. Ako správne kombinovať zelené a hnedé zložky, vyhnúť sa nepríjemnému zápachu či neželaným zvieracím hosťom? Objavte kľúčové zásady efektívneho kompostovania a premeňte kuchynské zvyšky na výživu pre vašu záhradu. Continue reading „Premeňte zvyšky jedla na kompost priamo na vašej záhrade – prirodzene a bez zvieracích návštevníkov“

Triedenie bioodpadu je dôležitým krokom k ochrane životného prostredia. Podľa občianskeho združenia Free Food sa na Slovensku ročne vyprodukuje 0,6 milióna ton potravinového odpadu. Správne spracovanie organických zvyškov môže znížiť množstvo odpadu na skládkach, obmedziť tvorbu skleníkových plynov a prispieť k výrobe kompostu – výžive pre pôdu. Otestujte si svoje znalosti v našom kvíze a zistite, či triedite bioodpad správne. Continue reading „Viete správne triediť potravinové zvyšky? Otestujte sa v kvíze“

V Sitinskom lese v Bratislave sa zajtra (29.3.) koná pretek, ktorý spája miestnu komunitu už tretí rok. Občianske združenie Priatelia Sitinského lesa posiela výťažok na pomoc zvieratám v útulku Sloboda zvierat. Les podľa organizátora pretekov Mateja Smreka ukrýva zabudnuté vojenské bunkre zasypané časom, ktoré chce raz zrenovovať. Do budúcna by chcel organizovať aj letné tábory pre deti zo sociálne slabších rodín. Pýtali sme sa ho na prekážky počas príprav, či môžu byť preteky ekologické a ako sa z pôvodného nápadu zorganizovať preteky postupne rodí občianske združenie s dobročinnými cieľmi. Continue reading „Človek by mal vedieť, čím prispel spoločnosti. Vďaka behu raz zachránime desiatky psov, hovorí organizátor Matej Smrek“

Na TikToku má viac ako 40-tisíc sledujúcich. Jej edukačné videá o minimalizovaní odpadu majú niekoľko tisícové zhliadnutia. Okrem toho napísala tri knihy pre deti o ochrane planéty. O tom, prečo je dôležité popularizovať environmentálne témy aj na sociálnych sieťach a ako vyhadzovať menej potravinových zvyškov sme sa rozprávali s greenfluencerkou Dankou Moderdovskou, ktorá je známa pod svojím pseudonymom Zerowasterka. Continue reading „Vyhorela som z bezodpadového spôsobu života – nedal sa udržať, hovorí Zerowasterka (+podcast)“

Známu fast fashion čínsku značku vyšetrujú a je pod dohľadom Európskej komisie. Priemysel ,,rýchlej módy” sa spája so škodlivými látkami, detskou prácou, neľudskými podmienkami a minimálnym platom, ktorým maximalizuje svoj zisk. Pracovníkov nechávajú vdychovať toxické látky a sociálnu spravodlivosť uznávajú len v reklamných kampaniach. Opakom má byť pomalá móda. Zisťovali sme, ako na to reaguje Európska únia a čo plánuje. Continue reading „Sociálna spravodlivosť len naoko. Zamestnanci rýchlej módy vdychujú škodlivé látky“

Na Strednej odbornej škole Gastronómie a služieb SDH 3 v Prešove za päť rokov znížili odpad o takmer tridsaťšesť percent. Škola sa začiatkom roka 2024 prihlásila do projektu Odpadová odvykačka, ktorý realizuje občianske združenie Odvážne v spolupráci s organizáciou zodpovednosti výrobcov Natur-Pack. V období počas trvania projektu okrem iného vybudovali školský kompostér a zaviedli komunitnú chladničku. Lektoriek, vedenia školy aj študentov sme sa preto pýtali, čo im účasť v projekte priniesla a zisťovali sme, prečo je dôležité zabezpečiť infraštruktúru na triedenie odpadu nielen v interiéri, ale aj v exteriéri školy. Continue reading „Prešovská stredná škola sa môže stať prvou na Slovensku, ktorá by bola takmer bez odpadu“

Nadácia pre deti Slovenska dlho dostávala žiadosti o materiálnu pomoc. PR manažérka nadácie Zuzana Horváthová a projektová manažérka Linda Pašková sa inšpirovali v Česku a vytvorili slovenský projekt Odevná banka. Od septembra posielajú balíky s oblečením rodinám s jedným rodičom po celom Slovensku. Boli sme sa pozrieť, ako Odevná banka funguje a porozprávať sa s jej zamestnankyňami, ktoré chystajú balíky pomoci. Continue reading „Šatníky skrývajú spomienky, ktorých sa nechceme vzdať. Odevná banka ľudí presvedčí, aby oblečenie darovali“

Nájdete ich vo všetkých kútoch Slovenska a každý rok pribúdajú nové. Sady vzácnych starých ovocných odrôd prispievajú k záchrane zabudnutých odrôd, vytvárajú multifunkčný školský alebo komunitný priestor vhodný na relax či edukáciu, pomáhajú mestám a obciam adaptovať sa na na klimatickú krízu. Tento rok vznikli v Krupine a Nových Zámkoch. Continue reading „Vznikajú v školských areáloch aj na verejných priestranstvách. Sady vzácnych starých odrôd sú stále populárnejšie“

Sladké odmeny za dobrovoľnú aktivitu u detí nefungujú. Vo východoslovenských obciach Sveržov a Kojatice pred dvomi rokmi spustili projekt Odpadová odvykačka, cez ktorý sa obyvatelia vylúčených komunít vzdelávali, ako triediť odpad. Momentálne sú aktivity v obciach utlmené, nakoľko lektorka Laura Martinková z občianskeho združenia Odvážne v spolupráci s organizáciou zodpovednosti výrobcov Natur-Pack hľadajú spôsoby, ako motivovať nielen obyvateľov komunít, ale aj vedenia obcí, aby v triedení odpadu zotrvali. Riešenia, ktoré by mohli byť efektívne nachádzajú v obci Jasov v Košickom kraji. Continue reading „Vo vylúčených komunitách je jednoduchšie nájsť lídrov medzi deťmi. Majú v sebe silu meniť veci a učiť svojich rodičov, hovorí lektorka Laura Martinková“

Cintoríny nemusia slúžiť len na pochovávanie, myslí si funebráčka Andrea Uherková. Podľa nej môžu byť miestom pre život – podporovať biodiverzitu, opeľovače a slúžiť aj na oddych. Aj napriek tomu, že žiadne slovenské mesto zatiaľ nepristúpilo k regulácii fungovania svojho cintorína, prírodné pohrebníctvo Funebra spadajúce pod mimovládnu organizáciu Živica, im pomáha nastaviť fungovanie cintorínov, aby boli spoločensky, ekonomicky aj ekologicky udržateľné. Okrem iného sme sa Andrey pýtali, čím sa líšia prírodného cintoríny od klasických, v čom sú iné posledné rozlúčky s blízkymi a čo môžu urobiť nájomcovia hrobových miest pre podporu biodiverzity či zníženie uhlíkovej stopy. Continue reading „Smrť je vytesňovaná, odráža sa to aj na podobe cintorínov, hovorí spoluzakladateľka prírodného cintorína Andrea Uherková“

Podarilo sa im znížiť plytvanie jednorazovými papierovými utierkami a papierom do tlačiarne. Pred dvomi rokmi bola Spojená škola Kollárová 17 v Sečovciach v environmentálnom výchovno-vzdelávacom programe Zelená škola nováčikom. Žiaci, učitelia aj nepedagogickí zamestnanci a zamestnankyne zrealizovali riešenia na zníženie ich uhlíkovej stopy. Škola sa pravidelne zúčastňuje Dušičkovej výzvy, počas ktorej študenti vyrábajú vence z prírodných materiálov. Sviatok svätého Mikuláša zase oslavujú bez zbytočných obalov. Continue reading „Prestali používať papierové utierky, dokumenty si zdieľajú online a sviatky oslavujú bezobalovo“

Od nového roka majú obce zaviesť triedený zber textilu. Miroslava Futrikaniča, riaditeľa slovenskej recyklačnej spoločnosti SK-Tex, obce už teraz žiadajú, aby ich zbavil vyzbieraného textilu. Okrem nedostatočnej recyklačnej kapacity kritizuje novoročnú povinnosť – len vyzbierať a vytriediť odpad z textilu. Problém sa tým podľa neho nevyrieši. Pýtali sme sa ho, ako postupovať v boji s nadmerným textilným odpadom. Continue reading „Odpadu z oblečenia je veľa, ale o recyklovaný textil nie je záujem. Nevieme, čo s ním budeme robiť, hovorí riaditeľ recyklačnej firmy“

Pri plastových ozdobách nevidí cestu v zakazovaní, ale v hľadaní udržateľných spôsobov. Odborníčka na odpady Martina Gaislová odporúča každému, kto pôjde počas Dušičiek na cintorín, aby si premyslel kúpu ozdôb a namiesto tých plastových, uprednostnil kyticu alebo veniec zo živých či sušených kvetov. Pýtali sme sa jej, prečo sú plastové dekorácie problematické, či existuje niečo ako rýchla móda v oblasti sezónnych predmetov do domácností a ako dekorovať udržateľne. Continue reading „Ľudia začínajú viac rozmýšľať pri nakupovaní ozdôb na cintorín, hovorí Martina Gaislová“

So zlými životnými podmienkami zvierat sa okrem utrpenia spájajú aj straty a vytváranie zbytočného odpadu. Na chov dobytka a pestovanie kŕmnych plodín využívame väčšinu obývateľnej pôdy, no globálne stratíme alebo zahodíme dvadsať percent všetkého mäsa. Zisťovali sme, prečo vzniká živočíšny odpad, kto ho vytvára a ako ho môžeme znížiť. Continue reading „Zo zvierat robíme odpad a ročne stratíme alebo zahodíme milióny ton mäsa. Ako to môžeme zmeniť?“

Najstarší a najväčší envirovzdelávací program Zelená škola, ktorý koordinuje mimovládna organizácia CEEV Živica, oslavuje dvadsiate výročie. Do aktuálneho ročníka je zapojených 181 škôl naprieč celým Slovenskom. Učitelia spoločne so žiakmi, pomocou lektoriek programu, prinášajú zmeny do fungovania škôl, aby znižovali svoju uhlíkovú stopu. Financií na envirovýchovu podľa manažérky a lektorky programu Zuzany Gallayovej nie je dostatok a tie, ktoré sú k dispozícii, sa nie vždy využijú zmysluplne. Gallayová opisuje začiatky programu, zmeny v prístupe škôl k udržateľnosti aj to, v čom sa líši program Zelenej školy od iných školských projektov. Continue reading „Mnoho školských projektov stojí na pozlátke, aby učitelia alebo deti nadobudli pocit, že zachraňujú Zem, vraví Zuzana Gallayová“

Na Slovensku sa ročne vyprodukuje odhadom 600-tisíc ton potravinového odpadu. Dvanásť percent sa vyhodí ešte po ceste na pulty v obchodoch. V odpade končí aj zelenina a ovocie, ktorým okrem chybičiek krásy nič nie je. O tom, ako obchodné reťazce a jednotlivci môžu prispieť k riešeniu potravinového odpadu z neperfektnej zeleniny a ovocia, sme sa rozprávali s manažérkou spoločenskej zodpovednosti a externých vzťahov Tesco Michaelou Lehotskou. Continue reading „Keď doma vypestujete pokrútenú mrkvu, nevyhodíte ju len kvôli vzhľadu, hovorí odborníčka na potravinový odpad zo spoločnosti Tesco“

V bežných kompostárňach môže čas dozrievania trvať 24 až 36 mesiacov, v Kežmarku majú modernú kompostáreň, v ktorej dokážu bioodpad skompostovať za tri mesiace bez zápachu. Okrem efektívnej techniky cez aplikáciu dokážu ovládať procesy v komposte. Continue reading „Kompostáreň v Kežmarku sleduje rozklad bioodpadu cez mobil, za rok spracovala štyritisíc ton“

Pri budovaní novej záhrady pre seniorov mysleli na budúcnosť ovplyvnenú klimatickou zmenou. Centrum sociálnych služieb v spolupráci s projektom Klíma nás spája, ktorý funguje pod záštitou mimovládnej organizácie Živica, otvorilo záhradu s adaptačnými prvkami. Boli sme sa pozrieť, ako fungujú. Continue reading „Klimatická zmena netrápi len mladých, dokazujú seniori vo Veľkom Šariši“

Členské štáty Európskej únie musia najneskôr od prvého januára 2025 zabezpečiť rozšírenie triedeného zberu o zložku textil. Podľa Ľubice Vargovej z organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK sa okrem hodnotiacej štúdie neurobilo nič ďalšie. Ak ministerstvo životného prostredia nestihne zaviesť zber včas, Slovensku budú hroziť postihy. Continue reading „Ostáva šesť mesiacov do spustenia triedeného zberu textilu. Nemáme ani len návrh zákona, hovorí Ľubica Vargová“

Domácnosti v roku 2022 denne vyhodili viac ako miliardu jedál, o čom informoval Program spojených národov pre životné prostredie. Hladovalo 783 miliónov ľudí a tretina ľudí žila v potravinovej neistote. Na Slovensku sa ročne vyhodí odhadom 0,6 milióna ton potravín a najviac ho vyprodukujú domácnosti. O tom, ako znížiť potravinový odpad na Slovensku a zároveň pomôcť ľuďom trpiacim hladom a žijúcim v potravinovej neistote, sme sa rozprávali s programovou koordinátorkou občianskeho združenia Free Food, Zuzanou Madajovou. Continue reading „Kedysi si každý mlel svoje obilie, dnes v obchodoch ostáva nepredané pečivo, hovorí odborníčka na potravinový odpad“

Pocit hanby z vytvorenia odpadu je podľa odborníkov jeden z dôvodov, prečo vznikajú nelegálne skládky. Najviac nahlásených skládok je v Bratislavskom kraji, kde sa nachádza aj jedna z najväčších slovenských nelegálnych skládok. Od 90. rokov je pri obci Kuchyňa v okrese Malacky. Na tejto skládke sa v rámci projektu Miesta preč bola pozrieť odborníčka z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky INCIEN Petra Csefalvayová a expert na odpady Marek Brinzík z organizácie zodpovednosti výrobcov Natur-Pack. Continue reading „Na Slovensku je viac ako osemtisíc nelegálnych skládok, podľa odborníkov ľuďom chýba spoločenská zodpovednosť“

Jednou z najzraniteľnejších skupín na svete sú podľa nej migrujúce osoby. Americká výskumníčka Jola Ajibade vyrastala v Nigérii, kde boli záplavy bežnou realitou. Často premýšľala, ako by mohla zmierniť chudobu a ťažkosti, ktoré zažívali ľudia v jej okolí. Sociálna a ekonomická nespravodlivosť a ochrana ľudských práv ju priviedli k výskumu, ktorému sa v súčasnosti venuje na Emoryho univerzite v americkom štáte Georgia. Vo svojej práci sa zaoberá klimatickou odolnosťou, spravodlivou transformáciou alebo napríklad programami riadeného presídľovania. Jola Ajibade v rozhovore vysvetľuje, aký vplyv na ňu malo dospievanie v prostredí chudoby a ekonomickej nerovnosti. Opisuje tiež, ako súvisí klimatická kríza s migráciou a ako z pozície odborníčky pristupuje k popieračom zmeny klímy. Continue reading „Záplavy zničili spomienky mojich rodičov, preto som empatická k ľuďom, ktorí musia opustiť svoje domovy, hovorí odborníčka na klimatickú migráciu“

Jedna zo škôl na Orave sa rozhodla zrušiť automat na mliečne desiaty. Dôvodov bolo niekoľko, tým najhlavnejším bolo plytvanie mliekom. Nejde o jedinú školu, ktorá okrem plytvania spozorovala aj nárast odpadu z mliečnych desiat. Podľa Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica môže odpad z nápojových automatov tvoriť vyše 40 percent všetkého odpadu školy, pričom dvadsať percent desiat končí v koši. Ministerstvo pôdohospodárstva plytvanie mliekom nezaznamenalo. Continue reading „Štát dal vlani na mlieko v školách 17 miliónov eur, problémom je odpad aj plytvanie“

Neodteká vám umývadlo? Možno je to olejom. Vylievaním použitého oleja do kuchynského drezu alebo toalety sa znečisťuje pôda, voda a ohrozuje to zvieratá, ktoré v nej žijú. Podľa Zuzany Balkovej, manažérky externej komunikácie zo spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu a. s. (OLO), si takto ľudia môžu aj upchať potrubie. Slovenské mestá a obce majú povinnosť tento odpad triediť. Na koho sa obrátiť, ak si svoju povinnosť neplnia? Ako zbierať použité jedlé oleje a tuky a kam ich odniesť? Continue reading „Vylievaním použitého oleja do drezu si môžete upchať potrubie. Ako ho správne triediť?“

Na školách postupne pribúdajú nové pomôcky pri vyučovaní. Ide o programovateľné minipočítače takzvané micro:bity. Využívajú sa najmä pri robotike, čím sa žiaci učia orientáciu v priestore či detekciu prekážok. Micro:bity však pozostávajú z rôznych komponentov a po ich životnosti sa z nich stáva elektroodpad. Zisťovali sme, čo rozvíja práca s minipočítačmi u detí a ako by mali pedagógovia vynaložiť s nefunkčnými micro:bitmi.
Continue reading „Minipočítače micro:bity sú medzi žiakmi populárne, ide však o elektroodpad“

Komunitná spolupráca, produkcia lokálnych potravín, adaptácia sídiel na klimatickú zmenu, podpora biodiverzity a zveľadenie verejných priestorov – to všetko by mali podporovať a prinášať „jedlé ostrovy”. Prvé tri takéto ostrovy sú vysadené v Kežmarku, Martine aj v obci Pača. Continue reading „Vyzýva obce, aby sa zapojili do sadenia komunitných minisadov“

Výtvarníčka Rosie Naive Art, vlastným menom Ružena Babicová, prostredníctvom umenia glosuje politiku, nabáda k ochrane prírody a dáva návody, ako pomáhať. Dáma z Podpoľania je na slovenských sociálnych sieťach úkazom. Jej maľby vedia byť idylické, rady naliehavé a kritika drsná. Rozhovor s Rosie sme stihli tesne pred prenášaním žabiek počas migrácie. Continue reading „Karikaturistka Rosie: Medveď je povahou plyšák, ježkom najlepšie rozumejú v Británii“

Kuchynský odpad tvorí najväčšiu časť zmesového odpadu na Slovensku. Ak to chcú samosprávy zlepšiť, mali by sa poučiť z dobrých príkladov, ktoré sú podľa odborníčky na odpady Martiny Gaislovej aj na Slovensku. Čo občanov motivuje a, naopak, odrádza od triedenia? Ako sa bioodpad triedi v slovenských mestách a prečo v obchodných reťazcoch nájdeme namiesto mikroténových vrecúšok tie rozložiteľné? Continue reading „Naša snaha zarezonovala, ministerstvo plánuje zrušiť mikrótenové vrecká v predajniach, hovorí Martina Gaislová (+podcast)“

Trend zdieľaných elektrických kolobežiek je populárny. Spoločnosti, ktoré ich ponúkajú, na svojich stránkach píšu o ich ekologických výhodách. Niektoré o nich hovoria ako o bezemisnej doprave. Vedci však tvrdia, že je to inak. Odkiaľ elektrické kolobežky pochádzajú, ako sa vyrábajú a aký odpad z nich vzniká? Continue reading „Elektrické kolobežky sú populárne, no nie sú úplne bez emisií a odpadu“

Za Vzdelávacím centrom Zaježová, ktoré realizuje CEEV Živica, je nový unikátny ekochodník, ktorý vybudovala široká miestna komunita. Chodník má tri kilometre a je na ňom poskrývaných viac ako 25 umeleckých diel z prírodného materiálu. Slávnostné otvorenie ekochodníka s názvom Umenie zaježovského lesa sa konalo v novembri. Continue reading „V Zaježovej je prvý land-artový ekochodník na Slovensku, jeho diela sa stávajú fotolákadlom“

Načasovanie umiestnenia nádob na papier nesúvisí s novinárskymi otázkami, skôr sme ich nemali, tvrdí mesto. Organizácia zodpovednosti výrobcov Envi-Pak hovorí, že mesto preferovalo vrecový systém zberu papiera. Ako Sabinovčania triedili papier? Kde takýto papier končil a prečo kontajnery chýbali? Continue reading „V Sabinove trištvrte roka chýbali kontajnery na papier, mesto ich osadilo až po upozornení“

V záhrade alebo na školskom dvore sa dajú relatívne bezproblémovo chovať králiky alebo morčatá, myslí si Marek Semelbauer. Entomológ sa už desať rokov venuje faunistike, teda ekológii a systematike hmyzu, predovšetkým múch. Prečo sú mestá pre miznúce druhy hmyzu novodobé archy? Prečo je čoraz ťažšie vidieť motýľa a ako môže „neuprataný“ trávnik či záhrada v zime pomôcť hmyzím návštevníkom? Continue reading „Je dobré nechať na zimu starú trávu a lístie v záhrade, hovorí entomológ Semelbauer“

Až 90 percent cintorínskeho odpadu končí na skládkach, pričom mohli by sme ho triediť a recyklovať. Namiesto voskových sviečok je na hroboch čoraz viac tých elektronických. LED sviečky síce patria do elektroodpadu, na väčšine slovenských cintorínov však nie sú koše určené na ich separáciu. Prečo predstavujú LED sviečky riziko pre životné prostredie? Ako predísť zbytočnému elektroodpadu z cintorínov? Continue reading „LED sviečky na cintorínoch sa tvária ekologicky, no pre prírodu sú rizikom“

Približne štyridsať percent populácie trpí alergiou. Zeleň v mestách a pobyt v prírode je prevenciou pred vznikom nových alergií, hovorí Luděk Hochmuth, ktorý pracuje v ambulancii klinickej imunológie vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Ktorý peľ je spúšťačom alergie? Aké mýty sa spájajú s alergiami a predstavujú nepokosené trávnaté plochy riziko? Continue reading „Ak alergika obťažuje branie liekov, radšej vyrúbe strom pred domom, hovorí alergológ Luděk Hochmuth“

Skáču a padajú kliešte zo stromov? Môže kliešť spôsobiť úmrtie človeka? Sú ľudia s určitou krvnou skupinou ohrozenejší? Markéta Derdáková je vedecká pracovníčka, ktorá sa dvadsať rokov venuje skúmaniu kliešťov na Ústave zoológie Slovenskej akadémie vied (SAV). Okrem zaužívaných mýtov v súvislosti s kliešťami sme sa jej pýtali aj na to, kedy sú kliešte aktívne, či je ich viac oproti minulosti a aká je prevencia. Continue reading „Veľa ľudí sa prehnane bojí kliešťov, nepokosené plochy v mestách nie sú rizikom, hovorí vedkyňa Derdáková“

Vo východoslovenských obciach Sveržov a Kojatice spustili vlani projekt Odpadová odvykačka, cez ktorý sa obyvatelia vylúčených komunít vzdelávajú, ako triediť odpad. Realizuje ho lektorka Laura Martinková z občianskeho združenia Odvážne v spolupráci s organizáciou zodpovednosti výrobcov Natur-Pack. Organizátori po roku zistili, že nie je problém naučiť ľudí triediť odpad, ale udržať ich motiváciu, aby v tom dlhodobo pokračovali. Hľadajú preto spôsoby, ako motiváciu posilniť a správať sa ekologicky. Continue reading „Obyvatelia vylúčených komunít vedia triediť odpad, no aj oni časom strácajú motiváciu“

Na 72 slovenských školách sa vyhadzuje oveľa menej odpadu než pred rokom – je ho menej až o 45,7 percenta. Učitelia, žiaci, ale aj nepedagogický zbor boli súčasťou online vzdelávania v projekte EkoAlarm, ktorý vedie CEEV Živica. Vďaka projektu získali aj smetné nádoby na triedený zber odpadu do každej triedy a zborovne. Aké zmeny sa na školách zaviedli? Prečo je táto téma ťažšie uchopiteľná pre učiteľov ako žiakov? Continue reading „Na školách znížili odpad takmer o polovicu, najviac ho ostáva po desiatach“

Ochranár, ekológ a filmár Erik Baláž verí, že priamy zážitok s medveďmi v prírode by dokázal ľudí upokojiť. V rámci občianskeho združenia Lesmír vyzýva tých, ktorí sa boja medveďov, aby sa zúčastnili exkurzie so skúseným odborníkom. Podľa Baláža by sa medveď zrejme nedostal ani do prvej stovky nebezpečenstiev v prírode. Prečo sú medvede dôležité? Sú premnožené? Čo ich môže prilákať počas stanovania alebo prechádzky v lese? Je odstrel jedincov riešením? Continue reading „Medvede chcú mať pokoj, nie sú to krvilačné šelmy, hovorí ochranár Erik Baláž“

V slovenských predajniach už nenájdete PET fľašu alebo hliníkovú plechovku na nápoj bez označenia „Z“ ako zálohované. Po roku a pol, teda od spustenia zálohovania, končí v zálohomatoch o 15 percent viac PET fliaš a plechoviek ako predtým. Kde všade sa dajú vrátiť obaly od nápojov? Kde vznikajú „šedé zóny“ a prečo treba stláčať obaly do kontajnerov a do zálohomatov nie? Continue reading „Slovensko je v zálohovaní úspešné, v zálohomatoch končí stále viac fliaš a plechoviek“

Organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) Recyklogroup neplatila zberovým spoločnostiam za triedený zber a neplnila svoje ciele. Ministerstvo životného prostredia jej preto odobralo autorizáciu. Päťdesiat obcí a miest tak ostalo bez odvozu triedeného odpadu, ktorý sa im hromadí a končí aj v zmesovom odpade. Continue reading „OZV neplatila zberovým spoločnostiam, 50 samospráv ostalo bez vývozu skla, papiera a plastov, ktoré teraz končia aj v zmesovom odpade“

V Kechneci blízko Košíc recyklujú opotrebované pneumatiky z áut. Výsledkom sú rohože, ktoré pokrývajú detské ihriská. Podľa recyklátora tlmia pád detí lepšie ako piesok či kamienky. Ako sa recyklujú pneumatiky, kde treba odniesť opotrebované pneumatiky a prečo by nemali skončiť v prírode? Continue reading „Za deň pomelú staré pneumatiky, ktoré by zaplnili štyri kamióny. Vyrábajú z nich dlažbu na detské ihriská“

V košickom zariadení ZEVO zhorí za hodinu dvadsať ton komunálneho odpadu. Spálením odpadu okrem iného vzniká aj teplo pre štyritisíc košických domácností. Napriek tomu takmer polovica odpadu na Slovensku končí stále na skládkach. Zisťovali sme, prečo je to tak a ako sa odpad v Košiciach spaľuje a triedi. Continue reading „V košickej spaľovni horí odpad nepretržite, kotol ho premieňa na teplo pre tisíce domácností“

Banky zaznamenávajú stále väčší záujem o zelené a zodpovedné financovanie. Ako k nemu motivujú svojich klientov a aký dopad to má na životné prostredie? Rozprávali sme sa so zástupcami bánk z platformy Circular Slovakia – Petrom Koverom z ING a Jurajom Vilémom zo Slovenskej sporiteľne. Continue reading „Ak sa firmy nepriblížia k uhlíkovej neutralite, peniaze od bánk nedostanú. Ako funguje zelené financovanie?“

Adam Vokáč (25) je spevákom kapely Puplefox Town, hrobárom a predsedom vzdelávacieho spolku Posledná stopa. Prostredníctvom spolku informuje verejnosť o prírodných spôsoboch pohrebu. Vysvetľuje napríklad, ako v New Yorku kompostujú telá a čo to je pohrebná rezervácia. Ako hrobár sa stará o jeden z pražských prírodných cintorínov, na ktorom chce pochovávať telá bez náhrobných kameňov. Continue reading „Kremácia má asi takú uhlíkovú stopu ako cesta autom do Chorvátska, hovorí spevák a hrobár Vokáč“

V Nových Zámkoch stavajú centrum, v ktorom sa bude premieňať komunálny odpad na biometán. Ten môže nahradiť zemný plyn. V spoločnostiach BASF a Danucem, ktoré sú členmi platformy Circular Slovakia, zase chemicky a mechanicky spracúvajú nerecyklovateľné plasty a vyrábajú z nich olej na výrobu nových druhov produktov a palivo pre cementárne. Ako bude fungovať premena komunálneho odpadu v Nových Zámkoch a prečo je dobré radšej chemicky recyklovať ako vôbec? Continue reading „Namiesto zakopávania na skládkach s odpadom ďalej pracujú a premieňajú ho na biometán, olej a palivo do cementární“

Od roku 2035 sa v Európskej únii budú dať kúpiť iba vozidlá s nulovými emisiami. Áut na vodíkový pohon sa tak skoro nedočkáme, navyše, vodíková technológia je lepšia pre hromadnú dopravu. Terajšie osobné autá budú s najväčšou pravdepodobnosťou nahradené elektromobilmi. Dá sa to povedať podľa trendov, ktorými idú výrobcovia áut. Svet sa im bude musieť prispôsobiť. V téme elektromobilov je nateraz veľa otáznikov a neznámeho. Ako sme a ako budeme na rok 2035 pripravení? Kde je Slovensko? A je to dobrý plán? Continue reading „O dvanásť rokov elektromobily nahradia autá so spaľovacím motorom. Je na to Slovensko pripravené?“

Baterkáreň je komunitné reuse centrum s bezobalovou drogériou v Trnave. IKEA je nábytkárska firma a zároveň aj jedným z desiatich najväčších obchodných reťazcov s jedlom. Spolu sú členmi platformy Circular Slovakia, ktoré poukazujú na to, že nielen nové je dobré a svoje fungovanie prispôsobujú second hand riešeniam – znovu použiť, opraviť a neplytvať. Ako sa im to darí? Continue reading „Baterkáreň vrátila 50-tisíc vecí z domácností naspäť do obehu, IKEA odkupuje starý nábytok“

Za ťažšie recyklovateľné obaly výrobkov by mal výrobca platiť vyššie recyklačné poplatky. Takto znie koncept ekomodulácie, ktorý by mal výrobcov motivovať a zvýšiť ich záujem o „zelenší prístup”. Ako je právne ošetrený na Slovensku?

Continue reading „Corplex vyrába obaly na mieru, Danone zmenilo obal detských jogurtov. Ako výrobcov ovplyvní ekomodulácia?“

Ohňostroje a delobuchy pre nás každoročne predstavujú akúsi silvestrovskú tradíciu. Oslavujeme príchod Nového roka a zabúdame tak na daň, ktorú si toto krátke divadlo pýta ironicky – potichu. Záchranári a hasiči robia výjazdy kvôli zraneniam a požiarom. Ochranári hľadajú stratené zvieratá. Splašené vtáctvo naráža, padá z oblohy a výbuchy budia divokú zver, ktorá sa snaží uniknúť. Dopad zábavnej pyrotechniky na životné prostredie, zvieratá a aj na nás ľudí je podľa ochranárov síce krátkodobý, ale značný. Stojí to celé za to? Ako počas novoročných osláv ochrániť domáce zviera?

Continue reading „Znečisťuje prírodu, plaší zver, spôsobuje požiare aj zranenia. Prečo pyrotechnika nie je len zábavná“

Scénu z českej komédie Pelíšky, v ktorej pláva kapor vo vani a čaká na svoj osud, pozná snáď každý. Podľa aktivistov a aktivistiek však kapry prežívajú presný opak komédie, a to nielen vo vani. To, čomu sú každoročne – najmä pred vianočnými sviatkami – vystavené, prirovnávajú viacerí odborníci k peklu.

Continue reading „Ak ste si niekedy vyrazili dych a nedokázali sa nadýchnuť, tak rozumiete, čo prežíva kapor na ceste k vám domov, píšu aktivisti v petícii“

Takmer s každou potravinou kupujeme aj obal, v ktorom bola zabalená. Kupujúci si to často nevšíma – výrobca a predajca musí. Obaly zohrávajú dôležitú úlohu pri ochrane produktov a z toho dôvodu aj pri znižovaní potravinového odpadu. Stále sú však odpadom.  Prešli sme sa preto supermarketmi, ktoré patria na Slovensku k najpopulárnejším. Aké ciele v odpadovej politike si stanovili slovenské obchodné reťazce Lidl, Kaufland a Tesco, ktoré sú členmi platformy Circular Slovakia? A čo už vo svojich predajniach zmenili?

Continue reading „Jednorazový plastový riad či plastové paličky do uší v predajniach už nenájdete. Stačí to?“

Dve školy na východe Slovenska naučili svojich žiakov jesť zdravšie. Stredná odborná škola gastronómie a služieb v Prešove a Spojená škola Svidník, ktoré sa zapojili do programu Zelená škola, pretavili nové znalosti o potravinách rovno do vlastných školských bufetov. Čo všetko zmenili?

Continue reading „Na dvoch školách na východe Slovenska zmenili bufety a naučili deti jesť zdravšie a lokálne potraviny“

Okrem výroby samotného nápoja zanechávajú pri konzumácii piva na životnom prostredí stopu aj obaly, v ktorom si ho kúpime. Do čoho sa pivo balí, v akých obaloch preváža a k čomu pomáha zálohový systém? Boli sme sa pozrieť v druhom najväčšom slovenskom pivovare Šariš vo Veľkom Šariši, ktorý je členom platformy Circular Slovakia.

Continue reading „Pivovar Šariš minulý rok predal 1,6 milióna hektolitrov piva, takmer polovica obalov sa vrátila späť do obehu“

Heineken chce, aby bol vo výrobe do roku 2030 uhlíkovo neutrálny. Najväčší producent piva na Slovensku podporuje udržateľné a lokálne poľnohospodárstvo, teplú vodu zohrieva s pomocou tepla z varenia piva a unikajúce CO2 z výroby zachytáva a opäť využíva. Aké ďalšie riešenia mu k stanovenému cieľu pomáhajú? S členmi platformy cirkulárnej ekonomiky Circular Slovakia sme sa boli pozrieť, ako vyrobiť pivo s čo najmenším dopadom na životné prostredie.

Continue reading „Najväčší slovenský pivovar chce byť uhlíkovo neutrálny do ôsmich rokov. Dá sa pivo na Slovensku vyrábať udržateľne?“

Vchádzame do zelených dverí hneď vedľa kaviarne Lab.cafe Zídeme dolu schodmi, kde je nápis: „Miesto, kde myšlienky dostávajú tvar.“ Predtým to bola kotolňa Starej Tržnice s parnými strojmi a tehelnými stenami. Dnes je z nej dielňa. Pripomína nám núdzovú miestnosť z Harryho Pottera, kde nájdete všetko. Denne ju využívajú kreatívci na realizáciu svojich nápadov. „V Labe sa rodí tvorba,“ hovorí Juraj Gavenda, projektový manažér Lab.cafe.

Continue reading „Väčšinou vyhadzujeme zbytočne. Boli sme v kaviarni, kde veciam vdýchnu nový život“

Cintoríny sú najmä počas blížiacich sa sviatkov zosnulých veľkým zdrojom odpadu. Len tie bratislavské ho ročne vyprodukujú okolo tisíc ton. Prečo sú umelé ozdoby problematické, do akých kontajnerov patria a čím ich vieme nahradiť, aby sme neškodili životnému prostrediu? Pýtali sme sa riaditeľky odpadárskej firmy JRK Slovensko, Martiny Gaislovej. O svoje tipy sa podelila aj Monika Suchánska s Andrea Uherková z prírodného pohrebníctva Funebra. Continue reading „Ak je na cintoríne iba jeden kontajner, nemôžeme sa čudovať, že v ňom všetko končí, hovorí riaditeľka odpadárskej firmy“

To, čo kedysi bývalo Mestským bazárom sa mení na permanentnú možnosť darovať – a na druhej strane lacno získať. KOLO má stále miesto, otváracie hodiny a pravidlá odovzdávania vecí aj ako si ich lacno zadovážiť. Nech predmety kolujú, znovu sa využívajú. Continue reading „Netreba vymýšľať koleso, aj KOLO robí rozdiel“

Zákon o týraní zvierat holuby nechráni dostatočne, naozaj by pomohli mestské holubníky. V Prahe už jeden pripravujú, v Bratislave zatiaľ nie je a proti holubom sa používajú najmä ochranné siete a hroty. Continue reading „V jednoizbovom byte začala zachraňovať zranené holuby. Deratizéri ich chytajú a nechávajú zomierať v klietkach“

Nápojové obaly od džúsov, mliek či iných potravín poznáme pod ľudovým názvom tetrapaky. Aj keď sú tieto obaly viacvrstvové, zložené z papiera, plastu a hliníka v tenkých vrstvách, je dôležité ich správne triediť. O tom, do akých kontajnerov patria, čo sa s nimi následne deje a ako sa recyklujú napríklad v Taliansku, sme sa pýtali Mareka Brinzíka z organizácie zodpovednosti výrobcov Natur-Pack. Continue reading „Najhoršie je, keď nápojový kartón vyhodíme do zmesového kontajnera, prichádzame o papier prvej generácie, hovorí odborník na odpady (+podcast)“

Dopady klimatickej krízy a stále rastúce ceny energií nás nútia uvažovať, ako čo najviac šetriť energiami aj pri bežných domácich činnostiach. Ako vieme ušetriť planétu, ale aj naše peňaženky pri praní, varení či žehlení? Continue reading „Nemusíte mať najmodernejšie spotrebiče, aby ste dokázali šetriť energiami. Ako neplytvať energiami v bežnej domácnosti?“

Narodenie dieťaťa je často dôvodom, pre ktorý sa v rodine rozhodnú kúpiť auto. Rozprávali sme sa s dvoma otcami, ktorí ukazujú, že zvládnuť sa to dá v pohode aj bez neho. Dan Kollár detskú sedačku pripája do nákladného bicykla, Tomáš Hajzler zas s deťmi cestuje po svete verejnou dopravou. Ako im to ide? A čo urobiť preto, aby sa podmienky ešte zlepšili?

Continue reading „Žiť bez auta sa dá aj s deťmi, stačí nákladný bicykel či posilnenie života v miestnej komunite“

Nielen problém so zlou kvalitou bývania, nedostupnosťou pitnej vody, kanalizácie či elektriny. Vylúčené komunity na Slovensku často trápi aj neriešený odpad. Zmeniť sa to pokúšajú Laura Martinková a Michaela Krížová, spolumajiteľky prešovského bezobalového obchodu Odvážené a občianskeho združenia Odvážne, v spolupráci s organizáciou zodpovednosti výrobcov Natur-Pack v rámci projektu Odpadová odvykačka v rómskych komunitách. Continue reading „Vo Sveržove triedia odpad aj obyvatelia vylúčených komunít. Chce to len venovať ľuďom čas a pozornosť, vraví starosta“

Plastová bábika s baterkami, stavebný odpad či fľaša s vytekajúcou farbou. Aj takéto druhy odpadu našli počas analýzy obsahu žltých nádob v meste Prešov. Zálohovaných fliaš tam bolo naopak len minimum a Slovensko sa tak postupne dostáva k želanej 90 % návratnosti.

Continue reading „Štvrtinu odpadu v žltých kontajneroch tvoria veci, ktoré tam nepatria. Čo všetko do nich vyhadzujú Prešovčania?“

Žiaci gymnázia a dvoch základných škôl zapojení do programu CEEV Živica Elektroodpad-Dopad analyzovali odpad vysypaný zo zmesových kontajnerov. Na zbernom dvore v Modre v ňom hľadali najmä elektroodpady. Tie sú dôležitou témou aj v ich školách, preto starým mobilom hľadajú nových majiteľov a organizujú pravidelné zbery. Aké boli výsledky odpadového rozboru? Continue reading „V zmesových kontajneroch hľadali elektroodpad. Koľko ho tam aktívni žiaci našli?“

Domácim kompostovaním si môžeme zabezpečiť výživnú pôdu pre rastliny a zbaviť sa kuchynského odpadu. Mnoho ľudí sa však kompostovaniu vyhýba, pretože sa obávajú, že im to bude zapáchať, alebo budú mať doma veľa mušiek. Akými rôznymi spôsobmi môžeme naše kuchynské zvyšky skompostovať? Continue reading „Tri tipy, ako kompostovať doma“

Minulý rok vyzbierali takmer päť tisíc ton potravín, ktoré mali byť vyhodené alebo zlikvidované. Potravinová banka Slovenska prispieva k neplytvaniu potravín, darujúc ich tým, ktorí to potrebujú. Svojim fungovaním sa tiež snaží podnecovať spoločnosť k solidarite. Ako presne funguje, odkiaľ získava potraviny a komu ich posúva? Continue reading „Potravinová banka predajcom otvorila oči a prinútila ich zamyslieť sa, koľko peňazí vyplytvali vyhadzovaním jedla“

Ceny rastú, no napriek tomu približne štvrtina potravín končí v koši. Najviac potravín sa vyhadzuje práve v domácnostiach. Pripisuje sa im až polovica z celkového vyprodukovaného potravinového odpadu. Aké sú najčastejšie dôvody pre vyhadzovanie jedla v domácnostiach a ako tomu vieme predísť?  Continue reading „Štyri tipy, ako zbytočne nevyhadzovať jedlo“

Emisie skleníkových plynov, chemické znečistenie pôdy a vody. Požiare, trosky, ničenie biotopov. Vojna ničí ľudské životy, ale aj životné prostredie. Medzinárodné právo úmyselné ničenie prírody zakazuje, nedá sa tomu však vyhnúť. Ako dopadá vojna na životné prostredie? Continue reading „Medzinárodné právo úmyselné ničenie prírody vo vojne zakazuje. Nedá sa mu však vyhnúť, na čo následne doplácame všetci. Ako?“

Zhruba polovica plastového odpadu z domácností sa nedá materiálovo zhodnotiť klasickou recykláciou. Namiesto straty surovín a energie do nich vloženej je ich možné použiť ako alternatívne palivo pri výrobe cementu, čím sa znižuje uhlíková stopa tohto náročného procesu. Rozbieha sa už aj proces chemickej recyklácie, ktorá ich rozloží na jednoduchšie polyméry, ktoré je opäť možné použiť na výrobu plastu. V podcastovej sérii Circular Slovakia sme sa o týchto metódach rozprávali s Filipom Dvořákom z BASF a Jurajom Čížom zo spoločnosti Danucem. Vypočujte alebo prečítajte si viac. Continue reading „CIRCULAR SLOVAKIA: Z nerecyklovateľných plastov vyrábajú olej či palivo pre cementárne. Je škoda, ak skončia na skládke, hovoria BASF a Danucem (+podcast)“

Od prvého januára môžeme v obchodoch rovnako ako vratné sklenené fľaše za záloh vrátiť aj PET fľaše či hliníkové plechovky. Tie sa na rozdiel od sklenených fliaš neumyjú a nenaplnia znova, ale poputujú na recykláciu. Continue reading „Takmer polovica fliaš a plechoviek nekončila v kontajneroch na plast. Zmení to novozavedený zálohový systém?“

Len bratislavské cintoríny ročne vytvoria tisíc ton odpadu. Slováci vyhľadávajú ekologickejšiu alternatívu k tradičnému pohrebníctvu. V Lese spomienok v Košiciach sa popol pochováva v rozložiteľných urnách priamo v lese bez zbytočného odpadu. Ako presne funguje prírodné pohrebníctvo? Continue reading „Už aj Košice majú svoj prírodný cintorín. Ľudia tu hľadajú iný prístup, nielen menej odpadu, hovorí jeho zakladateľka zo Živice“

Uhlíková neutralita, klimatická pozitivita. Tieto pojmy sa skloňujú stále častejšie, no čo presne sa pod nimi skrýva? Ako ich firmy plánujú dosiahnuť a je to vôbec možné? Ako svoje emisie merajú? A tlačí ich do toho štát? Rozprávali sme sa s manažérkou pre trvalú udržateľnosť v IKEA Barborou Geršlovou a hlavným technikom slovenského Heinekenu Petrom Nagyom. Vypočujte alebo prečítajte si viac v sérii Circular Slovakia. Continue reading „CIRCULAR SLOVAKIA: Heineken na bublinky používa vlastné emisie CO2, Ikea ponúka možnosť vrátiť do obehu nábytok. Dosiahnuť uhlíkovú neutralitu je výzvou, hovoria (+ podcast)“

Slovenskí aktivisti a aktivistky za práva zvierat žiadajú, aby sa s predajom živých kaprov skončilo. To, čo tieto ryby prežívajú, prirovnávajú k peklu. Aj keď záujem o vianočnú tradíciu postupne upadá, množstvo kaprov stále trpí v nehumánnych podmienkach každý rok.   Continue reading „Domáce zabíjanie vianočnej ryby je ako hororová scéna od Islamského štátu, hovoria aktivisti požadujúci zákaz predaja živých kaprov (+audio)“

Obyvatelia Strážskeho sa po desaťročiach dočkali čistenia dlho ignorovaných nebezpečných PCB látok, vypustených a nahádzaných v sudoch v okrajových častiach areálu bývalého závodu Chemka. Boli sme sa pozrieť, ako sa takáto záťaž odstraňovala. Continue reading „V živote by som odtiaľto nič nekonzumoval, hovorí hasič, ktorý čistil Chemko Strážske od toxických PCB látok“

Žiačky novodubnickej Súkromnej základnej školy zapojené do projektu Mladí reportéri pre životné prostredie získali zlato a bronz v celosvetovej súťaži. Škola je už roky zapojená do medzinárodného programu environmentálnej výchovy Zelená škola a zaujímať sa o životné prostredie je u nich prirodzenou súčasťou všetkých aktivít.

Continue reading „Zelená škola v Novej Dubnici zožala mimoriadny medzinárodný úspech. Žiacke video na eko tému získalo svetové zlato“