Kuchynský odpad tvorí najväčšiu časť zmesového odpadu na Slovensku. Ak to chcú samosprávy zlepšiť, mali by sa poučiť z dobrých príkladov, ktoré sú podľa odborníčky na odpady Martiny Gaislovej aj na Slovensku. Čo občanov motivuje a, naopak, odrádza od triedenia? Ako sa bioodpad triedi v slovenských mestách a prečo v obchodných reťazcoch nájdeme namiesto mikroténových vrecúšok tie rozložiteľné?
Rozhovor vznikol v rámci série Zachráň zvyšky pokračuje, ktorú podporila Nadácia Tesco v rámci projektu Záchranári jedla.
Martina, ste bývalou riaditeľkou odpadárskej firmy JRK. Venujete sa odpadu aj naďalej?
Áno, je to moja srdcová záležitosť. Toho odpadu vytvárame toľko, že by sa popri mne uživilo ešte veľa odborníkov. Myslím si, že je dôležité ďalej šíriť dobré príklady z praxe a odbornú znalosť, ako správne pristupovať ku komunálnym a biologicky rozložiteľným odpadom.
Rozhovor si môžete vypočuť aj ako podcast:
Čo robíte pre samosprávy alebo obce?
Poradenstvo a v poslednom čase sa viac sústreďujem aj na súkromnú sféru. Aj vďaka tomu sa dostávam do iného prostredia a rozširujem svoje znalosti a skúsenosti. Som súčasťou európskych organizácií a tých najlepších združení odborníkov, ktorí si vymieňajú znalosti a skúsenosti. Vďaka tomu sa aj my na Slovensku môžeme zlepšovať v triedení a zbere kuchynského odpadu.
Už je to rok, odkedy sa zbiera kuchynský odpad aj v Košiciach a v Bratislave. Ako to funguje a ako sú na tom ostatné mestá a obce?
Slovensko začalo zbierať kuchynský odpad od roku 2021, ale samosprávy, ktoré posielali svoj zmesový odpad na energetické zhodnotenie, mali výnimku a začínali až od roku 2023. Týkalo sa to Bratislavy, Košíc a okolia, kde sú ďalšie samosprávy, ktoré využívali spaľovňu Košíc.
Netrpezlivo čakám na dáta za rok 2023. Žiaľ, tie budeme mať k dispozícii až niekedy v marci. Predpokladám, že Ministerstvo životného prostredia alebo Štatistický úrad to vyhodnotia až po prvom kvartáli tohto roku. Zatiaľ máme dáta len za rok 2022. Bratislava vtedy ešte nebola plnohodnotne rozbehnutá a Košice, v tom čase, ešte nezačali so zberom kuchynského odpadu.
Rok 2023 môžeme hodnotiť len viac-menej z priebežných správ, keďže ešte nemáme konkrétne čísla. Bratislava je na tom slušne. V rámci Slovenska, ale aj na medzinárodnom dvore veľmi dobre rezonuje systém zberu, ktorý zaviedla. Mesto je propagované ako najlepší príklad zo Slovenska. Bratislava aj s mestom Partizánske majú zavedený systém zberu kuchynského odpadu tak, aby fungoval hneď, alebo sa postupne zlepšoval, takže do budúcna veľmi efektívny spôsob.
Čo konkrétne funguje v Bratislave lepšie ako v iných mestách?
Bratislava veľmi pozitívne hodnotí dva fakty, na ktoré je právom pyšná. Prvým je čistota zberu. Pri opakovaných fyzických analýzach kuchynského odpadu sa ukázalo, že ľudia vyhodili omylom alebo z ľahostajnosti niečo, čo tam nepatrí. Táto kontaminácia bola iba na úrovni dva a pol percenta, čo je mimoriadne dobrý výsledok.
Druhou vecou je zapojenie. V Bratislave sa do systému zberu kuchynského odpadu zapojilo viac ako 140-tisíc domácností, čo je úžasné. Mesto pripravilo pre každú domácnosť prevetrávané košíky a 150 kompostovateľných vreciek. Práve tieto nástroje podporujú ľudí, aby sa zapojili.
Celý projekt postupne štartovali už v priebehu roku 2022, kedy pripájali mestské časti a mali silnú marketingovú komunikáciu. To zafungovalo úžasne, pričom obyvatelia Bratislavy boli stále konfrontovaní a informovaní, že tento zber mesto zavádza a prečo je dôležitý. Do budúcna je hodné nasledovania, že je dobré kombinovať osvetu s infraštruktúrou, ktorá ľuďom umožní pohodlne sa zapojiť do triedenia.
Ak sa jedného dňa podarí odpady zadresniť, čo by znamenalo, že nebudeme mať všetci v bytovke jednu veľkú spoločnú nádobu, ale každý svoju, dalo by sa presne povedať, ktorá domácnosť, koľko odpadu vyprodukuje. Je to nadštandard, ale bolo by to úžasné, keby sa systém stal priam dokonalý.
Je možné, že kontajnery na bioodpad nemá ešte každá domácnosť?
Samosprávy vo všeobecnosti často pristúpia k legislatívnej povinnosti formálne, ako k povinnosti zaviesť zber kuchynských odpadov z domácnosti, aby naplnili literu zákona. V rámci realizácie to potom zlyháva. Medzera nastáva medzi zavedeným zberom a efektívnym zberom.
Pokiaľ nezabezpečíme, aby mali ľudia nádoby čo najbližšie pri svojom bydlisku, ako príklad uvediem zase Bratislavu a Partizánske, prípadne ďalšie samosprávy, v ktorých má každá domácnosť košík, vrecká, nádobu na bioodpad na najbližšom stojisku, pri rodinných domov svoju vlastnú nádobu, prejaví sa to na efektívnosti výsledku. Každým ďalším metrom navyše, ktorý majú ľudia k vonkajšej nádobe, klesá zapojenosť a zvyšuje sa znečistenie v triedenom zbere. Na konci dňa zostáva veľa kuchynského odpadu v zmesovom odpade, pretože ľudia nie sú ochotní triediť.
Ak samosprávy chcú zaviesť akýkoľvek triedený zber efektívne, aby zásadne znížili zmesový odpad, v ktorom by ostalo iba to, čo sa nedá vytriediť ako plienky, hygienické potreby, u nás doma je to maximálne obsah vrecka z vysávača, potrebuje zaviesť triedený zber tak, aby donášková vzdialenosť bola ideálne nula. Aby si ľudia nemuseli povedať: „Nechce sa mi, mám to ďaleko, nebudem to tam nosiť, alebo čo sa budem prechádzať s vreckom?” Toto sú presne tie veci, ktoré potrebujeme zobrať do úvahy na začiatku, keď plánujeme zaviesť triedený zber. V prípade, že sa ukáže, že sme urobili chybu a niečo podcenili, vždy sa to dá napraviť.
Je v poriadku, keď samospráva na prvýkrát nezavedie triedený zber kuchynského odpadu alebo iného odpadu úplne ideálne. Dôležité je vyhodnotiť dáta a zistiť, kde je priestor na zlepšenie. Najhoršie je zostať pri nefunkčnom systéme len preto, lebo si nevieme priznať chybu alebo nám na tom nezáleží tak, aby sme sa tomu venovali a pracovali na zlepšení.
Čo sa týka miery triedenia na Slovensku, je tá krivka rastúca alebo naopak zo začiatku ľudia začnú triediť a potom postupne krivka klesá?
Na základe dobrých príkladov z praxe zo zahraničia by to malo byť trochu inak. Ak urobíme veľmi dobrú osvetu o triedení, tak ľudia na to vedia naskočiť. Len musíme ostať pri intenzívnej komunikácii a ľudí naďalej povzbudzovať. Po čase im musíme povedať, aké boli výsledky, v čom je to dobré a zlé, čo sa zmení a ako to treba robiť lepšie, aby po prvom záchvate entuziazmu nestratili chuť odpad triediť. Keď sa zavádza niečo ako zber kuchynského odpadu vo väčšom meste, je samozrejmé, že vzniknú aj problémy. Toto treba otvorene komunikovať.
Keď sa zavádzal zber bioodpadu v jednej samospráve, smetiarske vozidlo, ktoré malo prísť na sídlisko a vyviezť nádobu s kuchynským odpadom ho nevyviezlo – chlapi zistili, že nemajú kľúče od stojiska. Keďže sa to vyviezlo až o týždeň neskôr, zapáchalo to a ľudia sa sťažovali. Prestali triediť, lebo to smrdelo. Správny postup by bol, aby samospráva okamžite dala ľuďom spätnú väzbu, ospravedlnila sa za problémy, poslala náhradné vozidlo s kľúčmi a vyriešila situáciu. Sú to drobnosti, s ktorými treba na začiatku počítať, treba o tom s ľuďmi komunikovať a dať im vedieť, že ste pripravení zlepšiť to a riešiť podnety. Komunikácia má byť kontinuálna a primeraná tomu, čo samospráva potrebuje odkomunikovať.
Dobré príklady zo zahraničia ukazujú, že nábehová krivka je približne na úrovni deviatich až dvanástich mesiacov. Ľudia sa postupne zapájajú a systém má väčšiu účinnosť, keď sa zapája viac a viac obyvateľov. Po dvanástich mesiacoch sa to ustáli a ostávajú tí, ktorých neodradil výnimočný a jednorazový negatívny jav. Pridávajú sa ešte ďalší ľudia, pretože na základe dobrej referencie a skúsenosti, je predpoklad, že sa pripoja nové domácnosti. Tie si na začiatku možno nechali viac času na to, aby si to rozmysleli, alebo im na tom až tak nezáležalo.
Veľmi oceňujem, že Bratislava je pripravená distribuovať nové kompostovateľné vrecká aj pre ďalšie domácnosti, ktoré sa rozhodnú zapojiť. Stále majú vypísané miesta distribúcie košíkov a malých nádob pre rodinné domy na triedenie kuchynského odpadu. Ľudia si nemusia kupovať kompostovateľné vrecká. Obyvatelia mesta musia len viac sledovať sociálne siete, čo by mohol byť aj kameň úrazu. Som presvedčená, že nie každý Bratislavčan sleduje sociálne siete bratislavskej zberovej spoločnosti OLO, aby vedel, že distribúcia stále prebieha a že si môže vyzdvihnúť vrecká bezplatne.
Nie každé mesto však distribuuje kompostovateľné vrecká. Neodrádza ľudí aj to, že si ich musia kupovať, keď ich cena je podstatne vyššia ako pri mikroténových vreckách?
Áno, ako som spomenula pri komunikácii, že musí byť kontinuálna a že potrebujeme dávať ľuďom stále vedieť, prečo je dôležité triediť nielen kuchynský odpad, čo to môže priniesť a aké to bude mať benefity pre človeka, domácnosť, mesto, krajinu a planétu. Rovnako potrebujeme kontinuálne zabezpečovať aj infraštruktúru.
Práve na to slúži aj príspevok z environmentálneho fondu pre samosprávy, ktoré majú zavedený zber kuchynského odpadu a vykazuje kuchynský odpad. Príspevok môžu použiť len na zber kuchynského odpadu, napríklad aj na obstaranie kompostovateľných vreciek. Samosprávy by mohli zahrnúť do svojej prípravy na znižovanie kuchynského odpadu aj to, že si každý rok znovu zaobstarajú kompostovateľné vrecká pre svojich obyvateľov, finančné zdroje na to majú z environmentálneho fondu.
Je pravda, že v talianskych obchodoch nenájdeme mikroténové vrecká? Ako to funguje?
Áno, v Taliansku funguje zber kuchynského odpadu efektívne už hádam pätnásť alebo dvadsať rokov. V ich obchodoch, bežných potravinách a supermarketoch už nedostanete jednorazové mikroténové vrecko na potraviny, ale iba kompostovateľné. Človek si za nízky poplatok zakúpi kompostovateľné vrecko, do ktorého nakúpi potraviny a ktoré získava aj druhý život tak, že obyvateľ ho ešte použije doma na triedenie kuchynského odpadu.
Je to nevyhnutná súčasť celého životného cyklu vrecka, v ktorom si odnesieme nákup, doma v ňom ešte chvíľu uskladňujeme potraviny, a potom ho vložíme do prevetrávaného košíka a využijeme na triedenie kuchynského odpadu. Ten skončí v kompostárni, kde sa rozloží aj vrecko. Kompost sa neskôr použije ako hnojivo pre pôdu a pre pestovanie nového ovocia a zeleniny.
Prečo u nás nenájdeme kompostovateľné vrecká v obchodoch ako v Taliansku?
Z veľkej časti je to o prenose informácií. Maloobchody sa tým bežne nezaoberajú, zo zvyku máme mikroténové vrecká a nikto to nerieši. Sú to už dva roky, čo som práve v podcaste pre Čiernu Labuť otvorila túto tému spolu s Katkou Pšenákovou z Tesca, že niečo také je možné a má to výhody. Zarezonovalo to a dokonca sa to dostalo až na úroveň pracovnej skupiny na Ministerstve životného prostredia a následne do medzirezortného pripomienkového konania. Práve včera (17.1.2024 – pozn. red.) Ministerstvo životného prostredia ohlásilo, že plánuje zákaz mikroténových vreciek pre ovocie, zeleninu a pečivo, ktoré budú nahradené kompostovateľnými.
Zatiaľ nepoznáme detaily o tom, ako sa to bude realizovať. Ale v pracovnej skupine, do ktorej boli prizvaní práve zástupcovia maloobchodu, prišlo k relatívne peknej zhode, aj keď sa nezhodli všetci.
Mikroténové vrecká podľa mňa vôbec nemali byť v predajniach zadarmo, pretože je to jednorazový plast. Kompostovateľné vrecká boli v Taliansku pôvodne tiež bezodplatné. No bolo potrebné zosúladiť taliansku legislatívu s európskou, kde je ukotvené, že jednorázové obaly nesmú byť bezodplatné. Preto to upravili, myslím, že v roku 2018 a odvtedy sú na predajniach už kompostovateľné vrecká iba na zakúpenie. Predpokladám, že to čaká rovnako aj nás. Určite môže byť pre niekoho nevýhodné, že si to bude musieť kupovať. Stále si bude môcť priniesť vlastné plátené, ľanové vrecko alebo látkovú sieťovku. To je jedna z možností, ktorá je najlepšia, pretože znovu použiteľné vrecúška majú dlhšiu životnosť.
Možnosť zakúpiť si kompostovateľné vrecko a nakúpiť do neho potraviny je dôležitá. Na celkovej sume nákupu, zatiaľ predpokladám niekoľko centov, nebude mať žiadny signifikantný dopad. Ak nás odradí aj niekoľko centov od toho, aby sme si kupovali alebo používali akékoľvek jednorazové vrecká, podľa mňa je to v poriadku. Napokon platí pravidlo, že znečisťovateľ finančne platí.
Doteraz sme mali mikroténové vrecká zadarmo a skončili často v prírode, na ulici a rozlietané na sídlisku, čo nebolo správne. Mikroténové vrecko je veľmi ľahké a aj keby sme za neho platili v rámci odpadu, tak nemá takmer žiadny vplyv na hmotnosť nášho odpadu. To znamená, že je stále v podstate zadarmo, ale nemalo by to tak byť, pretože skončí v prírode alebo v zmesovom odpade a výsledkom rozkladu vrecka sú mikroplasty. Tie negatívne ovplyvňujú náš zdravotný stav, životné prostredie, máme to vo všetkom. Toto je už relatívne známy fakt a netreba to vysvetľovať.
Je dôležité uvedomiť si, že plastami, pokiaľ nie sú správne recyklované, zhodnotené, alebo ich životný cyklus nie je ukončený správne, znečisťujeme prírodu. Preto je dôležité uvedomiť si, že aj mikroténové vrecko, ktoré dostaneme v obchode zadarmo, má negatívnu hodnotu smerom k životnému prostrediu. Spoplatnenie jednorazových obalov je preto v poriadku.
Za jednorazové plastové poháre a riady sa vlastne tiež muselo platiť. Podobne by to bolo asi aj s mikroténovými vreckami. Spomenula si, že na ministerstve sa uvažuje aj nad úplným zákazom mikroténových vreciek. Môžeme očakávať, že o pár rokov ich už vôbec nenájdeme v obchodoch?
Vo vyhlásení ministerstva životného prostredia sa uvádzalo, že pripravuje legislatívu, ktorou sa zakážu mikroténové vrecká. Musím sa držať vyhlásenia, pretože ďalšie informácie nemám. Takže naozaj hovoria o zákaze. Otázna je účinnosť, pretože obchodníci potrebujú prechodnú dobu, kým minú skladové zásoby. Takže predpokladám, že bude prechodné obdobie, neočakávam okamžitú účinnosť.
Ako by to podľa teba mohlo fungovať tak, že by to bolo výhodné pre zákazníkov aj obchody?
Do úvahy treba zobrať fakt, že ľudským záujmom je znížiť plastový odpad, ktorý vytvárame. Prechod z tých mikroténových vreciek na kompostovateľné má svoje opodstatnenie, či už environmentálne alebo pre každého z nás. Všetci by sme mali mať spoločný záujem znížiť používanie plastov alebo ich prítomnosť v našom živote. A toto je jedna z možností – uvítať prechod z mikroténových vreciek na kompostovateľné.
Ako som povedala, kompostovateľné vrecká majú svoje veľké výhody. Sú jemné na dotyk, pričom zeleninu a ovocie udržiavajú čerstvé. Týmto spôsobom znižujeme riziko, že sa nám potraviny rýchlo pokazia, nestihneme ich skonzumovať a skončia v koši. Druhým pozitívnym javom je, že kompostovateľné vrecko môžeme použiť na triedenie kuchynského odpadu. Keby sme ich mali týmto spôsobom, nebudeme ich musieť prácne zháňať a budú k dispozícii v každej samoobsluhe, obchode a zjednoduší sa k nim prístup. Tým môžeme zvýšiť zapojenosť obyvateľstva do triedenia aj čistotu kuchynského odpadu. Ak máme pri zhodnotení a premene kuchynského odpadu na kompost čo najmenej nečistôt a kontaminácie, tým kvalitnejší kompost budeme mať, čo je ďalšia výhoda.
Niektorí ľudia hovoria, že kompostovateľné vrecká sa rozložia už cestou do kontajnera. Je to tak?
Za istých okolností áno, rozložia sa v kontajneri, aj na polici v komore, keď ich tam necháte veľmi dlho. Vrecká by mali vydržať dvanásť mesiacov, ale za prítomnosti vzduchu a vlhkosti sa postupne začnú rozkladať. Ich podstata je, že sú kompostovateľné a že sa rozkladajú. Niekomu sa môže stať, že sa rozložia cestou do smetnej nádoby. To nastáva vtedy, keď sú vytvorené konkrétne podmienky, prítomnosť vzduchu a vlhkosti. Ak do kompostovateľného vrecka vyhodíme vlhký kuchynský odpad, vrecko sa začne rozkladať. Základ materiálu, z ktorého je vrecko vyrobené, tvorí rastlinný škrob zo zemiakov, kukurice alebo iných plodín. Je dôležité rozumieť tomu, čo robíme a ako sa vrecká správajú.
Čo odrádza ľudí od triedenia? Obávajú sa možno toho, že to bude smrdieť, alebo že sa v odpade premnožia mušky?
Keď mi toto niekto povie, vždy sa opýtam, čo robil s kuchynským odpadom doteraz. Odpovie, že mal väčšinou pod linkou v kuchyni šuplík, tam mal čiernu odpadovú nádobu, kam hádzal všetko spolu s inými odpadmi. Pýtam sa, či mu to tam nesmrdelo. Keď si dá vedľa druhú nádobu, hnedý košík, tak to bude smrdieť viac alebo menej? V čiernej nádobe neboli mušky, nesmrdelo to a v hnedej nádobe to smrdí a budú tam mušky?
Rozumiem tomu, že kuchynský odpad principiálne zapácha, pretože to je jeho podstata, rozkladá sa a mušky sa tam tvoria. Doteraz sme ich tam mali rovnako, len boli v čiernej nádobe. Okrem kuchynského odpadu tam bolo všeličo iné. Je dôležité nemať predsudky a keď už máme obavy, či už zo zápachu alebo z mušiek, urobme presne to isté, čo doteraz. Ak sme doteraz vyhadzovali do čiernej nádoby pod linkou niečo, čo sa rýchlo rozkladalo a zapáchalo, napríklad odrezky z mäsa alebo starý syr, tak sme zobrali čierne vrece a išli ho vyhodiť. Nemali sme to pod linkou týždeň.
Teraz spravím to isté, vyhodím to do kompostovateľného vrecka, do hnedého košíka namiesto čiernej nádoby. Zabalím to, zaviažem vrecko a idem ho rovno vyniesť, pokiaľ som tam vyhadzovala niečo ako mäso, ryby alebo mliečne výrobky, ktoré sa rýchlo rozkladajú a zapáchajú.
Pri vonkajších nádobách ľudia majú často obavy z hlodavcov. Tak ako chodili potkany do čiernej nádoby na zmesový odpad, rovnako sa môžu dostať aj do hnedej nádoby, pretože potkanovi je úplne jedno, akú farbu má. Ak tá nádoba nie je zabezpečená, dostane sa tam bez ohľadu na farbu. Preto je dôležité, aby bola dobre nastavená nielen infraštruktúra, ale mať aj správne nádoby a v tomto prípade mať také, ktoré nie sú rozbité, prasknuté či deravé. Nádoby treba zatvárať a hlodavce sa tam nedostanú. Samozrejme, treba mať aj dobrú frekvenciu vývozu.
Samospráva by nemala nechať kuchynský odpad kvasiť týždeň alebo dva, často aj na slnku. Mnohé samosprávy zbierajú zmesový odpad relatívne často, no z neho sa už presunula tá najsmradľavejšia, najzapáchajúcejšia, najrýchlejšie sa rozkladajúca zložka do hnedej nádoby na kuchynský odpad, preto dobrú starostlivosť a intenzívny výsyp treba realizovať práve pre hnedé nádoby.
Aké opodstatnenie má hnedý košík, ktorý máme doma na kuchynský odpad?
Slovenské samosprávy sa v tomto prípade inšpirovali opäť v Taliansku, kde je najdlhšia tradícia zberu kuchynského odpadu a vychytali „všetky muchy”. Pôvodne začínali v domácnostiach s triedením do uzavretých nádob, ale zistili, že odpad sa v nich rozkladá rýchlejšie a kvasí, čo obťažovalo ľudí a nechceli sa tak zapájať do triedenia. Keď sa taký odpad dostal do kompostárne alebo bioplynovej stanice, nastal problém naštartovať celý proces.
Kompostovanie znamená, že mikroorganizmy spapajú náš odpad a premenia ho na kompost. Keď tam niekto priniesol už vykvasený odpad, baktériám to nechutilo a proces sa nenaštartoval tak, ako mal. Taliani dlho testovali, ako to robiť a prišli práve na tieto prevetrávané košíky s dierami, aby v nich nekvasil a nestával sa tekutým. Odpad v košíku preschne, menej zapácha, a je tam aj menej mušiek, alebo tam ideálne nie sú žiadne. V kompostárni alebo bioplynovej stanici sa s preschnutým odpadom pracuje oveľa jednoduchšie.
Ako by ste na záver motivovali tých, ktorí ešte nezačali triediť?
Ani si neviem predstaviť, čo človeku môže brániť v tom, aby sa odhodlal na triedenie. Všeobecne platný častý problém pre ľudí je zle nastavený systém zberu na úrovni samosprávy. Ak to samospráva vyriešila tým, že dala 500 alebo 1200-litrový veľký hnedý kontajner s nápisom bioodpad na sídlisko, splnila si zákonnú povinnosť a očakáva, že ľudia začnú triediť, nebude to fungovať. Potom samospráva platí za vývoz takmer prázdnych kontajnerov, je to drahé a neefektívne.
Najdôležitejšie je, aby sme k ľuďom dostali infraštruktúru a uľahčili im to, aby domácnosť nemala dôvod sa do systému nezapojiť. Ľudia sú vo svojej podstate pohodlní, život si chceme zjednodušovať. Triedenie odpadu rozhodne nie je prvou a poslednou myšlienkou pred zaspatím a pri vstávaní každého človeka. Samospráva je rozhodujúci faktor, ktorý nastavuje systém zberu.
O odpadoch rozprávam veľmi rada a o kuchynskom odpade najviac, pretože práve ten je v zmesovom odpade najdôležitejšou a najväčšou časťou, odhaduje sa, že dvadsaťpäť až tridsaťpäť percent. Pritom je to jednoducho vytriediteľné. Rozumiem, že pri plaste ľudia váhajú, či to je alebo nie je plast, ale kuchynský odpad vie každý roztriediť bez špeciálneho školenia. Namiesto milióna ton zmesového odpadu, ktorý ročne vytvoríme, by sme mohli tvoriť s prehľadom iba 650 až 700 tisíc ton odpadu, stačilo by to robiť efektívne.
Žiaľ, Slovensko túto šancu zatiaľ nevyužilo tak, ako by mohlo a je tu naozaj ešte čo robiť. Budem rada, ak si samosprávy postupne zoberú príklad z miest s dobrými výsledkami a keď sa systém zberu bude zlepšovať. Spraviť chybu pri zavedení, niečo nedomyslieť a podceniť, je úplne v poriadku. Najdôležitejšie je mať kontinuálny systém zlepšovania kvality triedeného zberu a to nielen pri kuchynskom odpade, ale aj iných triedených zložkách. Samospráva má priebežne vyhodnocovať a hľadať spôsoby, ako to zlepšiť. Nie udržať nefunkčné status quo iba preto, lebo si z legislatívy všetko odfajkli.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.
