fbpx
Vzdelávanie

Stromčeky v škole nemá sadiť len školník, aby sa dali rýchlo odpromovať. Dôležité je, aký k nim majú vzťah žiaci

Na školských dvoroch po celom Slovensku za posledných päť rokov pribudlo už viac ako 450 stromov starých a vzácnych odrôd jabloní a hrušiek. Žiaci a študenti sa vďaka projektu SadOVO, ktorý organizuje CEEV Živica, učia o ich význame a správnej starostlivosti. Ich odmenou je ovocie a možnosť vzdelávať sa vonku.


Píše odborník na školské sady František Cimerman.

„Keď som sa rozhodla zapojiť so žiakmi do projektu, nevedela som si predstaviť, ako budú zvládať praktické zručnosti ohľadom výsadby a starostlivosti o dreviny. Postupným nadobúdaním vedomostí, či už prostredníctvom spoločenskej hry Sadovo alebo školského workshopu, kurzu v Zaježovej, sa pripravili na zakladanie školského ovocného sadu,“ hodnotí rok v projekte školských ovocných sadov učiteľka Ružena Hamranová zo Základnej školy s materskou školou v Šarovciach neďaleko Levíc.

„Ako pedagogička som sa presvedčila o tom, že žiaci majú v sebe potenciál, len im treba ukázať zmysel a dať priestor na to, aby ho naplno rozvinuli,“ dodáva.

Lopata v rukách sa deťom páči

Informácia o tom, že žiaci môžu do veľkej miery sami rozhodovať o podobe ovocného sadu, ich zvyčajne očarí. Imponuje im, že sa vôbec niekto opýta na ich názor, alebo že môžu navrhnúť miesta, kde chcú mať vysadené dreviny. Musia si to však vedieť vyargumentovať a zvyčajne to zvládajú. Úžitok z ich práce by mali pocítiť ešte aj ich vnúčatá. Tá predstava v nich rezonuje. Nástroje ako lopaty, motyky či kladivá miznú zo zeme skôr, ako si stihneme rozdeliť úlohy.

Pestrosť odrôd ovocných stromov poznávajú žiaci aj cez chuť. Muštovanie Hontianskej končiarky vo Vzdelávacom centre Zaježová. FOTO – Miroslava Sliacka

„Projekt SadOVO bol úplne iný, ako všetky ostatné projekty, do ktorých sme sa zapojili. Podporuje výsadbu a starostlivosť o staré a krajové odrody, čím sa zachováva kultúrno-prírodné dedičstvo,” hodnotí Ružena

,,V okolí našej školy je krásny areál, ktorý si priam pýtal, aby bol domovom starých odrôd ovocných stromov. Keď som videla, ako žiaci aktívne a s radosťou sadia stromy, pochopila som, že zapojenie sa do projektu malo zmysel. Myslím si, že väčšina z nich nadobudla zručnosti v takom rozsahu, že by si dokázali vysadiť stromy aj doma. Samozrejme, je potrebné, aby sa postupne naučili o ne aj starať,“ opisuje svoju skúsenosť s projektom učiteľka zo Šaroviec.

Ovocný sad ako outdoorová učebňa

Podporu učiteľom a učiteľkám v medzipredmetovom vzdelávaní vonku prinášajú aj komplexne nastavené outdoorové projekty občianskeho združenia CEEV Živica. Tie im ukazujú, že učenia vo vonkajšom prostredí sa netreba obávať. Jedným z takýchto projektov je aj SadOVO.

„U žiakov sa vďaka perfektne organizačne aj metodicky pripravenému projektu rozvíjala iniciatíva, samostatnosť, tvorivosť, kritické myslenie, spolupráca, komunikácia, schopnosť riešiť problémy či hľadať informácie,“ vyratúva pedagogička Iveta Gurková zo Základnej školy v Ľutine, malej obce v blízkosti Sabinova.

Rovnako oceňuje chronologické členenie projektu podľa ročných období, zážitkové učenie v prírode s využitím medzipredmetových vzťahov, praktické aktivity podporené metodickými listami a odbornou literatúrou v podobe Atlasu 50 na 50. Žiakom to umožnilo osvojiť si hravou formou základné kompetencie k starostlivosti o novovznikajúci ovocný sad.

Poznávanie odrôd ovocných stromov pomocou Atlasu 50 na 50. FOTO – Miroslava Sliacka

Učiť v školskom sade, môže na prvý pohľad znieť ako príležitosť s obmedzenými možnosťami. Tak ako v prírode všeobecne, aj na školskom dvore sa však ponúka množstvo príležitostí. 

U žiakov sa vďaka perfektne organizačne aj metodicky pripravenému projektu rozvíjala iniciatíva, samostatnosť, tvorivosť, kritické myslenie, spolupráca, komunikácia, schopnosť riešiť problémy či hľadať informácie.

Prebehnúť od stromu po strom alebo udržať rovnováhu s jablkom na hlave. Vypočítať reálne náklady na výsadbu jedného ovocného stromčeka, vytvoriť informačnú tabuľku pre dreviny na školskom dvore, hľadať nové cudzie slovíčka v korunách stromov a kríkov, hodina literatúry v tieni ovocného sadu či historické udalosti, ktoré si stromy na našom pozemku môžu „pamätať“. V školskej záhrade vieme so žiakmi riešiť široké spektrum tém. Dôležitá je kreativita a motivácia pedagógov.

Zobrať študentov na lazy 

Zmena prostredia prináša žiakom príležitosť, zmeniť a posilniť vnímanie témy, ktorej sa venujeme. Záchrana vzácneho genofondu starých a krajových odrôd ovocných stromov nie je len oblasť, ktorej človek bežne porozumie na prvé počutie, špeciálne, ak na školskom pozemku rastie maximálne burina. Do Vzdelávacieho centra Zaježová v srdci lazov pozývame školské tímy na ovocinársku exkurziu, možnosť ochutnať jablká a hrušky zo stromov v okolí a pod dohľadom odborníka vybrať správny sortiment ovocných stromov pre školské dvory.

Ovocinárska exkurzia na zaježovských lazoch. FOTO – autor F.C.

„Myslím, že najviac si z tohto projektu odniesli dvaja žiaci a to tí, ktorí sa zúčastnili aj pobytu v Zaježovej. Išli do toho s obavami, s nejasnou predstavou, čo to bude, ale po absolvovaní všetkých fáz projektu sú namotivovaní tak, že by šli opäť do niečoho nového v podobnom duchu,“ hodnotí zmenu nastavenia svojich študentov pedagogička Danka Citrjaková zo Strednej odbornej školy dopravy a služieb v Strážskom.

Pomo – čo?

„Uvedomila som si, aké dôležité je zachovanie starých odrôd jabloní a hrušiek. Pomológ nám to perfektne vysvetlil. Doteraz som o pomológoch ani len netušila,“ reaguje v spätnej väzbe učiteľka Ľudmila Minárová z Gymnázia Janka Kráľa v Zlatých Moravciach.

O pomológoch skutočne veľa ľudí netuší, možno aj preto, že sú v našich končinách raritou. Niekedy je potrebné hľadať ich za hranicami nášho štátu. Skúsený pomológ Ondřej Dovala nám pomáha čo najpresnejšie určiť odrody jabĺk a hrušiek, ktoré si žiaci zmapujú, nazbierajú v okolí školy a prinesú na jesenný kurz do Vzdelávacieho centra Zaježová.

Celoročná príprava na záverečnú výsadbu

Kým vysvetľujeme, ako správne zasadiť ovocný stromček, žiaci si už šuškajú a delia si predom pracovné nástroje, ktoré vidia pripravené na zemi. Najmä deti na základných školách filozofujú nad hĺbkou vykopanej jamy, smejú sa, ako sa spolužiaci snažia veľkým kladivom nabiť drevený kôl do zeme. Sú ochotné, zvedavé a na mnohých školách vrátane špeciálnych i veľmi manuálne zručné. Niekedy sa ich pedagógovia hrdo vystrú a povedia: „Vidno, že sú z dediny.“ Inokedy ostávajú prekvapení, pretože netušili, že práve ich žiaci budú takí šikovní. Stačilo im len dať priestor, aby ukázali, čo vedia.

Skúsený ovocinár Ľuboslav Kudláček sprevádza žiakov výsadbou ovocného stromu krok po kroku. „Čo pôjde do jamy ako prvé, stromček alebo kôl?“ pýta sa pozorujúcej skupiny a pokračuje otázkami, ktoré žiakov nútia k obhajobe vlastného názoru. „Neexistuje jediný správny spôsob výsadby. Každý ovocinár má svoj štýl, no pri zachovaní postupnosti krokov je najdôležitejšie zhodnúť sa so žiakmi na tom, že korene stromu majú ísť do zeme a nie naopak,“ smeje sa Ľubo, pretože si uvedomuje, že mladých ľudí nemôžeme viesť k premýšľaniu jedným smerom.

Ovocinár Ľuboslav Kudláček demonštruje študentom správnu výsadbu ovocného stromu. FOTO – Uršula Mičovská

Voľnosť neznamená nezodpovednosť

Žiačka Nela popoháňa spolužiakov, aby stihli pripraviť všetko, kým prídeme na výsadbu. Spoločne kopú prvú jamu, pričom im Jozef vysvetľuje, v čom spočíva správna príprava pozemku pred sadením stromčekov. Obaja študenti s nami strávili tri dni v Zaježovej, teraz posúvajú to, čo sa naučili, celému kolektívu mladých ľudí. Spolužiaci počúvajú pokyny, organizujú sa, pomáhajú, kde je to potrebné. Smiech nás víta a sprevádza počas celej doby.

„Práve by sme mali nemčinu,“ bavia sa pri sadení hrušky a spontánne prechádzajú do vzájomnej konverzácie v nemeckom jazyku. Robia si z toho srandu, ale rozprávajú sa v cudzej reči ďalej. A o úplne iných témach ako o sadení. O toto nám však ide aj v projekte. Učiť sa vonku, v sade, sa dá mnohými spôsobmi. Ešte aj zábavne.

Študenti Gymnázia J. Kráľa v Zlatých Moravciach pri výsadbe ovocných stromov v areáli školy. FOTO – Uršula Mičovská

„Praktické vzdelávanie žiakov a študentov vonku je určitým benefitom ku klasickému vzdelávaniu a spestrením výučby. Je prospešné aj pre naše zdravie, keďže trávime čas na čerstvom vzduchu. Pre nás je toto štúdium ľahšou formou vzdelávania sa a nadobúdania poznatkov k určitej téme,“ opisujú svoj pohľad na vec Nela a Jozef, žiaci Gymnázia Janka Kráľa v Zlatých Moravciach.

Praktické vzdelávanie žiakov a študentov vonku je určitým benefitom ku klasickému vzdelávaniu a spestrením výučby. Je prospešné aj pre naše zdravie, keďže trávime čas na čerstvom vzduchu. Pre nás je toto štúdium ľahšou formou vzdelávania sa a nadobúdania poznatkov k určitej téme.

Stromčeky len pre dobré PR

Vo všeobecnosti sa pri tomto type outdoorových projektov stretávame s dvomi typmi škôl. Obe skupiny sa prihlasujú dobrovoľne, jedna však hľadá poznanie a príležitosti pre rozvoj svojich žiakov, druhá materiálne obohatenie. V projekte SadOVO má prednosť vždy tá prvá a dopátrať sa k nej nie je vôbec náročné, keďže druhá skupina ostáva zaskočená naším očakávaním, že bude musieť na projekte aktívne participovať, vzdelávať sa a nechať priestor činiť sa samotným žiakom.

Možno si poviete, že snaha naučiť študentov niečo nové a praktické je prioritou každej školy, ale aj opak býva našou bežnou skúsenosťou. Mnoho škôl dnes bojuje o deti a dobré PR. Ideálne je pre ne splašiť sponzora, ktorý – napríklad v našom prípade – poskytne ovocné stromčeky. Alebo naopak, sponzor prinesie stromčeky pokojne i v strede horúceho leta, keď sa stromčeky nesadia.

Na výsadbe ovocného sadu sa podieľa celý triedny kolektív. Gymnázium J. Kráľa, Zlaté Moravce. FOTO – Uršula Mičovská

Školník ich napriek tomu rýchlo niekde zasadí. Žiaci sa naženú z tried na spoločnú fotografiu s veľkým logom darcu a prezentácia environmentálneho uvedomenia všetkých zúčastnených strán je na svete. Nehovoriac o tom, že po celej akcii ostane len pekné promo a ovocný sad neslúži nikomu. Stromčeky sú do týždňa polámané, vytrhané alebo v lepšom prípade chvíľu požijú a uschnú.

Sme preto veľmi radi, že vďaka dlhoročnej podpore Nadácie Tesco môžeme na Slovensku vysádzať unikátne sady so vzácnymi odrodami ovocných stromov a vzdelávať o nich školské komunity tak, aby si k nim pestovali vzťah, ocenili ich funkcie pre spoločnosť a prírodu a aktívne sa o ne starali. Nie pre sponzora alebo reklamu školy, ale pretože chcú vedieť a zažiť viac.

Profil autora:

Vyštudoval krajinné inžinierstvo na Fakulte ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene. Venuje sa téme zmysluplného vzdelávania vonku v projektoch Sadovo a Hurá von.

Názory

marie-stracenska
Marie Stracenská

Niektorým sa "prihodilo", že sedia v parlamente alebo vo vláde

Politika je plná ľudí, ktorým sa „prihodilo“, že rozhodujú o nesmierne dôležitých veciach, ktoré ovplyvňujú ostatných. Aké sú ich vedomosti a schopnosti? Koľko z nich sa snaží učiť, zlepšovať, čítať, získavať múdrosť od múdrych ľudí odinakiaľ?

Andrea Settey Hajdúchová

Spravme ďalší krok k lepšej demokracii. Zapojme do volieb mladých 16+.

Bojujú za kontrolu zbraní, za dostupné vzdelanie pre všetky deti, za reálne riešenia klimatickej krízy, proti menštruačnej chudobe či proti fašizmu. Majú 16 a 17 rokov a sú politicky aktívni a angažovaní, no nemôžu svoj postoj vyjadriť vo voľbách. Neraz sú pritom angažovanejší ako ich rodičia či starí rodičia, ktorí nezriedka za jediný prejav aktívneho občianstva považujú, keď raz za štyri roky prídu do volebnej miestnosti. Vo svete silnejú diskusie o znížení veku voličov a niektoré krajiny už k tomuto kroku pristupujú. Slovensko je opäť mimo. Inkluzívnejšie volebné právo nie je u nás ani téma.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Pomalé, udržateľné a sebestačné hospodárenie na Slovensku?

Keď som pred 20 rokmi písala svoju diplomovú prácu na tému návrhu ekologického hospodárenia pre poľnohospodárske družstvo neďaleko Bratislavy, bola to na Slovensku relatívne novinka. Pri jej obhajobe som si dokonca vyslúžila dobre mienený titul „idealistky“. Pre mňa ale táto téma bola srdcovkou a nadšene som testovala permakultúrne a ekologické prístupy získané na kurzoch a z kníh v malom merítku – vo vlastnej záhrade. Po viac ako 20-ročnej skúsenosti s pestovaním plodín mám overené, že prírode blízky a bezzásahový prístup v záhradkárčení funguje skvele. Ale ako to s obdobným prístupom vyzerá pri veľkých pestovateľoch a farmároch?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Najvyšší čas na klimatické opatrenia

Klimaskeptici sa aj po tohtoročnom lete budú tváriť, že všetko je v poriadku a podobné zmeny počasia vrátane extrémnych horúčav, sucha, záplav a ničivých búrok tu predsa boli aj v minulosti. Nepresvedčí ich ani nebezpečne rastúca teplota vnútrozemských morí, masívne vysychanie lesných porastov v strednej Európe a ani prílev klimatických utečencov z oblastí, kde už dlhšie nebude možné existovať.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Vnímavejší aj vďaka prírode?

Spojme príjemné s užitočným a strávme počas leta čo najviac času vonku v prírode. Nemám na mysli hlučnú pláž zaplavenú turistami alebo preplnený kemping. Vyberme si radšej túru do lesa, putovanie za pekným výhľadom, vylezme na skaly, prebroďme či splavme rieku alebo len tak polihujme v záhrade. Pomôže to nám aj našim deťom načerpať energiu, ale zároveň sa takto posilňuje aj naša citlivosť a vnímavosť nielen k svojmu okoliu, ale aj k samým sebe. A asi sa zhodneme, že v dnešnej dobe vzájomnej vnímavosti a citlivosti nikdy nie je dosť.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner