fbpx
Enviro

Ak alergika obťažuje branie liekov, radšej vyrúbe strom pred domom, hovorí alergológ Luděk Hochmuth

Približne štyridsať percent populácie trpí alergiou. Zeleň v mestách a pobyt v prírode je prevenciou pred vznikom nových alergií, hovorí Luděk Hochmuth, ktorý pracuje v ambulancii klinickej imunológie vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Ktorý peľ je spúšťačom alergie? Aké mýty sa spájajú s alergiami a predstavujú nepokosené trávnaté plochy riziko?


Koľko máte pacientov trpiacich alergiami? Je ich viac ako v minulosti?

V našej ambulancii sa striedajú traja lekári a v evidencii máme približne 4500 pacientov. Stále pribúdajú noví pacienti, ale nie všetci chodia na kontroly pravidelne. Nie každý, kto bol vyšetrený, je aj ďalej sledovaný, pretože nie vždy sa potvrdí alergia či iné imunitné ochorenie. Naša kapacita je značne vyťažená a záujemcov o vyšetrenie je nepochybne viac.

Luděk Hochmuth. FOTO – archív L.H.

Počet alergií a alergikov narastá, aj keď oproti minulosti sa ich pribúdanie, ako sa zdá, spomalilo. Potvrdenú alergiu má približne 40 percent populácie. Existujú rôzne typy alergických prejavov, napríklad kožné, dýchacie, liekové a iné. Mnohí ľudia majú predispozíciu, teda vrodenú náchylnosť na alergiu, ktorá sa však zatiaľ neprejavila. Preto môžeme iba tušiť, koľko ľudí má náchylnosti na alergiu a koľko z nich ju už má diagnostikovanú. Dnes sa často pri rôznych príznakoch automaticky predpokladá, že ide o alergiu, ktorá sa nie vždy potvrdí.

Potvrdenú alergiu má približne 40 percent populácie.

Ako často sa vyskytuje alergia, ktorá je spôsobená peľom?

Medzi alergickými chorobami je najčastejšia alergia dýchacích ciest. Jej najčastejšou príčinou je rastlinný peľ. Dá sa povedať, že približne polovica alergikov má respiračnú alergiu. Okrem peľu môže spúšťať alergické dýchacie prejavy aj rad ďalších alergénov ako sú roztoče, zvieracia srsť, plesne a niektoré ďalšie. Podobné príznaky však môžu spúšťať aj iné, nealergické podnety, napríklad prašnosť, dráždivé výpary, chemikálie alebo infekcie. Peľová alergia je typicky sezónna, no pacienti môžu mať aj celoročné ťažkosti. Veľmi často ide o kombináciu rôznych príčin, alergického aj nealergického charakteru.

Ako sa tento typ alergie prejavuje u človeka?

Alergia je v princípe obrannou reakciou, pri ktorej sa telo bráni látkam neškodným pre zdravého človeka. Zásadný rozdiel je v tom, že zdravému človeku peľ nespôsobuje ťažkosti, nevníma prítomnosť peľových zrniečok vo vzduchu. U alergika je porucha v jeho organizme. Jeho telo vníma peľové zrniečko ako životu nebezpečnú a ohrozujúcu látku, preto sa bráni obrannou reakciou. Organizmus sa tak snaží zbaviť danej látky či alergénu. Reakcia je pri alergii neúčelná, zbytočná či prehnaná. V organizme sa časom môže fixovať a narastať. Pacientovi s ťažkosťami, ktoré dosiahnu určitý stupeň, môže peľ či iný alergén spustiť napríklad prieduškovú astmu.

U alergika je porucha v jeho organizme. Jeho telo vníma peľové zrniečko ako životu nebezpečnú a ohrozujúcu látku, preto sa bráni obrannou reakciou.

Pre alergickú nádchu je typický vodnatý výtok z nosa, kýchanie, niekedy upchávanie nosa a veľmi typické je aj intenzívne svrbenie nosohltanu. Veľmi časté je súčasné podráždenie očných spojiviek. Ak nie sú očné prejavy sprevádzané nádchou, treba myslieť aj na ich inú príčinu, vzdušný alergén nezvykne pôsobiť len na oči a obísť dýchacie cesty. Pokiaľ je alergia závažnejšia, príznaky sa prejavujú na dolných dýchacích cestách. Typické je pískanie na hrudníku vo výdychu, kašeľ či pocit dusenia ako pravdepodobné prejavy prieduškovej astmy.

FOTO – unsplash.com

Aký peľ je spúšťačom alergie?

Peľ je nosičom genetickej informácie pre rozmnožovanie, reprodukciu rastlín. Prenáša sa z rastliny na rastlinu rôznymi spôsobmi. Najčastejší je vzdušný prenos, prenášať ho však môže aj hmyz pri opeľovaní alebo zvieratá. K tomu, aby bol peľ alergénom, musí mať určité charakteristické vlastnosti. Dôležitá je veľkosť peľového zrnka, od ktorej záleží, do ktorej časti dýchacích ciest sa po vdýchnutí dostane. Zrniečka strednej veľkosti priemeru 25-50 mikrometrov spôsobujú alergiu najčastejšie. Veľmi drobné peľové zrniečka sa dlhšie neudržia v dýchacích cestách a zase veľké nepreniknú až do dolných dýchacích ciest. Alergizujúce vlastnosti peľu závisia aj od jeho biochemického zloženia, zastúpenia a pomeru proteínov, aminokyselín či cukrov.

Ktorý peľ je teda hlavným zdrojom peľových alergií?

Je to hlavne peľ prenášaný vzdušnou cestou, vzdušnými prúdmi či vetrom. Rastliny opeľované hmyzom, napríklad ovocné stromy mávajú nápadné, pestré alebo voňavé kvety, ktoré lákajú hmyz. Majú ťažšie a lepkavé peľové zrniečka. Tie sa nalepia na hmyz, ktorý ich prenáša. V ovzduší sa však, vo významnejšom množstve, nevyskytujú a nie sú príčinou peľovej alergie. Pacient má neraz podozrenie na alergiu na nápadné rastliny, ktoré si všimne v okolí, ale v skutočnosti nie sú zdrojom jeho ťažkostí na rozdiel od nenápadného peľu.

Alergizujúci peľ sa musí vyskytovať v prostredí v hojnom počte. Môžu to byť miliardy peľových zrniečok, ktoré sa uvoľňujú z jediného stromu. Od hmotnosti peľového zrnka závisí, či sa rýchlo usádza, padá na zem alebo sa prenáša aj na väčšie vzdialenosti. Pri diaľkovom transporte peľu vzdušnými prúdmi môže ísť o vzdialenosti desiatky až stovky kilometrov. Veľmi často sa stretávame s tým, že rastlina, na ktorú má pacient alergiu, v jeho regióne už odkvitla, skončila jej peľová sezóna, ale pacient má stále ťažkosti. Môže to byť spôsobené tým, že daný druh peľu sa naďalej vyskytuje v prostredí v hojných množstvách, pretože je donášaný vzdušnými prúdmi z iných lokalít.

Pacient má neraz podozrenie na alergiu na nápadné rastliny, ktoré si všimne v okolí, ale v skutočnosti nie sú zdrojom jeho ťažkostí na rozdiel od nenápadného peľu.

Na jar sa v našom prostredí často objavuje peľ, ktorého peľová sezóna v danej lokalite ešte nezačala. Udáva sa, že peľovú sezónu počas včasnej jari v Bratislave štartuje peľ z Balkánu. Pri pátraní po príčine ťažkostí je dôležité zistiť, kde sa pacient reálne zdržuje. Ľudia trávia málo času v mieste bydliska a veľmi často cestujú aj na značné vzdialenosti. Cestujú za prácou aj do zahraničia, kde je rozdielna vegetácia či časový posun peľovej sezóny. Pokiaľ sa lekár na tieto veci nepýta, pátranie po kauzálnom alergéne môže byť neúspešné.

Ako rýchlo môže peľ cestovať?

Putuje podľa rýchlosti vzdušných prúdov, čo závisí od počasia. Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, sa vykonáva peľový monitoring. Peľ sa kontinuálne zachytáva do špeciálnych prístrojov – lapačov peľu a následne sa robí jeho analýza. Meria sa jeho denná hladina, počet peľových zŕn na objemovú jednotku vzduchu, vyhodnocuje sa druh a spektrum rastlín, z ktorých peľ pochádza. K dispozícií sú rôzne štúdie, ktoré potvrdzujú, že lapače peľu umiestnené v Grónsku zachytili peľ pochádzajúci zo Severnej Ameriky. Iné štúdie sledovali putovanie peľu drevín z regiónu Porúria v Nemecku, ktorý v priebehu 7-10 dní zachytili v strednom Poľsku.

Udáva sa, že peľovú sezónu počas včasnej jari v Bratislave štartuje peľ z Balkánu.

Spúšťačom alergií je teda viac samotný peľ, ako kvet či strom na záhrade?

Prevažná väčšina ťažkostí spôsobená rastlinami je reakciou na vdýchnutý rastlinný peľ. Rastliny však môžu spôsobiť aj iné alergické ťažkosti ako je respiračná alergia. Ide o kontaktnú alergiu, keď kontakt rastliny s povrchom tela, pokožkou, spôsobuje jej podráždenie so svrbením, začervenaním, výsypom alebo pľuzgiermi.

S peľovou alergiou sa spája mnoho mýtov. Aké sú tie najčastejšie?

Tak ako sa v minulosti neraz nemyslelo na alergiu pri pátraní po príčine ťažkostí pacienta, dnes sa situácia otočila. Pred dvadsiatimi – tridsiatimi rokmi boli neraz nediagnostikovaní alergici opakovane liečení antibiotikami pre domnelú infekciu a trvalo to aj niekoľko rokov, kým boli odoslaní k alergológovi. V súčasnosti alergia patrí medzi prioritné diagnózy, aj keď sa nie vždy potvrdí.

Ďalším problémom je, že ak má pacient diagnostikovanú alergiu, iné diagnózy akoby prestali existovať. Typická peľová alergia väčšinou nepredstavuje diagnostický problém – vodnatá nádcha viazaná na peľovú sezónu, reagujúca na protialergickú liečbu. Nie vždy to tak je, ťažkosti sa objavujú aj v inom období, prípadne sú celoročné, nemajú typické príznaky, efekt liečby nie je uspokojivý.

Pred dvadsiatimi – tridsiatimi rokmi boli neraz nediagnostikovaní alergici opakovane liečení antibiotikami pre domnelú infekciu a trvalo to aj niekoľko rokov, kým boli odoslaní k alergológovi.

Alergia môže byť len sprievodným ochorením, pričom maskuje a odďaľuje pátranie po inej príčine ťažkostí. Vzniká tak riziko, že sa iné ochorenia, od chronických zápalov cez deformácie v dýchacích cestách až po nosové polypy, začnú riešiť neskoro. Navyše ak sa lieči protialergickou liečbou niečo, čo nie je alergiou, efekt nebude uspokojivý.

Často sa alergie spájajú s trávnatými plochami. V Živici máme projekt Mestské včely, ktorý je zameraný na to, aby sa v mestách udržalo čoraz viac zelene. Hlavnou myšlienkou je, aby sa nekosili všetky trávniky naraz a rovnako často, ale aby sa niektoré trávniky nechali nepokosené, aby aj zakvitli. Predstavuje to väčšie riziko pre alergikov?

Pre alergika by bolo teoreticky riešením vylúčiť kontakt s alergénom, ktorý spúšťa jeho príznaky a problém by mal vyriešený. Odstrániť všetky alergény z prostredia však možné nie je, aj keď sa ich počet do určitej miery dá redukovať.

Pri peľovej alergii sa uplatňuje diaľkový transport peľu vzduchom, ktorý spôsobuje, že lokálne opatrenia majú len limitovaný efekt. Samozrejme, nie som proti udržiavaniu a údržbe prostredia v mestách a obciach, ale prehnané kosenie či výrub drevín má len obmedzený a niekedy aj opačný účinok.

FOTO – unsplash.com

V období globálneho otepľovania, s horúčavami a suchom sme svedkami toho, že nakrátko vykosené trávniky sa menia na vyprahnutú, suchú, prašnú plochu porastenú maximálne zaburinenými porastami, ktoré nie sú ani estetické ani zdraviu prospešné. Zeleň v mestách a pobyt v prírode je prevenciou pred vznikom nových alergií. Naopak betónové či kamenné mestá prispievajú k pribúdaniu alergií.

Ľudia si myslia, že ak sa niečo vyrúbe alebo vykosí, zbavia sa alergie, ale pravda je teda iná?

Ľudia očakávajú, že alergológ odporúči dôsledné kosenie či vyrúbanie drevín. Osobne to nepodporujem. Samozrejme, nie som proti odbornej údržbe zelene, pretože aj stromy starnú a môžu ohrozovať ľudí napríklad pádom konárov.

Zeleň v mestách a pobyt v prírode je prevenciou pred vznikom nových alergií. Naopak betónové či kamenné mestá prispievajú k pribúdaniu alergií.

Koruna stromu totiž pôsobí aj ako filter, ktorý zachytáva peľ iných rastlín, prach a podobne. Vďaka peľovému monitoringu vieme spozorovať, kedy má drevina peľovú sezónu. Sú rôzne spôsoby, ako obmedziť pôsobenie peľu, napríklad postrekmi. Ľudia vyrúbu strom, ktorý považujú za zdroj problémov a neuvedomujú si, že je skôr ich ochrancom.

Podľa niektorých odborníkov stojí za vysokým nárastom alergií u ľudí v mestách prostredie ochudobnené o prirodzenú vegetáciu, ktorá nezachytáva prach. Je to podľa vás pravda?

Určite áno. Alergie sa vyskytujú viac u obyvateľov miest ako u vidiečanov. Sú viaceré štúdie z Fínska, či z oblasti Karélie, ktoré poukazujú na to, že deti na vidieku majú menej problémov s alergiami ako tie mestské. My sme malá krajina a aj keď mnoho ľudí žije na vidieku, žijú mestským štýlom.

Niektorí včelári tvrdia, že konzumáciou medu z miest, kde človek žije, sa dá zvyknúť na miestne pele a predchádzať alergiám alebo ich zmierňovať. Je to pravda?

Nemám k tomu relevantné informácie, ale predpokladám, že také objektívne dáta neexistujú. Teoreticky konzumácia peľu prostredníctvom medu, ktorý ak je kvalitný je zdraviu veľmi prospešný, je do určitej miery obdobou hyposenzibilizácie (zníženie alergickej reaktivity organizmu – pozn. red.) s navodením tolerancie pri kontakte s mikrodávkami alergénu.

Technické služby mesta Žďář nad Sázavou v Českej republike k trávnatým málo koseným a nekoseným kvetnatým lúkam uvádzajú, že vo vzťahu k peľovým alergiám nie je trendom držať deti v sterilnom prostredí. Práve naopak, vhodný kontakt s prirodzeným prostredím môže podľa nich pozitívne ovplyvniť vývoj choroby. Čo si o tom myslíte?

Verím tomu, že správna liečba a podchytenie alergie by mala pacientovi umožniť takmer normálny život s minimom obmedzení. Dobre liečený alergik má mať minimum obmedzení týkajúcich sa pobytu v prírode vrátane pohybových aktivít a športu, ktoré napomáhajú lepšie zvládať chorobné prejavy. Pri vyvinutej alergii, podobne ako pri ďalších chorobách, to nejde bez patričnej liečby. Pre dobrý výsledok je potrebné zvyšovanie odolnosti, ale aj správna liečba.

Koruna stromu totiž pôsobí aj ako filter, ktorý zachytáva peľ iných rastlín, prach a podobne.

Ľudia často berú lieky preto, aby sa im po ich užití bezprostredne uľavilo. Pri liečbe alergénom však pacient nepociťuje bezprostrednú úľavu. Liečba alergénom môže byť u niekoho spočiatku aj trochu nepríjemná. Liečba je však bezpečná. Na základe viacerých celosvetových štúdií, ktoré sledovali rozsiahle súbory alergikov, sa nepotvrdili vážnejšie nežiaduce účinky.

Ľudia, ktorí liečbu absolvujú, sa nám neraz pochvália, že môžu chodiť na výlety, plávať, pracovať v záhradke, dokonca zvládnu aj kosenie. V dnešnej dobe nedôvery k autoritám sa stáva, že pacienti, ktorým sa odporúča liečba trvajúca viac rokov, majú z nej obavy a podozrievajú lekárov z komerčných záujmov. Ak alergik nemá s lekárom prediskutované a vysvetlené svoje pochybnosti a užívanie liekov ho obťažuje, radšej vyrúbe strom pred domom.


Rozhovor vznikol v rámci projektu „Slovenská sporiteľňa inšpiruje prírode blízkou údržbou zelene“ podporeného Nadáciou Slovenskej sporiteľne.

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.

Študuje žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. V organizácii Humánny pokrok pôsobila ako aktivistka a istý čas ako manažérka sociálnych sietí a koordinátorka médií. Pre online portál Zero2Hero sa venovala rozhovorom s mladými ľuďmi a ich inšpiratívnym nápadom. Venuje sa primárne environmentálnym, vzdelávacím a spoločenským témam, v Denníku N pôsobí ako spoluatorka Zeleného newsfiltra a reportérka.

Názory

Vlad Jackovyj

Výnimočný dátum nielen pre Ukrajincov, ale aj pre Slovákov

Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorého spájalo neobyčajné priateľstvo s Pavlom Jozefom Šafárikom.

Kristína Červeňáková

Bála som sa vrátiť do ambulancie, dodnes ma z toho mrazí

Prečítala som si vyjadrenie novinárky Zuzany Kovačič Hanzelovej o jej rozhodnutí stiahnuť sa z nahrávania politických rozhovorov pre neutíchajúce vyhrážky a útoky. Myslím si, že v jej situácii by som učinila rovnako. Útoky na ženy novinárky pribúdajú a sú čoraz vyhrotenejšie, odstrašujúcejšie a ohrozujúcejšie. Aj keď sa politickým témam nevenujem, pred pár mesiacmi som sa ocitla v nepríjemnej situácii, a to v ordinácii lekára.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Skúškou zo základov štátu a práva by mali prejsť všetci

Skúšku zo základov štátu a práva som robila veľmi dávno. Učili sme sa na ňu viacerí, navzájom sa pýtali a odpovedali, no aj tak sme sa potom priamo na mieste báli. Dopadla dobre, na prvý termín, myslím, že skúšajúci bol pomerne benevolentný.

Bianka Mária Bálintová

Na tichom proteste sme sa vraj tvárili, že bojujeme za slobodu médií

Stojíme na Námestí slobody, v rukách držíme transparenty a pred Úradom vlády sa pomaly začína tichý protest. Predchádzalo mu odoslanie otvoreného listu premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. „Vyjadrujeme nesúhlas s poslednými vyjadreniami premiéra Roberta Fica a iných predstaviteľov vlády na adresu novinárov. Nesúhlasíme s tým, že na úrad vlády nechcú pustiť konkrétne médiá,“ hovorí jedna z organizátoriek protestu. Premiér sa totiž rozhodol, že si bude medzi médiami vyberať podľa toho, ktoré mu vyhovujú. Za konflikt medzi dvoma politikmi zaplatili novinári, ktorým predseda Národnej rady obmedzil možnosti nahrávať či vysielať živé vstupy v parlamente.

Mária Sendecká

Zachytávajú dažďovú vodu, no nie všetci ju využívajú

V rámci programu Zelená škola, ktorý realizuje CEEV Živica, sme navštívili viacero škôl. Jednou z nich bola aj taká, ktorá sa rozhodla zadržiavať vodu a kosiť trávniky menej. Ako to dopadlo?

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner