fbpx
Enviro

Elektrické kolobežky sú populárne, no nie sú úplne bez emisií a odpadu

Trend zdieľaných elektrických kolobežiek je populárny. Spoločnosti, ktoré ich ponúkajú, na svojich stránkach píšu o ich ekologických výhodách. Niektoré o nich hovoria ako o bezemisnej doprave. Vedci však tvrdia, že je to inak. Odkiaľ elektrické kolobežky pochádzajú, ako sa vyrábajú a aký odpad z nich vzniká?


Niektoré e-kolobežky sú celé dni na svojom stanovisku. Na iných sa tí, ktorí potrebujú, odvezú na rôzne miesta. Takým e-kolobežkám sa batéria časom vybije. Niekedy sú pohodené aj na zemi, alebo majú poruchu, ktorú používateľ alebo okoloidúci človek môže nahlásiť pracovníkom. Ak ľudia odložia kolobežky na nesprávne miesta, pracovníci ich pozbierajú a prevezú opäť na stanoviská, kde prečkajú noc až do ďalšieho rána. Ak ste už niekedy použili zdieľanú e-kolobežku, zrejme je vám tento príbeh známy. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, kde bola vyrobená a ako sa dostala do vášho mesta?

Aj za e-kolobežkami sa skrývajú emisie

Vedci zo Štátnej univerzity v Severnej Karolíne ešte v roku 2019 zverejnili štúdiu, v ktorej uvádzajú, že cestovanie na elektrickej kolobežke produkuje viac emisií skleníkových plynov na 1,6 kilometra ako cestovanie autobusom, bicyklom, mopedom alebo pri chôdzi pešo. Emisie sa produkujú počas celého procesu výroby, napríklad aj pri výrobe materiálov a komponentov do kolobežky.

Ak elektrická kolobežka nebola vyrobená v krajine, kde ste si ju prenajali alebo kúpili, emisie sa vyprodukovali aj pri preprave z krajiny dodávateľa do krajiny objednávateľa. Bez emisií nie je ani distribúcia elektrických kolobežiek do miest, kde si ju môžete zapožičať a jazdiť na nej.

FOTO – unsplash.com

Ďalšou jej dôležitou časťou je batéria, vďaka ktorej kolobežka funguje. Batériu je však potrebné opätovne nabíjať. Ak nie je možné použiť nabíjaciu stanicu, spoločnosť musí na miesto kolobežky vyslať niekoho, kto vybité batérie vymení za nabité.

Odkiaľ sú zdieľané elektrické kolobežky na Slovensku?

Kontaktovali sme tri spoločnosti, ktoré ponúkajú zdieľané e-kolobežky na Slovensku – Bolt, Tier a Svišť. Spoločnosti Bolt a Tier nám odpovedali, pričom firma Svišť nereagovala. Spoločnosť Tier na Slovensku eviduje v priemere 70-tisíc jázd mesačne a funguje v 21 mestách.

Podľa Floriana Andersa, vedúceho komunikácie Tier Mobility, existujú dve spoločnosti, OKAI a Segway/Ninebot, ktoré vyvíjajú a vyrábajú (takmer) ľahké elektrické vozidlá (ako sú e-kolobežky a e-bicykle) pre prevádzkovateľov zdieľanej mikromobility. „Tier a všetky ostatné spoločnosti v našom odvetví získavajú vozidlá od týchto dvoch dodávateľov. Obaja výrobcovia sídlia v Číne,“ vysvetlil Anders. Objednané vozidlá posielajú loďou z Číny do Európy vo veľkých množstvách. Z európskeho prístavu, hlavne Rotterdamu, potom posielajú elektrické kolobežky do cieľovej destinácie v Európe, vlakom alebo kamiónom v závislosti od vzdialenosti, ceny a dostupnosti. Na Slovensko podľa Jána Pasternáka, prevádzkového manažéra Tier, prepravujú kolobežky nákladnou dopravou. Všetky emisie vrátane emisií z dopravy sa podľa Andersa zrátavajú a kompenzujú.

V kolobežkách sú podľa Pasternáka používajú lítium-iónové batérie a ich výdrž závisí od viacerých faktorov – používanie kolobežky, spôsob jazdy, prevýšenie a terén, na akom sa kolobežka používa. Batérie sa vymieňajú kus za kus priamo na mieste. ,,Znižuje to ich prepravu na sklad, manipuláciu, dobíjanie a následnú prepravu späť do mesta,“ hovorí Pasternák. Zároveň dopĺňa, že sa týmto spôsobom spoločnosť snaží znížiť uhlíkovú stopu a obmedziť dopravu, ak to nie je nevyhnutné. Hovorí, že na väčšinu dopravy v meste používajú e-Van (elektrickú dodávku). Tiež dopĺňa, že kolobežky majú GPS systém, ktorý má upozorniť na plánovanú výmenu batérie.

FOTO – unsplash.com

Mnoho dielcov má byť vymeniteľných. Kolobežky prechádzajú diagnostikou mechanikom a následne, v prípade potreby, opravami. „Kolobežku, ktorá je zničená a nedá sa opraviť, odpíšeme a vrátime do centrálneho skladu v Nemecku. Pokazené dielce prechádzajú separáciou podľa druhu odpadu,“ opisuje Pasternák. Kolobežky sa prevážajú na nabíjacie stanice iba v prípadoch, keď kolobežka vykazuje poruchu a potrebuje diagnostiku v ich sklade. Používateľ môže nahlásiť poškodenie v aplikácii Tier alebo informovať ich zákaznícke oddelenie. To následne zašle informáciu lokálnemu tímu pre dané mesto, kde sa kolobežka nachádza. Zároveň priamo monitorujú aj podnety cez sociálne siete.

Kolobežku, ktorá je zničená a nedá sa opraviť, odpíšeme a vrátime do centrálneho skladu v Nemecku. Pokazené dielce prechádzajú separáciou podľa druhu odpadu.

Značka Bolt minulú sezónu prevádzkovala kolobežky v piatich slovenských mestách. „Celkovo má 230 000 elektrických kolobežiek vo vyše 260 mestách v 25 európskych krajinách a je najväčším poskytovateľom týchto služieb v Európe,” hovorí Peter Mesarč, Country Manager spoločnosti Bolt pre kolobežky v Českej a Slovenskej republike.

Elektrické kolobežky spoločnosti Bolt sú podľa Mesarča vyrobené zo sto percentne recyklovateľného hliníka. „Obsahujú menej plastov a najnovšie modely, ako napríklad v Bratislave, Trnave a Piešťanoch, majú vymeniteľnú batériu.“ K nižšej uhlíkovej stope podľa neho prispieva aj nižšia hmotnosť kolobežiek. „Na jedno nabitie dokážu prejsť približne 40 kilometrov. Tento rok sme však na cesty pustili najnovšiu radu kolobežiek a tie disponujú 1,1 kilowatthodinovou (kWh) batériou s vysokým dojazdom, ktorá je navrhnutá tak, aby odolala vandalizmu a na jedno nabitie dokázala prejsť až 90 kilometrov,“ opisuje batérie Mesarč. Menej časté nabíjanie, menej výmen batérií a menšia údržba majú podľa neho za následok nižšiu uhlíkovú stopu kolobežiek. Ich vypočítaná životnosť je 36 mesiacov.

Ďalej hovorí, že v niektorých krajinách spoločnosť zaviedla aj nabíjacie stanice priamo na uliciach, čo má podľa neho „šetriť energiu, ktorú používajú na prepravu batérií, a tým znižovať emisie oxidu uhličitého a znižovať ich uhlíkovú stopu”.

FOTO – unsplash.com

Každý z dielcov je podľa Mesarča vymeniteľný a cieľom je nevyradzovať kolobežky. To platí aj v prípade náročných opráv. „Až potom, keď sa kolobežka po piatich rokoch prevádzky nedá opraviť a opätovne použiť, vyradí sa a recykluje v rámci obehového prístupu k udržateľnosti,“ dodáva Mesarč.

Značka Bolt umiestňuje sklady čo najbližšie k centrám miest a na zvoz aj distribúciu kolobežiek používa elektricky nenáročné vozidlá. „Sklady hľadáme také, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie, ideálne ak majú na strechách fotovoltaické panely (panely, ktoré premieňajú slnečné žiarenie na elektrinu –⁠ pozn. red.). Taktiež používame najmodernejší prevádzkový softvér, ktorý minimalizuje dojazdovú vzdialenosť na dobíjanie kolobežiek a pomáha optimalizovať trasy potrebných jázd,“ dodáva Mesarč.

Až potom, keď sa kolobežka po piatich rokoch prevádzky nedá opraviť a opätovne použiť, vyradí sa a recykluje v rámci obehového prístupu k udržateľnosti.

Aj pri Bolt kolobežkách sa dá nahlásiť vada. Každá z nich má na sebe umiestnený QR kód, ktorým sa používateľ aplikácie alebo ktokoľvek, kto ide okolo, vie prepojiť na stránku, kde je formulár. Vada sa dá jednoducho nahlásiť aj priamo cez ich aplikáciu.

Nemali by skončiť na skládke

E-kolobežka je podľa odborníka na elektroodpad z Organizácie zodpovednosti výrobcov Natur-Pack, Štefana Červenku, veľmi dobre recyklovateľná. Práve preto vraj za bežných okolností nekončí na skládke. „Dominantným materiálom je hliník a oceľ, ktoré sú veľmi dobre recyklovateľné. To platí aj pre farebné kovy z motora a elektrických častí,“ vysvetľuje. Nerecyklovateľné časti kolobežky tvoria menší hmotnostný podiel. „To môžu byť brzdové doštičky, kombinované súčiastky z viacerých typov materiálov, tesnenia, niektoré najmä plastové súčiastky, hydraulická kvapalina v brzdách, bovdeny, prípadne pneumatiky.“

Všetky priemyselné batérie, ktoré sú uvedené na trh, by sa podľa Červenku mali recyklovať. „V roku 2022 bolo na Slovensku uvedených na trh 2322 ton priemyselných batérií. Ale pozor, medzi priemyselné batérie zaraďujeme aj batérie do elektrických automobilov, vysokozdvižných vozíkov, e-bikov, rôznych elektrických vozíkov, záložných zdrojov, priemyselných náradí či fotovoltických zariadení,“ vysvetľuje Červenka. To, koľko z týchto batérií bolo určených pre elektrické kolobežky nie je známe.

Priemerná životnosť batérie je podľa Červenku približne 500 nabíjacích cyklov, podľa používania to môže byť tri až osem rokov. „Závisí to najmä od používania, spôsobu jazdy, celkovej starostlivosti a údržby. Batérie v elektrických kolobežkách sú v drvivej väčšine prípadov lítium-iónové, v malom podiele olovené,“ pričom dodáva, že obidva druhy sú  recyklovateľné. Ak im skončí životnosť, majú byť vyzbierané a odovzdané autorizovanej spoločnosti na recykláciu. „Batérie sa môžeme legálne, veľmi jednoducho a bezproblémovo zbaviť prostredníctvom predajcu, servisu, odovzdaním na určených zberových miestach batérií alebo na zbernom dvore odpadov v mestách a obciach,“ dodáva Červenka.

Elektrické kolobežky vo svete

Od roku 2017, keď americká spoločnosť Bird prišla ako prvá na trh s ponukou elektrických kolobežiek, vzrástol jednak počet firiem, ktoré ponúkajú elektrické kolobežky, ale aj počet ich užívateľov. Podľa dát zo začiatku minulého roku mali európske mestá ako Berlín, Paríž a Hamburg najviac zdieľaných kolobežiek.

Nemecké mestá boli na prvom a treťom mieste, pričom v Berlíne bolo až 3,1 milióna jázd a v Hamburgu 2,2 milióna jázd len za prvé tri mesiace roku 2023. Paríž bol na druhom mieste s počtom 2,8 milióna jázd. Paradoxne, Paríž ako prvý v Európe, zakázal zdieľanie elektrických kolobežiek. Dôvodom boli zvýšený počet zranení a úmrtí spôsobených jazdou na elektrickej kolobežke, ako aj hazardne zaparkované kolobežky, dokonca odhodené do rieky Seiny.

FOTO – unsplash.com

Značka Xiaomi v spolupráci s agentúrou MNForce urobila vlani na Slovensku reprezentatívny prieskum na vzorke tisíc respondentov. Viac ako štvrtina opýtaných (28 percent) odpovedala, že jazdí na elektrických kolobežkách. Približne polovica z nich kolobežky vlastnila a zvyšní využívali služby zdieľania elektrických kolobežiek. Keď sa respondentov pýtali, prečo si vyberajú tento spôsob dopravy, okrem iných dôvodov až 16 percent z nich uviedlo, že tak jazdia, pretože im záleží na životnom prostredí.

Batérie sa môžeme legálne, veľmi jednoducho a bezproblémovo zbaviť prostredníctvom predajcu, servisu, odovzdaním na určených zberových miestach batérií alebo na zbernom dvore odpadov v mestách a obciach.

Čo odporúčajú vedci mestám a firmám?

Vedci zo Štátnej univerzity v Severnej Karolíne v štúdii ponúkajú aj rôzne odporúčania. Predĺženie životnosti elektrických kolobežiek, skrátenie vzdialenosti zberu a distribúcie batérií, používanie efektívnejších vozidiel a menej časté stratégie nabíjania môžu podľa nich výrazne znížiť negatívne vplyvy na životné prostredie. Výsledky štúdie podľa nich naznačujú, že aj keď sa v súčasnosti elektrické kolobežky zdajú byť efektívnym riešením preťaženej dopravy, nemusia nevyhnutne znižovať negatívny dopad na životné prostredie.

Tiež uvádzajú, že mestá, ako aj spoločnosti, ktoré ponúkajú služby zdieľaných elektrických kolobežiek, majú možnosti, ako znížiť environmentálnu záťaž týchto dopravných prostriedkov. Napríklad tak, že kolobežky budú môcť v meste zostať aj cez noc, čím sa zníži doprava spojená s vyzdvihnutím kolobežiek. Mestá podľa nich tiež môžu presadzovať politiky proti vandalizmu, ktorý môže mať za následok ich krátku životnosť. Spoločnosti môžu znížiť zaťaženie zberom alebo distribúciou aj tak, že budú vyžadovať používanie efektívnejších a ekologickejších vozidiel.

Profil autora:

Študuje žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. V organizácii Humánny pokrok pôsobila ako aktivistka a istý čas ako manažérka sociálnych sietí a koordinátorka médií. Pre online portál Zero2Hero sa venovala rozhovorom s mladými ľuďmi a ich inšpiratívnym nápadom. Venuje sa primárne environmentálnym, vzdelávacím a spoločenským témam, v Denníku N pôsobí ako spoluatorka Zeleného newsfiltra a reportérka.

Názory

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Fontánky s vodou na pitie by mohli byť aj v našich múzeách a galériách

Vonku je cez tridsať stupňov Celzia. Lekári radia – nezabúdajte piť. Ak trávite deň poznávaním mesta, človek potrebuje aj litre vody. Väčšina ľudí, ktorých som stretla na nedávnej ceste po americkom východe, mala fľašu v ruke alebo v batohu.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner