fbpx
Enviro

Corplex vyrába obaly na mieru, Danone zmenilo obal detských jogurtov. Ako výrobcov ovplyvní ekomodulácia?

Za ťažšie recyklovateľné obaly výrobkov by mal výrobca platiť vyššie recyklačné poplatky. Takto znie koncept ekomodulácie, ktorý by mal výrobcov motivovať a zvýšiť ich záujem o „zelenší prístup”. Ako je právne ošetrený na Slovensku?


„V súčasnosti na Slovensku ekomodulácia nie je ešte nastavená. Jej koncept by mal priniesť zámenu ťažko recyklovateľných kombinovaných materiálov za lepšie recyklovateľné, využívanie opätovne využiteľných obalov, podporu druhotných materiálov a šetrenie zdrojov. Zároveň môže vyvolať tlak na dizajn obalov a výrobkov smerom k udržateľnosti,“ hovorí Mária Trošanová, riaditeľka environmentálneho oddelenia organizácie zodpovednosti výrobcov Natur-Pack.

FOTO – unsplash.com

Trošanová ďalej vysvetľuje, že poplatky by mali zohľadňovať aj náklady na zber a triedenie každého materiálu, s ktorým sa má následne nakladať podľa hierarchie odpadového hospodárstva. Tá favorizuje predchádzanie vzniku odpadu, v druhom kroku prípravu na jeho opätovné použitie, ďalej recykláciu či  iné zhodnotenie – napríklad energetické. „Až v poslednom možnom prípade (treba odpad) zneškodniť skládkovaním,“ podotýka Trošanová.

Musia si zvyknúť na podrobnejšiu dokumentáciu

Podľa Trošanovej si výrobcovia obalov a neobalových výrobkov budú musieť najprv zvyknúť poskytovať detailnejšie údaje zmluvnej organizácii zodpovednosti výrobcov. „V nadväznosti na to organizácie zodpovednosti výrobcov – pravdepodobne v ďalšom roku – upravia finančné príspevky od zastúpených výrobcov,“ predpokladá Trošanová.

S podrobnejším a detailnejším vykazovaním podľa materiálového zloženia sa tento rok stretli klienti Natur-Packu. „Mohli si prejsť materiálové zloženia svojich obalov a neobalových výrobkov dobrovoľne a v predstihu,“ vysvetľuje Trošanová. „Časť z nich svoje obaly prehodnotila a vytvorila tlak na dodávateľov. Tam, kde to bolo možné, prišlo k zámene kompozitných, či nerecyklovateľných obalov za obaly vyrobené z jednodruhových/ľahšie recyklovateľnejších materiálov,” dodáva.

Časť z nich svoje obaly prehodnotila a vytvorila tlak na dodávateľov. Tam, kde to bolo možné, prišlo k zámene kompozitných, či nerecyklovateľných obalov za obaly vyrobené z jednodruhových/ľahšie recyklovateľnejších materiálov.

Chýba harmonizácia predpisov

Podľa Trošanovej ekomodulácia na Slovensku právne ošetrená je aj nie je. „Formálne je transponovaná v zákone o odpadoch, pričom ministerstvo životného prostredia previedlo povinnosť upraviť recyklačné poplatky na organizácie zodpovednosti výrobcov. V súčasnosti je ale nevykonateľná, nakoľko chýba harmonizácia predpisov – jednotnosť podmienok, kategórií poplatkov, formátov podávanie správ,“ objasňuje.

Ministerstvo životného prostredia sa síce zaviazalo vydať všeobecne záväzný právny predpis týkajúci sa zohľadnenia trvanlivosti, opraviteľnosti, opätovného použitia, recyklovateľnosti a prítomnosti nebezpečných látok vo vyhradených výrobkoch, no podľa Trošanovej neupravuje podrobnosti. „Je skôr založený na jednotnosti vykazovania podľa materiálového zloženia výrobku, aj to len vo vyhradenom prúde obalov a neobalových výrobkov.”

Transportné obaly, ktoré vydržia sedem rokov

Príkladom firmy, ktorá ekomoduláciu vo svojom fungovaní uplatňuje, je Corplex. Hurbanovský závod, ktorý je členom platformy Circular Slovakia, vyrába plastové obaly, slúžiace na prepravu tovaru inými firmami. „V Hurbanove vyrábame polypropylénové dutinkové hárky Akylux®, z ktorých následne robíme baliace, skladovacie a transportné riešenia,“ ozrejmuje manažér rozvoja predaja Ján Trnka.

Polypropylénové dutinkové hárky Akylux®. FOTO – Kristína Serafin

Trnka hárky prirovnáva k polotovaru, z ktorého sa neskôr vyrábajú ďalšie produkty. Patria k nim aj takzvané preložky, ktoré sa používajú najmä v sklárskom priemysle. „Je to niečo podobné, ako keď na predajniach v obchodných reťazcoch vidíte na paletách poukladané minerálky a medzi nimi je kartónová preložka. My vyrábame plastové preložky, ktoré sa používajú v obehu medzi sklárňami a odberateľmi skla,“ vysvetľuje Trnka.

riaditeľ Corplexu František Beták s plastovou preložkou. FOTO – Kristína Serafin

Sú vyrobené z plastu, pretože plast odoláva poveternostným podmienkam a vlhkosti. „Majú životnosť v priemere sedem rokov, počas ktorých urobia desať a viac otočiek medzi výrobcom a odberateľom skla. Sú pevnejšie, flexibilné a nosnejšie ako kartón. Dajú sa zlomiť, no je ťažké ich roztrhnúť,“ opisuje preložku.

Vyrobené na mieru

V Corplexe nemajú portfólio svojich výrobkov alebo sklad, kde si zákazník môže prísť obaly nakúpiť. Každý obal vyrábajú na mieru. „Máme zákazníkov, ktorí potrebujú zabaliť produkt do vratného balenia a potrebujú, aby transportný obal mal určité rozmery, nosnosť či napríklad schopnosť oddeliteľného vrchnáka. Máme šiestich dizajnérov, ktorí nadizajnujú správne riešenie,“ hovorí Trnka.

FOTO – Kristína Serafin

Ďalšiu výhodu, ktorú Trnka vidí pri plastových transportných obaloch na mieru, je redukcia balenia. „Napríklad keď máte tovar, ktorý má dĺžku 42 centimetrov a najbližšia štandardná prepravka, ktorá existuje, má 62 centimetrov. Ak ju použijete, vznikne v kamióne, v ktorom sa preváža tovar, voľný priestor a tým pádom sa prepravuje neefektívne. Druhou vecou je, že vo väčšom balení komponent môže skákať, pohybovať sa a môže sa aj poškodiť. Preto je balenie šité na mieru, aby bolo čo najefektívnejšie,“ odôvodňuje.

Tiež poznamenáva, že použiť balenie od Corplex len jedenkrát by nedávalo zmysel. „Robili sme LCA štúdiu na obaly, ktoré sa používajú na prepravu kvetov pestovateľmi do distribučného centra a potom do kvetinárstiev. Zo štúdie vyšlo, že ak sa náš transportný obal použije jedenkrát, vyprodukuje sa dvakrát viac oxidu uhličitého (CO2) ako pri klasickej kartónovej krabici. V prípade, že sa naše riešenie použije šesť a viackrát, dochádza k nižšej produkcii CO2, ako by sa inak vyprodukovalo pri jednorazovom použití kartónovej krabice,“ porovnáva.

GRAF – Corplex

Po životnosti ich odkupujú a recyklujú

Corplex obaly nielen vyrába a dizajnuje, ale aj recykluje. Po skončení životnosti ich firma odkupuje od svojich zákazníkov. Následne ich rozdrtí, zregranuluje a neskôr z nich vyrobí nové obaly. „To, že obaly na konci životnosti odkúpime od zákazníka a recyklujeme ich, je síce pekné, ale pokiaľ by celý koncept zákazníkovi nedával ekonomický význam, tak sa to neudeje. Firmy musia produkovať zisk, takže najprv musia vidieť ekonomický zmysel, a až potom sa venujú tomu, koľko odpadu tvoria,“ odôvodňuje Trnka.

FOTO – Kristína Serafin

Ekonomický zmysel vníma v tom, že zákazník nemusí transportné obaly, ktoré mu doslúžia, odovzdať na zberný dvor a platiť za ne poplatok. Aj pre Corplex je výhodou, ak odkúpi späť svoje staré obaly, pretože je to lacnejšie, ako keby mali produkty vyrábať  iba z úplne novej základnej suroviny.

To, že obaly na konci životnosti odkúpime od zákazníka a recyklujeme ich, je síce pekné, ale pokiaľ by celý koncept zákazníkovi nedával ekonomický význam, tak sa to neudeje. Firmy musia produkovať zisk, takže najprv musia vidieť ekonomický zmysel, a až potom sa venujú tomu, koľko odpadu tvoria.

Jogurtové tégliky nie sú problematické

Ďalším členom platformy Circular Slovakia je aj potravinárska firma Danone. Tá je známa najmä svojimi mliečnymi produktami, pričom už pred niekoľkými rokmi interne analyzovala svoje obalové materiály. „Prechod k plnej recyklácii našich obalov je komplexný a časovo náročný. Redizajn našich obalov sme spustili pred niekoľkými rokmi a aktívne pracujeme aj na zvyšku portfólia,“ hovorí vedúca podnikových záležitostí Mária Jendrišáková.

Prevažná časť obalov produktov Danone je vyrobená z plastu. Medzi ďalšie materiály, ktoré používajú pri výrobe, sú nápojové kartóny, sklo, hliník na viečka a papier. Recyklovateľných je 63 percent obalov Danone. „Jogurtové tégliky nie sú zvlášť problematické. Tento rok sa nám dokonca podarilo upraviť obal jogurtov pre deti značky Kostíci tak, že téglik je vyrobený z potlačeného polypropylénu (PP) bez fólie, čo značne uľahčí jeho recykláciu. Zároveň vďaka tejto zmene došlo k ročnému zníženiu produkcie odpadu pri výrobe o približne jedenásť ton v Českej republike a na Slovensku,“ zdôrazňuje.

Zároveň vďaka tejto zmene došlo k ročnému zníženiu produkcie odpadu pri výrobe o približne jedenásť ton v Českej republike a na Slovensku.
FOTO – archív Danone

Jendrišáková tiež zdôrazňuje, že okrem teoretickej recyklovateľnosti je dôležitá aj tá praktická, ktorá nezáleží len od nich. „Preto sa v spolupráci s našimi partnermi v OZV ENVI-PAK, ako aj Slovenským združením pre značkové výrobky (SZZV) usilujeme o zefektívnenie infraštruktúry zberu, triedenia a recyklácie u nás. Nezabúdame ani na osvetu spotrebiteľa, pretože obal dostane šancu na druhý život len v tom prípade, ak je v domácnostiach správne vytriedený.“

FOTO – archív Danone

Za problematické obaly považuje kompozitné, ktoré sú zložené z viacerých materiálov. „Aj v tomto smere ideme cestou zjednodušovania a unifikovania,“ uzatvára.

Nezabúdame ani na osvetu spotrebiteľa, pretože obal dostane šancu na druhý život len v tom prípade, ak je v domácnostiach správne vytriedený.

V Danone, ale aj v Corplexe prispôsobili svoje fungovanie ekomodulácii. Výrobu postavili na troch základných princípoch. V Danone je to redizajn obalov a prechod na recyklovateľné plasty (REdesign), zber, triedenie a recyklácia plastov (REcycle) a tiež výskum alternatívnych materiálov (REsearch). V Corplexe medzi základné piliere podnikania zaradili obaly na mieru (REduce), vratný spôsob používanie (REuse) a spätný odkup a recyklácia plastu (REcycle). Obidve firmy sa tak stávajú príkladom aj pre ďalších výrobcov, ktorým ukazujú, že ekomodulácia má nielen ekologický, ale v konečnom dôsledku aj ekonomický zmysel.

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok. Je tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Pochádza z malého mesta Sabinov, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam.

Názory

Bianka Mária Bálintová

Na tichom proteste sme sa vraj tvárili, že bojujeme za slobodu médií

Stojíme na Námestí slobody, v rukách držíme transparenty a pred Úradom vlády sa pomaly začína tichý protest. Predchádzalo mu odoslanie otvoreného listu premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. „Vyjadrujeme nesúhlas s poslednými vyjadreniami premiéra Roberta Fica a iných predstaviteľov vlády na adresu novinárov. Nesúhlasíme s tým, že na úrad vlády nechcú pustiť konkrétne médiá,“ hovorí jedna z organizátoriek protestu. Premiér sa totiž rozhodol, že si bude medzi médiami vyberať podľa toho, ktoré mu vyhovujú. Za konflikt medzi dvoma politikmi zaplatili novinári, ktorým predseda Národnej rady obmedzil možnosti nahrávať či vysielať živé vstupy v parlamente.

Mária Sendecká

Zachytávajú dažďovú vodu, no nie všetci ju využívajú

V rámci programu Zelená škola, ktorý realizuje CEEV Živica, sme navštívili viacero škôl. Jednou z nich bola aj taká, ktorá sa rozhodla zadržiavať vodu a kosiť trávniky menej. Ako to dopadlo?

Jozef Šujak

Prvý počítač od štátu dostal po 20-tich rokoch učenia

Učím už (pre mňa neuveriteľných) 20 rokov. Plus mínus odvtedy sa rozpráva o využití informačno-komunikačných technológií vo vyučovaní, digitalizácii obsahu, využití internetu a podobne. Ale až teraz mi štát, ako zamestnávateľ, dal pracovný nástroj, bez ktorého sa nepohnem – notebook.

Kristína Červeňáková

Zemetrasenie by nám mohlo otvoriť oči

Včerajšie zemetrasenie na východnom Slovensku so mnou doslova otriaslo. Prekvapilo ma, ako si ho môj mozog začal postupne vysvetľovať. Najprv som pocítila, že sa so mnou trasie celý gauč. Odrazu sa začalo otvárať a zatvárať okno, čo vo mne vzbudilo pocit, že sa do bytu dostal človek, ktorý mi chce ublížiť (aj keď trasením gauča by zrejme veľa nezmohol). Keď sa začali triasť aj ostatné predmety v byte, bola som presvedčená, že ide o nejaký paranormálny jav. Až v momente, keď som sa postavila, uvedomila som si, že je to zemetrasenie.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Tepelné čerpadlo – úspora energie?

Aj kvôli neutíchajúcej ruskej agresii na Ukrajine a hrozbe zvyšovania cien energií sme sa minulý rok rozhodli investovať do tepelného čerpadla. Bývame v rodinnom dome s nízkoenergetickým štandardom, ale okrem zníženia teploty v interiéri o ďalší jeden stupeň a cielene kratšieho sprchovania všetkých členov rodiny, sme chceli k úsporám energie prispieť ešte viac a efektívnejšie.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner