fbpx
Vzdelávanie

BEZ LAVÍC: Je dokázané, že žiaci, ktorí sa učia vonku, sú motivovanejší, veselší a aktívnejší, hovorí koordinátor Hurá von

Tomáš Harhovský počas štúdia učiteľstva zistil, že zážitok upevňuje vedomosti lepšie ako počúvanie o abstraktných javoch, preto sa rozhodol zapojiť a podieľať sa na koordinácii platformy Hurá von!, ktorú realizuje CEEV Živica. Prečo je dôležité vzdelávať žiakov aj mimo triedy?


Sériu Bez lavíc pripravujeme spolu s Hurá von.

Si vyštudovaný učiteľ matematiky a chémie. Aké možnosti vidíš vo výučbe spomínaných predmetov vonku? Aké benefity by podľa teba prinieslo masívnejšie vzdelávanie týmto spôsobom žiakom v našich školách? 

Kde inde učiť prírodovedné predmety ako v prírode. No odporúčam vyučovať vonku aj všetky ostatné predmety. Okrem veľkého množstva inšpirácie a konkrétnych prírodnín je vonku aj lepšie a zdravšie prostredie. Otvorený priestor ponúka možnosti pre skupinové, pohybové a energizačné aktivity. Pre mňa osobne je tiché prostredie vonkajška upokojujúce a žiakom tiež zlepšuje náladu, čo nám potvrdzujú aj naše partnerské školy.

Napravo Tomáš Harhovský, vľavo František Cimerman z projektu Sadovo. FOTO – autorka I.P.

Určite by som uvítal, aby sa vonku vyučovalo masívnejšie, nielen že sú takéto vedomosti trvácnejšie, ale žiak pri nich získa aj zručnosti do bežného života ako napríklad práca s lanom, orientácia v prírode a podobne. Učenie v prírode je prirodzene spojené s pohybom, ktorý priamo pomáha fyzickému aj psychickému rozvoju žiaka.

Venuješ sa aj permakultúre, vyznáš sa v bylinkách a v rodičovskom dome sa staráš aj o hospodárske zvieratá. Čo učí úzko spätý spôsob života s prírodou mladých ľudí a aké životné zručnosti ti to prináša v praxi?

Od malička som vyrastal v prostredí blízko prírody a zvierat. Práca pri nich je proste spojená s kontaktom s prírodou. Čo je práca a čo je záľuba je pre mňa ťažké definovať. Niekedy sa to prelína. Musím sa priznať, že k permakultúre (udržateľné ľudské sídla nasledujúce vzory prírody – pozn. red.) som sa dostal vtedy, keď som pátral po nejakom spôsobe, aby bola moja záhrada čo najsebestačnejšia. Teda z lenivosti.

FOTO – archív T.H.

V prvom rade mi takýto spôsob života ukázal hodnotu jedla a práce potrebnej na jeho výrobu. Taktiež mi poskytol zažiť pocit úspechu, keď som vypestoval zeleninu, uvaril niečo chutné z vlastných surovín alebo sledoval, ako sa vyliahnu kuriatka z vajíčok. Samozrejme, človek zažije veľakrát aj neúspech, ktorý môže byť spôsobený suchom alebo vlastnými zlými rozhodnutiami. Hlavné je poučiť sa z týchto skúseností. Zrátať a vyhodnotiť si tieto veci odporúčam určite každému. Naučil som sa skromnosti, starostlivosti, pozornosti, zodpovednosti a skorému vstávaniu. (smiech) Učenie nie je niečo, čo vieme dokončiť a príroda je obrovský katalóg inšpirácie.

Učenie v prírode je prirodzene spojené s pohybom, ktorý priamo pomáha fyzickému aj psychickému stavu žiaka.

V platforme Hurá von lektoruješ aktivity súvisiace s matematikou, chémiou, biológiou s využitím pomôcok, ktoré nám ponúka príroda a terén. Vnímaš okrem prakticky získaných vedomostí pri takejto výučbe aj možnosti väčšieho prepojenia s prírodou a citlivejším vnímaním okolia? 

Hoci som v Hurá von krátko, teší ma záujem slovenských škôl o takéto vyučovanie. Každý ročník Hurá von prináša nové nápady vďaka učiteľkám a učiteľom, ktorí robia niečo navyše len preto, aby žiakom priniesli zážitok z vyučovania. Počas lektorovania a spolupráci s učiteľmi sa vždy niečo naučím o nových možnostiach prepojenia učiva s terénom a využitie pomôcok.

Čo sa týka matematiky, uprednostňujem trvácne pomôcky na učenie pravidelných tvarov napríklad schody budovy. Merať a počítať vieme aj na kvetoch, alebo ľudskom tele. Vo vonkajších podmienkach je ťažké realizovať presné chemické merania a pokusy, prostredie skôr využívam na vysvetľovania chemických procesoch pri bežných aktivitách ako zakladanie ohňa či varenie čaju. Do podobných úloh je ľahké zakomponovať učivo.

Možnosť niečo ohmatať a vyskúšať si je tou najlepšou formou učenia, najmä keď máme tieto predmety všade okolo seba. Okrem prakticky získaných vedomostí získavame aj zážitok, ktorý je jedinečný. Tento pozitívny zážitok prepája človeka s prírodou. Naučiť sa citlivo vnímať okolie a ľudí je dôležité pre deti, učiteľov aj rodičov, pričom v prírode to ide akoby samo. Ak vnímame prírodu citlivo, uvedomujeme si, aký je ekosystém krásny, prepojený a krehký a tiež zlepšujeme naše pozorovacie schopnosti, čo je odrazový mostík pre učenie.

Možnosť niečo ohmatať a vyskúšať si je tou najlepšou formou učenia, najmä keď máme tieto predmety všade okolo seba.

Dá sa podľa teba matematika a chémia pri učení vonku prepojiť aj s umeleckým prístupom? 

Táto otázka by sa viac hodila pre umelca, ale myslím si, že áno. Aj v umení hrá matematika či chémia dôležitú úlohu. Rytmus a takty sú jasná matematika. To, čo vníma naše oko ako krásne, má tiež prepojenie s pomermi a perspektívou. Veľmi ma fascinuje, že rovnaké pomery ako zlatý rez sa vyskytujú nie len v nesmrteľných umeleckých dielach, ale aj v samotnej prírode a v ľudskom tele. Ďalšou kategóriu, spojenou s umením, by mohli byť farby a farbivá z prírodných zdrojov z pohľadu chémie, ich extrakcia a rozpustnosť alebo chromatografia (rozdeľovanie zložiek zmesi, pozn. red.).

FOTO – Uršuľa Mičovská

Stretol si sa počas praxe na vysokej škole aj s učením vonku?

Iba výnimočne. Pre mňa to bola aplikácia matematických prechádzok, ktorú nám na našu didaktiku priniesla docentka Janka Medová. Okrem predstavenia aplikácie, vyskúšania si, ale aj vytvorenia vlastnej prechádzky nám poskytla aj dobré rady do praxe. Moja obľúbená bola: „Cieľom nie je vytvoriť náročnú úlohu, aby učiteľ ukázal aký je šikovný matematik, ale aby každé dieťa zažilo úspech a praktický význam z riešenia príkladu.” Takúto prechádzku, určenú pre žiakov druhého stupňa zameranú na meranie a počítanie príkladov na skutočných predmetoch, pripravujem aj vo Vzdelávacom centre v Zaježovej, a určite nebude posledná.

S akými výhodami sa spája outdoorové vyučovanie? Čo dokáže dať učenie vonku  žiakom v porovnaní s tým, keď sú v interiéri?

Výhodami je určite pohyb a čerstvý vzduch, ktoré sú preukázateľné. Pobyt vonku zlepšuje náladu a prináša podnetnejšie prostredie pre tvorivé činnosti. Jedine vonku vieme pozorovať prírodné deje ako rosu alebo správanie živočíchov. Vyučovanie je vlastne vzájomná interakcia medzi žiakom a učiteľom, ale aj prostredím, v ktorom sa vyučuje. Je teda v záujme učiteľa, aby sa žiak a aj on sám nachádzali v príjemnom prostredí. Je dokázané, že žiaci, ktorí sa učia vonku, sú motivovanejší, veselší a aktívnejší. Pri dobrom nastavení aktivít sa skupinovo zapájajú do objavovania, čím sa rozvíjajú aj ich sociálne schopnosti a komunikácia. V triede síce máme lavice, ale vonku máme viac priestoru, ktorý môžeme využiť na rozprávanie sa v kruhu, na skupinovú prácu a pohybové úlohy.

Je možné robiť aktivity aj v nepriaznivom počasí? Ak áno, ako?

Nepriaznivé počasie nepoznám, poznám len nevhodné oblečenie alebo aktivity. Keď mrzne, pracujeme s ľadom. Keď prší, pozorujeme správanie vody a pripravujeme a testujeme vodozádržné opatrenia. Keď máme trochu šťastia, vidíme aj dúhu. Keď nás pohltí hmla, zisťujeme, kde je sever a počúvame, ako dobre prenáša hmla zvukové vlny. Pri suchu diskutujeme o klimatických zmenách a v tieni stromu oceňujeme jeho dôležitosť.

V triede síce máme lavice, ale vonku máme viac priestoru, ktorý môžeme využiť na rozprávanie sa v kruhu, na skupinovú prácu a pohybové úlohy.

Ako začína tvoja hodina lektorovania?

Pri lektorovaní som zatiaľ len vypomáhal s niekoľkými aktivitami. No hodiny lektorovania začínajú zoznamovačkou. Učíme sa nielen zrakom a sluchom, ale aj ostatnými zmyslami. Bez toho, aby sme si problém poriadne neohmatali, neprídeme na jeho riešenie. So žiakmi hrávame hry alebo hádanky. Po týchto aktivitách sa mi zdá, že ich komunikácia je plynulejšia. Priebeh hodín je vždy iný pri každej škole.

FOTO – autorka I.P.

Čo by si odporučil učiteľom a učiteľkám, keď chcú začať s učením vonku, no nevedia, ako na to?

Inšpiráciu môžete načerpať z našich metodických príručiek. Jan Amos Komenský raz povedal, že kto začne, má polovicu hotovú. Ak však so žiakmi nechodíte často von, zo začiatku budú veľmi nadšení a pravdepodobne nebudú dávať pozor. Treba im vždy pripomenúť, že sa vonku idete vzdelávať a čo je cieľom hodiny. Po čase si zvyknú na nové elementy a budú sledovať vyučovanie.


Učenie vonku v rámci Hurá von podporuje spoločnosť IKEA.

 

Profil autora:

Vyštudovala environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK a počas štúdia pôsobila ako dobrovoľníčka v rôznych environmentálnych organizáciách (Za Matku Zem, VLK, Greenpeace). Po skončení štúdia si vyskúšala prácu v súkromnom sektore aj v školstve. Od roku 2000 je v CEEV Živica, najprv ako lektorka environmentálnej výchovy pre materské školy a neskôr ako ekoporadkyňa. Po materskej dovolenke s dvoma synmi sa do Živice vrátila, venuje sa outdoorovej výučbe v rámci platformy Hurá von a je riaditeľkou Živice.

Názory

marie-stracenska
Marie Stracenská

Niektorým sa "prihodilo", že sedia v parlamente alebo vo vláde

Politika je plná ľudí, ktorým sa „prihodilo“, že rozhodujú o nesmierne dôležitých veciach, ktoré ovplyvňujú ostatných. Aké sú ich vedomosti a schopnosti? Koľko z nich sa snaží učiť, zlepšovať, čítať, získavať múdrosť od múdrych ľudí odinakiaľ?

Andrea Settey Hajdúchová

Spravme ďalší krok k lepšej demokracii. Zapojme do volieb mladých 16+.

Bojujú za kontrolu zbraní, za dostupné vzdelanie pre všetky deti, za reálne riešenia klimatickej krízy, proti menštruačnej chudobe či proti fašizmu. Majú 16 a 17 rokov a sú politicky aktívni a angažovaní, no nemôžu svoj postoj vyjadriť vo voľbách. Neraz sú pritom angažovanejší ako ich rodičia či starí rodičia, ktorí nezriedka za jediný prejav aktívneho občianstva považujú, keď raz za štyri roky prídu do volebnej miestnosti. Vo svete silnejú diskusie o znížení veku voličov a niektoré krajiny už k tomuto kroku pristupujú. Slovensko je opäť mimo. Inkluzívnejšie volebné právo nie je u nás ani téma.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Pomalé, udržateľné a sebestačné hospodárenie na Slovensku?

Keď som pred 20 rokmi písala svoju diplomovú prácu na tému návrhu ekologického hospodárenia pre poľnohospodárske družstvo neďaleko Bratislavy, bola to na Slovensku relatívne novinka. Pri jej obhajobe som si dokonca vyslúžila dobre mienený titul „idealistky“. Pre mňa ale táto téma bola srdcovkou a nadšene som testovala permakultúrne a ekologické prístupy získané na kurzoch a z kníh v malom merítku – vo vlastnej záhrade. Po viac ako 20-ročnej skúsenosti s pestovaním plodín mám overené, že prírode blízky a bezzásahový prístup v záhradkárčení funguje skvele. Ale ako to s obdobným prístupom vyzerá pri veľkých pestovateľoch a farmároch?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Najvyšší čas na klimatické opatrenia

Klimaskeptici sa aj po tohtoročnom lete budú tváriť, že všetko je v poriadku a podobné zmeny počasia vrátane extrémnych horúčav, sucha, záplav a ničivých búrok tu predsa boli aj v minulosti. Nepresvedčí ich ani nebezpečne rastúca teplota vnútrozemských morí, masívne vysychanie lesných porastov v strednej Európe a ani prílev klimatických utečencov z oblastí, kde už dlhšie nebude možné existovať.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Vnímavejší aj vďaka prírode?

Spojme príjemné s užitočným a strávme počas leta čo najviac času vonku v prírode. Nemám na mysli hlučnú pláž zaplavenú turistami alebo preplnený kemping. Vyberme si radšej túru do lesa, putovanie za pekným výhľadom, vylezme na skaly, prebroďme či splavme rieku alebo len tak polihujme v záhrade. Pomôže to nám aj našim deťom načerpať energiu, ale zároveň sa takto posilňuje aj naša citlivosť a vnímavosť nielen k svojmu okoliu, ale aj k samým sebe. A asi sa zhodneme, že v dnešnej dobe vzájomnej vnímavosti a citlivosti nikdy nie je dosť.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner